Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-144-2014.pdf
PDF · 82.06 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/144/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky: C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., R. XX, proti odporcovi: B.. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., G. X, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
návrh z a m i e t a,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.04.2014 žiadala, aby súd zvýšil výživné určené naposledy rozsudkom Okresného súdu D. zo dňa 21.06.2011, č.k. XXP XXX/XXXX-113, a to zo sumy 132,78 Eur mesačne na sumu 690 Eur mesačne. Poukázala na zmenu pomerov spočívajúcu v tom, že v čase posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti bola študentkou 3. ročníka strednej školy, pričom v súčasnosti navštevuje 2. ročník Vysokej školy Bezpečnostného manažérstva v L.. V súvislosti s nástupom na vysokoškolské štúdium mala zvýšené výdavky (školné 790 Eur za akademický rok 2012/2013, školné 1 055 Eur za akademický rok 2013/2014, vodičský preukaz 460 Eur, kurz anglického jazyka 105 Eur mesačne); samozrejme zvýšené výdaje sú aj na stravu, zdravotnú starostlivosť a oblečenie. Výšku výživného pokladá navrhovateľka za neadekvátnu vo vzťahu k mesačným príjmom odporcu.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že od júna 2014 prispieva navrhovateľke sumou 200 Eur mesačne, avšak navrhovateľkou požadované výživné pokladá za neobjektívne, a to aj vzhľadom na výšku jeho príjmu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, potvrdením o návšteve školy, opisom mzdových listov odporcu, pracovnou zmluvou navrhovateľky, výsluchom navrhovateľky i odporcu, obsahom spisu tunajšieho súdu XXP XXX/XXXX, ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 19.04.2001, č.k. XXC XX/XX-26 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v D. zo dňa 28.09.2001, č.k. XCo XXX/XX-49 bolo manželstvo rodičov navrhovateľky rozvedené, v tom čase ešte maloletá navrhovateľka bola zverená do starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 66,39 Eur mesačne.
Na základe návrhu podaného navrhovateľkou, ktorá žiadala zvýšiť výživné na sumu 232,36 Eur, tunajší súd rozsudkom zo dňa 21.06.2011, č.k. XXP XXX/XXXX-114 zmenil rozsudok Okresného súdu D. č.k. XXC XX/XX-26 zo dňa 19.04.2001 v časti výživného tak, že otec bude prispievať na výživu navrhovateľky sumou 132,78 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. V tom čase bola navrhovateľka študentkou 3. ročníka Obchodnej akadémie v L. a žila v spoločnej domácnosti s matkou, mala zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotnými problémami s očami. Výživné uhrádzané otcom vo výške 132,78 Eur súd pokladal za dostatočné vzhľadom na odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj možnosti a schopnosti otca s prihliadnutím na jeho vyživovaciu povinnosť k ďalším deťom.
Navrhovateľka je v súčasnosti študentkou 2. ročníka externého bakalárskeho štúdia Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v L.B.. Navrhovateľka v návrhu poukázala na zvýšené výdavky v súvislosti s vysokoškolským štúdiom (školné 790 Eur za akademický rok 2012/2013, školné 1 055 Eur za akademický rok 2013/2014, vodičský preukaz 460 Eur, kurz anglického jazyka 105 Eur mesačne), v priebehu konania predložila zoznam mesačných nákladov vo výške 700,50 Eur (poplatok za štúdium 105,50 €, študijné materiály 30 €, lieky a zdravotná starostlivosť o pleť 100 €, šošovky, roztok, očné kvapky 80 €, cestovné 300 €, strava 180€, kurz AJ 105 €, mobil, internet 50 €, hygienické potreby 20 €). Uvedená suma výdavkov nezahŕňa výdavky na bývanie, ošatenie, spoločenské a športové záľuby, vreckové. Navrhovateľka je od 18.08.2014 zamestnaná v spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group na základe pracovnej zmluvy zo dňa 06.08.2014 ako poisťovací poradca na dobu určitú do 28.02.2015, pričom počas prvých troch mesiacov pracovného pomeru jej prináleží za vykonanú prácu zaručená mesačná mzda vo výške 352 Eur, ktorá sa zvyšuje o podielovú mzdu za dojednané poistenie.
Odporca uviedol, že sám začal platiť navrhovateľke vyššiu sumu, t.j. 200 € mesačne, čo pokladá za postačujúce. Jeho čistý mesačný príjem je vo výške cca 2 000 Eur, čo preukázal opisom mzdových listov. Ako svoje mesačné výdavky uviedol byt 236 €, káblová TV + internet 25 €, mobilné telefóny 40
- 50 €, pohonné hmoty 100 €, výživné 132 €, úver 300 €, poistky 143 €, stravné v práci 22 €, syn N. - stravné, školné, mimoškolské aktivity - 70 €, lieky pre syna 20 - 30 €, strava a chod domácnosti 300 - 400 €. Uvedené výdavky nezahŕňajú jednorazové položky (poistka za auto, okuliare, oblečenie, koníčky, kultúra a pod.).
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej v texte len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 ZR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 odsek 1 a 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaný návrh na zvýšenie výživného nie je dôvodný. Aj keď sa dieťa má podieľať na životnej úrovni oboch rodičov, neznamená to v danom prípade povinnosť odporcu - otca podieľať sa na úhrade takmer všetkých nákladov navrhovateľky, obzvlášť nie za situácie, kedy navrhovateľka študuje na vysokej škole externou formou a od 18.08.2014 je riadne zamestnaná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti neexistuje v danom prípade žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné návrhu vyhovieť, preto súd návrh zamietol.
Je nutné navyše konštatovať, že vyživovacia povinnosť v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine trvá do času, kedy dieťa nie je schopné sa samo živiť. Navrhovateľka neštuduje na vysokej škole formou denného štúdia, ale externého, čo znamená poukazujúc na zákonné ustanovenia a ustálenú judikatúru, že vyživovacia povinnosť jej nepatrí a zo zákona zanikla dňom ukončenia denného štúdia na vysokej škole.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca, ktorý mal vo veci plný úspech, má právo na náhradu trov konania od neúspešnej navrhovateľky. Súd však vzhľadom na charakter konania, okolnosti daného prípadu, skutočnosť, že ide o rodinných príslušníkov, ako aj na skutočnosť, že účastníkom žiadne trovy nevznikli rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.