Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11S-22-2014.pdf
PDF · 111.91 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/22/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: J. M., K. XXX, zastúpeného JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti odporcom: 1/ Daňový úrad Nitra, Damborského 5, Nitra, 2/ Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o nečinnosť orgánu verejnej správy v konaní vedenom u odporcu v 1. rade pod č. 631/230/56896/11/Md a v následnom konaní, takto
rozhodol:
Odporca v 2. rade j e p o v i n n ý doručiť svoje rozhodnutie zo dňa 27. augusta 2012 č. 1020504/1/1104460/2012 právnemu zástupcovi navrhovateľa - JUDr. Ľudovítovi Štanglovičovi, Jarmočná 2264/3, Šaľa, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Návrh proti odporcovi v 1. rade súd zamieta.
Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 167,78 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ (zastúpený právnym zástupcom) sa podaným návrhom zo dňa 27. 02. 2014 domáhal toho, aby súd uložil odporcom v 1. a v 2. rade povinnosť doručiť rozhodnutie odporcu v 2. rade zo dňa 27. 08. 2012 č. 1020504/1/1104460/2012 právnemu zástupcovi navrhovateľa, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia súdu. Uviedol, že Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky vydal dňa 11. 10. 2011 dodatočný platobný výmer č. 631/230/56896/11/Md, ktorým vyrubil navrhovateľovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 v sume 95.552,87 eur. Proti tomuto platobnému výmeru podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol odporca v 2. rade, ale rozhodnutie o odvolaní nebolo navrhovateľovi, ani jeho právnemu zástupcovi doručené napriek tomu, že odporcov v 1. a v 2. rade vyzval na jeho doručenie alebo na preukázanie riadneho doručenia rozhodnutia. Jeho nedoručením dochádza bez vážneho dôvodu k nečinnosti odporcov v 1. a v 2. rade.
Navrhovateľ v ďalšej časti svojho návrhu poukázal na ust. § 1a písm. b/, bod 1., 2., § 9 ods. 3, § 17 ods. 1, 2, 5, 9, 13, § 30 ods. 1, 9 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2011 i na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 282/08, I. ÚS 225/08, III. ÚS 70/2009) a uviedol, že za nečinnosť odporcu v 1. rade ako príslušného správcu dane je nutné pokladať i nedoručenie rozhodnutia odporcu v 2. rade zo dňa 27. 08. 2012 č. 1020504/1/1104460/2012. Podľa ustáleného právneho názoru Ústavného súdu SR nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon, pričom takýmto úkonom je určite aj doručovanie rozhodnutia. Podotkol, že nedoručením rozhodnutia o odvolaní zo dňa 27. 08. 2012 proti dodatočnému platobnému výmeru navrhovateľovi alebo jeho právnemu
zástupcovi nemohlo dôjsť v zmysle ust. § 30 ods. 1, 9 vyššie citovaného zákona ani k nadobudnutiu právoplatnosti tohto rozhodnutia, ale ani rozhodnutia odporcu v 1. rade zo dňa 11. 10. 2011 a následne ani k naplneniu predpokladov pre podanie žaloby podľa druhej hlavy piatej časti OSP, v dôsledku čoho je navrhovateľovi odňatá možnosť domáhať sa súdnej ochrany. Až doručením rozhodnutia o odvolaní dochádza k začatiu plynutia lehoty na podanie žaloby podľa ust. § 250b OSP a nedodržanie tejto lehoty by pre navrhovateľa mohlo byť spojené s právnou ujmou, pretože by mohlo dôjsť k uplynutiu prekluzívnej lehoty podľa tohto zákonného ustanovenia. Navrhovateľ zároveň uviedol, že nemá vedomosť o žiadnych vážnych dôvodoch, pre ktoré by jeho právnemu zástupcovi nemohlo byť doručené rozhodnutie odporcu v 2. rade zo dňa 27. 08. 2012.
Odporca v 1. rade sa k podanému návrhu písomne vyjadril v podaní zo dňa 20. 03. 2014 a uviedol, že advokát daňového subjektu JUDr. Ľudovít Štanglovič listom zo dňa 09. 10. 2013 (doručeným na Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky dňa 11. 10. 2013) žiadal Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica o doručenie rozhodnutí o odvolaniach proti dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Nové Zámky zo dňa 11. 10. 2011 č. 631/230/56888/11/Md a zo dňa 11. 10. 2011 č. 631/230/56896/11/Md. Tento list bol doručený na Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky a súčasne i na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Odporca v 2. rade odpovedal JUDr. Štanglovičovi na jeho žiadosť zo dňa 09. 10. 2013 listom zo dňa 04. 11. 2013, v ktorom uviedol, že o odvolaniach navrhovateľa proti dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Nové Zámky zo dňa 11. 10. 2011 č. 631/230/56888/11/Md a zo dňa 11. 10. 2011 č. 631/230/56896/11/Md rozhodol rozhodnutiami dňa 27. 08. 2012 č. 1020504/1/1097841/2012 a zo dňa 27. 08. 2012 č. 1020504/1/1104460/2012. Zdôraznil, že nakoľko odvolania proti dodatočným platobným výmerom neboli podané advokátom ako splnomocneným zástupcom navrhovateľa, ale navrhovateľom, rozhodnutia o odvolaní boli doručené na adresu trvalého bydliska daňového subjektu (navrhovateľa) dňa 31. 08. 2012, kedy sa tiež stali právoplatnými. Odporca v 1. rade zároveň uviedol, že odvolacím orgánom, ktorý rozhodoval o dovolaní daňového subjektu (navrhovateľa), nebol Daňový úrad Nitra (Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky), ktorý predmetné rozhodnutie ani nevydal, a preto ani nemal povinnosť ho doručovať. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol návrh navrhovateľa proti odporcovi v 1. rade zamietnuť.
Odporca v 2. rade sa k podanému návrhu písomne vyjadril v podaní zo dňa 23. 04. 2014 a uviedol, že správca dane vydal na základe vykonanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 dňa 11. 10. 2011 dodatočný platobný výmer č. 631/230/56896/11/Md, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 95.552,87 eur. Dodatočný platobný výmer bol navrhovateľovi doručený do vlastných rúk dňa 24. 10. 2011 a dňa 08. 11. 2011 predložil navrhovateľ správcovi dane odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru podpísané zástupcom navrhovateľa JUDr. Ľudovítom Štanglovičom. Nakoľko správca dane nedisponoval plnomocenstvom vystaveným navrhovateľom pre JUDr. Štangloviča, navrhovateľ dňa 14. 11. 2011 opravil podané odvolanie u správcu dane tak, že vylúčil z podania odvolania zástupcu a odvolanie podal on osobne. Z uvedeného dôvodu odporca v 2. rade rozhodnutie zo dňa 27. 08. 2012 č. 1020504/1/1104460/2012 doručoval navrhovateľovi do vlastných rúk a navrhovateľ predmetné rozhodnutie prevzal dňa 31. 08. 2012, pričom túto skutočnosť potvrdil svojím podpisom na doručenke. Predmetné rozhodnutie bolo teda navrhovateľovi preukázateľne doručené a skutočnosť, že o prevzatí tohto rozhodnutia navrhovateľ neinformoval svojho splnomocneného zástupcu, nemôže byť kladená za vinu odporcovi. V zmysle ust. § 30 ods. 9 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v deň doručenia predmetného rozhodnutia navrhovateľovi, t. j. dňa 31. 08. 2012, nadobudlo toto rozhodnutie právoplatnosť. Z tohto dôvodu mal navrhovateľ možnosť domáhať sa súdnej ochrany tak, ako sa domáhal súdnej ochrany v prípade rozhodnutia odporcu v 2. rade zo dňa 20. 04. 2012 č. 1020504/501856/2012, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní navrhovateľa proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 12. 10. 2011 č. 631/230/57198/11/Md, ktorým správca dane vyrubil navrhovateľovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby v sume 30.822,77 eur. Rozhodnutie odporcu v 2. rade zo dňa 20. 04. 2012 č. 1020504/501856/2012 bolo taktiež doručené dňa 10. 05. 2012 do vlastných rúk navrhovateľa, ktorý zrejme vzhľadom na podanú žalobu, informoval svojho splnomocneného zástupcu o prevzatí tohto rozhodnutia.
Čo sa týka opakovaného doručenia rozhodnutia zo dňa 27. 08. 2012 č. 1020504/1/1104460/2012, resp. preukázanie jeho riadneho doručenia, odporca v 2. rade uviedol, že mu bola doručená žiadosť právneho
zástupcu navrhovateľa dňa 17. 10. 2013, na ktorú odpovedali listom zo dňa 14. 11. 2013, doručenie ktorého však nevedia preukázať z dôvodu, že im nebola vrátená doručenka. Vzhľadom na uvedené odporca v 2. rade navrhol, aby súd podaný návrh ako bezdôvodne podaný zamietol.
Z predloženého spisového materiálu žalovaného vyplýva, že správca dane (Daňový úrad Nové Zámky) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťroka 2008, o výsledku zistenia ktorej vypracoval dňa 22. 08. 2011 protokol č. 631/320/48713/11/ Cá,Gn. Následne správca dane dňa 11. 10. 2011 vydal dodatočný platobný výmer č. 631/230/56896/11/ Md, ktorý bol doručený navrhovateľovi ako daňovému subjektu dňa 24. 10. 2011, čo je preukázané pripojeným dokladom o doručení (doručenkou). Proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 11. 10. 2011 podal navrhovateľ odvolanie zo dňa 02. 11. 2011, ktoré bolo podané na poštovú prepravu dňa 07. 11. 2011 a správcovi dane (Daňový úrad Nové Zámky) doručené dňa 08. 11. 2011. Z podaného odvolania vyplýva, že ho podáva navrhovateľ zastúpený JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom, pričom je opatrené pečiatkou tohto advokáta a nečitateľným podpisom, z čoho vyplýva, že odvolanie bolo vypracované JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom. Zároveň je na prvej strane odvolania prečiarknuté označenie právneho zástupcu navrhovateľa a rukou napísaný text: „opravil J. M., 14.11.11“, pri ktorom je nečitateľný podpis. Odvolanie je zároveň opatrené rukou písaným textom „J. M.“ a nečitateľným podpisom. Súčasťou predloženého administratívneho spisu je i podanie JUDr. Ľudovíta Štangloviča, advokáta zo dňa 29. 11. 2011, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 06. 12. 2011 a v ktorom uvádza, že dňa 07. 10. 2011 prevzal zastupovanie daňového subjektu J.F. vo všetkých konaniach vedených u správcu dane, v ktorých tento vystupuje ako účastník konania. Zároveň požiadal, aby mu boli zasielané všetky písomnosti týkajúce sa menovaného. Prílohou predmetného podania bolo plnomocenstvo zo dňa 07. 10. 2011 opatrené pečiatkou advokáta a dvoma nečitateľnými podpismi. Predmetné plnomocenstvo navrhovateľa pre JUDr. Štangloviča má pripojenú doložku „osvedčenie o pravosti podpisu“, z ktorej vyplýva, že bola osvedčená pravosť podpisu navrhovateľa, ktorý podpis na listine uznal za svoj vlastný. Osvedčenie o pravosti podpisu je opatrené dátumom 28. 11. 2011.
O podanom odvolaní navrhovateľa proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 11. 10. 2011 č. 631/230/56896/11/Md odporca v 2. rade rozhodol dňa 27. 08. 2012 pod č. 1020504/1/1104460/2012, ktoré podľa pripojeného dokladu o doručení (doručenky) bolo doručené do vlastných rúk navrhovateľa dňa 31. 08. 2012.
Súčasťou spisového materiálu je i podanie JUDr. Ľudovíta Štangloviča, advokáta zo dňa 09. 10. 2013 označené ako „žiadosť o doručenie rozhodnutí“, ktoré bolo adresované odporcovi v 1. a v 2. rade a z ktorého vyplýva, že tento advokát žiadal okrem iného i o doručenie rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorý rozhodol o odvolaní navrhovateľa proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 11. 10. 2011 č. 631/230/56896/11/Md, nakoľko o výsledku odvolacieho konania nebol informovaný on ani jeho klient (navrhovateľ). Predmetná žiadosť bola doručená odporcovi v 2. rade dňa 14. 10. 2013.
V podaní zo dňa 04. 11. 2013 odporca v 2. rade právnemu zástupcovi navrhovateľa oznámil, že o podanom odvolaní navrhovateľa bolo rozhodnuté dňa 27. 08. 2012 pod č. 1020504/1/1104460/2012 a toto rozhodnutie bolo doručené dňa 31. 08. 2012 navrhovateľovi ako daňovému subjektu, a to z dôvodu, že odvolanie nebolo podané splnomocneným právnym zástupcom, ale samotným daňovým subjektom.
Podľa § 244 ods. 1, 3, 4 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u.
Podľa § 250t ods. 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8 OSP, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1, ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom.
Orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu.
Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.
Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Podľa § 17 ods. 1, 5, 9, 12, 13 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2011, správca dane doručuje úradné písomnosti adresátovi spravidla poštou. Tieto písomnosti však môže doručiť i svojimi zamestnancami.
Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.
Písomnosti určené daňovému poradcovi alebo advokátovi môžu byť doručované tiež ich zamestnancom, ktorí nimi boli poverení na prijímanie písomností.
Pri doručovaní písomností prostredníctvom pošty je písomnosť oprávnená prijať i osoba, ktorá je oprávnená prijímať písomnosti za adresáta na pošte.
Doručenie osobám uvedeným v odsekoch 4 až 9 a 12 sa považuje za doručenie adresátovi.
Podľa § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.
Podľa § 165b ods. 1 vyššie citovaného zákona (prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012), daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a a § 250t ods. 8 OSP) bez nariadenia pojednávania preskúmal postup odporcov 1. a v 2. rade v daňovom konaní vedenom proti navrhovateľovi, ktoré sa týkalo vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťroku 2008 v rozsahu dôvodov podaného návrhu navrhovateľa zo dňa 27. 02. 2014 a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa proti odporcovi v 2. rade je potrebné vyhovieť a tomuto odporcovi uložiť povinnosť vo veci konať a doručiť právnemu zástupcovi navrhovateľa rozhodnutie zo dňa 27. 08. 2012 č. 1020504/1/1104460/2012 v súdom určenej lehote, nakoľko tento odporca ako orgán verejnej správy v predmetnej veci bez vážneho dôvodu nekonal spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. Návrh proti odporcovi v 1. rade však bolo potrebné zamietnuť ako nedôvodný, nakoľko u tohto odporcu súd nezistil navrhovateľom tvrdenú nečinnosť pri doručovaní rozhodnutia odporcu v 2. rade zo dňa 27. 08. 2012. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 v zmysle ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ústava Slovenskej republiky zakladá v čl. 46 ako jedno zo základných práv každému domôcť sa svojho práva. Nemôže byť pochybnosť o tom, že právo na prejednanie a rozhodnutie veci v správnom konaní takým právom je, ako to potvrdzuje aj čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Bez prejednania veci v správnom konaní nie je možné dotknutému subjektu domôcť sa svojho práva na preskúmanie veci na súde v správnom súdnictve.
V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd uložil odporcom v 1. a v 2. rade doručiť mu rozhodnutie odporcu v 2. rade zo dňa 27. 08. 2012 č. 1020504/1/1104460/2012. Nedoručenie tohto rozhodnutia považoval za ich nečinnosť, tvrdiac, že nepostupovali v súlade so zákonom, keď právnemu zástupcovi navrhovateľa nedoručili vyššie uvedené rozhodnutie, napriek predloženiu plnej moci. S poukazom na petit podania navrhovateľa zo dňa 27. 02. 2014 potom súd posúdil toto podanie ako návrh na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP. Navrhovateľ tvrdil, že odporcovia sú nečinní i napriek tomu, že jeho právny zástupca v podaní zo dňa 09. 10. 2013 žiadal o doručenie predmetného rozhodnutia a bolo mu oznámené, že toto rozhodnutie bolo doručené dňa 31. 08. 2012 priamo navrhovateľovi.
Súdy v správnom súdnictve s poukazom na ust. § 244 ods. 1 až 3 OSP preskúmavajú aj postup orgánov verejnej správy, pričom postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Za nečinnosť treba považovať pasivitu správneho orgánu vo veciach, v ktorých bolo začaté konanie, hoci niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán vo veci konal a rozhodol. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o správne konanie začaté na základe návrhu účastníka (uplatnenie dispozičnej zásady), alebo konanie začaté z podnetu správneho orgánu (uplatnenie zásady oficiality). Táto nečinnosť sa prejavuje najmä tým, že správny orgán nekoná vo veci vôbec, nevykonáva zákonom predpísané úkony, resp. koná iba s neodôvodneným prieťahmi. Správny súd na základe návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha preskúmania nečinnosti orgánu verejnej správy preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu, t. j. skúma, či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi je, alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Pri preskúmavaní zákonnosti v činnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon. Nečinnosť správneho orgánu sa môže prejaviť v priebehu celého správneho konania, resp. v jeho jednotlivých štádiách, napr. po začatí správneho konania, pri zaobstarávaní podkladov na vydanie rozhodnutia a pri dokazovaní, resp. i pri doručovaní. Keďže aj konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy je ovládané dispozičnou zásadou, správny súd preskúmava zákonnosť postupu správneho orgánu iba z hľadiska námietok uplatnených v návrhu. Predpokladom úspešnosti takéhoto návrhu je, aby vykonanie úkonov v správnom konaní, ktorých sa dožaduje navrhovateľ, určili príslušné procesné, ale aj hmotnoprávne normy.
Navrhovateľ sa teda domáhal doručenia rozhodnutia odporcu v 2. rade zo dňa 27. 08. 2012 č. 1020504/1/1104460/2012, ktoré tento odporca vydal ako odvolací daňový orgán. Otázky doručovania, vrátane doručovania rozhodnutí boli upravené v ust. § 17 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2011. Z predloženého administratívneho spisu je nesporné, že plnomocenstvo zo dňa 07. 10. 2011, na ktorom bol podpis navrhovateľa ako splnomocniteľa osvedčený dňa 28. 11. 2011 bolo doručené
správcovi dane (Daňový úrad Nové Zámky) dňa 06. 12. 2011. Teda v čase, keď rozhodoval odporca v 2. rade, t. j. 27. 08. 2012 už bolo súčasťou spisového materiálu, a preto v konaní bolo potrebné postupovať s prihliadnutím na túto podstatnú skutočnosť. Súd je toho názoru, že navrhovateľ bol na základe plnomocenstva zo dňa 07. 10. 2011 v odvolacom daňovom konaní týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia IV. štvrťroku 2008 riadne právne zastúpený a povinnosťou odvolacieho daňového orgánu, t. j. odporcu v 2. rade bolo predložené plnomocenstvo rešpektovať, čo platí i pre postup pri doručovaní písomností. Uvedené znamená, že rozhodnutie odporcu v 2. rade zo dňa 27. 08. 2012 malo byť doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa a len vtedy by nadobudlo relevantné právne účinky. Nakoľko sa tak nestalo a vyššie uvedené rozhodnutie odporcu v 2. rade zo dňa 27. 08. 2012 bolo doručené priamo navrhovateľovi, takéto doručenie nemožno považovať za riadne a vykonané v súlade so zákonom.
Samotná skutočnosť, že predmetné plnomocenstvo je datované dňom 07. 10. 2011, podpis navrhovateľa na ňom bol osvedčený dňa 28. 11. 2011 a správcovi dane bolo predložené dňa 06. 12. 2011 nemá za následok neplatnosť plnomocenstva a v čase rozhodovania odvolacieho daňového orgánu, t. j. dňa 27. 08. 2012 už muselo byť súčasťou spisového materiálu, v dôsledku čoho Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán malo konať so splnomocneným zástupcom navrhovateľa, teda s advokátom a tomuto doručovať i písomnosti týkajúce sa navrhovateľa, vrátane rozhodnutia. V predmetnej veci sa tak nestalo a odporca v 2. rade nepostupoval pri doručovaní svojho rozhodnutia zo dňa 27. 08. 2012 v zmysle ust. § 17 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2011 s použitím ust. § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona (t. j. pred 01. 01. 2012) dokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
V čase rozhodovania odporcu v 2. rade a doručovania jeho rozhodnutia zo dňa 27. 08. 2012 ešte nebolo účinné ust. § 165b ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré nadobudlo účinnosť až dňom 30. 12. 2012 a v zmysle ktorého daňové konanie začaté podľa zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené znamená, že odporca v 2. rade mal pri doručovaní svojho rozhodnutia zo dňa 27. 08. 2012 postupovať podľa príslušných ustanovení zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
Tvrdenie navrhovateľa v návrhu zo dňa 27. 02. 2014 o tom, že rozhodnutie odporcu v 2. rade zo dňa 27. 08. 2012 nebolo doručené jeho právnemu zástupcovi v súlade so zákonom napriek predloženiu plnomocenstva, sa teda ukázalo ako pravdivé. Na základe uvedeného potom možno dôvodne konštatovať, že orgán verejnej správy nekonal bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným osobitným právnym predpisom a v tomto nekonaní (nedoručení rozhodnutia odporcu v 2. rade v súlade so zákonom) spočíva nečinnosť odporcu v 2. rade, ktorý opomenul vykonať predpísaný úkon, t. j. dourčiť zvolenému právnemu zástupcovi svoje rozhodnutie tak, ako mu to vyplýva z osobitného právneho predpisu, t. j. zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorý bol účinný do 31. 12. 2011 a v zmysle ktorého sa postupovalo až do 30. 12. 2012, a to s poukazom na ust. § 165b ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odporcovi v 2. rade uložil povinnosť, aby svoje rozhodnutie zo dňa 27. 08. 2012 č. 1020504/1/1104460/2012 doručil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa, aby súd uložil odporcovi v 1. rade povinnosť doručiť mu rozhodnutie zo dňa 27. 08. 2012 (teda rozhodnutie odporcu v 2. rade), v tejto časti súd nemohol návrhu vyhovieť, nakoľko zo žiadneho ustanovenia zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorý bol účinný do 31. 12. 2011 a v zmysle ktorého sa postupovalo v právoplatne neskončených veciach do 30. 12. 2012 nevyplýva povinnosť správcu dane, teda odporcu v 1. rade doručovať rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, t. j. odporcu v 2. rade. V tejto časti, teda v časti o uloženie povinnosti odporcu v 1. rade doručiť právnemu zástupcovi navrhovateľa rozhodnutie odporcu v 2. rade zo dňa 27. 08. 2012 súd považoval podaný návrh za nedôvodný, a preto ho zamietol s poukazom na ust. § 250t ods. 4 OSP.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 6 OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý dôvodne podal návrh proti odporcovi v 2. rade (podľa štvrtej hlavy piatej časti OSP - konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy) priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v sume 167,78 eur (139,82 eur + 27,96 daň z pridanej hodnoty). Suma 139,82 eur pozostáva z tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobcu 123,74 eur, t. j. za 2 úkony právnej služby po 61,87 eur podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/, ust. § 11 ods. 4, veta druhá vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, za prevzatie a prípravu veci, podanie návrhu na súd, zo sumy paušálnych náhrad 16,08 eur, t. j. 2 x 8,04 eur režijný paušál. Právny zástupca navrhovateľa je ako daňový subjekt registrovaný pre daň z pridanej hodnoty s IČ DPH SK 1027065028 a z toho dôvodu sa potom jeho odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty, a to podľa ust. § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky.
Právny zástupca navrhovateľa si náhradu trov konania uplatnil v sume 61,87 eur za jeden úkon právnej služby, teda podľa ust. § 11 ods. 1, písm. a/ vyššie citovanej vyhlášky, pričom súd pri výpočte náhrady trov konania navrhovateľa postupoval v súlade s tým, ako si jeho právny zástupca náhradu trov konania uplatnil a vyčíslil.
Poučenie:
Proti tomu uzneseniu odvolanie nie je prípustné.