Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-504-2014.pdf
PDF · 98.62 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/504/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: Q. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Stanislavom Záhumenským, advokátom so sídlom Y., ul. Y. C. č. XXXX, proti odporkyni: V. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. č. XXX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou so sídlom J., ul. O. č. XXXX/XB, o zníženie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/270/2013-94 zo dňa 15. mája 2014, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 18C/270/2013-94 zo dňa 15. 05. 2014 žalobný návrh zamietol (výrok I.). Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 500,46 eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporkyne, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.).
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči odporkyni od 07. 10. 2013 na sumu 40,- eur s poukazom na to, že rozsudkom zo dňa 06. 08. 2012 mu bola uložená povinnosť platiť na odporkyňu výživné vo výške 100,- eur, avšak okrem toho má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, nakoľko dňa 14. 08. 2013 sa jemu a jeho priateľke, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, narodil syn, na ktorého prispieva mesačne sumou 33,- eur.
Súd mal za to, že od posledného rozhodovania o výživnom na odporkyňu došlo k zmene pomerov na oboch stranách. Na strane odporkyne zmena spočívala iba vo zvýšení nákladov, zatiaľ čo na strane navrhovateľa došlo nielen k zvýšeniu nákladov v súvislosti s narodením syna, ale aj k zvýšeniu príjmov (vyšší plat o cca 50,- eur mesačne). Navrhovateľ je zároveň spoločníkom spoločnosti REAL, s. r. o., Kysucké Nové Mesto, nakoľko zmluva o prevode obchodného podielu navrhovateľa na inú osobu zo dňa 07. 03. 2012 bola určená za neplatnú. Ako spoločník využíva motorové vozidlá spoločnosti, pričom nejde o lacné vozidlá. Ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným si môže uplatňovať voči spoločnosti ďalšie nároky a pokiaľ ich nevyužije, nemôže to byť v neprospech jeho detí. Výživné na odporkyňu určené vo výške 100,- eur bolo pritom určené v čase po uzavretí zmluvy o prevode obchodného podielu, teda v čase, keď navrhovateľ údajne nebol spoločníkom a odporkyňa bola stredoškoláčkou. Navrhovateľ je aj spoluvlastníkom nehnuteľností nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľa zatiaľ nebolo vyporiadané. Navrhovateľ má tiež príjem z plnenia na základe zmluvy o nájme lesných a poľnohospodárskych pozemkov zo dňa 01. 11. 2010. Na strane navrhovateľa síce došlo k zmene pomerov, keďže sa mu dňa 14. 08. 2013 narodil syn, ale navrhovateľ ničím nepreukázal, že na výživu maloletého M. v ním tvrdenej výške 40,- eur mesačne (v návrhu tvrdené 33,- eur mesačne) aj skutočne prispieva. Rovnako nepreukázal, že priateľke, s ktorou býva v spoločnej domácnosti, prispieva na domácnosť sumou 100,- eur. Pokiaľ ide o ďalšie výdavky navrhovateľa, tento má vyživovaciu povinnosť aj voči mal. K. vo výške 50,- eur mesačne.
Na odporkyňu bola určená vyživovacia povinnosť zo strany navrhovateľa vo výške 100,- eur v roku 2012 (teda nie vo veľkom časovom odstupe od rozhodovania v tejto veci), vzhľadom na jej vek a štúdium stredoškoláčky. V súčasnosti študuje na vysokej škole v Nitre, býva na internáte. Je pritom nepochybné, že náklady vysokoškoláčky sú oveľa vyššie než náklady maloletého dieťaťa, a to minimálne ohľadom stravy, cestovného, ubytovania a nákladov na školské pomôcky, ako aj hygienických potrieb. Odporkyňa žije v spoločnej domácnosti s matkou a mal. sestrou.
Súd mal teda preukázané, že na strane navrhovateľa došlo k zmene pomerov, keďže sa mu narodil syn, ale v čase rozhodnutia mal vyšší príjem než v čase určenia výživného na odporkyňu a je aj spoločníkom spoločnosti REAL, s. r. o. Jeho zvýšené náklady ohľadom maloletého M. by mali byť takto vyrovnané.
Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o rodine“) a § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) mal súd za to, že nie sú dané dôvody na zníženie výživného, keďže na oboch stranách účastníkov konania došlo k podstatným zmenám pomerov. Na strane navrhovateľa však došlo nielen k zvýšeniu nákladov, ale aj k zvýšeniu príjmov prevyšujúcich náklady. So sumou 100,- eur na odporkyňu v konaní sp. zn. 21P/195/2012 navrhovateľ súhlasil, pričom v tom čase odporkyňa bola len stredoškoláčka s oveľa nižšími nákladmi, než aké má teraz. Bolo by nelogické znižovať výživné na odporkyňu len preto, že sa navrhovateľovi narodilo dieťa, o ktoré sa stará nielen prispievaním na výživné, ale s ním aj žije, na rozdiel od jeho dcér, pričom jeho majetok a príjem sa zväčšil. Na základe uvedeného mal súd zato, že stanovené výživné vo výške 100,- eur zo strany navrhovateľa, ktorý sa iným spôsobom nepodieľa na starostlivosti o odporkyňu, je minimom postačujúcim na pokrytie jej potrieb.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným účastníkom v konaní bola odporkyňa, ktorej súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby spolu vo výške 500,46 eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odvolaní vytýkal, že rozhodnutie súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, čoho následkom je aj nesprávne právne posúdenie danej veci.
Súd zamietol návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti s odôvodnením, že napriek tomu, že došlo k zmene pomerov na jeho strane, došlo zároveň k zmene pomerov na strane odporkyne.
Súd počas celého konania zisťoval iba schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa. Napriek návrhom navrhovateľa nezisťoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého z rodičov - matky. Táto je vedená ako vlastníčka bytu č. 7 zapísaného na LV č. XXXX, ktorý prenajíma. Zároveň bola aj spoluvlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX, zapísaného na LV č. XXX, kat. úz. U., ktorý previedla na svojho príbuzného bezplatne. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd nezdôvodnil z akého dôvodu nebolo potrebné zisťovať aj majetkové pomery druhého z rodičov a odôvodnenie je v tejto časti nepreskúmateľné. Navrhovateľ bol nútený sa vysťahovať zo spoločnej domácnosti a v súčasnej dobe býva v domácnosti s matkou maloletého M..
Nemožno sa stotožniť s odôvodnením súdu, že navrhovateľ nepreukázal, že skutočne prispieva na náklady spoločnej domácnosti. V odôvodnení súd uvádza, že z bežného života je zrejmé, že pokiaľ by zostal bývať v rodinnom dome, musel by vynaložiť náklady vyššie ako 100,- eur mesačne. Aj v tejto časti je odôvodnenie súdu nepreskúmateľné, protirečivé. Aj bez preukázania by súd uznal náklady, pokiaľ by navrhovateľ býval v rodinnom dome O.. XXX, ale pokiaľ býva v inom rodinnom dome s matkou svojho dieťaťa, tak je povinnosťou navrhovateľa preukázať náklady písomne.
Oporu v zistenom skutkovom stave nemá ani konštatovanie súdu, že navrhovateľ okrem pravidelného príjmu v spoločnosti REAL, s. r. o., je zároveň aj spoločníkom danej spoločnosti, v ktorej si môže uplatňovať ďalšie odmeny. Pokiaľ súd poukazuje na účtovnú závierku z roku 2012, táto nie je aktuálna. Súd rozhodoval v máji 2014, keď už bola vyhotovená aj účtovná závierka za rok 2013. Pokiaľ tento, tzv. ďalší príjem posudzoval súd v prospech navrhovateľa, mal si vyžiadať od spoločnosti REAL, s. r. o. účtovnú závierku za rok 2013.
Navrhovateľ odvolaním napadol i výrok o trovách konania. Uviedol, že súd konštatoval zmenu pomerov na oboch stranách, a teda návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne. Pokiaľ súd vlastnou úvahou dospel k názoru, že na strane odporkyne zmena pomerov je vyššia, mal v prípade rozhodnutia o trovách konania rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci vykonal potrebné dokazovanie, na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie veci, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, s prihliadnutím na odvolacie námietky navrhovateľa, odvolací súd uvádza, že právoplatné rozhodnutie o výživnom možno zmeniť len keď dôjde k zmene pomerov, a to či už na strane výživou oprávneného alebo výživou povinného, prípadne na oboch stranách. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane výživou povinného či oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine. Takouto zmenou môže byť napr. strata či nadobudnutie zamestnania (pričom v prípade straty zamestnania je súd povinný skúmať príčiny tejto straty), dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej či zánik existujúcej vyživovacej povinnosti, zmena majetkových pomerov, zmena schopností, možností poskytovať výživné, nástup do predškolského zariadenia a následne nástup školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školskej dochádzky, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti samostatne sa živiť, uzavretie manželstva a pod. Vzhľadom na skutočnosť, že pri zmene rozhodnutia v súvislosti so zmenou pomerov ide o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, vyžaduje sa, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru, a teda ak sa táto zmena závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných pomerov, ktoré nastali, s pomermi, z ktorých súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti.
I keď navrhovateľovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. synovi M., nar. XX. XX. XXXX, vo výške 40,- eur, navrhovateľ skutočne nepreukázal, že si túto povinnosť plní, rovnako nepreukázal, že prispieva na domácnosť svojej priateľke, u ktorej býva, vo výške 100,- €. Bez ohľadu na preukázanie či nepreukázanie výdavkov na domácnosť pritom okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že na výdavkoch na domácnosť by sa navrhovateľ musel podieľať aj v prípade, ak by zotrval v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom. Pokiaľ ide o výdavky na domácnosť, tieto preto nepredstavujú závažnú zmenu pomerov na strane navrhovateľa. Inú zmenu pomerov ako narodenie dieťaťa a zvýšené výdavky v súvislosti s bývaním navrhovateľ netvrdil. Z vykonaného dokazovania však zároveň vyplýva, že zmena nastala aj v majetkovej sfére navrhovateľa, a to v jeho prospech. Príjem navrhovateľa oproti obdobiu kedy bolo naposledy určené výživné na odporkyňu rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/195/2012-60 zo dňa 06. 08. 2012, sa zvýšil o cca 50,- €; navrhovateľ sa opätovne stal spoločníkom obchodnej spoločnosti, v súvislosti s čím má minimálne hmotné výhody (používanie motorového vozidla), má príjem i z prenájmu nehnuteľností. Pokiaľ navrhovateľ zmenu pomerov odôvodnil pribudnutím vyživovacej povinnosti, odvolací súd poukazuje na to, že i keď každý má právo, i po rozpade rodiny, založiť si novú rodinu, nemôže byť táto skutočnosť na úkor už existujúcich vyživovacích povinností. Navrhovateľ, tak ako každý iný rodič, si musí uvedomiť, že splodením dieťaťa berie každý budúci rodič na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza celým jeho ďalším životom, a preto je nevyhnutné, aby sa správal tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal za každých okolností plniť.
Okresný súd správne vyhodnotil zmenu pomerov aj na strane osoby výživou oprávnenej, t.j. na strane odporkyne. Od posledného určenia výživného vo výške 100,- eur mesačne došlo k podstatnej zmene pomerov na strane odporkyne, ktorá v súčasnosti študuje na vysokej škole a jej výdavky neporovnateľne vzrástli od predchádzajúceho obdobia, kedy bola študentkou strednej školy. Navrhovateľka študuje v značnej vzdialenosti od svojho bydliska (býva v O., okr. Kysucké Nové Mesto, študuje v Nitre), s čím vznikajú pravidelné výdavky na cestovné, ale aj na bývanie, keďže odporkyňa počas štúdia býva na internáte. Okrem toho pribudli ďalšie výdavky na nákup vysokoškolských učebníc, poplatky a pod.
Vyhodnotiac zmenu pomerov tak na strane navrhovateľa ako výživou povinného a odporkyne ako výživou oprávnenej osoby je teda zrejmé, že nie je dôvod pre zmenu rozhodnutia v neprospech odporkyne. Okresný súd preto dospel k správnemu záveru, že nie sú dôvody na zníženie výživného určeného navrhovateľovi vo výške 100,- € mesačne a návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd nezisťoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky odporkyne, odvolací súd uvádza, že k tomu nebol dôvod. Navrhovateľ sa zníženia vyživovacej povinnosti domáhal výlučne z dôvodu zmeny pomerov na svojej strane, spočívajúcej v prírastku vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ v priebehu konania netvrdil, že by k zmene pomerov, odôvodňujúcej zníženie jeho vyživovacej povinnosti, došlo aj na strane matky odporkyne. Napriek tomu, že navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že navrhoval v tomto smere vykonať dokazovanie, z jednotlivých podaní navrhovateľa ani zo zápisnice z pojednávania uvedená skutočnosť nevyplýva. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie navrhovateľa na pojednávaní dňa 15. 05. 2014, na ktorom bola prítomná aj matka odporkyne, kedy navrhovateľ na otázku súdu uviedol, že nenavrhuje výsluch matky odporkyne v konaní. Rovnako na mieste nie je ani námietka navrhovateľa vo vzťahu k účtovnej závierke spoločnosti REAL, s. r. o., ktorej je spoločníkom s tým, že pokiaľ súd chcel vychádzať z účtovnej závierky spoločnosti, nemal vychádzať len z účtovnej závierky za rok 2012 ale aj za rok 2013, ktorá už bola v čase rozhodovania súdu vyhotovená a súd si ju mal vyžiadať. Treba zdôrazniť, že v danom prípade ide o sporové konanie, v ktorom je súd nielen viazaný návrhom navrhovateľa, ale v ktorom dokazovanie z úradnej povinnosti, ako je to v konaní vo veci maloletých detí, nevykonáva. Bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno tu v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. spočíva na účastníkoch konania a od ich aktivity v konaní záleží, či dôkazné bremeno unesú. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania - v návrhu na začatie konania, vo vyjadrení k nemu, v rámci prípravy pojednávania ako aj na pojednávaní samotnom. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O. s. p.). Navrhovateľ v priebehu celého konania nenavrhol vykonanie tohto dôkazu, a to i napriek tomu, že je spoločníkom predmetnej spoločnosti, a teda mal možnosť tento dôkaz sám predložiť. Predmetný dôkaz však navrhovateľ nepredložil ani v rámci odvolania. Skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník neuplatnil v konaní pred súdom prvého stupňa nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky upravuje ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p.). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a účastník môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvostupňového súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou (spravidla) nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, posúdil návrh navrhovateľa na zníženie výživného ako nedôvodný, v dôsledku čoho preto nemal inú možnosť ako rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Odvolaniu otca nemožno vyhovieť ani v otázke náhrady trov prvostupňového konania. Okresný súd na daný prípad správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., vo veci ide jednoznačne o sporové konanie, v ktorom bola úspešnou účastníčkou odporkyňa, preto jej okresný súd správne priznal náhradu trov konania. Samotná skutočnosť, že súd dospel k záveru, že na strane navrhovateľa došlo k zmene pomerov nemôže mať vplyv na rozhodnutie o trovách konania, keďže táto zmena nenašla vyjadrenie vo výroku súdu. Odporkyňa ako úspešná účastníčka sporového konania v súvislosti s uplatnením, resp. obranou práva vynaložila náklady titulom trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne a boli vyčíslené a priznané súdom v správnej výške.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by jej tieto boli vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.