Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40P-78-2022.pdf
PDF · 105.42 KB
Case nature
Area
Subarea
40P/78/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: J. o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletá P. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej P. s účinnosťou od 03.11.2022 sumou 40 eur mesačne, do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 03.11.2022 do 31.01.2023 v sume 117,33 eur sa otcovi povoľuje splácať v 11-tich pravidelných mesačných splátkach po 10 eur a v 12-tej splátke v sume 7,33 eur, popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky.
IV. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
V. Matka je oprávnená poberať daňový bonus a prídavok na dieťa na maloletú P..
VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 22P/36/2015 - 196 zo dňa 18.08.2016.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 03.11.2022 sa matka domáhala zmeny rozhodnutia súdu o výchovnom prostredí maloletého dieťaťa. Návrh matka odôvodnila tým, že Okresný súd Trnava dňa 9.decembra 2021 sp. zn. 21 P/25/2021 rozhodol, že starostlivosť maloletej P. S.j bude prebiehať v zmysle posledného rozsudku zo dňa 18. augusta 2016 sp.zn. 22P/36/2015 s tým, že dni a časy striedania si bude určovať maloletá a rodičia sa budú týmto potrebám maloletej prispôsobovať. Za posledný rok Eliška navštevovala otca striedmo. Prvé mesiace po rozhodnutí súdu to bolo približne 5-6 krát do mesiaca. Posledné mesiace sa styk s otcom obmedzil na 2-3 noci. To znamená, že P. išla k otcovi vo večerných hodinách a v skorých ranných sa vracala domov. Tým, že matka pracuje vo T. a nie vždy sa môže vrátiť domov (ide cca o 10 dní v mesiaci), zabezpečuje starostlivosť o P. prostredníctvom jej sestier, ktoré sú v jej neprítomnosti v dome matky a zabezpečujú všetku starostlivosť, ktorá je potrebná. Niektoré dni ide P. ku „krstnej“ (sestra otca maloletej.). O maloletú P. je vždy v neprítomnosti matky riadne postarané a ona sa sama rozhoduje, ktoré z týchto dní strávi čas s otcom. Preto matka žiadala zveriť maloletú P. výlučne do jej osobnej starostlivosti matky. Maloletá by si naďalej styk s otcom regulovala sama tak, ako by to vyhovovalo jej potrebám a rodičia sa budú týmto potrebám prispôsobovať. Otec sa v žiadnej oblasti výživy na maloletú už roky nepodieľa. Preto navrhla určiť výživné pre maloletú P. k rukám matky, vzhľadom na vek a potreby maloletej.
2. Otec sa k podanému návrhu vyjadril dňa 12.01.2023. Uviedol, že matka má trvalý pobyt vo T. na adrese XXXX B. R. XX/XX K., kde sa aj väčšinu z každého mesiaca nachádza, keďže pracuje vo T.. Matka v čase, keď je P. u nej, pristupuje k jej výchove nezodpovedne, nestará sa o ňu tak ako by mala. Z dôveryhodných zdrojov sa dozvedel, že maloletú dcéru často necháva cez noc samú doma, bez dozoru, dokonca núti P. aby túto skutočnosť zapierala. Matka uvádza, že sa už roky nepodieľa na výžive maloletej, to opäť nie je pravda. Ide o to, že všetky súdy chceli maloletú zveriť mne, a on sa vždy nechal prehovoriť od matky k dohode o striedavej starostlivosti s tým, že nikto nemusí platiť výživné a všetky náklady platí matka. On je druhý exmanžel. S prvým exmanželom má matka dve deti, ktoré jej pomohol vychovať, jednu od piatich rokov, druhá je o rok staršia. Tieto jej deti sú dospelé, jedna žije v Trnave a má dve maličké deti a žije sama bez manžela, takže je pre ňu ťažké starať sa ešte aj o P.. Druhá žije a pracuje vo Viedni, takže aj ona chodieva na Slovensko len výnimočne. Matka a dcéry z prvého manželstva nemajú časové podmienky na to, starať sa riadne o P. a to je jeden z dôvodov, prečo necháva maloletú bez dozoru samú v noci doma. Ďalší dôvod je, že matka je necitlivá a má na P. prílišné nároky, čo ju nadlimitne zaťažuje. Navrhovateľka má nejasné vnímanie úlohy rodiča v rodine a vo výchove detí. Ako dôkaz prikladá kópiu posudku súdnej znalkyne z odboru psychológie z roku 2016. Zvýraznil vyššie uvedené vety. O matkiných zlých charakterových vlastnostiach vypovedá aj to, ako o ňom v danom posudku klamala. Navrhovateľka sa viac krát domáhala na súdoch a to aj na súde vo T. o zverenie maloletej do svojej starostlivosti. Po dôkladnom preskúmaní všetkých dôkazov a svedectiev jej nikdy žiadny, ani T. súd, maloletú P. nezveril, naopak chceli ju zveriť jemu. Keďže on verí v spravodlivosť súdov a verí, že aj tento súd bude spravodlivý a že rozhodne v najlepšom záujme dieťaťa. Verí, že výsledok tohto súdu nie je daný dopredu, že sa dopredu nevie, komu bude dieťa zverené a kto komu bude platiť výživné. Žiada, aby bol preverený príjem navrhovateľky aj jej manžela B. D., ktorý žije s navrhovateľkou v jednej domácnosti. Taktiež žiada, aby boli preverené ich majetkové pomery, koľko nehnuteľností každý z manželov D. vlastní a či na ne majú úvery. P. má 14 rokov. Navrhovateľka začala pracovať v Rakúsku, keď boli jej prvé dcéry v P. veku 14 rokov. Prvé dva roky pracovala dva týždne vkuse vo T. a dva týždne bola doma v W.. Potom sa to zmenilo na týždeň a týždeň. Keď navrhovateľka pracovala, staral sa o celú domácnosť, jej 14 ročné dcéry a 4 ročnú P. sám. Navrhovateľka bola s dcérami iba dva týždne z mesiaca, ale ja celý mesiac. Nie je pravda, že by neprispieval na výchovu maloletej. 3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, spisovým materiálom sp. zn. 21P/25/2021 a sp. zn. 22P/36/2015, vyjadreným názorom maloletého dieťaťa zisťovaným procesným opatrovníkom, a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
4. Matka na pojednávaní uviedla, že je vydatá, manžel ja rakúsky štátny občan, B. D., nar. XX.XX.XXXX, je na dôchodku, poberá starobný dôchodok cca 1.400 - 1.500 eur, žijú v byte vo T., v osobnom vlastníctve manžela, nepatrí do BSM. V tejto nehnuteľnosti býva, keď pracuje vo Viedni. R. dcéry X. a Y. sú samostatne zárobkovo činné osoby. Výška prídavku na dieťa, maloletú P., bola v decembri 2022 141,50 eur, teraz bola zvýšená suma asi na 180 eur. Uplatňovala si aj daňový bonus v N., táto suma je krátená a zohľadňuje poberanie daňového bonusu otcom na maloleté dieťa na Slovensku. Konanie o výživné v Rakúsku bolo zastavené, nakoľko po ukončení 7.ročníka, v Rakúsku tretí ročník, maloletá prejavila vôľu vrátiť sa na Slovensko, čím došlo k zmene právomoci a príslušnosti súdu aj v tejto časti. Maloletá je v 9.ročníku, predbežne podávali prihlášku na strednú školu, SPŠ v W., riešia jej štúdium výlučne na Slovensku. P. si vždy nájde nejakú výhovorku, aby išla k otcovi len na prespanie. Ona tam nechce ísť. Chce kontakt s otcom, ale nie v takej intenzite. Ona jej v kontakte s otcom nebráni. Skráti si úväzok, vo T. bude robiť len 8 nocí, ktoré P. môže prespať u otca.
5. Na pojednávaní otec uviedol o. i., že si uvedomuje, že sa svojej dcére odcudzil. Žiadal o odročenie pojednávanie na štyri mesiace minimálne, aby dostal čas na nápravu vzťahu s dcérou. Lepšie by bolo pol roka. Matka nie je čestný človek a zámerne kazí jeho stretávanie s P.. Napr. teraz mala prísť ku mne, ale nepríde, lebo matka pozvala jej kamarátku S. na prespanie. Nebolo by správne zveriť maloletú matke. Maloletú 14 ročnú nechala matka v dome spať samu, čo pokladá za veľmi nezodpovedné. Manžel matky je 65 ročný muž, ktorý nikdy nemal deti. Staršia sestra X. žijúca vo T. je tehotná. Dcéra sa vyjadrovala, že by možno rada išla študovať na umeleckú školu, fotografiu do W., kde študovala aj staršia sestra X.. On jej poradil, pretože ju pozná lepšie ako matka, aby študovala stavebnú v W.. Všetkým musí ísť o najlepší záujem dieťaťa. Čo je najlepší záujem dieťaťa? Najlepší záujem dieťaťa by bol, keby bola zverená jemu. Ale toto sa nestane, kým nebude vzťah tam, kde bol pred jeho chorobou.
6. Procesný opatrovník uviedol, že zisťoval názor maloletej P., ktorá sa vyjadrila dňa XX.XX.XXXX v domácnosti matky, za prítomnosti matky, že chce byť zverené do osobnej starostlivosti matky, u mamy sa cíti dobre, bezpečne, doma.
7. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
8. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
9. Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
10. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
12. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
19. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že je potrebné zmeniť naposledy súdom určenú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej P.. Od posledného rozhodnutia súdu o vhodnej forme starostlivosti k maloletej P. (XX.XX.XXXX) uplynulo viac ako šesť rokov. V čase rozhodovania súdu v roku XXXX bola maloletá P. 8ročná žiačka na prvom stupni základnej školy, pričom v konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie k posúdeniu, či je vhodné, aby maloletá odišla zo známeho prostredia na Slovensku do neznámeho prostredia v N. vo T., do bydliska matky a vtedy jej priateľa, toho času manžela matky. Po vypracovaní znaleckého posudku sa rodičia maloletej P. dohodli, že P. bude zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, otec bude oprávneným na poberanie daňového bonusu a matka bude oprávnená na poberanie prídavkov na deti. Výživné k maloletej P. počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa neurčilo. Dňa 06.05.2021 otec inicioval konanie na súde, ktorým sa pôvodne domáhal zmeny výchovného prostredia tak, že maloletá bude zverená do výlučnej osobnej starostlivosti matky, s ktorou bude žiť v N. a on bude povinný prispievať na výživu maloletej P. sumou 110 eur mesačne. Maloletá P. v tom čase navštevovala bilingválne gymnasium vo T., od septembra 2020. Dňa 30.06.2021 matka v podaní oznámila, že maloletá P. sa rozhodla vrátil na Slovensko, chce bývať v dome na Y. ulici s matkou, a študovať v W.. Chce sa naďalej stretávať aj so svojím otcom a staršími sestrami. Následne súd rozhodol o zastavení konania o návrhu otca ako aj o návrhu matky.
20. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že maloletá P. sa dobrovoľne rozhodla vrátiť na Y., pokračovať v štúdiu na Y., konkr. v W. a toho času podáva prihlášku na strednú školu v Trnave. Rozhodnutie maloletej P. tak počas covidovej pandémie, ako aj po jej skončení spočívajúce v návrate do W. obaja rodičia rešpektovali. V konaní bolo tiež nesporné, že vzťah otca s maloletou dcérou toho času nedosahuje takú kvalitu, ako by si otec želal. Návrh otca na odročenie pojednávania na dobu 4-6 mesiacov súd vyhodnotil ako v rozpore s princípmi mimosporového konania, obzvlášť poručenskej agendy, ktorá predstavuje konanie s osobitnou rýchlosťou konania, a nie je hospodárnym odročovať pojednávanie na neurčito do času zmeny kvality vzťahu otca a dieťaťa. Otec v konaní poukázal na najlepší záujem dieťaťa, ktorý si vyhodnotil tak, že v najlepšom záujme dieťaťa by bolo, keby bola P. zverená do jeho starostlivosti, čo ako sám uviedol, sa ale nestane, kým nedôjde k zmene jeho vzťahu s P.. Medzi kritéria, ktoré musí súd z hľadiska potreby rozhodovania v najlepšom záujme dieťaťa v konaní o úprave výchovných pomerov vziať na zreteľ, sú najmä: 1. existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a o jeho zverenie do starostlivosti sa usilujúcej osoby, 2. miera zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade zverenia do starostlivosti tej ktorej osoby, 3. schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývin a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby, 4. prianie dieťaťa. Súdy svojou rozhodovacou činnosťou ustálili, že rešpektovanie, resp. prihliadnutie k prianiu samotného maloletého dieťaťa, možno za splnenia určitých predpokladov „považovať za zásadné vodítko pri hľadaní najlepšieho záujmu“ maloletého. Za predpoklady ovplyvňujúce mieru relevancie tohto kritéria je potrebné považovať predovšetkým dostatočnú rozumovú a emocionálnu vyspelosť maloletého dieťaťa, kde významným faktorom je v tomto prípade vek samotného dieťaťa, lebo čím je dieťa staršie, tým väčší má jeho názor váhu. Ďalšími významnými faktormi sú okolnosti, ktoré formujú postoj maloletého dieťaťa, spôsob jeho zisťovania a v neposlednom rade i jeho hodnotenie zo strany súdu, lebo nie je mysliteľné, aby súd iba bez ďalšieho prevzal postoj maloletého dieťaťa a svoje rozhodnutie založil na jeho prianí, a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmu (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Cop/7/2018 zo dňa 20.09.2018)
21. Maloletá P. proklamovala, že má záujem byť zverená do osobnej starostlivosti matky a pred vyhlásením rozsudku dokonca písala matke, či súd rozhodol v súlade s jej vysloveným názorom, v ktorej domácnosti chce primárne bývať a ktorému rodičovi byť zverená do osobnej starostlivosti, t. j. matke. Súd zohľadnil vyjadrenie maloletej P., ktorá je rozumovo vyspelá natoľko, aby sa vyjadrila v konaní, a žiadala oboch rodičov o rešpektovanie jej názoru. Preto súd rozhodol o zmene súdnej úpravy spred šiestich rokov, a keďže rodičia nedospeli k dohode, autoritatívne rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach ponechal súd obom rodičom, ktorí sú plne spôsobilý na výkon rodičovských práv a povinností.
22. S poukazom na zmenu výchovného prostredia bolo potrebné určiť povinnosť nedomicilného rodiča prispievať na výživu maloletého dieťaťa a to od podania návrhu dňa 03.11.2022. Z vykonaného dokazovania a porovnania pomerov mal súd preukázané, že v čase začatia konania sp. zn.22P/36/2015 ako aj v čase schválenia dohody rodičov o neurčovaní výživného, výdavky maloletého dieťaťa ustálila matka na 342 eur mesačne. Čistá priemerná mesačná mzda otca za rok 2014 bola vo výške 483,41 eur, za rok 2015 v sume 326,78 eur a za rok 2016 v sume 344,31 eur. Príjmy matky od januára 2016 do apríla 2016 boli od 1.244,35 eur v čistom do 1.403,16 eur v čistom.
23. Pri určovaní výživného súd vychádza z pomerov, aké tu sú v čase vyhlásenia rozsudku. Súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Postupom času sa v dôsledku rôznych okolností tak na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby reálne podmienky odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto ak dôjde k zmene pomerov na jednej, prípadne na oboch stranách, z dôvodov subjektívnych alebo objektívnych, je na mieste iniciovať konanie za účelom zmeny súdneho rozhodnutia v dôsledku zmeny rozhodujúcich kritérií v porovnaní so stavom zisteným súdom v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. V zmysle ustálenej súdnej praxe všeobecných súdov SR sa za podstatnú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku samotného uplynutia času, v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti. Preto už samotné uplynutie doby šiestich rokov teda treba považovať za takú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorá i bez preukázania konkrétnych jednotlivých výdavkov maloletej indikuje potrebu zvýšenia výživného. Z lustrácie príjmu otca v Sociálnej poisťovni v čase rozhodovania (február 2023) mal súd preukázaný priemerný mesačný čistý príjem otca vo výške cca 628 až 650 eur. Matka uvádzala príjem z výkonu zamestnania zdravotná asistentka vo Viedni vo výške 2.000 eur v čistom s tým, že jej vzniká tiež nárok na prídavky na dieťa vo výške cca 180 eur v čistom v Rakúsku a nárok na pomernú časť daňového bonusu (familienbonus plus). Porovnaním príjmov oboch rodičov, oprávnených odôvodnených výdavkov maloletej P. známych súdu zo súdnej praxe, keďže ide o žiačku ukončujúcu štúdium na základnej školu, dospel súd k právnemu záveru o potrebe určenia výživného na maloleté dieťa v sume 40 eur mesačne, keď zohľadnil príjmy oboch rodičov, najmä skutočnosť, že matka dosahuje cca 4násobne vyšší príjem ako otec, preto je nepochybné, že maloleté dieťa sa podieľa najmä na životnej úrovni matky, ktorá popritom vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa. Zhodnotením schopností, možností a majetkových pomerov otca dospel súd k záveru o určení výživného v nižšej výške, ktorá skutočnosť bola predmetom diskusií otca a dieťaťa o potrebe zachovania striedavej osobnej starostlivosti z vyjadrených obáv otca o jeho do budúcna nízku životnú úroveň.
24. Nakoľko maloletá sa nachádza v osobnej starostlivosti matky dlhodobo, už pred začatím súdneho konania, rozhodol súd uo určení povinnosti otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa od podania návrhu matkou, preto otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za obdobie od 03.11.2022 do 31.01.2023 v sume 117,33 eur, ktorú súdu otcovi povolil splácať v 11-tich pravidelných mesačných splátkach po 10 eur a v 12-tej splátke v sume 7,33 eur, popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky.
25. Styk otca s maloletou P. súd neupravil vzhľadom na vek maloletého dieťaťa a nevykonateľnosť potenciálnej súdnej úpravy u dospievajúceho človeka v pubertálnom veku, ktorého najviac obohacujú v tomto úseku života vzťahy s rovesníkmi a nie rodičmi.
26. Súd nakoniec zmenil rozsudok aj v časti týkajúcej sa daňového bonusu a prídavku na dieťa, keďže maloletá P. bola zverená do výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktorá je preto jediná oprávnená na poberanie daňovej výhody a štátnej sociálnej dávky prídavku na dieťa. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 22P/36/2015 - 196 zo dňa 18.08.2016.
27. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 z. z. Civilný mimosporový poriadok, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, od ktorej generálnej klauzuly mimosporového konania súd nevidel žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa sa odkloniť; účastníci konania o náhradu trov nežiadali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.