Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-16-2024.pdf
PDF · 91.87 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/16/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., okres C., trvale bytom D. E. D. F., B. G. XXX/XX, H. D. E. D. F., t. č. na slobode, pre trestný čin prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. decembra 2023 pod sp. zn. 75T/7/2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. júla 2024 v Trenčíne, jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm.b), písm.d) Tr. poriadku s a napadnutý rozsudok okresného súdu z r u š u j e v celom rozsahu.
Na podklade § 322 ods.3 Tr. poriadku sa
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
podľa § 285 písm.c) Tr.por.
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13.6.2023 pod č.k. Pv 408/22/3304-15, doručenej okresnému súdu 15.6.2023, pre trestný čin prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 16.05.2022 v presne nezistený čas od 20:30 hod. do 21:00 hod., v obci E. I. J. XXXX na neohradenom pozemku patriacemu poškodenému K. E., tohto po predchádzajúcej slovnej potýčke jednou rukou chytil pod krk a druhou rukou zovretou v päsť ho jeden krát udrel do úst, čím mu spôsobil zlomenie zubov č. 13 a 26 s adekvátnou dobou liečby do 14 dní a obmedzeniami v obvyklom spôsobe života spočívajúcimi v príjme stravy do 14 dní a nemožnosti zaťažiť kotviaci zub po dobu do 4 týždňov,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 odsek 3 Tr. poriadku sa poškodený K. E., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom E. I., L. XXXX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. decembra 2023 pod sp. zn. 75T/7/2023 bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného. na podklade podanej obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podľa § 234 odsek 1 Tr. poriadku zo dňa 13. júna 2023 pod č. k. Pv 408/22/3304-15, doručenej okresnému súdu dňa 15. júna 2023, zo spáchania trestného činu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 16.05.2022 v presne nezistený čas, približne od 20:30 hod. do 21:00 hod., v obci E. I. na vtedy čiastočne neohradenom pozemku s rodinným domom č. XXXX patriace poškodenému K. E., tohto po predchádzajúcej slovnej potýčke rukou jeden krát udrel do úst, čím mu spôsobil zlomenie zubov č. 13 a 26 s adekvátnou dobou liečby 7 až 14 dní a obmedzeniami v obvyklom spôsobe života spočívajúcimi v prijme stravy v trvaní 7 až 14 dní a nemožnosti zaťažiť kotviaci zub po dobu do 4 týždňov .
Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený nasledovne :
Podľa § 156 odsek 1 Tr. zákona, § 38 odsek 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písm. a) Tr. zákona a § 51 odsek 1 Tr. zákona bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a zároveň uložený probačný dohľad nad jeho správaním v určenej skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Tr. zákona bola obžalovanému určená skúšobná doba na 1 (jeden) rok.
Podľa § 51 odsek 2 Tr. zákona a § 51 odsek 4 písm. d) Tr. zákona bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe poškodenému K. E. škodu vo výške -1089,90,- Eur.
V adhéznom konaní, t. j . v konaní o náhrade škody okresný súd rozhodol doslovne nasledovne:
„ Podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému K. E., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom E. I., L. XXXX, nárok na náhradu škody vo výške -1089,90,- Eur. Podľa § 288 odsek 2 Tr. poriadku sa poškodený K. E., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom E. I., L. XXXX, so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces. “
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní (na ktorom bola osobne prítomná jeho zvolená obhajkyňa i intervenujúci a dozorový prokurátor) napadol odvolaním v celom rozsahu, t. j. proti všetkým jeho výrokom, obžalovaný. Svoje odvolanie obžalovaný prostredníctvom zvolenej obhajkyne odôvodnil písomne podaním zo dňa 05. februára 2024, v ktorom uviedol, že nemal v úmysle poškodenému ublížiť na zdraví, a tento úmysel nebol na hlavnom pojednávaní ani ničím preukázaný. Fyzickú potýčku s poškodeným začal sám poškodený, keď chytil obžalovaného za tričko a začal s ním zápasiť. Poprel aj, že by udrel poškodeného päsťou do jeho pravého líca, keďže je pravák a takýto úder by bol neprirodzený. Poukázal na skutočnosť, že poškodený si sám všimol krv v ústach až po jeho páde a údere o zem, keď práve tento pád a úder o zem pravdepodobne spôsobil pohnutie zubnej náhrady poškodeného. Poškodený padal na zem tvárou dolu a obžalovaný bol nad ním, keď boli obaja na zemi, pričom ani v tomto momente ešte poškodený necítil krv v ústach (ale až po skončení zápasu s obžalovaným na zemi). Z uvedeného vyplýva, že poškodený si zranenie zavinil vlastným pričinením, a to tým, že sám začal fyzický útok na obžalovaného, ktorý sa bránil, pričom následne obaja padli na zem a došlo k vzniku zranenia. Obžalovaný opätovne zopakoval, že nebolo jeho úmyslom poškodenému takéto zranenie spôsobiť a uvedené nebolo v konaní ani žiadnym spôsobom preukázané. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby odvolací krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Dozorový prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sa k písomnému odôvodneniu odvolania obžalovaného do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu písomne nevyjadril.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa vykonalo za splnenia všetkých procesných podmienok (v prítomnosti poškodeného a obžalovaného, ktorý súhlasil s vykonaním verejného zasadnutia v neprítomnosti jeho zvolenej obhajkyne, ktorá bola inak riadne a včas upovedomená o termíne verejného zasadnutia), v rámci konečného návrhu uviedol, že navrhuje odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuť.
Poškodený právo konečného návrhu nevyužil.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že naďalej trvá na tom, že sa žalovaný skutok nestal tak, ako bol popísaný v obžalobe a ani ako ho ustálil okresný súd, ale tak, ako ho on popísal, a to aj v podanom odvolaní. V žiadnom prípade poškodeného do tváre päsťou neudrel. Preto navrhol, aby ho odvolací súd spod obžaloby oslobodil.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, na verejnom zasadnutí dňa 10. júla 2024, na podklade podaného odvolania obžalovaného, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 04. marca 2024, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na podklade podaného odvolania, ktorým obžalovaný napadol všetky výroky prvostupňového okresného súdu, krajský súd neopomenutím svojej zákonnej povinnosti podľa § 317 odsek 1 posledná veta Tr. poriadku, dospel k jednoznačnému záveru, že odvolanie obžalovaného, ktoré je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, je dôvodné v celom rozsahu.
Krajský súd v posudzovanom prípade bol na podklade podaného odvolania obžalovaného viazaný prieskumnou povinnosťou vo vzťahu ku všetkým napadnutým výrokom rozsudku prvostupňového okresného súdu a takto zistil, že prvostupňový okresný súd pri dodržaní procesného postupu vykonal všetky dostupné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku a je daný aj dôvodný záver o tom, že už neexistuje žiaden relevantný a súčasne ďalší dostupný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Už úvodom vo vzťahu k preskúmavanému výroku o vine dospel krajský súd k nepochybnému záveru, že prvostupňový okresný súd zásadným spôsobom pri hodnotení pred ním vykonaných zákonných dôkazov pochybil, keď vyslovil svoj nepochybný záver o tom, že páchateľom žalovaného skutku je obžalovaný, ktorému potom uložil v rámci ukladania trestnoprávnych sankcií podmienečný trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého obžalovanému odložil na skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok a súčasne aj povinnosť v skúšobnej dobe nahradiť poškodenému škodu vo výške -1.089,90,- Eur tak, ako to vyplýva a je aj uvedené vo výrokovej časti citovaného a odvolaním obžalovaným napadnutého rozsudku prvostupňového okresného súdu.
Podľa § 2 odsek 10 Tr. poriadku súd je povinný postupovať tak, aby zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou je povinný objasňovať skutočnosti, ktoré svedčia proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku súd hodnotí všetky zabezpečené dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.
Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že odvolací súd môže iba výnimočne vstupovať do hodnotenia dôkazov prvostupňovým súdom. Je tomu tak iba v prípadoch, ak sa prvostupňový súd zásadným spôsobom odchýli od zákonného hodnotenia dôkazov (§ 2 odsek 12 Tr. poriadku), prípadne ak jeho hodnotenie zjavne vybočuje aj z rámca logického uvažovania. Naproti tomu, ak tomu tak nie je, teda ak prvostupňový okresný súd v súlade so zákonom hodnotí zákonným spôsobom vykonané dôkazy, pritom sú aj jeho úvahy a hodnotenie v rámci logického uvažovania a odvolateľ sa nestotožňuje s hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom, resp. má iné, svoje subjektívne predstavy o hodnotení vykonaných dôkazov, nejde o žiadne pochybenie, ktoré má viesť k zrušeniu napadnutých výrokov riadnym opravným prostriedkom.
V posudzovanom prípade, v rámci svojej prieskumnej povinnosti vo vzťahu k napadnutému výroku o vine odvolaním obžalovaného krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd sa však dopustil viacero zásadných pochybení pri zákonnom hodnotení vykonaných dôkazov, ktoré boli inak vykonané v súlade so zákonom, a ktoré ale jednoznačne spochybňujú nepochybnosť a presvedčivosť napadnutého výroku o vine obžalovaného a spôsobujú teda jeho zákonnú neakceptovateľnosť, najmä pokiaľ ide o preukázanie toho, či žalovaný skutok skutočne spáchal skutočne obžalovaný.
Okresný súd dostatočne dôsledne nepostupoval v intenciách § 2 odsek 12 Tr. poriadku pri hodnotení vykonaných dôkazov, a to jednotlivo a v ich súvislostiach, nevyrovnal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a preto dospel k nesprávnemu a k chybnému záveru o vine obžalovaného. Okresný súd v napadnutom rozsudku nepostupoval ani v súlade s § 168 odsek 1 Tr. poriadku, keď sa nedostatočne vysporiadal s rozhodnými skutočnosťami, na ktoré v rámci svojej obhajoby obžalovaný poukazoval. Okresný súd za hlavné usvedčujúce dôkazy považoval svedeckú výpoveď poškodeného K. E. v spojení s lekárskou správou od ošetrujúceho stomatológa zo dňa 18. mája 2022 a oboznámený znalecký posudok MDDr. Branislava Galisa, PhD.. Krajský súd naproti záveru okresného súdu však svedeckú výpoveď poškodeného nepovažoval za celkom presvedčivú a uveriteľnú. Poškodený sám na hlavnom pojednávaní popisoval úder od obžalovaného, ktorým malo dôjsť k vzniku zranenia, najskôr ako úder do brady, neskôr uvádzal, že sa malo jednať o úder na ústa, pri ktorom mohol mať pootočenú hlavu. Súčasne si poškodený ani nebol vôbec istý, či úder od obžalovaného bol spôsobený hánkou alebo päsťou. Z výpovede poškodeného navyše vyplynulo, že v čase skutku bol pod značným vplyvom alkoholu, keď pred skutkom vypil asi 5 pív, čo samo o sebe znižuje vierohodnosť jeho výpovede. Pri hodnotení tejto svedeckej výpovede považoval za potrebné krajský súd ďalej prihliadnuť aj na zjavne antagonistický vzťah poškodeného s obžalovaným, ktorý existoval ešte pred predmetným incidentom. paradoxne aj samotný okresný súd po vykonaní dokazovania mal pochybnosti o skutkovom deji, keď považoval za potrebné ustáliť skutok odlišne od obžaloby, a to tak, že upravil skutkovú vetu tým spôsobom, že úder od obžalovaného neustálil ako úder päsťou, ale vo všeobecnosti iba rukou, čo spôsobuje potom preto oprávnené pochybnosti vo vzťahu k príčinnej súvislosti konania obžalovaného so spôsobeným následkom – vylomeniu zubov u poškodeného. Znalec MDDr. Branislav Galis, PhD. síce za najpravdepodobnejšiu (nie však jednoznačne) príčinu vzniku zranenia u poškodeného považoval úder tupým predmetom do oblasti líca poškodeného, čo by mohlo zodpovedať úderu päsťou, avšak okresný súd takýto úder nepovažoval za dostatočne bezpečne preukázaný, keď sám poškodený pripustil aj možný úder hánkou (tento by však nemusel mať dostatočnú intenzitu potrebnú na vznik znalcom konštatovaného zranenia, keď úder, ktorý zranenie spôsobil, mal mať pritom strednú až vysokú intenzitu). Súčasne krajský súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že znalec na druhej strane nevylúčil ani taký spôsob vzniku zranenia, aký popisoval obžalovaný v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní (aj v rámci jeho skorších výsluchov) t. j. pádom poškodeného na zem, pri ktorom došlo k vzniku nárazu jeho pravej strany tváre o zem. Pochybnosti o spôsobe vzniku zranenia u poškodeného a jeho rozsahu sú posilňované ďalej aj skutočnosťou, či už lekárskou správou ošetrujúceho stomatológa, ale aj znaleckým posudkom, ktorý z uvedenej lekárskej správy čerpá, resp. vychádza, a sú založené na lekárskom vyšetrení, ku ktorému však došlo až s odstupom dvoch dní od skutku, a to napriek skutočnosti, že podľa výpovede poškodeného k uvoľneniu jeho protézy malo dôjsť bezprostredne a teda priamo počas skutkového deja a k vypadnutiu zubu tiež ešte v deň, kedy malo dôjsť k spáchaniu žalovaného skutku .
Vo vzťahu k napadnutému výroku o vine krajský súd v sumáre uvádza, že okresný súd nesprávne a v rozpore s vykonanými dôkazmi, pri ich správnom a zákonnom hodnotení spolu s neopomenuteľnými zásadami, medzi ktoré prioritne patrí aj zásada „in dubio pro reo“, dospel k nesprávnym skutkovým záverom, ktoré navyše v odôvodnení napadnutého rozsudku či už vôbec nevysvetlil alebo vysvetlil a odôvodnil nejasne, nezrozumiteľne, a v sumáre nepreskúmateľne. Pri správnom a zákonnom procesnom postupe mal okresný súd totiž dospieť minimálne k záveru, že nebolo v relevantnom rozsahu nepochybne, bez akýchkoľvek rozumových pochybností preukázané, že to bol práve obžalovaný, ktorého konanie v inkriminovanom čase a na inkriminovanom mieste malo viesť k rozhodným následkom na zdraví, pre ktorý je stíhaný. V posudzovanom prípade totiž usvedčujúce dôkazy – svedecká výpoveď poškodeného v spojitosti s lekárkou správou ošetrujúceho stomatológa zo dňa 18. mája 2022 a závermi znaleckého dokazovania znalca MDDr. Branislava Galisa, PhD. vykazujú dubiozity a relevantné rozpory, ktoré majú svoj podstatný význam pre náležité posúdenie pre záver o vierohodnosti poškodeným popísaného skutkového deja.
Práve dôkazy, o ktoré okresný súd nekriticky oprel svoj nepochybný záver o vierohodnosti iba uvedených „usvedčujúcich“ dôkazov, tieto vzhľadom na uvedené dôvody presvedčivo netvoria ucelenú reťaz dôkazov, vzájomne sa dopĺňajúcich a podporujúcich, nepodporujú tak bez rozumových pochybností záver okresného súdu o tom, že žalovaný skutok skutočne spáchal obžalovaný tak, ako to popisuje poškodený. Naopak, verzia obžalovaného založená na neexistencii príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a zranením poškodeného, ktorého inak procesne nezaťažuje dôkazné bremeno exkulpácie, nie je vyvrátená, resp. ani relevantne spochybnená či už oboznámenou lekárskou správou, ale ani závermi znaleckého dokazovania vo vzťahu k skutkovým okolnostiam tak, ako ich popísal obžalovaný. Krajský súd iba na okraj dodáva, že vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku ostala vágna aj otázka naplnenia materiálneho korektívu (§ 10 odsek 2 Tr. zákona), ako obligatórneho znaku materiálnej stránky trestného činu.
Krajský súd v dôsledku vyššie uvedených dôvodov nemohol opomenúť platnú a v každom prípade záväznú zásadu „in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech obvineného či obžalovaného“ (prezumpcia neviny vyplývajúca z výkladu ustanovenia § 2 odsek 4 Tr. poriadku a garantovaná aj v rámci čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj platným Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná), a túto potom v posudzovanej trestnej veci aj ex officio aplikovať.
Z týchto dôvodov potom krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 odsek 1 písm. b), písm. d) Tr. poriadku v celom rozsahu (výrok pod bodom I.) s tým, že obžalovaného (výrok pod bodom II.), na podklade § 322 odsek 3 Tr. poriadku a podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby (tak ako je uvedené aj vo výrokovej časti tohto rozsudku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e zo zákona prípustný už ďalší riadny opravný prostriedok - odvolanie.