Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-358-2013.pdf
PDF · 136.78 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/358/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľa: E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. nad R. XXX, štátny občan ČR, právne zastúpený E.. Július Meszároš, advokát, Námestie sv. Anny 20 B, Trenčín proti odporkyni: R. G., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie 11.346,87 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.10.2013 proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 11.346,87 eur s úrokom z omeškania 8% ročne od 12.9.2013 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že s odporkyňou sa zoznámil prostredníctvom internetu, spoločne sa stretávali, plánovali spoločnú budúcnosť. Na základe spoločnej dohody dňa 20.12.2012 v predajni AutoCentrum Olomouc s.r.o. v Olomouci spoločne vybrali uvedené osobné motorové vozidlo, ktoré sa odporkyni páčilo, chcela ho mať napísané na seba. Preto v uvedený deň navrhovateľ odporkyni požičal pred zamestnancom autopredajne H. Q. na kúpu vozidla sumu 259.000 Kč v hotovosti. Navrhovateľ požičal odporkyni aj sumu 17.680 Kč na kúpu 4 diskov s pneumatikami. Peniaze predtým dňa 17.12.2012 navrhovateľ vybral zo svojej vkladnej knižky. Kúpna zmluva č. XXXXXXXX bola vystavená na meno odporkyne a kúpna cena celkovo predstavovala 276.680 Kč. Vzhľadom na dobrý vzťah medzi účastníkmi navrhovateľ požičal odporkyni aj sumu 1.524 Kč na kúpu kobercov do vozidla, sumu 2.078 Kč na kúpu filtra, nadstavca filtra, čistiacu vložku, druhého nadstavca filtra, sumu 5.977 Kč na kúpu batérie, kobercov, lekárničky, sady UNI U Celkovo teda navrhovateľ požičal odporkyni na kúpu vozidla a jeho príslušenstva sumu 286.259 Kč, ktorá suma po prepočte kurzu ku dňu kúpy činí 11.346,87 eur. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že termín vrátenia požičaných peňazí si účastníci nedohodli, dojednali si splátku v mene euro. Zmluva o pôžičke bola medzi účastníkmi uzavretá platne ústnou formou. Tesne pred rozchodom účastníkov zaplatil navrhovateľ vo februári 2013 v Autoservise T. v E. za servisné práce na výmene dielov auta sumu 220 eur. Odporkyňa po získaní vozidla vo februári 2013 ukončila vzťah s navrhovateľom, vydala mu veci, ktoré jej dal, avšak peniaze na kúpu vozidla mu nevrátila, ani mu nevydala predmetné vozidlo s odôvodnením, že je napísané na ňu, ona ho využíva a navrhovateľ jej peniaze na vozidlo daroval. Navrhovateľ zistil, že odporkyňa počas ich vzťahu udržiavala blízke kontakty s iným mužom. Navrhovateľ poukázal na čestné prehlásenie H. Q., ktorý bol osobne prítomný, keď v predajni navrhovateľ položil peniaze na stôl a počul, ako navrhovateľ povedal odporkyni, že jej požičiava peniaze na kúpu vozidla. Nešlo teda o dar peňazí. Správanie sa odporkyne, ktorá odmieta vrátiť požičané peniaze je v rozpore s dobrými mravmi.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2013 s návrhom nesúhlasila. Žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedla, že s navrhovateľom neplánovala spoločnú budúcnosť, keďže sa poznali len tri
mesiace. Nikdy sa s navrhovateľom nedohodla o kúpe vozidla, ako to uvádzal v návrhu. Už jedno vozidlo mala, a preto nemala dôvod uvažovať o kúpe druhého vozidla. Navrhovateľ odporkyni žiadnu pôžičku na kúpu auta nenavrhol, ani neposkytol. Predmetné vozidlo videla odporkyňa prvýkrát dňa 20.12.2012 v autobazáre. Navrhovateľ sám chcel, aby bola kúpna zmluva a vozidlo napísané na meno odporkyne, bolo to jeho slobodné rozhodnutie, nedal sa od toho odhovoriť odporkyňou ani predajcom. Kúpnu cenu vozidla vyplatil navrhovateľ sám od seba s jedinou podmienkou, aby bolo vozidlo napísané na odporkyňu. Odporkyňa s tým napokon súhlasila, lebo jej navrhovateľ povedal, že vozidlo dá napísať na jej deti. Príslušenstvo do auta kupoval navrhovateľ z vlastnej iniciatívy, bez vedomia a súhlasu odporkyne, ktorá ho o to nežiadala.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, svedkov H. Q., C. G., D. G., oboznámením nižšie uvedených listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:
AutoCentrum Olomouc s.r.o. vystavilo na meno navrhovateľa dňa 28.11.2012 daňový doklad č. XXXXXXXX na koberce v cene 1.524 Kč, dňa 20.12.2012 daňový doklad č. XXXXXXXX na batériu, koberce, lekárničku, sadu uni h7 v cene 5.977 Kč, dňa 15.1.2013 daňový doklad č. XXXXXXXX na nadstavec filtra s tesnením a iné v cene 2.078 Kč.
Podľa fotokópie vkladnej knižky navrhovateľa, vybral z nej navrhovateľ dňa 17.12.2012 sumu 15.000 eur.
Na zálohovej faktúre č. XXXXXXXX zo dňa 2.10.2012 znejúcej na XX.XXX Kč, týkajúcej sa vozidla Volkswagen G. kombi R. X,X, šedej metalízy je ako odberateľ označený navrhovateľ. Zamestnanec AutoCentrum Olomouc, s.r.o. vyhotovil dňa 20.12.2012 opravný daňový doklad č. XXXXXXXX k č. dokladu XXXXXXXX zo dňa 2.10.2012 a výdavkový pokladničný doklad č. H ktorými v prospech navrhovateľa dobropisoval sumu 10.000 Kč. Zo zmluvy označenej ako kúpna zmluva a podpísanej odporkyňou a zamestnancom AutoCentrum Olomouc, s.r.o. v Olomouci datovanej dňom 2.10.2012 vyplýva, že jej predmetom bol prevod vlastníctva k osobnému motorovému vozidlu Volkswagen G. kombi R. X,X, šedej metalízy s príslušenstvom z predávajúceho na kupujúcu - odporkyňu za kúpnu cenu 276.680 Kč. Na meno odporkyne bola zo strany predajcu vystavená faktúra č. XXXXXXXX na sumu 266.680 Kč ohľadom kúpy vozidla.
Navrhovateľ predložil výňatok z elektronickej komunikácie zo dňa 16.3.2013 a 17.3.2013 medzi ním a A. H., v ktorej navrhovateľ uviedol, že sa jedná o jeho auto, že toto auto kúpil odporkyni a následne zistil, že odporkyňa flirtuje s A. H.. Navrhovateľ predložil i časti profilov odporkyne a inej osoby stiahnutých z internetových portálov pokec.sk, facebook.sk. Z internetového výpisu z LV č. XXXX k.ú. O. vyplýva, že odporkyňa je spolu s jej troma deťmi podielovou spoluvlastníčkou domu súp. č. XX na pozemku parc. č. XXX, a pozemkov parc. č. XXX, XXX, XXX.
Odporkyňa k jej písomnému vyjadreniu k návrhu priložila časť elektronickej komunikácie s navrhovateľom, v ktorej navrhovateľ žiada odporkyňu o prepis predmetného auta na neho, uvádza, že iní odporkyni nedali v živote nič, že odporkyňa stále opakuje, čo navrhovateľ povedal, teda že je to dar od Boha, že mu tvrdila, že nikoho nemá, no nebola to pravda a keby to vedel, tak jej navrhovateľ auto vôbec nekúpi. Keďže navrhovateľ nechal celé auto napísať na ňu, z právneho hľadiska je jej, no z morálneho hľadiska jej auto nepatrí.
Navrhovateľ dňa 22.3.2013 podal na Okresné riaditeľstvo PZ v Q., odbor kriminálnej polície trestné oznámenie, v ktorom uviedol, že s odporkyňou sa zoznámil cez internet, tiež bola vdova, tvrdila mu, že má v srdci svojho zosnulého manžela, lásku navrhovateľovi nesľúbila, uviedla, že to bude trvať najmenej rok, kým budú spolu bývať. Navrhovateľ v decembri 2012 kúpil v Z. predmetné osobné motorové vozidlo spolu s pneumatikami a diskami z jeho vlastných peňazí. Vozidlo odstavil pred domom odporkyne. Keď navrhovateľ veril, že budú žiť v spoločnej domácnosti, nechal vozidlo na dopravnom inšpektoráte zaevidovať na odporkyňu. Odporkyňa toto auto od navrhovateľa nežiadala, bol to prejav dôvery navrhovateľa voči odporkyni, napokon ho od neho prijala. Auto teda kúpil a dal ho odporkyni, pretože veril, že v budúcnosti budú spolu a chcel jej pomôcť v neľahkej situácii. Odporkyňa ho však oklamala, pretože sa stretávala s A. H.. Navrhovateľ sa cíti byť podvedený. Keby navrhovateľ vedel o jej priateľovi skôr, auto by odporkyni nekúpil. Odporkyňa spôsobila navrhovateľovi škodu 11.000 Eur, čo je hodnota auta, ktoré chce naspäť. Vyšetrovateľ PZ uznesením ČVS: ORP-289/2-OVK-TN-2013 zo dňa 28.3.2013 odmietol trestné oznámenie, pretože z obsahu trestného oznámenia, výsluchu
odporkyne bolo zistené, že predmetné motorové vozidlo navrhovateľ daroval odporkyni, ktorá sa stala dobromyseľnou vlastníčkou vozidla.
Ďalšie trestné oznámenie podal navrhovateľ na odporkyňu dňa 31.7.2013 na Okresné riaditeľstvo PZ v Q., odbor kriminálnej polície. Uviedol v ňom, že si vyhliadol vozidlo v Z., povedal odporkyni, aby si vozidlo kúpili pre nich do spoločného užívania, pretože predpokladal, že budú mať spoločnú domácnosť. Bol problém so zápisom vozidla do evidencie na Slovensku, pretože bolo kúpené v T. a nebolo v evidencii v M. republike, no navrhovateľ mal kamaráta v Q. a na neho malo byť vozidlo najprv napísané a napokon to bolo nejako spravené a v dokladoch bola zapísaná ako vlastníčka vozidla odporkyňa. Na rozdiel od predošlého oznámenia, navrhovateľ uviedol, že auto chcel kúpiť na seba, potom si to rozmyslel, a povedal, že ak chce mať odporkyňa vozidlo napísané na seba, tak jej navrhovateľ na to peniaze požičia a položil na stôl predajcu sumu 259.000 Kč, a odporkyňa bola zapísaná ako kupujúca v zmluve. Pokiaľ by navrhovateľ vedel, že odporkyňa má priateľa, tak by si s ňou nezačínal, a ani by jej nedal peniaze na auto. Okresné riaditeľstvo PZ v Q., odbor kriminálnej polície listom zo dňa 5.8.2013 upovedomil navrhovateľa, že v tejto trestnej veci pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu nebude polícia konať, lebo totožný podnet bol už prejednávaný v konaní pod ČVS: ORP-289/2-OVK-TN-2013 a trestné oznámenie navrhovateľa bolo uznesením vyšetrovateľa odmietnuté, pričom navrhovateľ nepodal sťažnosť.
Svedok H. Q. v čestnom prehlásení zo dňa 29.8.2013 vyhlásil, že bol svedkom toho, ako navrhovateľ kupoval auto vo firme AutoCentrum Z., s.r.o.. Pred registráciou auta na inú osobu svedok navrhovateľa vopred varoval, že si má vozidlo prihlásiť na seba, potom ho môže zapožičať komukoľvek, ale auto bude stále jeho. Navrhovateľ svoje finančné prostriedky prerátal, položil ich na stôl so slovami: „keď chceš auto napísať na seba, tak Ti na neho požičiam...“. Celú záležitosť svedok od počiatku riešil s navrhovateľom a odporkyňu videl iba pri prevzatí peňazí a odovzdaní vozidla. Čestné prehlásenie nechal navrhovateľ preložiť z českého jazyka do slovenského jazyka, o čom priložil aj faktúru prekladateľskej spoločnosti znejúcu na sumu 23,76 Eur, ktorú navrhovateľ uhradil ako vyplýva z príjmového pokladničného dokladu č. 1571 zo dňa 9.10.2013 a v písomnom podaní zo dňa 15.10.2014 žiadal navrhovateľ túto čiastku zahrnúť do príslušenstva pohľadávky.
D. a C. G. v čestných prehláseniach zo dňa 22.10.2013 zhodne uviedli, že navrhovateľ sa sám rozhodol a vyplatil kúpnu cenu vozidla zo svojich peňazí a chcel, aby ako kupujúca bola na kúpnej zmluve zapísaná odporkyňa, ktorá s tým najskôr nesúhlasila, ale po viacerých prosbách a výslovnom prianí navrhovateľa nakoniec súhlasila. Obaja boli prítomní v čase kúpy v predajni vozidiel v Z. a C. G. uviedla, že vie, ako prebehla celá kúpa vozidla.
Navrhovateľ predložil 3 ks farebných fotografií, na ktorých je zachytená odporkyňa v predajni áut v Z. v deň kúpy vozidla, čo potvrdila odporkyňa na pojednávaní. Na ďalších štyroch predložených farebných fotografiách je zobrazený dom odporkyne a pred ním zaparkované predmetné vozidlo a staré vozidlo navrhovateľa.
Odporkyňa prostredníctvom jej právnej zástupkyne D.. Z. P. listom zo dňa 4.7.2013 odpovedala na list navrhovateľa zo dňa 28.6.2013. Poprela v ňom tvrdenú pôžičku zo dňa 20.12.2012, pretože nemala v tom čase finančné prostriedky na kúpu vozidla, resp. na splácanie pôžičky na jeho kúpu. Vozidlo si vyhliadol sám navrhovateľ, zložil v bazáre za neho zálohu. Na pokyn navrhovateľa bola kúpna zmluva predajcom prepísaná na meno odporkyne, ktorá ho o to nežiadala, a keď sa opýtala navrhovateľa, prečo to robí, on jej odpovedal, aby to brala ako „dar z nebies“, že navrhovateľ si to tak želá. Toto prianie navrhovateľa teda odporkyňa rešpektovala. Pokiaľ by skutočne došlo k dohode o pôžičke, odporkyňa by trvala na jej písomnej forme.
Dňa 9.9.2013 vyhotovil navrhovateľ výzvu adresovanú odporkyni na vrátenie požičanej sumy 11.346,87 eur do 30 dní od doručenia výzvy pod následkom podania žaloby na súd. Z poštového podacieho lístku vyplýva, že výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 9.9.2013 a z potvrdenia o prevzatí je zrejmé, že odporkyňa výzvu prevzala dňa 10.9.2013. O zaslaní tejto výzvy odporkyni upovedomil navrhovateľ listom zo dňa 9.9.2013 aj D.. Z. P., Q., ktorá v predchádzajúcej korešpondencii účastníkov vystupovala ako právna zástupkyňa odporkyne.
Odporkyňa na výzvu navrhovateľa zo dňa 9.9.2013 odpovedala listom zo dňa 25.9.2013, v ktorom poprela pôžičku peňazí, celú kúpu ohľadom vozidla vybavoval odporca sám, vybral aj typ vozidla, kúpna
zmluva bola na výslovnú žiadosť navrhovateľa napísaná na odporkyňu, šlo o rozhodnutie a prianie navrhovateľa, ktoré odporkyňa nakoniec akceptovala, nejednalo sa medzi nimi o pôžičku, pri kúpe vozidla boli prítomné i deti odporkyne. Odporkyňa nadobudla dojem, že navrhovateľ pri tom, aby bolo vozidlo napísané na ňu konal účelovo v snahe vyhnúť sa konaniu s príslušným štátnym orgánom pri prepise vozidla a následne po prepise vozidla na odporkyňu si navrhovateľ vymyslel údajnú pôžičku.
Na pojednávaní navrhovateľ zmenil návrh v časti príslušenstva pohľadávky tak, že žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi čiastku 11.346,87 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z tejto čiastky od 11.10.2013 do zaplatenia, pretože odporkyňa sa dostala do omeškania s plnením dlhu uplynutím navrhovateľom stanovenej 30dňovej lehoty na vrátenie pôžičky. Súd na pojednávaní uznesením podľa § 95 ods. 1, 3 O.s.p. pripustil navrhnutú zmenu návrhu.
Navrhovateľ na pojednávaní opravil skutkové tvrdenie v návrhu na začatie konania v tom smere, že nie je pravda, že by sa účastníci vopred dohodli na kúpe predmetného vozidla, pretože predmetné vozidlo si navrhovateľ vyhliadol, keď absolvoval rekvalifikačný kurz v Z.. Opravil právne zdôvodnenie uplatneného nároku a to tak, že zaplatenia sumy 259.000 Kč sa navrhovateľ proti odporkyni domáha z titulu pôžičky, ktorú jej poskytol v predajni áut v Z. pred svedkom a následne poskytol navrhovateľ odporkyni plnenia bez právneho dôvodu, teda bez uzavretia zmluvy, konkrétne zaplatil do auta 4 kusy diskov s pneumatikami v cene 17.680 Kč a príslušenstvo do vozidla podľa listín predložených do spisu v cene 9.579 Kč s tým, že po prepočte na euro za použitia kurzu 1 euro = 25,228 Kč, platného ku dňu kúpy 20.12.2012, celková uplatnená suma predstavuje 11.346,87 eur. Navrhovateľ nemal nikdy v úmysle darovať odporkyni čiastku 259.000 Kč, ide o vysokú sumu, pričom navrhovateľ zo svojej vkladnej knižky vybral svoje 18ročné úspory. Z listín nevyplýva dôvod, na základe ktorého by navrhovateľ daroval odporkyni predmetnú čiastku. Od 25.9.2012 navštevoval navrhovateľ rekvalifikačný kuchársky kurz v Olomouci a v tom čase mal staré hrdzavé auto a potreboval zakúpiť nové. Preto si navrhovateľ v Autocentrum Olomouc s.r.o. vyhliadol motorové vozidlo zn. VW Golf Variant, šedá metalíza, s tým, že predajcovi autobazáru pánovi Q. zložil zálohu 10.000 Kč dňa 2.10.2012, aby mu predmetné vozidlo rezervoval, pričom zvyšok kúpnej ceny chcel navrhovateľ doplatiť z peňazí, ktoré mal uložené na vkladnej knižke, no túto mohol vypovedať až v decembri 2012. V deň keď navrhovateľ zložil zálohu, telefonoval odporkyni, že si našiel vhodné auto. Auto v autobazáre nafotil a cez víkend bol u odporkyne a ukázal jej a jej deťom na fotkách vozidlo s tým, že si ho chce kúpiť. S odporkyňou sa navrhovateľ prvý krát o tom, že jej požičia peniaze rozprával asi dva týždne u odporkyne doma, potom ako jej ukázal fotky motorového vozidla. Pri rozhovore boli sami, ale v ten deň sa o konkrétnej sume pôžičky nerozprávali. Po 7 týždňovej známosti mu odporkyňa povedala, že bude trvať ešte pár mesiacov, kým bude s ňou môcť bývať. Navrhovateľ mal v úmysle auto zakúpiť preto, aby ho mohli spolu s odporkyňou užívať. V septembri 2012 na vinobraní v T. na E. navrhovateľ odporkyni požičal čiastku 5000 Kč, pretože ona sa chcela prísť pozrieť na vinobranie a nemala české koruny. Navrhovateľ uviedol, že z jeho strany išlo o akúsi skúšku, v ktorej v podstate obstála, pretože mu peňažné prostriedky vrátila v ten istý deň, pričom si nedojednali dátum, dokedy mu ich má vrátiť. Navrhovateľ teda odporkyni dôveroval. Dňa 17.12.2012 bol navrhovateľ vybrať z vkladnej knižky v W. v F.iastku 15.000 eur. Dohodol sa s odporkyňou že 20.12.2012 pôjdu do Z. kúpiť vozidlo. Cestovali tam v navrhovateľovom staršom aute spolu s deťmi odporkyne, C. a D., a priateľom C. M. J.. Počas jazdy v aute sa o pôžičke nebavili, rozprávali sa o tom, ako auto budú užívať, ako budú na ňom chodiť na dovolenky, na koncerty. V čase keď cestovali do Z., odporkyňa chcela, aby bolo motorové vozidlo napísané na ňu. Navrhovateľ v autobazáre položil v hotovosti čiastku 259.000 Kč na pult pred predajcom H. Q. a povedal odporkyni, že ak chce mať vozidlo zapísané na seba, aby si to zaplatila a navrhovateľ jej na to vozidlo požičia uvedenú sumu. Odporkyňa na to nič neuviedla. Peniaze ležali asi minútu na stole. Následne ich odporkyňa prepočítala a odovzdala ich predajcovi. V bezprostrednej blízkosti pri nich nik iný nestál. Deti odporkyne sa pohybovali po autobazáre. Nedohodli si úroky z pôžičky ani termín vrátenia pôžičky, no mali dohodu o tom, že pokiaľ by sa rozišli, tak mu odporkyňa vráti auto. Uvedenú sumu navrhovateľ odporkyni požičal, pretože jej dôveroval, odporkyňa mu prejavovala náklonnosť. Neskôr zistil, že odporkyňa si našla na internete inú známosť. Keď tomu mužovi navrhovateľ na internete napísal, následne mu to odporkyňa vyčítala a prerušila s navrhovateľom kontakt. Dňa 7.2.2013 odporkyňa navrhovateľovi napísala sms správu, aby si ku nej prišiel pre všetky jeho veci. Ich vzťah skončil. Odporca však nadobudol pocit, že odporkyňa vzťah umelo udržiavala až do kúpy motorového vozidla. Štyri kusy diskov a pneumatík do vozidla zakúpil navrhovateľ v inej hale v tom istom autobazáre, mohlo to byť 20.12.2012, pretože v ten deň zo svojej karty uhradil tieto náhradné diely. Odporkyňa súhlasila so zakúpením uvedených náhradných dielov. Odporkyňa súhlasila aj s tým, aby sa do vozidla zakúpili koberce, filter, autobatéria, olej a iné príslušenstvo, ktoré uvádzal navrhovateľ
v návrhu. Potom ako sa navrhovateľ rozišiel s odporkyňou, nepožadoval od nej, aby mu vrátila požičané peniaze, ale aby mu vrátila auto, čo ona odmietla, povedala, že ho radšej zničí a keďže od zakúpenia vozidla ubehla značná doba, jeho hodnota klesla možno aj o 40%, preto žiada navrhovateľ od odporkyne vrátenie peňazí, ktoré jej požičal. Odporkyňa sa počas vzťahu výslovne nevyjadrila, že s navrhovateľom v budúcnosti nechce mať vzťah, že s ním nechce žiť. Keď s ňou navrhovateľ komunikoval a riešil vzťah, bola mĺkva. Navrhovateľ dospel k záveru, že odporkyňa s ním plánuje budúcnosť na základe toho, že odporkyňa bola k nemu milá, empatická, keď jej doniesol potraviny do domácnosti, povedala mu, že ešte zopár mesiacov potrvá, kým budú spolu žiť. Povedala mu, aby si u nej ponechal jeho osobné veci, s tým že jej dovolil ich užívať a z toho vydedukoval, že chce s ním žiť a mať vzťah. Navrhovateľ rozpory vo svojich tvrdeniach, keď v zápisnici pred vyšetrovateľom dňa 22.3.2013 uviedol, že on kúpil auto a dal ho odporkyni, pričom ho odporkyňa od neho nežiadala no prijala a v návrhu na začatie tohto konania tvrdí, že odporkyni požičal peniaze na kúpu auta, ktoré odporkyňa chcela a ona ho kúpila, vysvetlil tým, že keď vypovedal pred políciou bol v zlom psychickom stave, užíval lieky proti depresiám, sedatíva, ktoré nemal predpísané lekárom, mal ich po manželke a to ovplyvnilo jeho výpoveď v uvedený deň pred políciou.
Odporkyňa na pojednávaní nesúhlasila s návrhom. S navrhovateľom sa zoznámila v auguste 2012 na internetovej stránke www.pokec.sk. Išlo o kamarátsky vzťah, počas ktorého sa s navrhovateľom o pôžičkách, o peniazoch nikdy nerozprávala. Nechcela, aby jej navrhovateľ požičiaval peniaze. On sa sám ponúkal, že jej pomôže, pretože vedel, že bola v nepriaznivej finančnej aj osobnej situácii. Navrhovateľ hovoril, že jej chce kúpiť auto. Je pravda, že navrhovateľ odporkyni v septembri 2012 dal v T. čiastku 5000 Kč, no z jeho vlastnej iniciatívy, pričom ona túto čiastku prijala a v rovnaký deň mu vrátila z nej sumu cca 4500 Kč, zvyšok spolu s deťmi minula v uvedenom meste. Odporkyňa poprela, žeby mala v úmysle kúpiť auto, pretože mala vlastné, ktoré bolo v dobrom stave, malo STK. Navrhovateľ na ňu tlačil. Chcel auto buď mať napísané na ňu alebo na jej deti. Preto išla s ním 20.12.2012 do Z.. Do Olomouca šli s nimi aj deti odporkyne, prítomný nebol M. J.. V autobazáre navrhovateľ odporkyni vozidlo ukázal, jej sa nepozdávala cena, nepozdávalo sa jej ani auto. Ale keď ho tak veľmi chcel, tak mu povedala, že nech si ho kúpi. Odporkyňa poprela, že by navrhovateľ pred predajcom Q. povedal, že ak chce auto, že jej naň požičia. Navrhovateľ z vlastnej vôle chcel, aby auto bolo napísané na ňu a preto bola uvedená ako kupujúca na kúpnej zmluve. Predajca povedal, že on by bol šťastný, keby mu niekto takto kúpil auto. Odporkyňa sa rozplakala, lebo jej nikto zatiaľ tak hodnotnú vec nedal. Zo strany navrhovateľa pociťovala naliehanie a nátlak v tom smere, aby bola na kúpnej zmluve uvedená ako kupujúca. Súhlasila s tým preto, lebo uviedol, že inak bude auto napísané na jej deti, čo nechcela. Keď navrhovateľ vyložil peniaze pred predajcom na pult, za chrbtom odporkyne stáli jej deti. Tie boli dostatočne blízko, aby počuli o čom sa rozprávajú. Dňa 20.12.2012 predmetnú kúpnu zmluvu podpísala. V tom čase navrhovateľ odporkyni nehovoril, že v prípade, že sa rozídu, mu bude odporkyňa povinná auto vrátiť, resp. že mu bude povinná vrátiť kúpnu cenu. Až keď sa rozišli vo februári 2013, chcel od nej, aby mu vrátila všetky jeho veci a povedala mu, že nech si po ne príde a že mu vráti aj auto. Navrhovateľ jej napísal, že auto je z hľadiska práva jej vlastníctvo. V čase keď sa kupovalo auto pracovala odporkyňa ako vedúca predajne COOP Jednota v E. - A., kde v čistom zarobila cca 500 eur mesačne. Mala v starostlivosti tri deti, ktoré nezarábali a nemali trvalý pracovný pomer, príjem mali niektoré iba z občasných brigád. Nebola teda v takej situácii finančnej, aby si mohla kupovať auto, požičiavať si naň. V technickom preukaze predmetného vozidla bola vedená odporkyňa ako vlastníčka. Predmetné vozidlo predala v máji 2014 za sumu 6.700 eur firme Autocentrum AAA Trenčín a to z dôvodu, že prestala vidieť na ľavé oko a neurológ jej zakázal šoférovať motorové vozidlo. Odporkyňa s navrhovateľom neplánovala spoločnú budúcnosť. To možno plánoval iba on sám. Nikdy sa s ním o tom výslovne nebavila. Nadobudla z neho pocit, že jej chcel kúpiť predmetné auto, aby sa mohol ku nej do domu nasťahovať. Navrhovateľovi nikdy jasne nepovedala, že s ním chce mať spoločnú budúcnosť. Navrhovateľa brala ako kamaráta. Svojim správaním mu nijako nedávala najavo, že s ním chce žiť. Keď jej navrhovateľ doniesol nákup domov, pýtala sa ho prečo to robí, že tento nákup nepotrebujú, že je schopná deťom zabezpečiť potraviny. Z domu ho však nevyhodila, urobila mu kávu. Od navrhovateľa nikdy neodmietla prevziať plnenie, ktoré jej poskytol. Keď navrhovateľ položil v predajni peniaze na stôl, prerátal ich jednak navrhovateľ, odporkyňa a predajca. Odporkyňa mu povedala, že tieto peniaze nechce a on odvetil, že auto bude jej a jej detí. Kúpnu zmluvu zo dňa 20.12.2012 podpísala pod nátlakom, ktorý na ňu vyvíjal navrhovateľ. Z vecí, ktoré mal navrhovateľ v jej dome uložené mu nevrátila len pračku, ale to len z toho dôvodu, že jej povedal, že ju nemá kam dať. Nevrátila mu nemeckú mincu, ktorú jej navrhovateľ odovzdal sám z vlastnej vôle k jej 40. narodeninám. Potvrdila, že keď bola v kontakte s navrhovateľom, udržiavala cez internet známosti aj s inými mužmi, pričom osobne sa stretla len s A. H., s ktorým ale neplánovala do budúcnosti udržiavať vzťah. Odporkyňa má tri deti, pre ktoré chce žiť. Dňa 7.2.2013 odporkyňa razantne ukončila kontakt
s navrhovateľom z dôvodu, že už mala dosť nátlaku z jeho strany. Keď jej navrhovateľ zakúpil auto, povedal jej, že je to dar od Boha a tak to odporkyňa vnímala. Nemala pocit, ani si nebola vedomá toho, že by mala navrhovateľovi vrátiť tento dar, resp. peniaze. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa prisvedčila, že jej konanie dňa 20.12.2012 pri kúpe vozidla, uzatváraní kúpnej zmluvy, odovzdávaní peňazí predajcovi bolo robené pod nátlakom navrhovateľa, teda nedobrovoľne.
Svedok H. Q. uviedol, že na prvej schôdzke ohľadne kúpy motorového vozidla zn. VW G. R. bol prítomný iba navrhovateľ, ktorý prejavil záujem o kúpu vozidla a zložil zálohu vo výške 10.000 Kč až 20.000 Kč s tým, že táto bude potom odpočítaná od konečnej ceny a auto bude rezervované pre neho na určitú dobu. Navrhovateľ svedkovi povedal, že zvyšnú časť kúpnej ceny bude schopný vyplatiť z finančných prostriedkov, ktoré má uložené niekde na účte v F.. Od tohto prvého stretnutia bol navrhovateľ minimálne dvakrát na predajni a viackrát spolu so svedkom telefonovali ohľadne doladenia kúpy predmetného vozidla. Predmetom kúpy bol aj predaj 4 ks zimných pneumatík, diskov. V deň keď sa auto predávalo a odovzdávalo kupujúcemu boli okrem navrhovateľa prítomní aj odporkyňa, a ešte dvaja mladí ľudia, asi deti odporkyne. Navrhovateľ svedkovi v priebehu jednania povedal, že auto bude užívať spolu s priateľkou - odporkyňou s tým, že táto nemala peňažné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny. Pri jednaní a uzatváraní kúpnej zmluvy nadobudol svedok pocit, že kupujúcim je navrhovateľ, pretože tento mal pri sebe finančnú hotovosť a predtým ohľadne kúpy jednal svedok iba s ním. Keď svedok chcel vpísať osobné údaje navrhovateľa ako kupujúceho do kúpnej zmluvy, navrhovateľ chcel, aby bola v kúpnej zmluve uvedená ako kupujúca odporkyňa, ktorá povedala, že nechce byť zapísaná ako kupujúca. Navrhovateľ povedal, že účastníci sú spolu dohodnutí, že keď odporkyňa nemá peniaze na kúpu vozidla, že navrhovateľ to auto zaplatí. Na základe požiadavky navrhovateľa bola teda v listinných dokladoch týkajúcich sa kúpy vozidla na miesto navrhovateľa napísaná odporkyňa ako kupujúca. Kúpnu cenu vyplatil navrhovateľ, ktorý ju mal pri sebe v hotovosti. Navrhovateľ v predajni s fotoaparátom všetko fotil. Deti sa smiali. Svedkovi to pripadalo ako divadlo. Svedok potvrdil, že čestné prehlásenie zo dňa 29.8.2013 vlastnoručne napísal. Pamätal si, že navrhovateľ položil peniaze v hotovosti v sume 260.000 Kčs na pult, povedal odporkyni, že ak chce mať auto napísané na seba, že on jej naň požičia a peniaze si prepočítal svedok, nik iný ich neprepočítaval. Svedok si nespomínal, či odporkyňa predložené peniaze vzala do svojich rúk. Nespomínal si ani na to, ako na tieto slová navrhovateľa reagovala odporkyňa. Deti odporkyne sa pohybovali po celej predajni, pozerali vystavené autá, ale svedok si nepamätal, či v čase keď sa vyplácala kúpna cena boli pri nich, v ich blízkosti. Navrhovateľ svedkovi počas jednania ohľadne kúpy vozidla výslovne nepovedal, že chce darovať niekomu peňažné prostriedky na kúpu auta, resp. auto, predmetnú záležitosť ohľadne kúpy vozidla svedok nepovažoval za dar od navrhovateľa pre odporkyňu. Navrhovateľ bol nadšený, deti mali radosť, ale z odporkyne mal svedok pocit, že má zmiešané pocity z celej záležitosti.
J. C. G., dcéra odporkyne uviedla, že vozidlo zn. VW G. R. kupoval a zaplatil navrhovateľ koncom roka 2012. Keď boli v Z. v autobazáre, svedkyňa videla, ako navrhovateľ položil na stôl pred predajcom kúpnu cenu v hotovosti, dal ich do rúk odporkyni, ktorá ich prerátala a posunula ich predajcovi. Nešlo o žiadnu pôžičku, prítomní sa nerozprávali o žiadnej pôžičke a svedok Q. klame. V tom momente sa nerozprávali ani o darovaní. J. spolu s bratom v tom čase sedeli za vedľajším stolom, ktorý mohol byť vzdialený cca 1 meter od stola kde sedeli navrhovateľ, odporkyňa a predajca. Odporkyňa navrhovateľa o nič nežiadala, nemá mu preto čo vracať. O tom, že svedok Q. klame, má svedkyňa vedomosť preto, lebo spolu s odporkyňou študovala listiny, ktoré boli odporkyni zo strany súdu doručené spolu s návrhom na začatie konania. Nie je teda pravdivý výrok svedka v čestnom prehlásení, že navrhovateľ požičal odporkyni na kúpu vozidla peniaze, pretože svedkyňa bola prítomná a o pôžičke sa účastníci pri kúpe vozidla nebavili. Asi mesiac alebo dva mesiace pred decembrom 2012 bola svedkyňa prítomná pri rozhovore navrhovateľa s odporkyňou a pamätá si, že sa bavili o tom, že budú mať nejaké auto. Ďalej svedkyňa uviedla, že keď navrhovateľ navštevoval ich domácnosť, správal sa k odporkyni ako priateľ, ukazoval im fotografie svojej rodiny, nosil im koláče od jeho matky, ktorá o tom asi ani nevedela. Svedkyňa nadobudla dojem, že ide len o kamarátsky vzťah, keďže sa k sebe nemali, nebozkávali sa, nehladili sa. Navrhovateľ sám od seba, bez toho aby ho o to žiadali im domov nosil rôzne veci, s tým aby ich užívali svedkyňa s bratom a odporkyňou, napr. im priniesol mini notebook, pričom tento počítač nepotrebovali, lebo mali doma vlastný. Odporkyňa tieto veci od neho odmietala, ale napokon ich prevzala. Rovnako to bolo aj s autom, ktoré odmietla prevziať a napokon súhlasila, pretože navrhovateľ povedal, že auto napíše na svedkyňu alebo na jej brata. Po uzavretí kúpnej zmluvy odporkyňa svedkyni povedala, že navrhovateľ jej auto daroval, konkrétne jej povedal, že je to dar od Boha, odporkyňa teda auto nekúpila.
Svedok D. G., syn odporkyne, uviedol, že predmetné vozidlo kúpil navrhovateľ odporkyni, svedkovi, a jeho sestre. Navrhovateľ povedal, že im to auto dáva, že je to od neho. Keď sa vyplácala kúpna cena v autobazáre v Z. svedok nestál so sestrou pri navrhovateľovi a odporkyni, ale boli vedľa, cca 5-6 metrov od nich. Svedok nepočul rozhovor navrhovateľa, odporkyne a predajcu, keď sa vyplácala kúpna cena, svedka zaujímali autá. Svedok si pamätá, že raz navrhovateľ prišiel k nim domov a povedal, že im chce kúpiť auto. Väčšinu času, keď boli v autobazáre svedok so sestrou trávili mimo navrhovateľa a odporkyne, a to v priestoroch predajne. Svedok videl, keď odporkyňa odmietala navrhovateľove veci, ktoré im nosil do domácnosti. Hovorila mu, že zbytočne to nosí, že oni to nepotrebujú. Aj keď išli v aute do Z., odporkyňa hovorila navrhovateľovi, že je zbytočné, aby odporkyni, svedkovi a sestre kupoval auto, pretože mali vlastné, ktoré bolo v dobrom stave. Odporkyňa veci od navrhovateľa odmietala, no napokon ich vzala a rovnako to bolo aj v prípade predmetného vozidla. V októbri 2012 navrhovateľ svedkovi zaplatil časť vodičského kurzu v sume 300 eur, a to z vlastnej iniciatívy navrhovateľa.
Právny zástupca navrhovateľa na záver uviedol, že navrhovateľ preukázal nárok na uplatnenú sumu. Preukázal, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu darovacej zmluvy. Odporkyňa potvrdila, že ňou tvrdená darovacia zmluva nemôže predstavovať platný právny úkon nakoľko nekonala slobodne, naopak pod údajným nátlakom zo strany navrhovateľa. Svedok D. G. potvrdil, že v čase rokovania o kúpnej zmluve sa spolu s jeho sestrou C. pohybovali v interiéri predajne automobilov, obzerali si vystavené automobily, ich vzdialenosť od rokujúcich účastníkov bola cca 5-6 metrov, čo vylučuje možnosť, aby mohli počuť, čo sa odohrávalo medzi účastníkmi, najmä či došlo alebo nedošlo k uzatvoreniu nejakého právneho úkonu. Ak by súd na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania dospel k záveru, že akýkoľvek právny úkon uzavretý medzi účastníkmi 20.12.2012 bol absolútne neplatný z dôvodu neslobodného konania zo strany odporkyne tak, ako to na dnešnom pojednávaní potvrdila, a teda ak nedošlo platne k uzatvoreniu ani darovacej zmluvy ani zmluvy o pôžičke, tak sa navrhovateľ aj zaplatenia sumy 10.266,37 eur domáha titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko v takom prípade by došlo k plneniu na základe neplatného právneho úkonu. Odporkyňa predmetné vozidlo už odpredala, preto nie je možná naturálna kompenzácia nároku navrhovateľa a navrhovateľ je nútený domáhať sa peňažného plnenia.
Odporkyňa uviedla, že svedok H. Q. klamal, pretože navrhovateľ ani nikto pri kúpe nepovedal, že navrhovateľ požičia odporkyni peniaze. Odporkyňa si nie je vedomá toho, že by mala niekomu niečo vrátiť, zaplatiť, pretože si od nikoho teda ani od navrhovateľa žiadne peniaze nepožičala.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na jeho tvrdenie, že dňa 20.12.2012 v predajni áut v Olomouci sa spolu s odporkyňou ústne dohodli, že jej požičia čiastku 259.000 Kč na kúpu vozidla. Nebola preukázaná dohoda účastníkov, na základe ktorej by sa odporkyňa zaviazala túto reálne poskytnutú čiastku vrátiť navrhovateľovi. Odporkyňa pôžičku peňazí od začiatku popierala, a to už v písomných vyjadreniach, ktoré zasielala navrhovateľovi pred začatím konania a na tomto stanovisku zotrvala aj počas súdneho konania. Naproti tomu navrhovateľ svoje tvrdenia ohľadom okolností kúpy vozidla menil. Súd nemohol prehliadnuť v konaní preukázaný fakt, že navrhovateľ tesne po rozchode s odporkyňou v elektronickej
komunikácii s A. H. z 16.3.2013 a 17.3.2013 a elektronickej komunikácii s odporkyňou ako aj dňa 22.3.2013 pred Okresným riaditeľstvom PZ v Trenčíne nespomínal, žeby mal odporkyni požičať peniaze na kúpu vozidla, ale naopak uvádzal, že vozidlo kúpil on, a dal ho odporkyni, pretože bol v tom, že budú spolu žiť, pričom odporkyňa vozidlo od neho nežiadala, ale prijalo ho, následne zistil, že odporkyňa si našla na internete priateľa A. H., a keby to navrhovateľ vedel, tak jej vozidlo nekúpi, cítil sa podvedený a chcel od odporkyne vrátiť vozidlo. Pokiaľ by existovala dohoda účastníkov o pôžičke, tak logicky navrhovateľ by už v prvom trestnom oznámení na odporkyňu zo dňa 22.3.2013 uviedol pred vyšetrovateľom skutočnosti o tom, že požičal odporkyni peniaze. Súd neuveril navrhovateľovi jeho vysvetlenie, že keď vypovedal pred vyšetrovateľom dňa 22.3.2013 tak bol v zlom psychickom stave, pod vplyvom liekov, sedatív, pretože tieto tvrdenia nijako nepreukázal. Aj deti odporkyne ako svedkovia potvrdili, že navrhovateľ im doma povedal, že im ide kúpiť auto, a nemali v súvislosti s kúpou vozidla vedomosť o žiadnej pôžičke peňazí zo strany navrhovateľa pre odporkyňu. Tieto skoršie tvrdenia navrhovateľa o tom, že auto zaplatil on a dal ho odporkyni sa zhodujú s tvrdeniami odporkyne a svedkov D. a C. G.. Preto súd nepovažoval za vierohodné vyjadrenie svedka H. Q., predajcu vozidiel, ktorý uviedol, že navrhovateľ, keď položil na pult v predajni dňa 20.12.2012 peniaze v hodnote cca 259.000 Kč povedal odporkyni, že ak chce mať auto napísané na seba, on jej na to požičia peniaze. Odporkyňa rozhodne poprela, žeby navrhovateľ alebo niekto iný pri kúpe povedal, že navrhovateľ požičiava odporkyni peniaze. Odporkyňa bola vdova, starala sa o tri deti, nemala v tom čase peniaze na splácanie pôžičky. Z výsluchu navrhovateľa zároveň vyplynulo, že navrhovateľ chcel udržiavať vážny vzťah s odporkyňou, obidvaja boli ovdovelí, chcel s ňou žiť, nosil odporkyni a jej deťom do domácnosti rôzne veci, ktoré im umožnil užívať, plánoval, že bude s odporkyňou spolu užívať predmetné motorové vozidlo, pričom odporkyňa vnímala navrhovateľa ako kamaráta a o tom, žeby mali mať spolu vzťah sa s ním výslovne nerozprávala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za preukázané, že navrhovateľ dňa 20.12.2012 v Z. v predajni AutoCentrum, s.r.o. odporkyni v skutočnosti daroval peňažnú sumu v hotovosti 259.000 Kč na kúpu vozidla, a odporkyňa bola uvedená na kúpnej zmluve ako kupujúca na výslovne želanie navrhovateľa, a následne bola zapísaná aj na dopravnom inšpektoráte. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že navrhovateľ vybral vozidlo, zložil rezervačnú zálohu dňa 2.10.2012, doklady ohľadne kúpy vozidla boli pôvodne vystavené na jeho meno a disponoval peniazmi. Bolo preukázané, že kúpna cena auta v celkovej výške 276.680 Kč /zahŕňajúca aj cenu 17.680 Kč za 4 kusy diskov s pneumatikami/ a ďalej príslušenstvo do auta v cene 9.579 Kč boli hradené z peňazí, ktoré pôvodne vybral navrhovateľ zo svojej vkladnej knižky a časť kúpnej ceny uhradil platobnou kartou. Ohľadom kúpy tohto príslušenstva navrhovateľ uviedol, že konal so súhlasom odporkyne, ktorá aj keď tvrdila, že výslovný súhlas so zakúpením nedala, auto aj spolu s príslušenstvom užívala a tým dala konkludentne najavo vôľu prijať uvedené plnenia od navrhovateľa. Súd potom tieto plnenia nevyhodnotil ako plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda nedospel k záveru, žeby sa odporkyňa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatila. Aj v prípade týchto plnení, ktoré pôvodne v návrhu navrhovateľ uplatňoval titulom pôžičky, a na pojednávaní ich žiadal vydať z dôvodu bezdôvodného obohatenia, ide podľa názoru súdu vzhľadom na vykonané dokazovanie o dar zo strany navrhovateľa pre odporkyňu, keď navrhovateľ príslušenstvo kupoval v domnienke, že auto budú účastníci spolu užívať. Tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa chcela mať auto napísané na seba nepotvrdil žiaden zo svedkov a odporuje to aj vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 22.3.2013 v trestnom oznámení, pretože vtedy navrhovateľ jednoznačne uviedol, že odporkyňa auto od neho nežiadala. Vyšetrovateľ OR PZ Q. trestné oznámenie navrhovateľa zo dňa 22.3.2013 uznesením zo dňa 28.3.2013 odmietol, pretože z výsluchov navrhovateľa a odporkyne uzavrel, že navrhovateľ vozidlo odporkyni daroval, pričom súd poukazuje na to, že navrhovateľ proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľa sťažnosť nepodal. Práve z týchto prvotných tvrdení navrhovateľa pred políciou, a tvrdení navrhovateľa zachytených v predložených výňatkoch z elektronickej komunikácie, ktoré sa zhodujú s tvrdeniami odporkyne a svedkov C. a D. G. súd ustálil, že všetky uplatnené plnenia zo strany navrhovateľa treba považovať za jeho dar v prospech odporkyne podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd mal potom skutkový stav zistený v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie vo veci samej a preto považoval za nadbytočné vykonávať navrhovateľom navrhnutý dôkaz vyžiadaním a oboznámením kamerového záznamu z predajne v Olomouci zo dňa 20.12.2012 a tento návrh zamietol. Dňa 31.7.2013 už navrhovateľ pred vyšetrovateľom OR PZ v Trenčíne vypovedal, že v predajni áut v Olomouci požičal odporkyni sumu 259.000 Kč na kúpu predmetného vozidla. O druhom trestnom oznámení navrhovateľa vyšetrovateľ nekonal z dôvodu, že šlo o totožnú vec, o ktorej už bolo vyšetrovateľom predtým rozhodnuté. Tieto následné zmenené tvrdenia navrhovateľa, v ktorých už nespomínal, žeby vozidlo dal odporkyni, ale tvrdil, že jej požičal peniaze na kúpu vozidla, vyhodnotil súd ako účelové v snahe získať späť majetok, ktorý vtedy daroval odporkyni v domnienke, že budú spolu bývať, k čomu ale nedošlo, odporkyňa nadviazala známosť s iným mužom,
a navrhovateľ sa cíti byť odporkyňou podvedený. Súd nemal preukázané, že pri kúpe vozidla došlo k neslobodnému konaniu odporkyne v dôsledku nedovoleného nátlaku zo strany navrhovateľa, čo by malo za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svedkami potvrdené naliehanie a presviedčanie navrhovateľa, aby sa odporkyňa nechala uviesť ako kupujúca v kúpnej zmluve, nemôže viesť k záveru o neslobode vôle odporkyne, keď súhlasila s tým, aby bolo auto písané na ňu. Navrhovateľ nehrozil odporkyni takými dôsledkami, ktoré by boli spôsobilé za daných okolností ovplyvniť slobodu vôle u odporkyne. Chýba tu dôvodná obava z bezprávnej vyhrážky. V prípade súhlasu odporkyne s tým, aby bola zapísaná ako kupujúca vozidla, odporkyni nehrozila žiadna ujma na jej právach, resp. právach a oprávnených záujmoch jej detí, ale naopak tento súhlas odporkyne bol v jej prospech, prípadne v prospech jej detí, lebo viedol k získaniu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. Z podaní odporkyne nesporne vyplýva, že napokon súhlasila a prijala od navrhovateľa peniaze na auto, akceptovala, že bude kupujúcou na kúpnej zmluve, avšak bez toho, aby sa tým zaviazala navrhovateľovi vrátiť peniaze alebo auto, ktoré bolo za ne kúpené. V tomto kontexte potom treba vykladať vyjadrenie odporkyne na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, či konala pod nátlakom, a neslobodne. Nemôže teda obstáť nárok navrhovateľa proti odporkyni na zaplatenie sumy 259.000 Kč/10.266,37 eur ani z titulu vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatného právneho úkonu.
Keďže súd celú istinu pohľadávky vyhodnotil ako nedôvodne uplatnenú, nepriznal navrhovateľovi ani príslušenstvo pohľadávky a návrh v celom rozsahu zamietol.
Úspešná odporkyňa má podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Súd jej ich nepriznal, pretože ich neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.