Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-33-2022.pdf
PDF · 101.98 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/33/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, dieťa rodičov, matky Mgr. W. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, M. a otca MVDr. Q. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. K. XXXX/XX, W., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 20P/59/2021-102 zo dňa 10. 01. 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 07. 06. 2018 č.k. 1P/234/2017-172 v časti o výživnom pre maloletú tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na jej výživu sumou 230,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc 09. 09. 2021 (I.). Zameškané výživné za obdobie od 09. 09. 2021 do 31. 12. 2021 vo výške 112,- eur povolil otcovi splatiť v 30,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným od doručenia rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane zročný celý dlh (II.). Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol (III.). Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (IV.). Na základe vykonaného dokazovania mal preukázanú čiastočnú opodstatnenosť návrhu matky na zvýšenie výživného, keďže od posledného rozhodnutia, kedy bolo určené vo výške 200,- eur mesačne, došlo k zmene pomerov na strane rodičov, ako aj maloletej. Matka od posledného rozhodnutia má už tri vyživovacie povinnosti k maloletým dcéram, pretože s partnerom sa im narodila maloletá F.. Otcovi od posledného rozhodnutia ubudla vyživovacia povinnosť k dcére B. z prvého manželstva a vyživovaciu povinnosť má taktiež k trom maloletým dcéram, z ktorých K. a R. pochádzajú z ich manželstva. V čase posledného rozhodovania matka poberala sumu 380,- eur spolu s prídavkami na deti. Otec vykonával rovnakú prácu ako v súčasnosti, a to veterinárnu činnosť, z ktorej má príjem približne 1 000,- eur mesačne. Maloletá R. v čase posledného rozhodovania navštevovala materskú škôlku a v súčasnosti je žiačkou 5. ročníka základnej školy. Matka býva v rodinnom dome v Obci M., ktorý má v spoluvlastníctve so súčasným partnerom a na zabezpečenie bývania vynakladá približne 213,85 eur mesačne. Otec má zabezpečené bývanie v rámci polyfunkčného objektu v trojizbovej bytovej jednotke, kde mesačné náklady súvisiace s bývaním predstavujú sumu 100,- eur mesačne. Keďže maloletá je žiačkou základnej školy, pribudli výdavky na školské potreby a pribudla jej mimoškolská záujmová činnosť - záujmový krúžok krasokorčuľovanie, kde mesačný poplatok predstavuje 4,- eurá a ročný poplatok 34,- eur a tanečný krúžok, kde ročný poplatok
predstavuje 120,- eur. Skúmajúc príjmy do domácnosti matky mal zistené, že tento za posledných 12 mesiacov predstavoval sumu 1 504,6 eur a predstavoval súčet súm 378,10 eur (rodičovský príspevok) + 76,50 eur (prídavky na tri deti) + 450,- eur (výživné pre dcéru K. a R. uhrádzané otcom) a približne 600,- eur (príjem partnera matky). Príjem do domácnosti otca predstavuje jeho zárobok na úrovni priemerne 1 000,- eur a zárobok jeho partnerky na úrovni v priemere 600,- eur. Otec má mesačné výdavky spojené s bývaním vo výške 100,- eur a ďalšie pravidelné mesačné výdavky vo výške 800,- eur, predstavujúce 450,- eur ako výživné pre dcéry K. a R., 200,- eur výživné pre dcéru N. a 150,- eur sporenie pre dcéry K. a R.. Pri určení výživného vzal do úvahy aj plnenia, ktoré otec poskytuje nad rámec výživného, ktoré poskytuje prevažne v čase realizácie styku. Otec pri každej návšteve dáva dcére K., ako aj dcére R. hotovosť 10,- až 20,- eur, dcére R. zakupuje oblečenie, obuv, hmotné veci na voľnočasové aktivity ako wifi slúchadlá, lopta, ruksak a pod. Za obdobie posledných 12 mesiacov tak otec nad rámec výživného vynaložil sumu najmenej 337,42 eur, ktoré plnenie je potrebné zohľadniť, keďže ho poskytuje pravidelne, nielen pri narodeninách a meninách dieťaťa. Poukazujúc na ustálenú výšku príjmu v domácnostiach matky a otca ustálil, že v aktuálnych možnostiach a schopnostiach otca je prispievať na výživu maloletej R. zvýšeným výživným vo výške 230,- eur mesačne. Poukázal na to, že okrem vyživovacej povinnosti od rodičov, je výživa maloletej pokrytá aj štátnou dávkou v podobe rodinného prídavku 25,50 eur. Súčasne prihliadol na to, že maloletá sa pravidelne s otcom stretáva, otec sa o ňu zaujíma. Otec je síce vlastníkom viacerých nehnuteľností, avšak reálne mu z tohto vlastníctva neplynie žiadny príjem, vzhľadom na celospoločenskú situáciu, čo však v budúcnosti nie je vylúčené. Súd však môže vychádzať len zo skutočností, ktoré sú v čase jeho rozhodovania. Pritom nie je v záujme maloletých detí, aby otec rozpredal majetok na účely platenia výživného, keď v budúcnosti budú z tohto majetku profitovať a v súčasnosti otec dokáže platiť výživné vzhľadom na potreby maloletej v primeranej výške. Aktuálna výška výdavkov na maloletú R. je približne vo výške 320,- eur, ktorá suma pozostáva z výdavku na bývanie 42,77 eur, ktorá pripadá na jednu osobu v domácnosti matky (213,85 eur : 5), z výdavku na stravu v škole 30,- eur, z výdavku na záujmovú činnosť - krasokorčuľovanie vo výške 6,83 eur (34,- eur ročný poplatok : 12 = 2,83 + 4,- eur mesačne trénerovi), z výdavku na záujmovú činnosť - tanečnú vo výške 10,- eur mesačne (ročný poplatok 120,- eur : 12 = 10,- eur), výdavok na vitamíny a lieky vo výške 10,- eur, výdavok na vreckové 20,- eur, t. j. celkove 119,60 eur. K tejto sume súd pripočítal sumu 200,- eur ako minimálny mesačný výdavok na stravu, ošatenie, hygienické potreby vzhľadom na vek maloletej a súčasný vývoj cien. Na tejto sume sa otec momentálne podieľa sumou výživného 230,- eur a plneniami nad rámec výživného. U matky síce zohľadnil starostlivosť o maloletú, avšak mal za to, že aj ona je povinná podieľať sa na zabezpečovaní potrieb maloletej aspoň určitou čiastkou. Vychádzajúc z uvedeného ustálil výživné na úroveň 230,- eur mesačne, čo pokrýva viac ako 70 % pravidelných mesačných výdavkov na maloletú. Keďže zvýšil výživné o 30,- eur mesačne, otcovi vzniklo zameškané výživné od 09. 09. 2021 (od podania návrhu) do 31. 12. 2021 vo výške 112,- eur (3 x 30,- eur + alikvotná časť za mesiac september 2021 v rozsahu 22 dní; 30,- eur : 30 dní x 22 dní = 22,- eur), pri ktorom otcovi určil povinnosť uhradiť ho v splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, a to od doručenia rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka a žiadala ho zmeniť tak, že bude vyhovené jej návrhu na zvýšenie výživného na 300,- eur mesačne a súčasne aj k zmene povinnosti otca na doplatenie zameškaného výživného, resp. ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázala na to, že od zmeny posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov na strane otca, keďže mu ubudla jedna vyživovacia povinnosť na najstaršiu dcéru z prvého manželstva. Ona do januára 2022 bola poberateľkou pandemického rodičovského príspevku na najmladšiu dcéru vo výške 378,10 eur mesačne, od februára 2022 bude jej príjem pozostávať z prídavkov na tri deti, čo je 76,50 eur, z ktorého príjmu nie je schopná zabezpečiť súčasné potreby maloletej. Poukázala na to, že otec doposiaľ na maloletú platil výživné 200,- eur + 50,- eur na sporiaci účet. Súd nevzal do úvahy dôkazy o skutočných mesačných nákladoch maloletej, keď suma výživného zvýšeného o 30,- eur tieto nepokrýva. Nevzal do úvahy ani vysokú životnú úroveň otca, ktorý je veterinár a vlastní značný majetok, keď príjem, ktorý deklaroval, je poddimenzovaný a nepravdivý. Z výživného vo výške 230,- eur mesačne je možné zabezpečiť iba základné potreby ako sú strava, ošatenie, hygienické potreby, náklady spojené s návštevou školy a krúžkov, t. j. štandardnú životnú úroveň, pričom maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni jej otca. Ona zabezpečuje vyživovaciu povinnosť k maloletej svojou 24-hodinovou starostlivosťou, svoje maloleté dcéry vychováva, učí sa s nimi a tieto dosahujú v škole nadštandardné výsledky. Otec sa pritom počas bežného roku o maloletú nijakým spôsobom nezaujíma, a to ani vtedy, kedy ju má počas víkendu v mesiaci vo svojej starostlivosti a venuje sa svojej zárobkovej činnosti, čo bolo zistené aj kolíznym opatrovníkom. Ona naopak venuje celý svoj
voľný čas deťom, aby nepodľahli negatívnym vplyvom počas tohto obdobia ich vývoja, čo by otec mohol vynahradiť finančne zabezpečením dcériných voľnočasových aktivít. Pokiaľ uviedol, že jeho príjem je okolo 800,- eur mesačne, nezhoduje sa to s jeho životným štýlom, keďže len vyživovacia povinnosť na tri deti z dvoch rozvedených manželstiev predstavuje 830,- eur, a preto by zo svojho príjmu nedokázal zabezpečiť všetky svoje životné potreby a na náklady na prevádzkovanie (voda, plyn, elektrika) všetky nehnuteľnosti, ktoré vlastní, ako aj nehnuteľnosti, ktoré využíva na prenájom, ďalej stravu, hygienické potreby, ošatenie, lieky, drahé dovolenky, luxusné automobily, motocykle. Nie je potom ani zrejmé ako nadobudol svoj obrovský majetok, na čo upozornila aj súd. Poukázala na to, že najstaršej dcére z prvého manželstva v roku 2019 daroval 40 000,- eur za dosiahnutie magisterského titulu a tiež jeden zo svojich lukratívnych stavebných pozemkov v W., čo sám aj potvrdil. Otec potvrdil, že v roku 2019 predal časť viacúčelovej budovy za kúpnu cenu vo výške 197 000,- eur, avšak predložil písomný doklad o finančnom záväzku voči neznámemu veriteľovi vo výške 100 000,- eur, čo považovala za účelové, aby sa vyhol plateniu vyššieho výživného, keďže ani v iných konaniach túto zmluvu o pôžičke neuvádzal. Napriek tomuto finančnému záväzku si dovolil zakúpiť dva luxusné automobily zn. Audi v roku 2015 a 2016. Aj napriek uvedenému mu ešte zostalo z predaja 97 000,- eur. V súčasnosti jazdí na motorovom vozidle Audi Q3 a na najnovšom modeli Audi A6, ktoré sú vedené na jeho priateľku, s ktorou žije, ktorá by si však zo svojho príjmu tieto nikdy nemohla dovoliť. Súd nepostupoval v súlade so zákonom a nedostatočným spôsobom tento príjem a majetok zisťoval (§ 63 ods. 1 ZoR). Z uvedeného vyplýva, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil najlepší záujem maloletej, nerešpektujúc, aby sa podieľala na vysokej životnej úrovni svojho otca.
3. Opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že od posledného rozhodnutia došlo k zvýšeniu výdavkov na zabezpečenie bežných potrieb maloletej, pričom dôležité je podporovať jej voľnočasové aktivity. Poukázal na to, že matka sa o ňu po všetkých stránkach riadne stará a maloletá dosahuje výborné vyučovacie výsledky. Navrhol posúdiť výživné na maloletú aj v kontexte životnej úrovne otca, keďže má právo sa na nej podieľať.
4. Matka s vyjadrením opatrovníka súhlasila.
5. Otec k vyjadreniu opatrovníka uviedol, že nespochybňuje vznik dôvodu na úpravu výživného vzhľadom na uplynutie času od jeho posledného určenia, avšak mal za to, že je potrebné posúdiť aj ďalšie skutočnosti. Nenamietal ani ďalšie skutočnosti uvedené opatrovníkom. Poukázal však na to, že matka žiadala zvýšenie výživného na základe rovnakých argumentov aj na ich druhé maloleté dieťa, avšak svoje sľuby vôbec nenaplnila. V lete 2021 bola s partnerom a tretím dieťaťom na dovolenke, ale vo vzťahu k ich deťom im náhradu nezabezpečila. V čase určenia styku zabezpečuje v celom rozsahu aktivity obidvom deťom. Pokiaľ tieto uviedli, že by uvítali, aby im venoval viac času, tieto tvrdenia následne popreli a vyslovili ich len z dôvodu, aby nedošlo ku konfliktu lojality s matkou. Aktuálne určená výška výživného zodpovedá pomerom na jeho strane, pričom aj matka by mala prispieť k zvýšeniu životnej úrovne maloletej, hlavne ak nemá žiaden dôvod, pre ktorý sa doposiaľ nezamestnala.
6. Otec maloletej žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky ďalej uviedol, že matka mohla byť zamestnaná od novembra 2020, pritom je zdravá, má potrebnú kvalifikáciu a zdravé sú aj všetky jej deti, a preto by sa mala aj ona postarať o uspokojovanie zvýšených potrieb maloletej. Navyše, za situácie, keď podľa jej vlastných tvrdení aj jej partner bol takmer 11 mesiacov nezamestnaný. Pokiaľ matka uviedla, že maloletá sa cíti byť diskriminovaná a ukrátená, pretože si sama uvedomuje, na akej životnej úrovni žije jej otec a podpisuje sa to na jej psychickom vývoji a sebavedomí, uviedol, že má pravidelný kontakt s oboma dcérami a ich vzťah je veľmi dobrý. Obe dcéry sú v absolútnej pohode, sú veselé, bezstarostné, nič im nechýba a majú spolu vytvorený otvorený vzťah. Je nevhodné, aby matka riešila s dcérami rozdiely v oboch domácnostiach, keď samé takéto veci určite neriešia, a preto by bolo vhodné, aby ich prestala vťahovať do sporov medzi rodičmi. Pritom bytové podmienky majú obidvaja porovnateľné. Nie je pravdou, že by chodil na luxusné dovolenky. Na dovolenke bol naposledy v roku 2018 spolu s oboma dcérami a od vtedy nebol na žiadnej. Na druhej strane matka so svojím partnerom na dovolenku v roku 2021 išla, a to v čase, kedy boli obidve deti u otca, a preto by sa obe mohli cítiť poškodené práve tým, že s matkou na dovolenke neboli. Rozsah času dcér, ktorý strávia v spoločnej domácnosti matky, sa nedá porovnať s časom, ktorý strávia s ním počas styku, avšak snaží sa im plnohodnotne venovať a zaplniť ho popísanými voľnočasovými aktivitami aj s ich ďalšími súrodencami. Pokiaľ matka tvrdila, že najstaršej dcére daroval 40 000,- eur a pozemok, tak takto sa
bude snažiť zabezpečiť všetky svoje dcéry. Majetok zabezpečil počas doby 29-ročného podnikania a nemá ho v úmysle odpredať za účelom uspokojenia finančných požiadaviek matky. Pokiaľ maloleté deti niečo potrebovali a matka tým argumentovala, vždy im to zadovážil, resp. zaplatil. Nepravdivé je tvrdenie, že nad rámec výživného ničím neprispieva, pričom poukázal aj na zoznam zabezpečených služieb, resp. vecí za posledných 12 mesiacov. Na rozdiel od matky pre deti organizuje výlety. Aj keď k zvýšeniu výživného v minulosti došlo, neprejavilo sa to na zmene trávenia voľného času matky s deťmi. Mal dôvodnú obavu, že časť výživného slúži aj na potreby celej aktuálnej rodiny matky. Pokiaľ matka sa snaží prezentovať jeho vysoký príjem, v tomto, ani v predchádzajúcom konaní sa to nepodarilo preukázať. Účtovný rok 2020 skončilo jeho podnikanie s hospodárskym výsledkom, ktorý mu umožňoval čistý príjem vo výške 800,- eur mesačne, avšak tento príjem nemal vždy v takejto výške. Nehnuteľný majetok nadobudol pred uzavretím manželstva s matkou maloletej alebo počas neho. Čo sa týka predaja nehnuteľností v kat. úz. M., už v predchádzajúcom konaní bolo preukázané, že z kúpnej ceny 197 000,- eur 100 000,- eur vrátil svojmu veriteľovi, 40 000,- eur daroval najstaršej dcére a za zvyšok zaplatil dlh na službách, ktoré mu realizovala stavebná firma jeho brata. Bolo len logické, že predal nehnuteľnosť, aby vysporiadal svoje dlhy a nezaťažil svoj ostatný majetok, ktorý ostane len jeho deťom. Tak ako najstaršia dcéra dostala pozemok, tak rovnako dostanú aj všetky ostatné dcéry, ale v čase, keď to bude mať pre nich nejaký význam. Za celú dobu odlúčenia, okrem vyššie citovanej nehnuteľnosti, žiadnu neodpredal a nemá to ani v úmysle. Matka účelovo spomína sumu 40 000,- eur v súvislosti s darom pre najstaršiu dcéru, ale zabúda na to, že bola darovaná práve z kúpnej ceny za predaj objektu vo M., čo už neuvádza. Aktuálne nevlastní žiadne motorové vozidlo a pre podnikateľské účely používa vozidlo svojej priateľky.
7. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na predtým uvádzaných skutočnostiach. Doplnila len, že došlo k zmene spoločenských pomerov v súvislosti s konfliktom na Ukrajine, v dôsledku čoho došlo k niekoľkonásobnému zvýšeniu cien.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
9. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania matka maloletej, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam matky krajský súd dopĺňa, že v prípade podstatnej zmeny pomerov môže dôjsť aj k zmene predchádzajúceho rozhodnutia o určení výživného na maloleté dieťa. Pri určení výživného súd pritom prihliada na odôvodnené potreby maloletého, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery jeho rodičov. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že od posledného rozhodnutia o výživnom ubehla doba viac ako štyri roky a maloletá bola v čase rozhodovania súdu žiačkou 5. ročníka ZŠ, s čím sú spojené zvýšené náklady. Matka zvýšenie výživného odvodzovala aj z vysokej životnej úrovne a príjmu otca. Otec na zhodnotenie svojich majetkových pomerov súdu predložil daňové priznania a neznemožnil mu sprístupnenie údajov chránených podľa osobitného predpisu, a preto súd nemohol podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine vychádzať z predpokladanej výšky jeho priemerného mesačného príjmu predstavujúceho 20-násobok sumy životného minima, ale z otcom preukázanej straty a ním deklarovaného príjmu 1 000,- eur mesačne. Príjmy z prenájmu svojich nehnuteľností otec nemá vzhľadom na súčasnú situáciu žiadne, čo nebolo rozporované, keď z uvedeného príjmu pritom otec zaplatil za potreby a činnosti maloletej R., ako aj jej sestry, ktoré požadovala matka a obdaroval ich aj pri príležitosti ich menín a narodenín a sviatkov, ako aj počas pobytu u neho, kedy zabezpečuje aj všetky ich voľnočasové aktivity. Pokiaľ matka poukazovala na to, že sa otec maloletej, ani jej sestre počas styku s ním nevenuje, krajský súd považoval tieto tvrdenia maloletej za ovplyvnené konfliktom lojality, ktoré tvrdenia otca neboli matkou namietané. Namietané nebolo ani to, že nehnuteľnosti, ktoré otec vlastní, boli nadobudnuté pred uzavretím
manželstva s matkou, resp. počas neho a následne k nadobudnutiu ďalších nehnuteľností nedošlo, pričom ak došlo k odpredaju jednej, z kúpnej ceny boli uhradené dlhy a najstaršej dcére darovaná uvádzaná suma, keď neobstoja ani matkine tvrdenia o otcovom vlastníctve luxusných motorových vozidiel, keďže podľa výpisu nevlastní žiadne a používa motorové vozidlo vo vlastníctve jeho priateľky. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie prihliadnuc k veku maloletej, jej matkou deklarovaným potrebám a majetkovým a príjmovým schopnostiam otca správne určil výživné vo výške 230,- eur mesačne, prihliadnuc k tomu, že otec poskytuje plnenie aj nad rámec výživného, t. j. spolu najmenej vo výške matkou požadovaného výživného 300,- eur mesačne. V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť obidvoch rodičov, teda aj matky, ktorá ju síce zabezpečuje aj osobnou starostlivosťou o maloletú, ale ako vyplýva z vykonaného dokazovania, táto od novembra 2020 bez dôvodov na jej strane, resp. na strane maloletej nikde nepracuje. Tvrdenia matky, že sa jej nikto na jej žiadosti z jej odboru o zamestnanie neozval, nemožno hodnotiť ako skutočnú snahu o zabezpečenie príjmu, prihliadnuc aj k tomu, že na zvýšené náklady, na ktoré poukazovala v súvislosti s vojnou na Ukrajine, je povinný prispievať aj jej priateľ, s ktorým má ďalšiu maloletú dcéru a ktorý podľa jej posledných tvrdení taktiež nepracuje. Len domáhaním sa zvýšeného výživného na maloletú nemožno uvádzané zvýšené náklady kompenzovať. Matka navyše ani len netvrdila, že je uchádzačkou o zamestnanie, resp. požiadala o sprostredkovanie práce za účelom zabezpečenia svojho príjmu a tak aj svojej zákonnej povinnosti podieľať sa na zvýšených nákladoch na maloletú.
11. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami matky, či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania.
12. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP a ani v rámci odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).