Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/169/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou, v právnej veci žalobkyne E. J., T. H. X, P., práve zastúpenej JUDr. Marošom Zimom, advokátom, Hradné námestie 29, Kežmarok, proti žalovanému Mestu Poprad, Popradské nábrežie 2802/3, Poprad, o určení nájomného vzťahu a zabezpečení užívania bytu, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 16.7.2008, doručeným Najvyššiemu SR dňa 21.7.2008 sa domáhala, aby Najvyšší súd SR okamžite vydal predbežné opatrenie na byt, ktorý sa nachádza na E. K. XX/X na druhom poschodí, číslo bytu X R. H. a aby s týmto bytom nemohla I. J. nijako nakladať, predať, darovať ani vymeniť. Ďalej žiadala, aby boli zrušené rozsudky Okresného a Krajského súdu v Poprade a Prešove, o obnovu procesu, o mimoriadnu obnovu procesu, o dovolanie, o mimoriadne dovolanie, odvolanie. Zároveň požiadala o pridelenie bezplatnej právnej pomoci.

Uznesením zo dňa 7.10.2008 bola žalobkyňa oslobodená od súdnych poplatkov a bol jej ustanovený právny zástupca JUDr. Pavol Zavacký.

Uznesením zo dňa 25.3.2009 bolo uznesením zrušené ustanovenie JUDr. Pavla Zavackého a bol ustanovený JUDr. Maroš Zima na zastupovanie v predmetnom konaní.

Uznesením zo dňa 11.5.2009 bola žalobkyňa vyzvaná na opravu a doplnenie svojho písomného podania.

Uznesením zo dňa 22.6.2009 bolo písomné podanie žalobkyne odmietnuté z dôvodu jeho nedoplnenia a neopravenia tak, aby obsahovalo náležitosti riadneho návrhu na začatie konania. Voči tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie právnym zástupcom.

Písomným podaním zo dňa 7.7.2009 v 15 dňovej zákonnej lehote na podanie odvolania voči uzneseniu, ktorým bolo písomné podanie žalobkyne odmietnuté, bol upravený žalobný návrh, a to tak, aby súd určil, že žalobkyňa sa stala nájomcom 2-izbového mestského bytu R. H. na ulici E. Č.. XX/X z titulu prechodu nájmu z jej nebohého otca Ľ. J.. Druhým výrokom sa domáhala, aby jej žalovaný zabezpečil užívanie 2- izbového bytu R. H. na ulici E. Č.. XX/X, z toho istého titulu.

Svoj nárok odôvodnila tým, že ako spoločná užívateľka s manželom 3-izbového družstevného bytu nachádzajúceho sa R. H. na ulici Q. Č.. XXXX/X bola nútená v septembri 1991 opustiť spoločnú

domácnosť, z dôvodu pretrvávajúceho fyzického a psychického násilia zo strany manžela R. J.. V júni 1992 si z tohto bytu vysťahovala všetky osobné veci a bola nútená so svojimi maloletými deťmi R. J. I. E. J. trvale sa presťahovať k svojmu otcovi Ľ. J., bývajúcemu v 2-izbovom mestskom byte R. H. na ulici E. Č.. XX/X. So svojimi deťmi bývala v spoločnej domácnosti u otca, ktorého zdravotný stav si vyžadoval opateru. Dňa 21.1.1994 zomrel otec žalobkyne. V čase otcovej smrti trvale opustila spoločnú domácnosť na ulici Q. Č.. XXXX/X R. H.. Po otcovej smrti a následnom rozvode manželstva s R. J. sa tento stal po ich vzájomnej dohode výlučným užívateľom družstevného bytu na ulici Q.. Žalovaný dňa 30.8.1996 podal na tunajší súd žalobu proti nej na uloženie povinnosti, aby vypratala byt č. X R. H. F. K. E. Č.. XX, pozostávajúci z dvoch izieb a príslušenstva. Okresný súd Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. vo veci rozhodol rozsudkom a uložil žalobkyni, aby vypratala predmetný byt. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie a Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Uviedla, že Ústavný súd SR na verejnom zasadnutí dňa 10.7.2001 rozhodol, že Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 29.10.1997, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 31.10.1996, porušil jej základné práva zaručené v článku 19 ods. 2 a článku 21 ods. 3 v spojení s článkom 41 ods. 1 SR.

Na pojednávaní dňa 25.3.2010 právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa v deň smrti jej otca žila s ním v spoločnej domácnosti na ulici E. a opustením spoločnej domácnosti z bytu na ulici Q., v ktorom bývala so svojím manželom, v čase smrti otca v byte na Q. býval už len jej manžel R. J.. Následne nebohý manžel žalobkyne pred svojou smrťou zamenil 3-izbový družstevný byt na Q. K. Č.. XXXX/X za 1-izbový byt R. P. na ulici H. Č.. X. Vzhľadom na to, že bývalý manžel žalobkyne zomrel, tento byt bol predmetom dedičského konania v roku 1996. Poukázal na to, že boli splnené všetky podmienky prechodu nájmu bytu na E. K. z jej nebohého otca Ľ. J. na žalobkyňu, preto sa domáha, aby súd rozhodol v zmysle podaného žalobného petitu.

Žalovaný v konaní uviedol, že žalobkyňa podaním žaloby na určenie prechodu nájmu nemá naliehavý právny záujem. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Poprad č. k. a na konanie Krajského súdu v Prešove , kde bolo konštatované, že nedošlo k prechodu nájmu bytu, pretože žalobkyňa bola v deň smrti jej otca 21.1.1994 spoločnou nájomkyňou bytu na ulici Q. R. H.. Poukázal na to, že výrok by bol nevykonateľný, nakoľko v súčasnosti žalovaný nie je vlastníkom bytu, ku ktorému sa domáha žalobkyňa určiť nájomný vzťah.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.6.2010 súd určil, že žalobkyňa sa stala nájomcom 2-izbového mestského bytu na ulici E.D. Č.. XX/X, z titulu prechodu nájmu z jej nebohého otca Ľ. J.. Druhým výrokom uložil žalovanému, aby zabezpečil žalobkyni náhradný 2-izbový byt v Poprade, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zodpovedá 2-izbovému mestskému bytu na ulici E. Č.. XX/X. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eur. Náhradu trov právneho zastúpenia žalobkyni nepriznal.

Proti rozsudku podali odvolanie žalobkyňa a žalovaný.

Uznesením zo dňa 27.10.2011 odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. Vo vzťahu k prvému výroku uviedol, že podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, u žalobkyne. Požadovaná naliehavosť právneho záujmu je chápaná v zmysle časovom (potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna), v tom zmysle, že žalobkyňa nemá inú možnosť, hlavne že nemá možnosť žalovať naplnenie z toho istého právneho pomeru. Ďalej uviedol, že ušlo pozornosti súdu prvého stupňa, že žalobkyňa súčasne s určovacou žalobou žaluje aj na plnenie z toho istého právneho pomeru, teda zabezpečenie bytu, ktorý by zodpovedal bytu na E. K.. Poukázal na to, že z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, na základe ktorého hmotnoprávneho ustanovenia súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zabezpečiť žalobkyni náhradný 2-izbový byt. Vo vzťahu k určovacej časti žaloby náležitým spôsobom nevysvetlil naliehavosť právneho záujmu na takomto určení, keďže ako už skôr odvolací súd uviedol, spolu s určovacou žalobou žalobkyňa žaluje aj na plnenie z toho istého právneho pomeru. Náležitým spôsobom teda neobjasnil, z akých dôvodov považoval žalovaného, ako nevlastníka sporného bytu za pasívne legitimovaného v tomto konaní. Čo sa týka zamietavej časti, že žalobkyňa nepreukázala tvrdené skutočnosti a neuniesla dôkazné bremeno, ako konštatoval súd, nezodpovedá to požiadavkám pre

zákonné odôvodnenie rozhodnutia. Odvolací súd zaviazal súd prvého stupňa a uviedol, aby rozhodol tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé a preskúmateľné.

Podľa (ďalej len ), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Prvostupňový súd doplnil dokazovanie a odstránil procesné nedostatky tak, že keďže dňa 13.7.2009 bol na súd podaný žalobný návrh, ktorý bol následne upravený písomným podaním zo dňa 7.7.2009 a prvostupňový súd o zmene petitu nerozhodol, súd na pojednávaní dňa 7.11.2013 pripustil zmenu žalobného petitu tak, že súd určuje, že žalobkyňa sa stala nájomcom 2-izbového mestského bytu R. H. F. K. E. Č.. XX/X z titulu prechodu nájmu z nebohého otca žalobkyne Ľ. J. a že žalovaný je povinný zabezpečiť užívanie 2-izbového bytu v H. F. K. E. Č.. XX/X v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vzhľadom na to, že pripustenie petitu bolo za účasti obidvoch procesných strán, nebolo potrebné vyhotovovať písomné uznesenie o pripustení zmeny žalobného petitu. Taktiež nebol dôvod nevyhovieť navrhnutej zmene petitu, keďže k zmene skutkových okolností nedošlo. Žalobkyňa právne zastúpená nezobrala v prevyšujúcej časti žalobu späť a nežiadala v časti výroku, aby žalovaný zabezpečil užívanie 2-izbového bytu R. H. F. K. E. Č.. XX/X, z toho istého titul, konanie zastaviť.

Na pojednávaní dňa 7.11.2013 právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvá na doterajších prednesoch.

Žalobkyňa na pojednávaní trvala na tom, že sa stala nájomkyňou bytu na E. K., keďže so svojím otcom žila v spoločnej domácnosti a nemala vlastný byt, pretože svoje predchádzajúce trvalé bydlisko opustila 2,5 roka pred otcovou smrťou. Žalovaný podal žalobu o vypratanie bytu na E. K. žalobkyňou z dôvodu, že žalobkyňa mala v tom čase disponovať vlastným bytom, v ktorom bývala pred opustením spoločnej domácnosti s manželom. V čase rozhodovania súdu o vypratanie bytu nebývala v byte na ulici Q.. Poukázala na to, že žalovaný ju vyzval, aby vypratala byt z dôvodu, že ho užíva neoprávnene. Oznámila mu, že je živiteľkou dvoch maloletých detí, je rozvedená a nemá žiaden iný byt. Po rozvodovom konaní jej manžel vymenil 3-izbový byt na Q. K. za 1-izbový byt v P., ktorý bol predmetom dedičského konania a dedičmi, teda vlastníkmi tohto bytu sa stali jej deti. Poukázala na to, že byt na E. K. žalovaný predal jeho zamestnankyni - pani J.. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že bolo porušené jej právo obydlia a že jej nebola poskytnutá bytová náhrada. Žalovaný jej aj ponúkol byt v rámci súťaže o byt a v roku 2003 jej poslal žiadosť, že sa má zapojiť do ďalšej súťaže o byt. Poukázala na to, že nájom za tento byt bolo potrebné zaplatiť za tri mesiace a na to nemala finančné prostriedky.

Žalovaný vzniesol námietku res iudicata. V tomto smere poukázal na to, že právoplatný rozsudok tunajšieho súdu vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej k žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva v predmetnej veci, ak otázka či tu právny vzťah je alebo nie je bola, resp. musela byť posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie - vypratanie. Uviedol, že ako predbežná otázka prechodu nájmu bytu na E. K. bola právoplatne a predbežne rozhodnutá tak, že k prechodu nájmu na žalobkyňu po jej nebohom otcovi nedošlo, a preto súd rozhodol, že ju vypratal z tohto bytu. Táto povinnosť vypratať byt založila prekážku veci právoplatne rozhodnutej v konaní o určenie existencie právneho vzťahu nájmu bytu. Voči výroku I. a II. vzniesol námietku pasívnej legitimácie, nakoľko žalovaný nie je vlastníkom predmetného bytu. Poukázal na to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa , účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Podľa , , navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom

návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Podľa , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa , súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Civilný proces predstavuje komplex procesnoprávnych vzťahov, ktorého základným prvkom a neodmysliteľnou pojmovou súčasťou je subjekt konania. Pod pojmom subjekt konania sa rozumie navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný). Táto definícia účastníctva sa uplatňuje výlučne v konaniach sporových. Ide o procesné určenie okruhu účastníkov konania vyplývajúce z dispozičného princípu civilného procesu. Žalobca disponuje konaním a jeho predmetom, a teda za účastníka sa považuje ten subjekt, ktorý podal žalobu a ten, ktorého žalobca v návrhu označí, ako žalovaného. Či sú účastníci konania legitimovaní aj hmotnoprávne, je otázkou meritórneho rozhodovania o žalobe. Posúdenie hmotnoprávnej vecnej legitimácie účastníkov nesúvisí s procesným statusom účastníka, čo súd v tomto prípade posúdil.

Kto je účastníkom súdneho konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania je potrebné rozlišovať vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu na strane žalobcu a pasívnu na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto - žalobca kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.

Vo vzťahu k druhému výroku, že žalovaný je povinný zabezpečiť užívanie 2-izbového bytu R. H. F. K. E. mal súd za to, že nie je splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že žalovaný nie je vlastníkom bytu. Vlastníkom bytu na K. E. je tretí subjekt, ktorý v predmetnom konaní nebol žalovaný. V tomto smere namietal žalovaný subjekt pasívnu legitimáciu. Vo vzťahu k tomuto výroku nie je daný hmotnoprávny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným. Na tento procesný nedostatok upozornil aj Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd s tým, že žalobkyňa neupravila okruh subjektov v zmysle žalovaného petitu. Preto súd vo výroku II. žalobu zamietol.

Súd preskúmal vo vzťahu k I. výroku naliehavosť právneho záujmu na veci, a teda na určení, že žalobkyňa sa stala nájomkyňou 2-izbového mestského bytu na ulici E. R. H., z titulu prechodu nájmu bytu z jej nebohého otca. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba musí vytvárať pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane

vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, teda odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie.

Súd mal za to, že vyhovením žaloby vo výroku určenia nájomného vzťahu žalobkyňou k bytu na ulici E. by nedošlo k zmene právneho stavu u žalobkyne z dôvodu, že vlastníkom bytu je už v súčasnosti tretí subjekt, ktorý v tomto konaní nebol žalovaný. Určením nájomného vzťahu žalobkyne by sa právny stav nezmenil, a teda právne by nedošlo k zmene vlastníckeho práva k bytu na E. K.. Preto súd žalobu vo výroku I. zamietol.

Predpokladom úspešnosti žaloby je splnenie procesnej podmienky vecnej legitimácie, na ktorú súd prihliada ex offo. Vecná legitimácia je vo svojej podstate hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku. V tomto prípade bude na podanie určovacej žaloby vecne legitimovaný účastník právneho vzťahu, či práva, o ktoré v určovacej žalobe ide.

Súd pre nedostatok pasívnej legitimácie vo vzťahu k výroku II. žalobu zamietol a vo vzťahu k výroku I. zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Preto sa súd nezaoberal vecou samou.

Predmetom konania na odvolacom súde bol aj nárok týkajúci sa požadovanej náhrady 2-izbového bytu, a v tejto časti taktiež súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobkyňa nezobrala v tejto časti návrh späť a nežiadala v tejto časti konanie zastaviť po úprave petitu.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní neúspešná čo do výroku I. a II., nevzniklo jej právo na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania, ale nie nárok, keďže si trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

Podľa , , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.