Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_24P-19-2024.pdf
PDF · 103.48 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/19/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci navrhovateľa: Q.. V. E., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V. Č.. XX, XXX XX V., proti manželke: J. E., Y.. O., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V. Č.. XX, XXX XX V., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: E. E., K.. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, Vajanského 17, 905 01 Senica, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo Q.. V. E., nar. XX.XX.XXXX a J. E., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.
II. Súd maloletého E. E., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti otca Q.. V. E., nar. XX.XX.XXXX
III. Obidvaja rodičia sú oprávnení maloletého E. E., nar. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
IV. Matka J. E., nar. XX.XX.XXXX je povinná platiť na výživu maloletého E. E., nar. XX.XX.XXXX, sumu 50 eur mesačne, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.
V. Stretávanie sa matky s maloletým E. E., nar. XX.XX.XXXX sa neupravuje.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 29.02.2024 domáhal, aby súd jeho manželstvo rozviedol a maloletého E. zveril do jeho osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnil tým, že príčinou rozvratu manželstva boli nezhody a hádky z dôvodu rozdielnosti názorov na bežné otázky na spolužitie, chorobná žiarlivosť zo strany manželky, nevera zo stany manžela a tým postupné citové odcudzenie a strata dôvery. Od začiatku februára sa s maloletým E. odsťahoval na ich spoločný vinohradnícky domček, kde v súčasnosti trvalo bývajú.
2. Manželka navrhovateľa sa k návrhu na rozvod manželstva a úprave práv a povinností k mal. E. vyjadrila písomne dňa 08.07.2024 s tým, že zlom v ich manželstve nastal asi pred rokom , keď si manžel našiel známosť s čím sa nevedela zmieriť, milostný pomer nechcel ukončiť, neustále klamal. Maloletý E. chce bývať s otcom. Maloletý chodí každý deň do ich rodinného domu, kde zostáva až do večera, stravuje sa tu a má tu kamarátov. S rozvodom súhlasí, nakoľko ich vzťah je rozvrátený a manžel nemá žiadny záujem o obnovu a komunikáciu. U mal. E. navrhla spoločnú starostlivosť, ak manžel nebude
s týmto súhlasiť, potom súhlasí aby bol mal. E. zverený do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletého.
3. Manželka navrhovateľa sa na pojednávanie dňa 11.07.2024 nedostavila, predvolanie má riadne a včas vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manžela, písomným vyjadrením manželky (č.l. 24,35), sobášnym listom (č.l. 5), rodnými listami detí (č.l. 6,7), oznámením UPSVaR (č.l. 28), oznámením obce V. (č. l. 29), oznámením Sociálnej poisťovne (č. l. 32), správou z prešetrenia pomerov (č. l. 31) a zistil tento skutkový stav:
5. Zo sobášneho listu (č.l. 5) mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 26.11.2005, u obidvoch sa jedná o druhé manželstvo.
6. Z rodných listov (č.l. 6, 7) súd zistil, že z manželstva pochádzajú dve dieťa a to už plnoletý V. E., nar. XX.XX.XXXX a mal. E. E., nar. XX.XX.XXXX.
7. Navrhovateľ pri výsluchu dňa 11.07.2024 (č.l. 37) uviedol, že ide o jeho druhé manželstvo. Z prvého manželstva pochádza dcéra, ktorá už je dospelá. Z tohto manželstva pochádzajú dve deti. Starší syn študuje na SSOŠ Humanus Via v W. a v septembri ide do 4. maturitného ročníka. Tento syn býva v rodinnom dome, v ktorom zároveň býva aj manželka. Spoločnú domácnosť s manželkou viedli v rodinnom dome v V.. Navrhovateľ sa odtiaľ vo februári 2024 odsťahoval. Dôvodom odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti boli neustále nezhody s manželkou. Tieto nezhody trvajú asi jeden a pol až dva roky. Od kedy zo spoločnej domácnosti odišiel, nesnažili sa spolužitie obnoviť. V súčasnosti býva vo vinohradníckom domčeku v V., tento je celoročne obývateľný. Býva tam ešte mladší syn E.. Mladší syn sa odsťahoval spolu s ním, nakoľko chcel ísť bývať so navrhovateľom. Mal. E. chodil do B.. ročníka ZŠ Q. v W. a v septembri ide do záverečného IX. ročníka ZŠ. Na pol roku v B.. ročníku bol vyznamenaný, na konci roku mal na vysvedčení dvojky a jednotky. Podľa jeho názoru u syna nedošlo v tomto ročníku k nejakému zhoršeniu, len mu vychádzali známky medzi 1-2 v B.. ročníku mal aj trojku na vysvedčenie. Synovi pomáha s prípravou do školy. Syn je v kontakte s matkou. Syn sa s matkou stretáva doma v ich rodinnom dome, kde býva manželka so starším synom. Syn má k manželke dobrý vzťah. Dôvod rozvratu manželstva bol ten, že manželka začala vo väčšej miere požívať alkohol, v neskoršej dobe, manželku podviedol a v dôsledku týchto skutočností medzi nimi vznikali neustále hádky a to aj pred deťmi, ktoré končili fyzickými útokmi voči navrhovateľovi. V súčasnosti nemá žiadny vzťah s inou ženou. Jeho zdravotný stav je dobrý, lieky na vysoký tlak a riedenie krvi. Zamestnaný je v pôdohospodárskej platobnej agentúre v BA, zárobok mám 2.200,- eur brutto. Do zamestnania dochádza každý deň. Zdravotný stav syna E. je dobrý. Mimo školy hráva futbal za MFK W. a to aj súťaže. Tréningy má trikrát do týždňa + zápas. Na stravu v škole platí 5,- eur mesačne, na stravu doma minieme spoločne okolo 500,- eur. Na oblečenie pre syna podľa potreby asi 100,- eur mesačne. Za ZRPŠ uhrádza 15,- eur polročne, MFK 20,- eur mesačne, okrem toho uhrádza aj jednorazové náklady v súvislosti so školu napr. výlety a taktiež dáva synovi vreckové a platí mu mobilný telefón a to cca 30,- eur mesačne. Syn chce pokračovať v štúdiu. Chcel by chodiť na Strednú ekonomickú školu v W. alebo SSŠ podnikania v W.. Manželka synovi občas dáva vreckové. Čo sa týka výživného, nežiadal výživné resp. navrhuje ho stanoviť v minimálnej výške vzhľadom k tomu, že manželka býva so starším synom a tomuto ona uhrádza náklady. Nemá problém s tým, aby sa syn s jeho matkou stretával. Manželka je z jeho strany informovaná ohľadne zdravotného stavu syna, s manželkou nekomunikuje len ohľadne jeho súkromných záležitostí, keď chce vedieť kde je a z akého dôvodu. Navrhovateľ žiadal zveriť syna do jeho výhradnej starostlivosti z dôvodu, aby mohol čo najlepšie zabezpečovať záležitosti ohľadne syna a to aj v súvislosti s rozhodovaním o tom, kde syn pôjde do školy. Preto nesúhlasí ani so spoločnou starostlivosťou o syna.
8. Kolízny opatrovník v záverečnej reči na pojednávaní dňa 11.07.2024 uviedol že sa pridržiava podanej správy a navrhuje, aby súd zveril mal. E. do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú oprávnení mal. zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné matke navrhuje určiť primerane podľa potrieb dieťaťa a možností a schopností matky. Stretávanie sa dieťaťa s matkou navrhuje neupraviť.
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 11.06.2024 (č.l. 28) vyplýva, že matka poberá prídavok na dieťa V. E., nar. XX.XX.XXXX od 11/2006 a E. E., nar. XX.XX.XXXX od 04/2010. Od 01/2023 vo výške 60,- eur/mes./dieťa.
10. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 06.06.2024 (č.l. 32) vyplýva, že matka za obdobie posledných 12 mesiacov nebola poberateľkou dávky v nezamestnanosti, úrazového poistenia ani garančného poistenia ani dôchodkového poistenia. Otec za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberal žiadne dávky v nezamestnanosti, úrazového poistenia ani garančného poistenia ani dôchodkového poistenia.
11. Z oznámenia Obce V. zo dňa 16.06.2024 (č.l. 29) súd zistil, že navrhovateľ aj manželka navrhovateľa majú spoločné bydlisko v ich obci. Neboli na nich žiadne sťažnosti zo strany susedov alebo iných občanov a neboli riešení poriadkovou komisiou obce. Navrhovateľ zastával funkciu starostu obce V. od 17.11.2022 do 15.05.2024, kde za obdobie od 06/2023 do 05/2024 dosahoval čistý priemerný mesačný príjem vo výške 2.621,- eur.
12. Zo správ kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov vyplýva, že matka žije v rodinnom dome, ktorý je v spoločnom vlastníctve oboch rodičov. Býva tu spoločne s plnoletým synom V., ktorý ešte študuje. Dom á kuchyňu spojenú s obývacou izbou a jedálňou, 3 izby, šatník a kúpeľňu. Mal. E. tu má samostatnú izbu dostatočne zariadenú svojím potrebám. Matka pracuje v Sociálnej poisťovni, kde dosahuje priemerný mesačný zárobok 1.000,- eur. Toho času je na PN, kde poberá mesačne 600,- eur a prídavky na dve deti. Výdavky na domácnosť vrátane energií má 400,- eur. Matka nevidí šancu na obnovu manželstva a s rozvodom súhlasí. Rovnako súhlasí so zverením mal. E. do osobnej starostlivosti otca. Podľa názoru matky má maloletý dobré vzťahy s oboma rodičmi. K matke môže chodiť kedykoľvek, je u nej doma, chodí jej pomáhať aj do záhrady, stravuje sa tu, dáva mu vreckové, kupuje oblečenie. Maloletý žije v súčasnej dobe vo vinohradníckom domčeku v V. s otcom, ktorý je v spoločnom vlastníctve obidvoch rodičov. Domček pozostáva z obývacej izby, kúpeľne, kuchyne, spálne, kde spí maloletý a otec a jednej izby, kde má maloletý písací stolík, kde sa učí. Otec pracuje v Pôdohospodárskej platobnej agentúre v O. ako hlavný štátny radca na jednu pracovnú zmenu, kde dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške 2.000,- eur. Rodičia spolu nežijú od polovice februára 2024. Odvtedy maloletý chodí k matke kedy chce, zastavuje sa tam aj každý deň, neprespáva tam. Otec nevidí šancu na obnovu manželstva. Maloletý navštevuje ZŠ W., X. ročník. Hrá futbal v W., tréningy má 3 - 4 krát do týždňa a cez víkendy zápasy. Mesačne sa hradí 20,- eur. Výchovné problémy s maloletým nie sú. ÚPSVaR nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého.
13. Podľa § 18 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
15. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
16. Podľa § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
17. Podľa § 24 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Čo sa týka konania v časti o rozvod manželstva, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 zákona o rodine), pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. So zreteľom na uvedené je potom zjavné, že ak uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov, a to s vedomím utvorenia takto rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jej harmonického fungovania, uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Z uvedeného vyplýva aj právo manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. V ustanovení § 23 Zákona o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Citované ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
22. V zmysle vyššie uvedeného súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené, pričom rozvrat je potrebné vyhodnotiť ako vážny a trvalý. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že príčiny rozvratu manželstva nie je možné v danom prípade odstrániť. Navrhovateľ a manželka navrhovateľa nebývajú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nežijú intímnym životom, a vo vzťahoch dospeli do takého štádia, keď ich manželstvo je nefunkčné, keďže reálne nenapĺňa všetky svoje funkcie a obnova spolužitia nie je možná. Navrhovateľ sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval z dôvodu neustálych hádok a nedorozumení a požívania alkoholu manželkou.
Manželka navrhovateľa vyjadrila súhlas s rozvodom manželstva. Na základe uvedeného súd rozhodol o rozvode manželstva.
23. Čo sa týka príčiny rozvratu manželstva, súd je názoru že jednou z príčin bola nevera zo strany manžela, požívanie alkoholických nápojov manželkou navrhovateľa a s tým súvisiacich nedorozumení a hádok a postupné odcudzenie sa.
24. Čo sa týka konania o úpravu pomerov manželov ako rodičov maloletého dieťaťa na čas po rozvode, súd mal preukázané, že po rozpade manželstva účastníkov, starostlivosť o maloletého Q. zabezpečuje otec. U otca má maloletý vytvorené stabilné rodinné zázemie. V starostlivosti zo strany otca neboli zistené žiadne nedostatky. So zvereným maloletého E. do starostlivosti otca súhlasili obaja rodičia. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol o zverení maloletého do starostlivosti otca pričom zároveň rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
25. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného je nutné rozumieť základné potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a podobne, ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Výraznou mierou sú potreby maloletého dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi obidvoch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov. Možnosti a schopnosti povinného sú dané jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
26. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z toho, že mal. E. je vo veku XX rokov, navštevuje základnú školu v W., v septembri nastúpi do 9. ročníka, hrá futbal v W., tréningy má 3 - 4 krát do týždňa a cez víkendy zápasy, jedná sa o zdravé dieťa.. Náklady matky na bývanie sú 400,- eur mesačne. Matka je zamestnaná v Sociálnej poisťovni. Priemerný mesačný príjem matky je 1.000,- eur + prídavky na dve deti 120,- eur mesačne. V súčasnej dobe je PN s príjmom 600,- eur mesačne. V spoločnej domácnosti matky žije plnoletý syn, ktorý ešte študuje, výdaje hradí matka. Otec je zamestnaný v Pôdohospodárskej platobnej agentúre v O., kde dosahuje priemerný zárobok 2.000,- eur mesačne. Otec požadoval výživné na maloletého len v minimálnej výške, vzhľadom ku skutočnosti, že s matkou v domácnosti žije ich plnoletý syn, ktorého finančne zabezpečuje matka.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti platiace v súčasnosti a hlavne vzhľadom na vek dieťaťa, súd matke určil výživné vo výške 50,- eur mesačne. Súd takto určené výživné považuje za primerané schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, a taktiež aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.
28. Čo sa týka úpravy stretávania sa matky s maloletým dieťaťom, rodičia nežiadali upraviť styk matky s maloletým, nakoľko na tomto sa vedia dohodnúť, maloletý navštevuje domácnosť matky. Z toho dôvodu súd stretávanie sa matky s dieťaťom neupravil.
29. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné účastníkovi trovy konania priznať.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine).