Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Cb-170-2018.pdf
PDF · 107.52 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/170/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, sudcom Mgr. Alexandrom Rácom, v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921 proti žalovanému: Ing. Jozef Medvecký M + M Stavebná a obchodná činnosť, Fraňa Kráľa 28, 811 05 Bratislava, IČO: 11 829 931, zastúpený: JUDr. Zuzana Reguli, Jašíkova 2, 821 04 Bratislava, IČO: 50 456 156, o zaplatenie 225,67 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 225,67 Eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobca v návrhu uviedol, že je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania je prevádzkovanie verejných vodovodov I. a III. kategórie a prevádzkovanie verejných kanalizácií I. až III. kategórie. Žalobca poukázal na ustanovenie § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o VV“) sa odvádzanie odpadovej vody uskutočňuje na základe písomnej zmluvy uzatvorenej medzi žiadateľom o pripojenie na verejnú kanalizáciu a vlastníkom verejnej kanalizácie. Žalovaný je správcom nehnuteľnosti na adrese odberného miesta Povraznícka 2,4 Bratislava. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný odvádzal z odberného miesta evidovaného pod č. odber X bez zmluvy dochádzalo zo strany žalovaného k neoprávnenému vypúšťaniu odpadovej vody. Žalobca poukázal na Rozhodnutie č. XXXX/ XXXX/V Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 22.11.2013, podľa ktorého je maximálna cena za výrobu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom za obdobie od 01.0.12014 do 31.12.2014 stanovená na sumu vo výške 0,9359/m3 a maximálna cena za odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou za obdobie od 01.0.12014 do 31.12.2014 je stanovená na sumu vo výške 0,9216/m3. Podľa žalobcu, tento voči žalovanému eviduje pohľadávku vo výške 225,67 Eur s príslušenstvom, pričom právnym titulom sú neuhradené faktúry č. XXXXXXXXX na sumu 301,92 Eur za odvádzanie vôd z povrchového odtoku, splatná dňa 19.01.2016, čiastočne ponížená dňa 04.10.2016 započítaním platby zo dňa 01.03.2016 o sumu 135,97 Eur a faktúry č. XXXXXXXXX, vystavenej na sumu vo výške 59,72 Eur, za odvádzanie povrchových vôd z povrchového odtoku, splatná dňa 19.04.2016. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil ani po výzvach v podobe upomienok, uplatnil si žalobca aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a úroky z omeškania.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 11.04.2018 platobný rozkaz č. k. 6Up/239/2018-18, ktorým zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť sumu 225,67 Eur spolu s úrokom z omeškania a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 27.04.2018 odpor.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že návrh žalobcu je z hľadiska vymedzenia predmetu konania zmätočný a trpí vadou, nakoľko z neho nie je možné jednoznačne určiť skutok, ktorý b bol základ nároku-pohľadávky, a teda nie je možné odvodiť nárok na príslušenstvo k pohľadávke. Žalovaný nepoprel, že mu boli dourčení žalobcom uvedené faktúry. Z uvedených faktúr však vyplýva, že žalobca fakturoval odvádzanie zrážkovej vody z plochy 758,70 m2. Nakoľko údaj o rozsahu plôch, z ktorej bola odvádzaná zrážková voda nie je správny, a teda nebola žalobcom správne fakturovaná suma, žalovaný reklamoval obe faktúry a požiadal ho o opravu plochy, nakoľko skutočná zastavaná plocha bytového domu na Povrazníckej 2,4 Bratislava je 470,00 m2. Ako žalovaný ďalej uviedol, listom zo dňa 08.02.2016 zaslal žalobcovi podpísanú zmluvu č. S ktorú mu žalobca v zmysle § 16 ods. 7 zákona o VV na podpis predložil. Žalobca následne už žalovanému vystavoval faktúry za odvádzanie zrážkovej plochy 423 m3, ktoré žalovaný uhrádza. Žalovaný má za to, že uhradenie predmetných faktúr by bolo plnením bez právneho dôvodu a viedlo by k neoprávnenému obohateniu žalobcu.
4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že faktúry, ktoré sú predmetom tohto sporu boli vystavené pred účinnosťou zmluvy uzatvorenej so žalovaným a preto nemá pre poúdenie skutkového stavu význam. V rozhodnom období žalovaný neoprávnene vypúšťal povrchové odpadové vody do verejnej kanalizácie, čím bola žalobcovi spôsobená škoda, ktorú je žalovaný v zmysle § 25 ods. 4 zákona o VV povinný žalobcovi nahradiť. K sporovaniu správnosti fakturácie zrážkovej vody žalobca poukázal na Vyhlášku Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody (ďalej „Vyhláška“). V zmysle § 6 ods. 5 Vyhlášky „Spôsob výpočtu množstva odpadových vôd z povrchového odtoku je uvedený v prílohe č. 2. Údaje na tento výpočet poskytne producent vlastníkovi verenej kanalizácie alebo prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie. Podľa prílohy č. 2, vysvetlivka č. 6 Vyhlášky: „ Producent poskytne potrebnú súčinnosť a údaje podľa bodov 1,2 a 4 vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie. Ak producent neposkytne požadované údaje, vlastník verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľ verejnej kanalizácie určí celkovú plochu nehnuteľnosti odhadom a túto plochu zaradí do kategórie A.“ Žalobca potvrdil že fakturoval žalovanému odvádzanie odpadovej vody z plochy 758,7 m2, a to z dôvodu, že nedisponoval údajom o skutočnej výmere plochy, z ktorej bola odvádzaná voda, a preto ju určil odhadom. Pokiaľ ide o žalovaného reklamácie faktúr, tie boli žalobcom zamietnuté, nakoľko žalobca ich považoval za správne, nakoľko vychádzali z vtedy dostupných údajov. Oznámená zmena plochy rozhodujúcej pre výpočet stočného bola zohľadnená v nasledujúcom fakturačnom období, teda potom ako si mal žalovaný splniť svoju povinnosť a poskytnúť potrebnú súčinnosť pri poskytnutí údajov.
5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že zmluva so žalobcom preukazuje skutočnosť, že celková plocha nehnuteľnosti - skutočná zastavaná plocha bytového domu na Povrazníckej 2,4 Bratislava je 423 m3 a táto skutočnosť je žalobcom akceptovaná. Ako žalovaný uviedol, ak by pripustil, že žalobcovi za fakturačné obdobie vznikla škoda neoprávneným vypúšťaním odpadovej vody z povrchového odtoku, tak mu skutočná škoda vznikla z plochy 423 m3 a nie 758,7 m2. Suma predstavujúca rozdiel medzi fakturovaným stočným a stočným vypočítaným podľa skutočnej plochy by predstavovalo neoprávnený majetkový prospech. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 42 ods. 5 zákona o VV, týkajúce sa odberateľa a producenta, s výnimkou ustanovení § 25 ods. 1 písm. a) a § 25 ods. 3 písm. a) sa vzťahujú aj na fyzické osoby ale právnické osoby, ktoré sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona pripojené na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, aj keď zatiaľ nemajú uzatvorenú zmluvu o dodávke vody alebo o odovzdaní odpadových vôd s vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľom. Žalovaný uviedol, že bytový dom na Povrazníckej 2,4 bol pripojený na verejnú kanalizáciu pred účinnosťou zákona o VV. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nesplnil svoju povinnosť podpísať zmluvu o odovzdávaní odpadových vôd v lehote, ktorú mu ustanovil zákon o VV v prechodnom ustanovení v § 42 ods. 4. S poukazom na ustanovenie § 42 ods. 5 zákona o VV má existencia zmluvy medzi stranami eminentný význam, nakoľko žalobca je oprávnený žalovať žalovaného o náhradu škody z dôvodu neoprávneného vypúšťania odpadových vôd, len v prípade ak vypúšťanie je v rozpore s uzavretou zmluvou. Inak povedané, žalobca nie je
oprávnený podať žalobu o náhradu škody v zmysle § 25 ods. 3 písm. a) v spojení s § 25 ods. 4 zákona o VV a uplatňovať si náhradu škody, ktorá mu vznikla pred existenciou zmluvy. Vzhľadom na uvedené žalovaný popieral tvrdenia žalobcu, že si žalovaný neplnil svoju povinnosť poskytnúť potrebnú súčinnosť a neuviedol údaje potrebné k fakturácii, ktorá mu vyplýva z vyhlášky č. 397/2003 Z. z., nakoľko žalobca si nevyžiadal súčinnosť žalovaného, tzn. že žalovanému povinnosť nevznikla. Žalovaný si povinnosť splnil uzavretím zmluvy, v ktorej sú uvedené údaje o skutočnej ploche. Podľa žalovaného žalobca nijako nepreukázal akú metódu pri stanovení plochy odhadom použil, t. j. z akých údajov vychádzal alebo či použil metódu „subjektívneho odhadu“. Podľa žalovaného bol žalobca povinný vykonať činnosť spojenú s prevádzkou verejnej kanalizácie s odbornou starostlivosťou. To znamená, že aj pri určení celkovej plochy nehnuteľnosti odhadom, mal s prihliadnutím na odbornú starostlivosť vykonať odhad s použitím preukázateľnej metódy postupu a relevantne dostupných údajov alebo vykonaním prehliadky, čo zrejme nespravil. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný žalobu za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť.
6. V predmetnej veci nariadil súd pojednávanie na 03.02.2023, pričom sa ho zúčastnil právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného a žalovaný Ing. Jozef Medvecký. Žalobca sa pridržal žaloby a pokladal svoj nárok za dôvodný, nakoľko žalovaný odvádzal v rozhodnom období odpadové vody bez toho aby mal so žalobcom uzatvorenú zmluvu. Pokiaľ ide o reklamácie faktúr žalovaným, žalobca uviedol, že spätne nebolo možné upraviť výšku platieb. Žalovaný uviedol, že nemohlo jeho konaním dôjsť ku škode v zmysle § 25 ods. 3 zákona o VV, nakoľko žalobca s ním neuzatvoril zmluvu do dvoch rokov od účinnosti zákona. Žalovaný opätovne namietal určenie plochy, z ktorej malo dochádzať k odvádzaniu odpadovej vody a namietal tiež svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko podľa jeho názoru ide v danej veci o občianskoprávny nárok, nakoľko vlastníci bytov sú spotrebitelia. K obrane žalovaného žalobca uviedol, že ju považuje za nedôvodnú, nakoľko odvádzaním odpadových vôd bez zmluvy dochádzalo k vzniku škody. K určeniu plochy žalobca uviedol, že pri jej určení vychádzal z dostupných údajov. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu, žalobca uviedol, že tá je daná, nakoľko žalovaný ako správca je zodpovedný za odvádzanie odpadových vôd. Žalovaný uviedol, že je iba zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalovaný zároveň uviedol, že ustanovenie § 16 ods. 7 zákona o VV sa vzťahuje iba na novopripojených užívateľov.
7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu považoval súd za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že žalovaný odvádzal vodu z povrchového odtoku bez existencie zmluvy. Za odvádzanie odpadových vôd vystavil žalobca žalovanému faktúru č. XXXXXXXXX na 301,92 Eur za obdobie 01.07.2015 do 31.12.2015 a faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 361,64 Eur v ktorej bolo aj obdobie od 01.01.2016 do 09.02.2016. Žalovaný faktúry neuhradil pre údajne zlý výpočet plochy z ktorej sa vody odvádzala. Žalobca vykonal zmenu ohľadom veľkosti plochy k 09.02.2016 na základe zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Sporným medzi stranami bola skutočnosť, či žalobca preukázal vznik škody neoprávneným odvodom odpadových vôd.
8. Súd sa postupujúc v zmysle ustanovenia § 204 CSP oboznámil s listinami založenými v súdnom spise, a to: Faktúra č. XXXXXXXXX, reklamácia faktúry, list žalobcovi ohľadom faktúr s katastrálnou mapou, faktúra č. XXXXXXXXX, . faktúra č. XXXXXXXXX, druhá upomienka z 07.04.2016, pohyb na účte z 01.03.2016 rozhodnutie ÚRSO, odpoveď na žiadosť o prepracovanie faktúr z 17.03.2016, ako aj s ostatným obsahom spisu.
9. Súd posúdil zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení:
10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. („ObZ“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
11. Podľa § 1 ods. 2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
12. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 420 ods. 1 Občiansky zákonník každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14. Podľa § 442 ods. 1 Občiansky zákonník uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
15. Podľa § 2 písm. f) zákona o VV voda z povrchového odtoku voda z atmosférických zrážok, ktorá je odvádzaná verejnou kanalizáciou.
16. Podľa § 4 ods. 4 zákona o VV producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie (ďalej len „producent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie.
17. Podľa § 16 ods. 7 písm. b) zákona o VV uzatvoriť písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú kanalizáciu; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejnej kanalizácie a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a pre jeho právneho nástupcu.
18. Podľa § 18 ods. 3 písm. c) zákona o VV má právo na úhradu za odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd (ďalej len „stočné), ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie.
19. Podľa § 23 ods. 1 zákona o VV žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejnej kanalizácie podľa § 4 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/442/20131001.html>. Vlastník verejnej kanalizácie alebo vlastník časti verejnej kanalizácie, ktorý žiada o pripojenie na inú verejnú kanalizáciu, ktorej nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejnú kanalizáciu prevádzkovo súvisiacu len na základe písomnej zmluvy podľa § 16 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/442/20131001.html>.
20. Podľa § 25 ods. 3 písm. a) zákona o VV neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou.
21. Podľa § 25 ods. 4 zákona o VV kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu16) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/442/20131001.html> prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.
22. Podľa § 28 ods. 6 zákona o VV za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody prostredníctvom producenta, vzniká spoluproducentom povinnosť, aby za vypúšťané množstvo odpadových vôd zaplatili producentovi rozpočítanú čiastku.
23. Podľa § 28 ods. 8 zákona o VV právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie.
24. Podľa § 28 ods. 11 zákona o VV vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľ je povinný predložiť odberateľovi alebo producentovi výpočet vodného a stočného.
25. Podľa § 29 ods. 4 zákona o VV ak nie je množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzané do verejnej kanalizácie priamo kanalizačnou prípojkou alebo cez uličný vpust merané, vypočíta sa toto množstvo spôsobom, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie musí byť uvedený v zmluve o odvádzaní odpadových vôd.
26. Podľa § 6 ods. 1 Vyhlášky ak nie je množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie merané, ich množstvo sa vypočíta podľa odseku 5.
27. Podľa § 6 ods. 2 Vyhlášky vlastník verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľ verejnej kanalizácie na účely spoplatnenia určí množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie pre každú nehnuteľnosť, z ktorej sa tieto vody odvádzajú priamo kanalizačnou prípojkou alebo voľným povrchovým odtokom cez dažďové vpusty do verejnej kanalizácie.
28. Podľa § 6 ods. 5 Vyhlášky množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie sa vypočíta súčinom daných plôch nehnuteľností a im prislúchajúcich odtokových súčiniteľov podľa druhu povrchu plôch zaradených v kategóriách A až C a priemerom dlhodobých zrážkových úhrnov pre danú lokalitu podľa údajov, ktoré poskytuje právnická osoba zabezpečujúca hydrologickú a meteorologickú službu.
29. Podľa § 6 ods. 6 Vyhlášky spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku z nehnuteľnosti odvádzaných do verejnej kanalizácie je uvedený v prílohe č. 2.
30. Na úvod sa súd vyjadrí k procesnej obrane žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, ktorú po prvý krát použil až na pojednávaní konanom dňa 03.02.2023, teda po poučení o sudcovskej koncentrácii konania. Súd k danému uvádza, že pasívnu a aktívnu legitimáciu posudzuje v priebehu celého konania bez toho aby ho na danú skutočnosť upozorňovali. V predmetnom spore mal súd pasívnu vecnú legitimáciu danú a to z poukazom na ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, konkrétne ustanovenie § 9 ods. 2 v spojení s § 25a ods. 2, kedy správca zodpovedá za plnenie povinností vlastníkov budovy (všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome). Obranu žalovaného teda vyhodnotil ako nedôvodnú s tým, že pasívna legitimácia správcu bola daná.
31. Pokiaľ ide o samotný nárok žalobcu na náhradu škody za odvádzanie odpadových vôd bez platne uzatvorenej zmluvy s prevádzkovateľom verejnej kanalizácie, súd na základe vykonaných dôkazov konštatuje, že žalobcov nárok nie je dôvodný. Ako z vyššie uvedených skutočností vyplýva, žalobca vystavil žalovanému za odvádzanie povrchových odpadových vôd dve faktúry, nakoľko tento odvádzal odpadové vody z odberného miesta evidovaného pod č. OM000150765 bez zmluvy, čím dochádzalo zo strany žalovaného k neoprávnenému vypúšťaniu odpadových vôd. Za uvedené konanie mu vystavil faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 301,92 Eur (uhradené 135,97 Eur) a faktúru č. XXXXXXXXX. na sumu 59,72 Eur. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Sporným bol samotný výpočet a určenie plochy, z ktorej malo dochádzať k neoprávnenému odvádzaniu povrchových vôd. Ako žalobca v priebehu konania tvrdil, vzhľadom na skutočnosť, že nedisponoval potrebnými údajmi na určenie predmetnej plochy, pristúpil k jej určeniu odhadom v zmysle § 29 ods. 4 zákona o VV v spojení s § 6 ods. 2, ods. 4 a ods. 5 Vyhlášky a prílohy č. 2 k Vyhláške. Z uvedených ustanovení vyplýva, že vlastník verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľ verejnej kanalizácie na účely spoplatnenia určí množstvo vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie pre každú nehnuteľnosť, z ktorej sa tieto vody odvádzajú priamo kanalizačnou prípojkou alebo voľným povrchovým odtokom cez dažďové vpusty do verejnej kanalizácie. Spôsob výpočtu množstva odpadových vôd z povrchového odtoku upravuje príloha č. 2 k Vyhláške, pričom údaje na tento výpočet poskytne producent vlastníkovi verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie. Podľa vysvetliviek k formuláru bod. 6, poskytne producent potrebnú súčinnosť a údaje podľa bodov 1,2 a 4 vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie. V prípade, že producent neposkytne požadované údaje, vlastník verejnej kanalizácie, alebo prevádzkovateľ verejnej kanalizácie určí celkovú plochu odhadom a túto plochu zaradí do kategórie A (zastavené plochy a málo priepustné spevnené plochy: strechy, betónové, asfaltové povrchy a pod.). Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že plochu z ktorej dochádzalo k odvádzaniu odpadových vôd bez zmluvy určil práve podľa uvedených ustanovení a to napriek skutočnosti, že nebola splnená podmienky na takýto postup, a to, že nepreukázal, že producenta odpadových vôd požiadal o poskytnutie potrebných údajov a tento ich neposkytol. Súd uvádza, že žalobca nijako nezdôvodnil tento svoj postup, ani to z akých údajov pri určení plochy vychádzal, keď ju určil skoro dvojnásobne väčšiu ako v skutočnosti je. V prípade, že by zo strany žalovaného došlo k úhrade žalobcom vystavených faktúr, došlo by k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu.
32. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovanému fakturoval za odvádzanie odpadových vôd z celkovej plochy 758,7 m2, pričom nijako nepreukázal ako k predmetnému číslu prišiel a odvolával sa iba na odhad veľkosti tejto plochy, nakoľko nedisponoval bližšími údajmi, ktoré mu mal poskytnúť producent (žalovaný). Tento postup však nijako nevyplýva zo samotných faktúr, a preto súd považuje tvrdenia žalobcu o určení veľkosti povrchového odtoku ako nepreskúmateľné. Skutočnosť, že žalobca rozlohu povrchového odtoku určil nesprávne potvrdzuje aj výpočet žalovaného, ktorý predložil žalobcovi spolu s reklamáciami predmetných faktúr, čo však žalobca neakceptoval tvrdením, že nie je možné spätne meniť určenú plochu a výšku faktúr. Žalobca sa vo svojej odpovedi na žiadosť o prepracovanie faktúr odvolával na ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok BVS a. s., avšak tým, že tento dokument nebol súčasťou žaloby, nebolo možné tvrdenia žalobcu overiť a sú nepreukázané. K uzatvoreniu zmluvy došlo až po tom, čo žalovaný listom zo dňa 08.02.2016 zaslal žalobcovi zmluvu č. S ktorú mu žalobca v zmysle § 16 ods. 7 zákona o VV predložil.
33. Žalobca v konaní neprodukoval žiadny dôkaz, z ktorého by bolo možné overiť množstvo odpadových vôd vypustených do kanalizácie žalovaným, pričom sa jeho „odhad“ ukázal ako nesprávny a ničím nepodložený. Z uvedeného dôvodu súd nemohol vyhovieť žalobe žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal náhrady škody za neoprávnené odvádzanie povrchových odpadových vôd do kanalizácie, nakoľko rozsah v akom žalovaný využíval odvádzanie odpadových vôd do kanalizácie bez uzatvorenej zmluvy v rozhodnom období nebol v konaní preukázaný. Žalobca tak síce preukázal existenciu svojho nároku na náhradu škody, avšak vôbec nepreukázal rozsah tohto nároku, teda rozsah v akom mal žalovaný vypúšťaním odpadových vôd spôsobiť škodu.
34. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je vyjadrená v čl. 8 CSP ako aj v § 132 a § 150 ods. 1 CSP tak, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a zároveň podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Strany sporu teda majú povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať. Neunesením povinnosti tvrdenia, resp. neunesenia dôkazného bremena má pre stranu nepriaznivý následok v podobe nepriaznivého rozhodnutia vo veci. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, pričom strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Vzhľadom na skutočnosť, že výška škody spôsobenej žalovaným za rozhodné obdobie (od 01.07.2015 do 09.02.2016) nebolo na základe vykonaných dôkazov možné určiť, súd bol musel žalobu zamietnuť.
35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko mal žalovaný v konaní celkový úspech, priznal mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces , c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).