Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/253/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobcov: 1. A. Y., rod. Y., nar.XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/XXX, V. Z., 2. Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/XXX, V. Z., obaja zast. JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom ul. Majlátha 2518/14, Kráľovský Chlmec proti žalovaným: 1. Y. Y., rod. Y., nar.X.X.XXXX, bytom T. Š. XXX/XX, V. Z., zast. JUDr. Dušanom Szabóm advokátom AK Kráľovský Chlmec, ul. Nemocničná 7, 2. E. Y., nar.XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/X, A. o zaplatenie 11.176,51 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1., 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1., 2. rade sumu 11.176,51 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 11.576,51 EUR od 1.1.2011 do 6.7.2011, zo sumy 11.276,51 EUR od 7.7.2011 do 12.10.2011, zo sumy 11.176,51 EUR od 13.10.2011 do zaplatenia a na trovách konania sumu 2.593,33Eur na účet právneho zástupcu žalobcov, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žaloba v prevyšujúcej časti sa zamieta.

odôvodnenie:

Žalobcovia v 1., 2.rade sa domáhali voči žalovaným v 1., 2. rade zaplatenia 11.176,51 Eur s prísl. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v 1., 2.rade na základe požiadavky žalovaných v 1.,2.rade, v prospech Slovenskej sporiteľne a.s., na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, zriadili záložné právo ako zábezpeku na úver č.0552529156 zo dňa 18.9.2006, ktorý bol poskytnutý žalovaným v 1., 2.rade. Žalovaní v 1., 2.rade úver neplatili, preto Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 9.3.2010 oznámila žalobkyni v 1.rade, že začne výkon záložného práva podľa , a to predajom nehnuteľnosti - bytu, v ktorom bývajú žalobcovia v 1., 2.rade, ak nebude uhradená pohľadávka Slovenskej sporiteľni a.s. vo výške 11.549,08 Eur. Žalobcovia kontaktovali žalovaných, ktorí prehlásili, že finančné prostriedky nemajú a zároveň žiadali žalobcov, aby dlh uhradili s tým, že vybavia pôžičku a do konca r.2010 im vrátia sumu, ktorú uhradia za nich. Žalobcovia v 1., 2.rade ako manželia na základe vzájomnej dohody požiadali peňažný ústav o poskytnutie úveru a dňa 16.4.2010 uhradili na úver žalovaných v 1., 2.rade v Slovenskej sporiteľni a.s. sumu 10.000,-Eur a na základe ďalšej pôžičky dňa 14.7.2010 uhradili sumu 1.821,51 Eur. Žalovaný v 2.rade z celkového dlhu 11.821,51 Eur zaplatil 645,-Eur v nasledovných splátkach: dňa 31.5.2010 sumu 245,-Eur, dňa 7.7.2011 sumu 300,-Eur, dňa 13.10.2011 sumu 100,-Eur. Medzitým žalovaní sa rozviedli , majú rôzne dlhy a úvery, ktoré neplatia a vyhýbajú sa zaplateniu svojich dlžôb. Zároveň žalobcovia žiadali aj úroky z omeškania od 1.1.2011 z dôvodu, že žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou od tohto dňa, nakoľko dlh mali vrátiť do konca r.2010. Tak isto žiadali aj trovy konania. Žalovaná v 1.rade nesúhlasila so žalobou, žiadala žalobu zamietnuť z toho dôvodu, že neexistuje žiadna zmluva medzi účastníkmi konania, teda chýba titul na plnenie pre žalobcov, ale uviedla, že nespochybňuje to, že žalobcovia v 1., 2.rade plnili namiesto nich, teda namiesto žalovaných v 1., 2.rade. Žalovaná v 1.rade zároveň si uplatnila aj trovy konania.

Žalovaný v 2.rade potvrdil skutočnosti uvedené žalobcami v 1., 2.rade a uviedol, že t.č. už má prácu, takže chce zaplatiť 1 dlhu, lebo je toho názoru, že ide o spoločný dlh, preto 1 dlhu by mala zaplatiť jeho bývalá manželka - žalovaná v 1.rade. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, obsahom spisov tunajšieho súdu sp.zn. , sp.zn. a zistil tento skutkový stav veci: V konaní bolo zistené, že žalobcovia v 1., 2.rade uzavreli manželstvo dňa 25.2.1989, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -32 zo dňa 12.6.2013. Rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.8.2013. Tieto skutočnosti vyplývajú zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. . Žalovaní v 1., 2.rade uzavreli manželstvo dňa 15.8.1987, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -16 zo dňa 21.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.12.2011. Tieto skutočnosti vyplývajú z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. . Žalovaní v 1., 2.rade uzavreli so Slovenskou sporiteľňou a.s. zmluvu o splátkovom úvere č.0552529156 ako manželia dňa 18.9.2006, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa a.s. žalovaným v 1.,2. rade poskytla úver vo výške 330.000,-Sk. V ten istý deň, teda dňa 18.9.2006 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a A. Y., žalobkyňou v 1. rade, ktorá je sestrou žalovaného v 2. rade a ktorá bola zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu - žalobkyne v 1. rade, nachádzajúce sa v k.ú. V. Z., zapísané na LV č.XXXX , a to byt nachádzajúci sa v bytovom dome so súp.č.XXX na ul. Q. XXX/ XXX, postavenom na parcele č.923/16, 923/15, č.bytu 401, číslo vchodu 115, I. poschodie. Žalobkyňa v 1.rade - záložca vystupoval ako ručiteľ, ktorý v čl. V. bod 2 zmluvy v zmysle a nasl. vyhlásil, že uspokojí pohľadávku záložného veriteľa za dlžníka, ak nebude dlžník riadne a včas splácať pohľadávku. Podľa bodu 1 čl.V zmluvy bolo dohodnuté, že ak dlžník nebude riadne a včas splácať pohľadávku, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu, a to spôsobom dohodnutým vo všeobecných obchodných podmienkach. V zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti bola presne označená zabezpečovaná pohľadávka tak, že ide o pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0552529156 zo dňa 18.9.2006 uzavretej medzi záložným veriteľom a dlžníkmi - manželmi E. E. Y. Y., na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 330.000,-Sk. Tieto skutočnosti boli zistené zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 18.9.2006, uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovanými v 1., 2.rade /čl. 55/, ako aj zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalobkyňou v 1.rade zo dňa 18.9.2006 /čl. 57/ a tieto skutočnosti vlastne vyplývajú aj z výpovede účastníkov. Žalovaní v 1., 2.rade poskytnutý úver nesplácali riadne a včas v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, a preto Slovenská sporiteľňa a.s. listom zo dňa 9.3.2010 oznámila žalobkyni v 1.rade, že začne výkon záložného práva podľa l ods.1 , a to predajom nehnuteľnosti - bytu, v ktorom bývali žalobcovia v 1., 2.rade, ak nebude uhradená pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s. vo výške 11.549,08 Eur. Táto skutočnosť vyplýva z oznámenia o výkone záložného práva zo dňa 9.3.2010 /čl. 6/, z obsahu ktorého vyplýva, že SS a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť dlhu ku 18.2.2010 pre neplnenie zmluvných povinností dohodnutých v úverovej zmluve dlžníkmi, pričom oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru im bolo zaslané a boli vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy, ale bezvýsledne. Ku dňu oznámenia o výkone záložného práva výška dlhu predstavovala 11.549,08Eur. Po obdŕžaní oznámenia o výkone záložného práva, z dôvodu zachránenia si majetku, bytu, žalobcovia v 1.,2. rade ako manželia na základe vzájomnej dohody požiadali peňažný ústav o poskytnutie úveru a z tohto úveru dňa 16.4.2010 uhradili na úver žalovaných v 1., 2.rade Slovenskej sporiteľni a.s. sumu 10.000,-Eur a na základe ďalšej pôžičky dňa 14.7.2010 sumu 1.821,51 Eur. Tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcov, a to z výpisu z účtu, z ktorého vyplýva, že skutočne tieto finančné čiastky boli zaplatené na úver žalovaných v 1., 2.rade, pretože na týchto dokladoch je uvedené, že úhrada sa vykonáva na číslo úveru 0552529156, ktoré číslo je zhodné s číslom zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 18.9.2006, na základe ktorej bol poskytnutý úver žalovaným v 1.,2. rade. Z výpovede žalobkyne v 1.rade vyplýva, že keď im bolo oznámené začatie výkonu záložného práva, tak ako ručitelia spolu s manželom vyrovnali dlh namiesto žalovaných takým spôsobom, že spolu s manželom vybrali pôžičku , aby tento úver namiesto žalovaných uhradili. Tvrdila, že medzi nimi - účastníkmi konania bola dohoda, že túto žalovanú čiastku, ktorú vyplatili namiesto žalovaných na ich úver, žalovaní im vrátia do konca r.2010, ale žiaľ boli vrátené iba tri čiastky, ktoré uviedli v návrhu. V konaní nebolo sporné, že na základe požiadavky žalovaných v 1.,2. rade bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k bytu č. XXX v V. Z., v ktorom vlastne žalobcovia v 1.,2. rade ako manželia

bývali. Túto skutočnosť potvrdila aj žalovaná v 1. rade tak vo svojom písomnom vyjadrení ako aj vo svojej výpovedi pred súdom. Žalovaní v 1.,2. rade potrebovali úver, ale podmienkou poskytnutia úveru mal byť záloh - nehnuteľnosť, bez zálohu by úver neboli dostali. Z výpovede žalovanej v 1. rade vyplýva, že v 9/2006 počas trvania manželstva vybrali úver spolu s manželom v Slovenskej sporiteľni a.s. vo výške 330.000,-Sk. Tento úver potrebovali, lebo nemali finančné prostriedky. Ona prevádzkovala malý obchod športový a manžel tiež začal podnikať, organizoval kultúrne podujatia, čiže peniaze potrebovali. Potvrdila, že podmienkou poskytnutia úveru pre nich bolo to, že musí tam byť záložné právo, lebo inak úver by neboli dostali. Potvrdila aj to, že obidvaja , teda aj ona, aj jej bývalý manžel, požiadali žalobkyňu v 1.rade o pomoc, aby zmluvu záložnú podpísala. Keď sa dohodli so švagrinou, so žalobkyňou v 1. rade, že sa podpíše pod zmluvu o záložnom práve, tak oni prisľúbili, že riadne budú splácať úver, ale poskytnutý úver nesplácali riadne a včas, a to z dôvodu ich zlej finančnej situácie. Boli informovaní žalobcami v 1.,2. rade, teda dobre vedeli o liste SS a.s. o výkone záložného práva k bytu. Žalovaná v 1. rade uznala, že žalobkyňa v 1.rade ju a jej bývalého manžela informovala o tom, že v prípade nesplatenia úveru Slovenská sporiteľňa a.s. pristúpi k realizácii zriadeného záložného práva k bytu jeho predajom, čím by žalobcovia stratili predmetný byt. Okolnosti ohľadom vyplatenia úveru jej nie sú známe, lebo nebola o tom informovaná a osobitná zmluva medzi nimi a žalobcami uzavretá nebola a tým neboli dohodnuté podmienky, za ktorých žalobkyňa v 1.rade zriadila záložné právo v prospech banky a tým sa zabezpečoval ich úver. Potvrdila však, že vie o tom, že žalobcovia vybrali potom úver a vyrovnali ich úver, aby žalobkyňa nestratila byt. Ona sa o skutočnosti, že žalobcovia vyrovnali ich dlh, dozvedela od svojho manžela, krátko po úhrade, najneskôr o mesiac určite. Uviedla, že je pravdou aj to, že oni mali záujem tento dlh vyrovnať žalobkyni, pretože ona sa k tomu postavila zodpovedne, ale vzhľadom k tomu, že mali veľa spoločných dlhov, tak ona začala vyrovnávať dlhy, ktoré boli manželove. Nemá vedomosti o tom, ako manžel, teda brat žalobkyne sa dohodol so žalobkyňou, že akým spôsobom splatia úver, teda sumu, ktorú oni zaplatili na ich úver. Ona bola ochotná tiež tento dlh vyrovnať a vlastne uviedla, že prvú sumu 245,-Eur, ktorá bola zaplatená 31.5.2010, ktorú sumu odovzdal žalovaný v 2.rade, tak ona dala svojmu manželovi práve na ten účel, aby túto sumu odovzdal sestre z titulu dlhu. Potvrdila, že obdŕžala aj SMS správu od žalobcu v 2.rade a v rámci SMS správy bola vyzvaná, aby vyrovnala dlh. Poukázala na to, že ona už je rozvedená so svojím manželom. Nemajú majetok, iba dlhy, nedošlo medzi nimi k dohode o vyporiadaní BSM a tak isto ani súdnou cestou BSM sa nevysporiadavalo. Ona už prevzala dlh namiesto manžela, spláca fyzickej osobe okolo 30.000,-Eur. Už nemá finančné prostriedky na to, aby tento dlh vyrovnala, a preto nárok žalobcov považuje za neoprávnený. Túto skutočnosť, že považuje nárok žalobcov za neoprávnený, vysvetlila tak, že žalobcovia chceli vyrovnanie dlhu od nich hneď, a keďže už toľko dlhu vyrovnala namiesto bývalého manžela, tak ona si myslí, že zvyšok dlhu by už mohol vyrovnať jej bývalý manžel. Ďalej uviedla, že nevedela o tom, že jej manžel prisľúbil, že do konca r.2010 vyrovnajú dlh. Je ale pravdou, že jej bývalý manžel stále ju informoval, keď bol vyzvaný na zaplatenie dlhu , o týchto výzvach stále bola informovaná a jej manžel tvrdil, že tento dlh treba vyrovnať, lebo ide o ich spoločný dlh. Potvrdila, že aj ona dostala správu od švagra 16.6.2010 s výzvou, ktorá bola priamo pre ňu, v tom zmysle, aby uhradila dlh, pretože dlh nastal nie len vinou žalovaného v 2.rade, ale aj jej vinou, a že ide o ich spoločný dlh. Z výpovede žalobcu v 2.rade vyplýva, že žalovaní ako manželia požiadali žalobkyňu v 1.rade o pomoc, aby sa podpísala pod zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti - k bytu, pretože on nebol doma, väčšinou bol preč, ale potom manželka ho o tejto skutočnosti informovala a keďže ona s tým súhlasila, tak aj on ako jej manžel s tým súhlasil. Podľa neho byt, ktorý bol založený, vlastne patril im obom. V tom byte bývali. Manželka sa podpísala pod zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a boli v tom, že žalovaní budú riadne splácať úver, ktorý vybrali, lebo tak to im sľúbili. Spočiatku splácali úver , ale potom ho prestali splácať, a tak prišli papiere od SS. a.s., z obsahu ktorých zistili, že ich byt Slovenská sporiteľňa a.s. chce predať. Keďže nechceli stratiť byt, v ktorom bývali, tak museli sa rozhodnúť čo bude ďalej. Z toho dôvodu vybrali úver a zaplatili namiesto žalovaných ich úver. Porozprávali sa so žalovanými

- s obidvoma a tak to bolo, že v priebehu r.2010, najneskôr však do konca r.2010, dlh vyplatia. On ich vyzýval aj telefonicky, aj formou SMS správ ,dokonca SMS správu poslal aj žalovanej v 1.rade. Tak vie aj od manželky, že sa rozprávala s obidvoma žalovanými a bolo tak, že do konca r.2010 vrátia im peniaze, ktoré vyplatili namiesto nich. Ale zatiaľ dostali iba 3x splátky, ktoré sú uvedené v návrhu. Od poslednej splátky žiadna úhrada nedošla. Z výpovede žalovaného v 2.rade vyplýva, že úver, ktorý im bol poskytnutý, bol použitý na vyrovnanie spoločných dlhov, keďže v tom období mali dlhy a chceli tieto dlhy vyplatiť. Dlhy vznikli v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Keďže mali veľa úverov, nemohli úver riadne splácať. Oni vedeli od sestry, od žalobkyne v 1.rade, že dostali list od SS a.s. ohľadom výkonu záložného práva a takisto vedeli, že žalobcovia nechcú stratiť svoj byt, tak vybrali pôžičku aby mohli vyrovnať dlh namiesto nich žalovaných.

O všetkom teda vedeli, a potom sa tak dohodli ,že budú dávať mesačné splátky, niečo aj poslali tak ako je to uvedené v návrhu. Potom vznikli problémy medzi nimi žalovanými, vzťahy medzi nimi boli zlé, aj sa rozviedli, a preto ďalšie splátky už neposielali. Keď ďalšie splátky neposlali, tak boli vyzvaní, aby dlh vyrovnali. Žalobkyňa v 1.rade aj osobne ho vyzvala k vyrovnaniu dlhu, prichádzali aj telefonáty, aj SMS správy, aby dlh vyrovnali. Ďalšie splátky však neposlali. Žalovaný v 2.rade potvrdil, že do konca r.2010 mali ten dlh zaplatiť, čiže do konca r. 2010 dlh mal byť vyrovnaný. Žalobcovia tvrdili, že sú obidvaja aktívne legitimovaní v konaní, pretože byt, ktorý bol založený, žalobkyňa v 1.rade nadobudla počas trvania manželstva, hoci bola zapísaná ako výlučná vlastníčka bytu a úver namiesto žalovaných vyrovnali zo spoločných prostriedkov. Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru: Podľa ust. kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. Ustanovenia, ktoré upravujú inštitút ručenia v majú kogentnú povahu. Inštitút ručenia má povahu tzv. akcesorického právneho vzťahu. Taký vzťah je závislý na existencii záväzku dlžníka na určité plnenie veriteľovi. Vzniká na báze vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Úlohou ručenia je garantovať účel základného /primárneho/ veriteľsko-dlžníckeho vzťahu. Zabezpečovacia funkcia ručenia spočíva v tom, že jednak deklaruje fakticitu a reálnu podobu zabezpečovaného záväzku /s prihliadnutím aj na požiadavky právnej prevencie/ a jednak vytvára alternatívny zdroj, z ktorého potenciálne môžu byť uspokojené nároky veriteľa hoci len v suplovanej forme. Pre právny vzťah ručenia vystupuje na jednej strane veriteľ a na druhej strane osoba, ktorá veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok /t.j. ručiteľ/. Právny vzťah ručenia vzaté zo striktnej formulácie ust. môže vzniknúť už na základe jednostranného písomného vyhlásenia ručiteľa, adresovaného veriteľovi. Vznik ručenia v dikcii je viazaný na vyhlásenie ručiteľa dané veriteľovi, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok. Vyhlásenie musí byť vykonané v písomnej forme. Strany právneho vzťahu ručenia sa od neho nemôžu odchýliť ani ho vylúčiť napr. dohodou. Podstatné náležitosti vyhlásenia sú: a/ záväzok ručiteľa uspokojiť veriteľa ak dlžník voči nemu nesplnil svoj záväzok, b/ adresné určenie dlžníka a identifikácia zabezpečovaného záväzku čo do obsahu a rozsahu so zreteľom na jeho nositeľa a právny titul záväzku. Okrem uvedených náležitostí musí tu byť zásadne splnený aj predpoklad, a tým je platnosť záväzku alebo jeho časti. Z dikcie úpravy v vyplýva, že ručenie sa opiera o dohodu účastníkov t.j. veriteľa a ručiteľa. V momente splnenia dlhu ručiteľom sa aktivizuje väzba ručiteľa, ktorý dlh splnil za dlžníka. Obsahom tejto zložky komplexného vzťahu ručenia je na jednej strane oprávnenie ručiteľa požadovať na dlžníkovi náhradu za splnenie poskytnuté veriteľovi a na strane druhej povinnosť dlžníka takúto náhradu ručiteľovi realizovať / /. Podľa ust. ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a vyššie citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná, a to z týchto dôvodov. Výsledkami prevedeného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa v 1.rade so súhlasom manžela, žalobcu v 2.rade, na základe požiadavky žalovaných v 1., 2.rade, na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, a to bytu č.XXX zapísaného na LVč.XXXX k.ú. V. Z., zriadila záložné právo ako zábezpeku na úver č.0552529156 zo dňa 18.9.2006, ktorý bol poskytnutý žalovaným v 1., 2.rade. Táto skutočnosť v konaní nebola sporná, potvrdili ju aj samotní účastníci konania a vyplýva to jednoznačne zo zmluvy o splátkovom úvere č.0552529156, ktorú uzavreli žalovaní dňa 18.9.2006 so Slovenskou sporiteľňou a.s. a vyplýva to aj zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z toho istého dňa, ktorú uzavrela žalobkyňa v 1.rade, ktorá bola zapísaná ako výlučná vlastníčka k nehnuteľnosti so Slovenskou sporiteľňou a.s.. V čl.V v bode 2 žalobkyňa v 1.rade veriteľovi písomne vyhlásila ako ručiteľka v zmysle ust. a nasl. , že uspokojí pohľadávku záložného veriteľa za dlžníka, ak nebude dlžník riadne a včas splácať pohľadávku. V časti I zmluvy o zriadení záložného práva bolo presné určenie dlžníka/ov, identifikácia zabezpečovaného záväzku čo do obsahu a rozsahu a právny titul záväzku. V čl.V bol dohodnutý aj výkon záložného práva. V konaní tak isto nebolo spornou skutočnosťou to, že žalovaní v 1., 2.rade poskytnutý úver riadne nesplácali , a z toho dôvodu žalobkyni v 1.rade bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. V záujme záchrany nehnuteľnosti

- bytu, v ktorom žalobcovia ako manželia bývali žalobcovia vybrali úver spoločne a z týchto spoločných finančných prostriedkov uhradili namiesto žalovaných poskytnutý úver, a to dňa 16.4.2010 vo výške 10.000,-Eur a dňa 14.7.2010 vo výške 1.821,51 Eur. Túto skutočnosť súd vzal za preukázanú z

predložených listinných dôkazov, z výpisu z účtu, keďže z týchto listinných dôkazov konkrétne vyplýva aj číslo úveru, na ktorý plnenie bolo vykonané zo strany žalobcov a vlastne túto skutočnosť nepopreli ani žalovaní v 1.,2. rade. V zmysle zákonného ust. 308 žalobkyňa v 1.rade ako ručiteľka, ktorá spolu so svojim manželom splnila záväzok, za ktorý ručila, nadobudla voči dlžníkom práva veriteľa, tzn., nárok na vrátenie finančného plnenia, ktoré vykonali žalobcovia na miesto žalovaných. Tvrdenie žalovanej v 1.rade, že nebola zmluva medzi nimi na plnenie, teda neexistuje titul na plnenie z ich strany voči žalobcom, súd považuje iba za účelovú obranu vzhľadom k tomu, že právo ručiteľa požadovať na dlžníkovi náhradu za splnenie poskytnuté veriteľovi a povinnosť dlžníka takúto náhradu realizovať ručiteľovi vyplýva priamo zo zákona. Je potrebné podľa názoru súdu poukázať aj na tú skutočnosť, že aj v prípade, keby nebol žiaden titul na zaplatenie žalovanej sumy žalobcom, teda keby boli plnili žalobcovia bez právneho dôvodu aj v tomto prípade by boli povinní žalovaní vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na ich strane. V tomto prípade totiž, keby žalovaní nevrátili finančné plnenie žalobcom v 1., 2.rade, ktoré vlastne poskytli namiesto žalovaných, tak žalovaní v 1., 2.rade by mali na svojich stranách bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru súdu však vychádzajúc z výpovede žalovaných, konkrétne aj z výpovede žalovanej v 1.rade, aj žalovaní v 1., 2.rade si uvedomujú, že majú povinnosť vrátiť žalobcom v 1., 2.rade finančné plnenie, ktoré vykonali namiesto nich, keď vyrovnali dlh pre SS a.s. namiesto nich, ale vzhľadom k tomu, že sú rozvedení, vzťahy medzi žalovanými ako bývalými manželmi sú zlé, tak vlastne žalovaná v 1.rade by chcela, aby tento dlh vyrovnal výlučne žalovaný v 2.rade. Vzhľadom však k tomu, že úver, ktorý bol poskytnutý žalovaným počas trvania ich manželstva, bol spoločný záväzok, tak ide o povinnosť vrátiť finančné plnenie žalobcom spoločne a nerozdielne. Žalobcovia v 1., 2.rade tvrdili, že bola dohoda medzi účastníkmi konania, že túto finančnú čiastku vrátia žalovaní žalobcom v mesačných splátkach najneskôr do konca r.2010. Žalovaný v 2.rade potvrdil, že táto dohoda na vrátenie dlhu do konca r.2010 bola tak ako tvrdia žalobcovia, žalovaná v l. rade síce túto skutočnosť nepotvrdila, ale vzhľadom na jej rozporné tvrdenia v konaní ohľadom splatnosti dlhu /nebola prítomná keď bola taká dohoda, nevedela, či jej manžel prisľúbil vrátenie dlhu do konca r. 2010, pričom o výzvach bola informovaná, potom tvrdila, že žalobcovia vyrovnanie dlhu od nich chceli hneď, potvrdila, že bola priamo ona vyzvaná k vyrovnaniu dlhu zo strany žalobcu dňa 16.6.2010/ jej vyjadrenie nie je možné považovať za vierohodné a podľa názoru súdu aj v tomto smere ide iba o účelovú obranu z jej strany. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaných v 1.,2. rade zaplatiť žalobcom v 1., 2.rade spoločne a nerozdielne sumu 11.176,51 Eur s úrokmi z omeškania od 1.1.2011, vychádzajúc z toho, že žalovaní sa dostali do omeškania najneskôr od 1.1.2011, keďže bola dohoda o zaplatení dlhu najneskôr do konca r.2010. Výška úrokov z omeškania predstavuje 9% ku prvému dňu omeškania k 1.1.2011 v súlade s ust. nar. vl. č. Keďže žalobcovia žiadali úroky za určité obdobie vyššie a súd priznal úroky vo výške 9% od prvého dňa omeškania až do zaplatenia, tak súd vyslovil, že žaloba v prevyšujúcej časti sa zamieta. Úspešní žalobcovia si uplatnili trovy konania , ktoré ich právny zástupca vyčíslil v písomnom podaní v zákonnej lehote takto: Trovy právneho zastúpenia podľa Vyhlášky č. , Vyhlášky č. , Vyhlášky č. a Vyhlášky č. , z hodnoty 11.176, EUR predstavujú:

- prevzatie veci a príprava zastupovania 270,54 + 7,63 EUR dňa 26.06.2012

- vypracovanie návrhu dňa 27.06.2012 270,54 + 7,63 EUR

- zastupovanie na pojednávaní na OS Trebišov 270,54 + 7,81 EUR dňa 01.02.2013 o 09:40-10:05 hod.

- strata času § 17 ods. 1, 1/60-ina výpočtového základu za každú začatú polhodinu, dňa 01.02.2013 08:40 - 09:35 hod. 2 x začatá polhodina po 13,01 EUR 26,02 EUR z AK Kr. Chlmec na OS Trebišov 2 x začatá polhodina po 13,01 EUR 26,02 EUR z OS Trebišov do AK Kráľ. Chlmec

- Cestovné :

Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. zo dňa 18.12.2008 náhrada cestovného osobným mot. vozidlom za 1 km predstavuje 0,183 EUR. Náhrada za 120 km ( 2 x 60 km ) x 0,183 EUR predstavuje 21,96 EUR. Spotreba osobného mot. vozidla značky MERCEDES BENZ, ev. č. : TV-353AY na 120 km je 7,32 litrov. Na základe potvrdenia o zakúpení nafty zo dňa 23.01.2013 cena 1 l nafty predstavuje 1,141 EUR (bez DPH), pričom celková hodnota spotrebovanej nafty predstavuje 8,35 EUR. Cestovné za deň 01.02.2013 predstavuje 30,31 EUR ( 21,96 EUR + 8,35 EUR),

- zastupovanie na pojednávaní na OS Trebišov 67,63 + 7,81 EUR dňa 22.02.2013 o 10:45-10:55 hod. nemerit.

- strata času § 17 ods. 1, 1/60-ina výpočtového základu za každú začatú polhodinu, dňa 22.02.2013 09:40 - 10:40 hod. 2 x začatá polhodina po 13,01 EUR 26,02 EUR z AK Kr. Chlmec na OS Trebišov 2 x začatá polhodina po 13,01 EUR 26,02 EUR z OS Trebišov do AK Kráľ. Chlmec

- Cestovné :

Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. zo dňa 18.12.2008 náhrada cestovného osobným mot. vozidlom za 1 km predstavuje 0,183 EUR. Náhrada za 120 km ( 2 x 60 km ) x 0,183 EUR predstavuje 21,96 EUR. Spotreba osobného mot. vozidla značky MERCEDES BENZ, ev. č. : TV-353AY na 120 km je 7,32 litrov. Na základe potvrdenia o zakúpení nafty zo dňa 18.04.2013 cena 1 l nafty predstavuje 1,211 EUR (bez DPH), pričom celková hodnota spotrebovanej nafty predstavuje 8,86 EUR. Cestovné za deň 22.02.2013 predstavuje 30,82 EUR ( 21,96 EUR + 8,86 EUR).

- zastupovanie na pojednávaní na OS Trebišov 270,54 + 7,81 EUR dňa 02.09.2013 o 09:00-09:55 hod.

- strata času § 17 ods. 1, 1/60-ina výpočtového základu za každú začatú polhodinu, dňa 02.09.2013 08:00 - 08:55 hod. 2 x začatá polhodina po 13,01 EUR 26,02 EUR z AK Kr. Chlmec na OS Trebišov 2 x začatá polhodina po 13,01 EUR 26,02 EUR z OS Trebišov do AK Kráľ. Chlmec

- Cestovné :

Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. zo dňa 18.12.2008 náhrada cestovného osobným mot. vozidlom za 1 km predstavuje 0,183 EUR. Náhrada za 120 km ( 2 x 60 km ) x 0,183 EUR predstavuje 21,96 EUR. Spotreba osobného mot. vozidla značky MERCEDES BENZ, ev. č. : TV-353AY na 120 km je 7,32 litrov. Na základe potvrdenia o zakúpení nafty zo dňa 30.08.2013 cena 1 l nafty predstavuje 1,165 EUR (bez DPH), pričom celková hodnota spotrebovanej nafty predstavuje 8,52 EUR. Cestovné za deň 02.09.2013 predstavuje 30,48 EUR ( 21,96 EUR + 8,52 EUR).

- zastupovanie na pojednávaní na OS Trebišov 270,54 + 8,04 EUR dňa 16.06.2014 o 10:10-10:55 hod.

- strata času § 17 ods. 1, 1/60-ina výpočtového základu za každú začatú polhodinu, dňa 16.06.2014 z Ak Kr. Chlmec na OS Trebišov 09.00 - 10.00 hod. 2x začatá polhodina po 13,40 EUR = 26,80 EUR z OS Trebišov do AK Kráľ. Chlmec

2 x začatá polhodina po 13,40 EUR = 26,80 EUR

- Cestovné :

Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. zo dňa 18.12.2008 náhrada cestovného osobným mot. vozidlom za 1 km predstavuje 0,183 EUR. Náhrada za 120 km ( 2 x 60 km ) x 0,183 EUR predstavuje 21,96 EUR. Spotreba osobného mot. vozidla značky MERCEDES BENZ, ev. č. : TV-353AY na 120 km je 7,32 litrov. Na základe potvrdenia o zakúpení nafty zo dňa 13.06.2014 cena 1 l nafty predstavuje 1,140 EUR (bez DPH), pričom celková hodnota spotrebovanej nafty predstavuje 8,34 EUR. Cestovné za deň 16.06.2014 predstavuje 30,30 EUR ( 21,96 EUR + 8,34 EUR).

- zastupovanie na pojednávaní na OS Trebišov 270,54 + 8,04 EUR dňa 26.09.2014 o 08:15-08:35 hod.

- strata času § 17 ods. 1, 1/60-ina výpočtového základu za každú začatú polhodinu, dňa 26.09.2014 z Ak Kr. Chlmec na OS Trebišov 07.20 - 08.10 hod. 2x začatá polhodina po 13,40 EUR = 26,80 EUR z OS Trebišov do AK Kráľ. Chlmec 2 x začatá polhodina po 13,40 EUR = 26,80 EUR

- Cestovné :

Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. zo dňa 18.12.2008 náhrada cestovného osobným mot. vozidlom za 1 km predstavuje 0,183 EUR. Náhrada za 120 km ( 2 x 60 km ) x 0,183 EUR predstavuje 21,96 EUR. Spotreba osobného mot. vozidla značky MERCEDES BENZ, ev. č. : TV-353AY na 120 km je 7,32 litrov. Na základe potvrdenia o zakúpení nafty zo dňa 24.09.2014 cena 1 l nafty predstavuje 1,132 EUR (bez DPH), pričom celková hodnota spotrebovanej nafty predstavuje 8,28 EUR. Cestovné za deň 26.09.2014 predstavuje 30,24 EUR ( 21,96 EUR + 8,28 EUR).

Trovy právneho zastúpenia predstavujú 2.161,11 EUR, ktorá suma sa navyšuje o 20% vo výške 432,22 EUR, tak celkove trovy právneho zastúpenia predstavujú 2.593,33 EUR, Súd preskúmal vyčíslené trovy konania a zistil, že úkony, za ktoré právny zástupca vyčíslil odmenu, režijný paušál a náhrady boli skutočne vykonané a vyčíslenie bolo urobené v súlade s vyhl.č. v znení neskorších predpisov. Z toho dôvodu súd priznal žalobcom trovy konania vo výške 2.593,33 Eur vrátane DPH tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku v zmysle ust. , keďže žalobcovia mali v konaní iba nepatrný neúspech čo sa týka úrokov. Súd v danom prípade nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. Trovy konania sú povinní zaplatiť žalovaní v 1., 2.rade spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalobcov v zmysle tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené //, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie / /. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.