Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/319/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci navrhovateľa: Solidní finance, uzavřený investiční fond, a.s., Špitálska 8, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 292 35 871, zast.: Mgr. Radek Zapletal, usadený euroadvokát, Železničná 1511, 950 01 Senica proti odporcovi: V. F., nar. X.X.XXXX, R. XXXX/XX, XXX XX J., zast. opatrovníkom: B. R., súdna tajomníčka Okresného súdu Pezinok o zaplatenie sumy 58,16 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 58,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne od 2.6.2012 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 64,52 eur, z toho náhradu trov konania vo výške 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov konania vo výške 48,02 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 26.3.2012 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť sumu 58,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 2.6.2012 do zaplatenia. Na zdôvodnenia svojho návrhu uviedol, že odporca dňa 31.5.2011 použil na svoju prepravu vlak spoločnosti České dráhy, a.s. (ďalej aj len prepravca), spoj č. 140 a na výzvu prepravcom poverenej osoby sa pri kontrole cestovných dokladov medzi stanicami Ostrava hl. n. a Praha hl. n. nepreukázal platným cestovným dokladom pre jazdu v 2. vozovej triede. Vzhľadom na to vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť prepravcovi obyčajné jednosmerné cestovné v 2. vozovej triede v sume 438 korún českých (ďalej len Kč) spolu s prirážkou k cestovnému v sume 1000 Kč podľa čl. 66, čl. 77 a čl. 140 Zmluvných prepravných podmienok účinných od 12.12.2010.

Odporca bol vyzvaný na zaplatenie sumy 1.438 Kč pri prepravnej kontrole dňa 31.5.2011, a teda nasledujúcim dňom (1.6.2011) sa záväzok stal splatným. Odporca cestovné a prirážku k cestovnému prepravcovi do 1.6.2011 neuhradil, preto je od 2.6.2011 v omeškaní.

Výška pohľadávky prepravcu voči odporcovi predstavuje celkovo sumu 1.438 Kč, ktorá po prepočte na menu EURO podľa kurzu českej koruny a meny EURO podľa devízového kurzu Českej národnej banky platného ku dňu spracovania žaloby (24,725 Kč / 1 euro) predstavuje sumu 58,16 eur.

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania ďalej uviedol, že prepravca svoju pohľadávku voči odporcovi v sume 1.438 Kč (58,16 eur) spolu s jej príslušenstvom postúpil navrhovateľovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2011. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi oznámené listom zo 20.3.2012. Pre prípad, že odporcovi nebolo oznámenie o postúpení pohľadávky doručené, navrhovateľ (splnomocnený na tento úkon prepravcom) oznamuje odporcovi postúpenie pohľadávky návrhom na začatie konania v predmetnej právnej veci.

Súd sa primárne zaoberal otázkou svojej právomoci na konanie a rozhodnutie vo veci, keďže navrhovateľ je právnickou osobou sídliacou v Českej republike (členskom štáte Európskej únie od 1.5.2004) a odporca mal posledné trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky (tiež členskom štáte Európskej únie od 1.5.2004).

Súd vychádzal z nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj len nariadenie Brusel I), podľa ktorého čl. 2 ods. 1 ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Ustanovenie čl. 2 ods. 1 nariadenia Brusel I je potrebné vykladať v kontexte čl. 15 ods. 3 citovaného nariadenia, podľa ktorého sa tento oddiel (oddiel 4 s názvom právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv) neuplatní na prepravné zmluvy s výnimkou tých, ktorých predmetom je zabezpečenie dopravy a ubytovania za jednu cenu. V predmetnej právnej veci nešlo o zabezpečenie dopravy a ubytovania za jednu cenu, ale išlo len o zabezpečenia dopravy bez ubytovania, preto súd dospel k záveru, že všeobecný súd v Slovenskej republike má právomoc konať a rozhodnúť vo veci podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Brusel I. Okresný súd Pezinok je vecne a miestne príslušným súdom Slovenskej republiky na konanie a rozhodnutie vo veci podľa , , v spojení s čl. 2 ods. 1, čl. 59 ods. 1 nariadenia Brusel I.

Pri určovaní rozhodného práva v predmetnej právnej veci súd postupoval podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej aj len nariadenie Rím I). Podľa čl. 5 ods. 2 nariadenia Rím I pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu. Medzi prepravcom a cestujúcim (odporcom) nedošlo k voľbe práva, miesto začatia ani miesto skončenia prepravy nebolo v krajine obvyklého pobytu cestujúceho (v Slovenskej republike), preto rozhodným právom v predmetnej právnej veci je právny poriadok prepravcu

- České dráhy, a.s., teda právny poriadok Českej republiky.

Nariadenie Rím I o rozhodnom práve sa nevzťahuje na dôkazy a konanie bez toho, aby bol dotknutý čl. 18 (čl. 1 ods. 3 nariadenia Rím I). Inými slovami, na konanie Okresného súdu Pezinok sa použije procesný predpis - v znení neskorších predpisov s výnimkou zákonných domnienok, dôkazného bremena (vyplývajúcich z hmotného práva), na ktoré sa použijú ustanovenia právneho poriadku Českej republiky.

Odporcovi súd ustanovil pre celé konanie opatrovníka v zmysle ustanovenia , nakoľko odporca sa nezdržiava v mieste svojho bydliska a iný pobyt odporcu súdu nie je známy. Opatrovník odporcu sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.

Súd v súlade s zverejnil na úradnej tabuli súdu oznámenie, že v predmetnej právnej veci bude dňa 26.9.2014 vyhlásený rozsudok s poukazom na

Súd s poukazom na ustanovenie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor a postupom podľa oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.

Súd rozhodol vo veci na základne listinných dôkazov predložených navrhovateľom a ustálil nasledovný skutkový stav:

Z obsahu Hlášenky č. Série M. XXXXXX a Oznámenia o závadách vyplýva, že odporca cestoval dňa 31.5.2011 č. 140 bez platného cestovného lístka pre 2. vozovú triedu v sume 438 Kč. Odporca bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy, pričom do dnešného dňa svoj dlh neuhradil.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2011 uzatvorenej medzi spoločnosťou České dráhy, a.s., IČO 70994226, so sídlom v Českej republike, Praha 1, Nábřeží L. Svobody 1222, ako postupiteľom a spoločnosťou Solidní finance, uzavřený investiční fond, a.s., IČO 29235871, so sídlom v Českej republike, Brno, Špitálka 8, ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávok z postupiteľa na postupníka, medzi ktoré patrí aj pohľadávka voči odporcovi v sume 1.438 Kč.

Podľa zákona č. 40/1964 Sb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o preprave osôb (ďalej lej ) zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 266/1994 Sb. o dráhách v znení neskorších predpisov prijatého Parlamentom Českej republiky dňa 14.12.1994 (ďalej len zákon č. 266/1994 Sb.) podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby a ich batožina vo verejnej železničnej osobnej doprave a veci vo verejnej železničnej nákladnej doprave, ustanovia prepravné poriadky.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 4 písm. d) zákona č. 266/1994 Sb. sprievodca dráhového vozidla, osoba, ktorá vedie dráhové vozidlo alebo iná osoba vo verejnej železničnej osobnej doprave poverená dopravcom a ktorá má kontrolný odznak alebo preukaz dopravcu (ďalej len "poverená osoba") je oprávnená dávať cestujúcim pokyny a príkazy na zabezpečenie ich bezpečnosti, bezpečnosti ostatných cestujúcich a bezpečnosti a plynulosti dopravy. Poverená osoba je oprávnená prikázať cestujúcemu, ktorý sa nepreukázal platným cestovným dokladom, zaplatiť cestovné a prirážku k cestovnému alebo požadovať od cestujúceho osobné údaje potrebné na vymáhanie cestovného a prirážky k cestovnému, ak ich cestujúci nezaplatí na mieste; osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a prirážky k cestovnému sú meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a adresa pre doručovanie.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 5 písm. b), spím. C) zákona č. 266/1994 Sb. cestujúci je povinný pri nastúpení do železničného vozidla (dráhového vozidla), pobytu v ňom a pri výstupe zo železničného vozidla (drážního vozidla) správať sa tak, aby neohrozil svoju bezpečnosť, bezpečnosť iných osôb, bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy. Cestujúci je ďalej povinný na výzvu poverenej osoby preukázať sa platným cestovným dokladom; ak sa nepreukáže platným cestovným dokladom z dôvodov na svojej strane, zaplatiť cestovné z nástupnej do cieľovej stanice alebo, ak nemožno zistiť stanicu, kde cestujúci nastúpil, z východiskovej stanice vlaku a prirážky k cestovnému, alebo ak cestujúci na mieste nezaplatí, preukázať sa osobným dokladom a oznámiť osobné údaje potrebné na vymáhanie cestovného a prirážky k cestovnému (ods. 4 písm. d)), na výzvu poverenej osoby zaplatiť prirážku za nedodržanie prepravného poriadku.

Podľa § 37 ods. 6 zákona č. 266/1994 Sb. výšku prirážky určí doprava v prepravných podmienkach. Výška prirážky nesmie presiahnuť čiastku 1500 Kč. Prirážka za porušenie podmienok určených prepravným poriadkom je najviac 1000 Kč.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 vyhlášky Ministerstva dopravy a spojov Českej republiky č. 175/2000 Sb. o prepravnom poriadku pre verejnú železničnú a cestnú osobnú dopravu (ďalej len vyhláška č. 175/2000 Sb.) uzatvorením prepravnej zmluvy o preprave osôb (ďalej len "prepravná zmluva") vzniká medzi dopravcom a cestujúcim na základe prepravného poriadku a vyhlásených zmluvných prepravných podmienok záväzkový právny vzťah, ktorého obsahom je najmä záväzok dopravcu

prepraviť cestujúceho z nástupnej stanice do cieľovej stanice spojmi uvedenými v cestovnom poriadku riadne a včas a záväzok cestujúceho dodržiavať prepravný poriadok a zmluvné prepravné podmienky a zaplatiť cenu za prepravu (ďalej len "cestovné") podľa tarify (ods. 1). Prepravná zmluva je uzatvorená, ak cestujúci využije svoje právo na prepravu z cestovného dokladu tým, že nastúpi do vozidla alebo vstúpi

do označeného priestoru prístupného len s platným cestovným dokladom (ďalej len "nástup do vozidla") (ods. 2).

Podľa § 7 ods. 6 vyhlášky č. 175/2000 Sb. ak si cestujúci nekúpil cestovný lístok podľa ods. 3 alebo podľa ods. 5 a je prepravovaný bez platného cestovného lístka, považuje sa za cestujúceho, ktorý sa z vlastnej viny nepreukázal platným cestovným dokladom.

Podľa § 15 písm. b) vyhlášky č. 175/2000 Sb. porušením prepravných podmienok z hľadiska bezpečnosti cestujúceho, bezpečnosti iných osôb a ochrany zdravia, bezpečnosti a plynulosti verejnej osobnej dopravy a z hľadiska zabezpečenia riadnej, kľudnej a pohodlnej prepravy je prípad, ak sa cestujúci pri preprave nemôže preukázať platným cestovným lístkom, odmietne zaplatiť cestovné a prirážku k cestovnému na mieste.

Podľa ustanovenia dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (ods. 1). Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ods. 2).

Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb., ktorým sa určuje výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa a ktorým sa určuje minimálna výška nákladov spojených s uplatňovaním pohľadávky v znení účinnom do 30.6.2013 (ďalej len nariadenie č. 142/1994 Sb.). Podľa nariadenia č. 142/1994 Sb. výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby určenej českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov.

Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že odporca uzatvoril s prepravcom - spoločnosťou České dráhy, a.s. dňa 31.5.2011 zmluvu o preprave osôb podľa vlakom č.140 z nástupnej stanice Ostrava, hlavní nádraží, v zmysle ktorej vznikla prepravcovi povinnosť dopraviť odporcu do miesta určenia a odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť cestovné v sume 438 Kč. Odporca za prepravu železničnou dopravou cestovné nezaplatil.

Prepravcovi preto vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie cestovného v 2. vozovej triede vo výške 438 Kč a postihu v podobe prirážky k cestovnému v sume 1.000 Kč, spolu 1.438 Kč. Po prepočte na menu EURO podľa kurzu českej koruny a meny EURO podľa devízového kurzu Českej národnej banky platného ku dňu spracovania žaloby (24,725 Kč / 1 euro) istina predstavuje sumu 58,16 eur s prihliadnutím na petit návrhu na začatie konania, v ktorom navrhovateľ žiadal uložiť odporcovi povinnosť plniť v mene EURO.

Úroky z omeškania súd určil podľa § 1 nariadenia vlády č. 142/1994 Sb. a podľa repo sadzby Českej národnej banky platnej k 31.12.2010, ktorá predstavovala 0,75% (www.cnb.cz). Zvýšením o sedem percentuálnych bodov pôjde o úroky z omeškania vo výške 7,75% ročne zo sumy 58,16 eur od 2.6.2011 do zaplatenia. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania požadoval zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 58,16 eur od 2.6.2012 do zaplatenia, avšak ich výšku neodôvodnil, nepoukázal na žiadny hmotnoprávny predpis ani na repo sadzbu Českej národnej banky, z ktorých pri

výpočte úrokov z omeškania vychádzal. Súd preto považuje navrhovateľom požadovanú výšku úrokov z omeškania (9,25% ročne z dlžnej sumy), prevyšujúcu zákonnú výšku úrokov z omeškania v rozhodnom období 7,75% ročne z dlžnej sumy vyplývajúcu z a z nariadenia č. 142/1994 Sb., za neodôvodnenú.

Zohľadniac uvedené skutočnosti a citované právne predpisy súd návrhu navrhovateľa v časti istiny a úrokov z omeškania vo výške 7,75 % ročne z dlžnej sumy vyhovel a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi istinu 58,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75% ročne od 2.6.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania prevyšujúcich zákonnú výšku 7,75% ročne súd žalobu ako neodôvodnenú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s . Navrhovateľ mal v konaní neúspech len v nepatrnej časti (rozdiel medzi navrhovateľom požadovanej úrokovej sadzbe a zákonnej úrokov sadzbe z dlžnej sumy predstavuje 1,25% ročne zo sumy 58,16 eur), preto mu súd podľa priznal plnú náhradu trov konania voči odporcovi.

Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, nakoľko zastúpenie účastníka konania je procesnou otázkou spravujúcou sa ustanoveniami , trovy právneho zastúpenia sú jednou zo zložiek trov konania takisto upravených v a súčasne s poukazom na čl. 1 ods. 3 nariadenia Rím I.

Hodnota sporu v predmetnej právnej veci predstavuje sumu 58,16 eur, potom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 16,60 eur ( vyhlášky č. ).

Výška priznanej náhrady trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 48,02 eur vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej pomoci a 16,60 eur (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd), 2x režijný paušál á 7,41 eur.

Súd uložil odporcovi zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi navrhovateľa s poukazom na , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).