Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-39C/142/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava a.s., IČO: 00 492 736, Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK- ECKER-KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie 50,50 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 18.06.2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie 50,50 € a náhradu trov konania, lebo odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka.

Dňa 21.06.2013 vydal tunajší súd v predmetnom konaní platobný rozkaz č.k. , ktorý bol Uznesením z 12.12.2013 podľa § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) zrušený z dôvodu nemožnosti jeho doručenia odporcovi. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 08.02.2014.

Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch (t.j. v sporoch, ktorých hodnota nepresahuje 1.000 eur - § 200 ea OSP).

Súd postupoval v súlade s vyššie cit. zákonným ustanovením, nakoľko v predmetnej veci ide o drobný spor. Bez nariadenia pojednávania bolo vo veci vykonané dokazovanie oboznámením sa s hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 23.03.2011 ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, z ktorého dokazovania súd zistil, že odporca dňa 23.03.2011 o 10:14 hod. cestoval dopravným prostriedkom navrhovateľa linkou č. 87 a pri kontrole sa odporca na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom. Túto skutočnosť zaznamenal poverený zamestnanec navrhovateľa do hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 1113391. Totožnosť odporcu bola zistená z jeho občianskeho preukazu. Podľa § 9 písm. b) a § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z. z. (účinného do 28.02.2012) revízor môže uložiť? cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu. Úhrada je v mestskej autobusovej doprave stonásobok cestovného.

Podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného na základe vyhlášky MDPaT č. 363/1996 Zb. o vzore na vyhotovenie prepravného poriadku v cestnej doprave, z cestovného lístka musia byť zrejmé údaje umožňujúce kontrolu jeho platnosti a správnosti jeho použitia; cestujúci

je povinný zaobstarať si cestovný lístok v príslušnej hodnote podľa tarify pred nastúpením do vozidla; cestujúci je povinný ihneď pri nástupe do vozidla označiť cestovný lístok v najbližšom označovači cestovných lístkov; cestujúci musí mať pri sebe platný cestovný lístok po celý čas prepravy, ako aj v okamihu výstupu z vozidla a na vyzvanie sa ním preukázať revízorovi.

Navrhovateľ je akciová spoločnosť s majetkovou účasťou Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá vykonáva mestskú hromadnú dopravu (električkovú, trolejbusovú a autobusovú) podľa Prepravného poriadku Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave .

Nároky, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo spotrebiteľského právneho vzťahu, keďže odporca využil prepravné služby poskytnuté navrhovateľom, ktorý konal v rámci predmetu svojej činnosti. Odporca pri využití týchto služieb ako podnikateľ nekonal. Odporca nastúpením do vozidla navrhovateľa, prijal jeho návrh na uzavretie zmluvy o jeho preprave. Podmienky prepravnej zmluvy vyplývajúce z prepravného poriadku navrhovateľa odporca nedodržal, pretože cestoval bez cestovného lístka.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ). Zmluva o preprave v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v nastúpení do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom, že tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy upravené v zákone o cestnej doprave a v Prepravnom poriadku a Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť ku kontrole. Takýmto je aj dojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej podstate tieto predstavujú obsah zmluvy o preprave osôb, pretože vyjadrujú vzájomné práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných strán., ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

Navrhovateľ predmetným návrhom uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (prirážku) podľa Prepravného poriadku a Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti odporcu mať zakúpený cestovný lístok, t.j. dňom 23.03.2011. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 OZ, podľa ktorého ustanovenia jej dĺžka je jeden rok.

Účtovanú úhradu nie je možné posudzovať samostatne. Nárok na zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne a oddelene (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na súde), ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného a oba nároky tak vznikajú len a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne; u oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 OZ. (Oba nároky majú rovnaký právny základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave).

V § 108 je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy. Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až § 773 s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 OZ, pre ktoré platí § 106 OZ. V jednoročnej premlčacej dobe v zmysle § 108 sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 ale i jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zákona č. 168/1996 Z.z.. I tento nárok totiž patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 i keď v tomto ustanovení nie je výslovne uvedený.

V zmysle ust. § 122 ods. 1 veta prvá lehota určená podľa dní, začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Koniec lehoty pripadá na deň, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Koniec lehoty pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním (pri týždňoch) alebo číslom (pri mesiacoch a rokoch) zhoduje s dňom, na ktorý pripadá skutočnosť, od ktorej lehota začína plynúť (§ 122 ods. 2 .

Podľa § 5 b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.".

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,?že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.

Podľa § 2 písmeno b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Odporca cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka dňa 23.03.2011. Jednoročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku navrhovateľa na súde začala v predmetnom prípade plynúť dňa 24.03.2011 a v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá veta a § 122 ods. 3 uplynula dňa 23.03.2012 (piatok). Pri lehotách určených podľa rokov (daný prípad, jednoročná lehota) totiž platí, že začiatok lehoty je určený tak, ako pri počítaní podľa dní, tzn., že začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre jej počítanie. Deň, v priebehu ktorého nastala rozhodná skutočnosť sa do lehoty nezapočítava, aj keby k tejto skutočnosti došlo začiatkom tohto dňa. Pre začiatok plynutia tejto lehoty je dôležitý až deň nasledujúci po rozhodnej skutočnosti, a to i vtedy, ak by týmto dňom bola sobota, nedeľa alebo sviatok.

Keďže návrh bol podaný na súd až dňa 18.06.2013 nemohol súd z dôvodu premlčania práva, navrhovateľovi ako osobe konajúcej v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti priznať plnenie voči odporcovi, ktorý má postavenie spotrebiteľa. V tomto prípade nie je podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. potrebné, aby sa odporca sám takejto skutočnosti dovolával. Premlčanie práva navrhovateľa spôsobilo stratu nároku vymáhať právo súdnou cestou v dôsledku čoho súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP avšak odporcovi, ktorému ako úspešnému účastníkovi konania vzniklo právo na náhradu trov tieto nepriznal, keďže mu v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,

- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)