Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/64/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. R., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka - P. T., nar.XX.X.XXXX, bytom P. U. XXXX/XX, E., právne zastúpená JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom v E., R. F. XXXXX/XXB a otec - E. R., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, E., toho času Z. XXX/X, M., právne zastúpený JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom v M., E. XXXX, o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým a o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -166 zo dňa 20. mája 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti ponecháva n e d o t k n u t ý.

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný schválil rodičovskú dohodu o úprave stretávania otca s maloletým C. a upravil výkon práv a povinností súvisiacich s realizáciou faktického styku.

Zároveň zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého v celom rozsahu. Vychádzal z porovnania s relevantnými pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného - rozsudku OS Martin č.k. -44 zo dňa 29.10.2012 - ktorým bola schválená rodičovská dohoda o (okrem iného) povinnosti otca platiť výživné v sume 150 eur mesačne. V uvedenom období bola matka zamestnaná s priemerným čistým príjmom 426,74 eur za rok 2011 a 421,80 eur za 9 mesiacov roku 2012. Poberala prídavky na deti vo výške 44,02 eur do 31.12.2011, od 01.01.2012 len na maloletého C. 22,54 Eur. Bývala v 3-izbovom byte zdedenom po rodičoch, na vyplatenie súrodencov (z predmetného bytu) si zobrala flexihypotéku v sume 35.000 eur s mesačnou splátkou 150 eur. Maloletý C. navštevoval 1. triedu základnej školy, kde matka platila obedy a školský klub. Bol sledovaný v alergologickej ambulancii, prekonal bežné detské ochorenia, jeho zdravotný stav bol dobrý. Otec bol v uvedenom období živnostník, za rok 2011 mal príjmy 5.500 eur, výdavky 2.404,39 eur, t.j. základ dane predstavoval 3.095,61 eur, čo v prepočte na mesiac činí 257,97 eur, uplatnil si nezdaniteľnú časť základu dane 3.559,30 eur. Býval v prenajatom byte v M..

Aktuálne je matka zamestnaná u toho istého zamestnávateľa s priemernou čistou mzdou 401,94 eur za rok 2012 a 287,31 Eur za 9 mesiacov roka 2013, pričom v apríli a v máji jej boli vyplatené náhrady pri PN spolu 76,47 Eur. Vlastní osobné motorové vozidlo Volkswagen Golf, rok výroby 1998. S maloletým bývajú v tom istom byte, náklady tvoria výdavky za bytové spoločenstvo 180 eur, elektrina 66 eur, RTVS 4,64 eur, plyn, ročný poplatok za komunálny odpad po 25 eur na osobu a daň z nehnuteľnosti. Stále uhrádza hypotéku, sebe a maloletému platí telefón a poistenie vrátane úrazového v sume 27 eur mesačne. Maloletý je žiakom 2. triedy základnej školy, kde sa stravuje v školskej jedálni s platbou maximálne 23,31 eur, jeden obed 1,11 Eur a navštevuje školský klub s platbou 7 eur. Na začiatku školského roka mali výdavky na zakúpenie základných školských potrieb a pomôcok, prezuviek, telocvičného úboru, príspevku ZRPŠ 12 eur, do triedneho fondu 10 Eur, do oddelenia školského klubu 4 eurá, na časopis 10 eur, na environmentálnu výchovu 5 eur, na záujmové útvary 16 eur, poistenie proti krádeži 0,80 eur, na kultúrne predstavenie 1,70 eur, na učebné pomôcky 10 eur. Chodí na minifutbal, florbal a plávanie. Vo voľnom čase bicykluje a kreslí. V lete sa zúčastnil detskej letnej rekreácie cez centrum voľného času s platbou 150 eur. Stále je sledovaný v alergologickej ambulancii, užíva tabletky Zirtex. Nosí okuliare, ktoré naposledy kupovala v októbri 2012 za 56 eur.

Otec je i v súčasnosti živnostník s predmetom podnikania pomocné stavebné práce, maliarske a natieračské práce, zemné, výkopové, búracie a demolačné práce a služby súvisiace so skrášľovaním tela. Za rok 2012 mal príjmy 2.328 eur, výdavky 931 eur, t.j. základ dane 1.397 eur, uplatnil si zníženie základu o nezdaniteľnú časť na seba 3.644,74 eur. Za rok 2013 jeho príjmy dosiahli 4.440 eur, uplatnené výdavky 1.776 eur, základ dane tvorí 2.664 eur, čo je v prepočte 222 eur mesačne, uplatnil si zníženie základu o nezdaniteľnú časť na seba 3.735,94 eur. Za prenájom priestorov na výkon živnosti - tetovacie štúdio uhrádza 150 eur mesačne. Býva s priateľkou v prenajatom 3-izbovom byte, kde za nájom platí 200 eur + 120 eur ako odplatu za plnenia poskytované s nájmom. Pri uzatvorení zmluvy v septembri 2012 bola prenajímateľovi poskytnutá peňažná zábezpeka 600 eur, výdavky platia na polovicu s priateľkou. Platí si mobilný telefón cca 35 eur, má viacero exekúcií - Všeobecná zdravotná poisťovňa, Union zdravotná poisťovňa, Sociálna poisťovňa. Nakoľko výživné platil nepravidelne, matka bola nútená dať v septembri 2013 návrh na vykonanie exekúcie pre zameškané výživné. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Na základe opísaných skutkových zistení súd I. stupňa konštatoval, že nezistil zmenu pomerov otca, ktorá by odôvodňovala vyhovieť jeho návrhu na zníženie výživného. Otec má stále živnosť, prepočet základu dane za mesiac je v porovnaní rokov 2011 a 2013 nižší o cca 36 eur, čo je zanedbateľná zmena. Zlepšenie finančnej situácie z tohto pohľadu je len na otcovi a zároveň je na ňom zváženie, či v prevádzkovaní tetovacieho štúdia bude pokračovať, alebo bude riešiť prácu v odbore, v ktorom má vzdelanie. Hoci nie je jednoduché nájsť si vhodné a finančne zaujímavé uplatnenie, okresný súd akcentoval, že otec nemá žiadne zdravotné problémy, nemusí zabezpečovať každodennú starostlivosť o maloleté dieťa, nepribudla mu žiadna vyživovacia povinnosť a má možnosť si prácu hľadať nielen v regióne, ale tiež mimo, resp. aj v zahraničí. Rozhodujúcou v situácii otca by mala byť snaha o jej podstatné a trvalejšie zlepšenie. Otcovi nič nebráni ani v možnosti zabezpečiť si prípadne ďalší príjem tak, aby vyživovaciu povinnosť mohol plniť. Prvostupňový súd na tomto mieste zdôraznil prvoradú úlohu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Vo vzťahu k matke poukázal na mierne zníženie mzdy, vyvolané práceneschopnosťou, ostatné okolnosti ostali nezmenené, matka sa stále podieľa na výchove dieťaťa plnou osobnou starostlivosťou a zabezpečovaním bývania. Uvedené okolnosti v súhrne viedli okresný súd k zamietnutiu návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku, v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti, podal odvolanie otec mal. dieťaťa, ktorý sa domáhal zrušiť napadnutý rozsudok. Za dostatočne preukázané považoval, že jeho príjmy a výdavky aktuálne mu neumožňujú platiť na maloletého výživné v sume 150 eur, len v časti 100 eur. Stále pretrváva hospodárska kríza, všetky služby a obchody trpia nedostatkom príjmu, jeho základ je nulový, zároveň sa to existenčne dotýka aj jeho profesie a životnej úrovne. Za roky 2012 a 2013 sa jeho životná úroveň znížila o cca 30% a v takomto rozsahu považuje za relevantné aj zníženie výživného. Neobstojí preto podľa odvolateľa tvrdenie súdu, že základ dane sa znížil iba o 36 eur, nakoľko od roku 2011 sa mu podstatne zvýšili výdavky, keďže sa odsťahoval do M. a znížili sa mu i príjmy. Súd nemôže vychádzať zo základu dane, ale z výšky príjmu. Dva roky je odvolateľ v situácii keď má príjem iba vo výške minimálnej mzdy a nie je predpoklad ďalších príjmov vzhľadom na pretrvávajúcu hospodársku krízu. Napriek dohode s matkou maloletého o doplatení zmeškaného výživného, táto podala návrh na exekúciu, v dôsledku čoho mu boli odobraté vodičské oprávnenia, tak nemohol vycestovať do Talianska za dohodnutou prácou, za ktorú by mal dostať slušne zaplatené. Dodal, že je neprípustné riešenie akýchkoľvek nezhôd medzi otcom a matkou dieťaťa prostredníctvom vydierania zo strany matky a vynucovania si akéhokoľvek práva formou násilia akéhokoľvek druhu. Taktiež je v rozpore s výchovou dieťaťa, aby matka podmieňovala styk otca s maloletým zaplatením výživného. V tejto spojitosti uzavrel, že ho zarazil feministický postoj posúdenia veci, z ktorého má pocit, akoby vždy mala pravdu iba matka.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu matka žiadal potvrdiť rozsudok okresného súdu, pričom zvýraznila, že v konaní nebola preukázaná na strane otca taká podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený účastník konania ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením , písm. a, (z tohto titulu nedotknutými ponechal odvolaním nenapadnuté a nezávislé výroky o schválení rodičovskej dohody a zmene rozsudku OS Martin č.k. -44 zo dňa 29.10.2012) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa v spojení s a rozsudok v dotknutých výrokoch ako vecne správny podľa potvrdil.

Z určujúceho hľadiska platí, že predpokladom zmeny súdom určenej výšky vyživovacej povinnosti je preukázanie relevantnej zmeny pomerov, z ktorých predchádzajúca (menená) úprava vychádza. Iný dôvod zmeny výživného by bol svojvoľným a neakceptovateľným zásahom do právoplatnej úpravy rodičovských práv a povinnosti, t. j. neprípustným zásahom do princípu právnej istoty.

Žiadna takáto kvalifikovaná okolnosť v konaní preukázaná nebola, náležitým je preto záver okresného súdu o zamietnutí návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti. Súd I. stupňa v tejto spojitosti náležite aplikoval na okolnosti súdenej veci osobitný rodinnoprávny inštitút potencionality, ktorého zmyslom je kompenzovať postavenie slabšieho subjektu v rodinnoprávnom vzťahu (v danom prípade výživou odkázaného maloletého dieťaťa) a to tak, že umožňuje hodnotiť nielen reálne dané okolnosti a pomery, ale za určitých podmienok aj vychádzať z domnienky existencie určitých skutkových okolností (prednosť pred princípom fakticity). Odvolací súd si predmetné závery osvojil a v konkrétnostiach na ne odkazuje. Nadväzne sú, pri akceptovaní záveru o potencionalite možností otca dosiahnuť príjem umožňujúci plniť pôvodne stanovenú výšku vyživovacej povinnosti, bezpredmetné tvrdenia odvolateľa o znížení jeho životnej úrovne o 30 %. Možno totiž skutočne považovať za spravodlivé zotrvanie na požiadavke, aby otec za existencie preukázaných schopností a možností na svojej strane zabezpečil plnenie vyživovacej povinnosti v doterajšom rozsahu. Nadväzne je v plnej miere opodstatnený a zákonný postup okresného súdu, ktorý vyslovil požiadavku na vyvinutie patričnej snahy otca na riadne plnenie si vyživovacej povinnosti zodpovedajúcej veku a potrebám dieťaťa na jednej strane, a schopnostiam a možnostiam svojim na strane druhej.

Pokiaľ odvolateľ poukazuje na hospodársku krízu, táto existovala už v čase pôvodnej úpravy vyživovacej povinnosti, z tohto dôvodu nepredstavuje zmenu pôvodných pomerov. Zjavne zavádzajúcim je i tvrdenie otca o okolnosti odobratia vodičského preukazu ako dôvodu brániaceho zárobkovej činnosti v zahraničí, nakoľko ako dôvod ospravedlnenia z pojednávania pred okresným súdom uviedol vycestovanie za prácou do Talianska. Vo väzbe na námietku nesprávneho postupu súdu, ktorý porovnával len základ dane a neprihliadal na nárast výdavkov sa žiada uviesť, že z okresným súdom porovnávaných údajov vyplýva, že v porovnaní s rokom 2011 dosiahol v roku 2013 (otec sa domáhal znížiť výživné od 1.7.2013) skutočne nižší príjem (5500 eur a 4440 eur), zároveň však vynaložil i nižšie výdavky (2404 eur a 1776 eur). Porovnanie vykonané okresným súdom preto má svoje opodstatnenie. Súčasne je neprípustné zohľadniť tie otcom uplatnené výdavky, ktoré sa týkajú exekučných konaní, nakoľko nezodpovedné konanie spočívajúce v neplatení povinných zákonných odvodov, nemožno pripísať v neprospech maloletého dieťaťa. Zákonná úprava výslovne a jednoznačne favorizuje (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine) vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu pred takýmto druhom (nie nevyhnutných) výdavkov.

Ohľadne finančnej situácie otca možno záverom poukázať na okolnosť, že v priebehu celého konania bol zastúpený právnym zástupcom, pričom z predloženého plnomocenstva nevyplýva, že by išlo o zastúpenie vykonávané „pro bono“ - t.j. bezplatné, nedokladoval existenciu konkrétnej dohody s advokátskou kanceláriou, z ktorej by vyplývalo napr. odloženie platieb za právnu pomoc, dohodnutie nižšej odmeny a pod., ide teda o štandardné komerčné zastúpenie.

Je náležitým tvrdenie odvolateľa o neprípustnosti postupu, aby matka podmienila styk otca s maloletým zaplatením výživného. Pokiaľ matka takto koná, je na otcovi, aby svoje práva bránil rovnako efektívne ako matka, t.j. podaním na súd a to v podobe návrhu na výkon personálnej exekúcie. Inak sa tvrdenia otca javia/budú javiť len ako formálna a účelová obrana. Za nekonkrétnu a preto nepreskúmateľnú možno označiť námietku o údajnom „násilí“ zo strany matky pri „vynucovaní si svojich práv“, ktorú (námietku) otec prezentoval až v odvolacom konaní. Zjavne neobjektívny je aj otcom tvrdený dojem o „feministickom“ posúdení veci, kedy „matka má vždy pravdu“. Tu odvolací súd poznamenáva, že primárnym hľadiskom rodinno-právnej úpravy je totiž záujem dieťaťa, nie záujem matky. Táto okolnosť pritom zreteľne vyplýva aj z odôvodnenia samotného rozhodnutia, kde okresný súd vychádza z potrieb maloletého (nie matky). Navyše odvolateľ v tejto spojitosti zjavne opomenul, že v rámci úpravy styku dosiahol pred súdom rozšírenie rozsahu stretávania nad rámec požadovaný matkou, hoci nemožno nepodotknúť, že dôvodom podania návrhu (matky) na úpravu styku s maloletým bola potreba konkretizácie úpravy vyvolaná ignoráciou dohôd o stretávaní práve zo strany otca.

Z opísaných okolností vyplýva vecná správnosť napadnutého rozsudku. Nadväzne ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj súvisiaci výrok napadnutého rozsudku o trovách prvostupňového konania. Zároveň rozhodol podľa O.s.p v spojení s o tom, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko predmetom konania i v tomto štádiu bola vec starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie môže začať súd aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné nie je.