Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-21-2022.pdf
PDF · 77.75 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, občan SR v konaní o zaplatenie 91 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 91,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 91,00 eur od 19.7.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému súd n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 91,00 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.6.2020 mu bola vystavená faktúra č. 3060085588 vo výške 91,00 eur splatná do 18.7.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej karantény v karanténnom zariadení SOŠ služieb a baníctva Banská Štiavnica za obdobie od 20.5.2020 do 26.5.2020. Z dôvodu neuhradenia faktúry boli žalovanému zaslané výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 19.10.2020 a 21.1.2022, ale žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania, žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy od 19.7.2020 do zaplatenia. Legitímnosť uplatneného nároku odôvodnil § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uloženie povinnosti znášať takéto náklady je plne v súlade s Ústavou SR v zmysle právneho názoru Ústavného súdu SR (nález sp. zn. PL. ÚS 4/2021). Žalobca si takto v konaní uplatnil nárok na náhradu paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení, ktorú by tam umiestnená osoba potrebovala zabezpečiť aj v prípade, ak by nebola umiestnená v karanténnom zariadení.
Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe faktúru č. 3060085588 zo dňa 18.6.2020 s doručenkou a 2 výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 19.10.2020 a 21.1.2022 s dokladmi o doručovaní druhej z uvedených výziev.
Súd platobným rozkazom zo dňa 7.7.2022 žalobe vyhovel. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Pri doručovaní platobného rozkazu súd prešetril pobyt žalovaného prostredníctvom obce, kde má žalovaný evidovaný trvalý pobyt, ako aj prostredníctvom lustrácií v registroch prístupných súdu, pričom súd zistil, že žalovaný sa na adrese trvalého bydliska dlhodobo nezdržiava a podľa vedomostí obce by sa mal zdržiavať v zahraničí. Súd preto platobný rozkaz uznesením zo dňa 8.9.2022 zrušil.
Súd poučil žalovaného o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré žalovanému poslal spolu so žalobou a jej prílohami a uznesením, ktorým ho vyzval, aby sa k nej vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Súd tieto listiny doručil na adresu trvalého bydliska žalovaného. Keďže sa súdu jemu prístupnými lustráciami a prešetrením pobytu prostredníctvom obce nepodarilo zistiť presnú adresu súčasného pobytu žalovaného mimo miesta trvalého bydliska a zásielka s vyššie uvedenými listinami sa z adresy trvalého bydliska žalovaného vrátila s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote, súd v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p. zverejnil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktorá sa v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia považuje za doručenú dňa 25.10.2022. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril.
Keďže v danom prípade ide o spor v hodnote do 2 000 eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd nenariadil vo veci pojednávanie, ale dňa 27.1.2023 vyvesil na úradnej tabuli a zverejnil na webovej stránke súdu oznámenie, že dňa 6.2.2023 bude vo veci vyhlásený rozsudok v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. a následne v tento deň vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi doloženými žalobcom k žalobe ako sú uvedené vyššie (v bode 3 tohto odôvodnenia) zistil, že skutkový stav zodpovedá stavu, ako bolo popísaný žalobcom v žalobe, teda že v žalobe uvedenom období bol žalovaný v karanténe v zariadení uvedenom v žalobe a za stravu poskytovanú počas tohto obdobia v uvedenom zariadení vystavil žalobca žalovanému faktúru s označením a splatnosťou, ako sú uvedené v žalobe, pričom žalovaný ani na základe 2 výziev dlžnú sumu neuhradil.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Podľa § 58 odsek 1 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, náklady spojené s výkonom štátneho zdravotného dozoru uhrádza štát.
Podľa § 58 odsek 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V predmetnej právnej veci bolo nesporné, že žalovanému bola nariadená karanténna izolácia v zariadení uvedenom v žalobe v období od 20.5.2020 do 26.5.2020. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS 4/2021-136 zo dňa 18.12.2021 (najmä bod 167), ustanovenie § 58 odsek 2 zákona č. 355/2007 Z.z., ktoré ukladá povinnému hradiť náklady v súvislosti s karanténnymi opatreniami, je v súlade s Ústavou SR. Uložená povinnosť znášať náklady je podmienená tým, že tieto vzniknú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcom uplatnené náklady stravovania boli vynaložené pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia. Keďže žalovaný žalobcovi za stravu nezaplatil, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 91,00 eur.
Žalovaný neuhradil žalobcovi dlh, ktorý bol povinný vrátiť, čím sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu. Keďže ide o peňažný dlh, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinným od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania so žalovanou sumou odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorou bola strava vyúčtovaná, t.j. od 19.7.2020. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením celého dlhu bola 0,00 %. Žalobca má teda právo požadovať úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne, v ktorej si ho žalobca aj uplatnil, preto mu bol v tejto výške aj priznaný.
O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, teda by mal právo na náhradu trov konania voči žalovanému. Žalobca si však žiadne trovy neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.