Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-193-2014.pdf
PDF · 79.57 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/193/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/228/2012-136 zo dňa 22. januára 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia odporcovi povinnosti zaplatiť mu škodu, ako aj nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Martin. Nesprávnosť postupu mala spočívať v okolnosti, že v exekučnej veci (navrhovateľa ako oprávneného) vedenej súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Kráľom pod sp. zn. Ex 527/06 exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej 30-dňovej lehote. Za preukázanú okresný súd považoval okolnosť podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Vychádzal zo zistenia, že v exekučnej veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 21Er/2595/2006 bol dňa 20.9.2010 exekučnému súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd 24.9.2010 vyzval (pôvodného) súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu a vyčíslenie vzniknutých trov exekučného konania. Súdny exekútor požiadal 18.10.2010 o predĺženie poskytnutej lehoty a 13.12.2010 oznámil, že s návrhom na zmenu nesúhlasí, súčasne predložil požadované vyčíslenie trov konania. Exekučný súd uznesením zo dňa 17.4.2012 vyhovel vznesenému procesnému návrhu a vykonaním exekúcie poveril ďalšieho súdneho exekútora. Nadväzne súd I. stupňa v rámci právneho posúdenia, s poukazom na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu východiskovo konštatoval, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky neznamená zbytočné prieťahy v konaní. V súdenej veci bolo oneskorenie odôvodnené viacerými objektívnymi okolnosťami:
- enormným množstvom návrhov na zmenu exekútora doručených v jeden deň,
- povahou exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, a tým vyvolanou potrebu preskúmať i úverovú zmluvu,
- nevyhnutnosťou (§ 44 ods. 9 Exekučného poriadku) zabezpečiť v súvislosti s rozhodovaním o zmene exekútora exekučný spis, pričom oprávnený neuviedol spisovú značku, čo spôsobilo oneskorenie pri identifikácii exekučného spisu.
Okresný súd zdôraznil, že pôvodný súdny exekútor vykonával exekučné úkony až do času rozhodnutia o zmene exekútora, (aj) z tohto dôvodu nemohlo nerozhodnutím v zákonnej lehote dôjsť k vzniku škody. Na základe uvedených dôvodov uzavrel, že exekučný súd konal priebežne, jeho postup nie je možné považovať za zbytočné prieťahy, preto nie je splnená základná podmienka predmetného zodpovednostného vzťahu - nesprávny úradný postup. Hoci zisťovanie ďalších podmienok zodpovednostného vzťahu označil za nehospodárne, vyhodnotil i tieto ako nepreukázané. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal. Tento si síce náhradu trov uplatnil, avšak ich výšku nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na nové prejednanie. Poukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania zahŕňajúceho právo na kontradiktórne konanie. V danej spojitosti okresnému súdu vytýkal, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov protistrany, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Odvolateľ upozornil, že okresný súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Zároveň v tejto spojitosti uvádzal, že pokiaľ vnútroštátny súd zistí (na základe dokazovania, ktorého obsah a rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu určil sám), že existuje okolnosť brániaca vydať pre navrhovateľa pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov a umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili. Navrhovateľ (opakovane) poukázal na svoje tvrdenia o tom, že konajúceho sudcu, bolo potrebné z rozhodovania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, či Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti práva na nestranný súd. Súdu prvého stupňa odvolateľ vytýkal viacero omylov, z ktorých „v konkrétnostiach“ uviedol konštatovanie súdu, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v odvolaní prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Za nepochybne preukázaný považoval nesprávny úradný postup exekučného súdu, ktorý bol bezdôvodne nečinný a spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní. Nesprávny úradný postup súdu podľa odvolateľa spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nielen v jednej z nich. Konajúci súd sa musí preto vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu, v napadnutom rozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.
Odporca ostal v odvolacom konaní nečinný.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Len vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada kontradiktórnosti totiž pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov. Ťažiskom realizácie procesných práv účastníkov súdneho konania je práve pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas predvolaný, avšak svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou - sa o ich bezprostredné naplnenie sám obral. Súd I. stupňa zároveň v súlade § § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. bezodkladne oznámil svoj nesúhlas s uplatneným dôvodom odročenia navrhovateľovi na elektronickú adresu jeho právneho zástupcu. V prípade prítomnosti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť. V tejto súvislosti sú potom ďalšie tvrdenia i námietky navrhovateľa dotýkajúce sa porušenia zásady kontradiktórnosti bezvýznamné. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že spolu s predvolaním na pojednávanie prvostupňový súd doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa (č.l. 121 spisu) dňa 13.11.2013 i vyjadrenie odporcu k veci samej. Tým je vyvrátená zásadná odvolacia námietka navrhovateľa, že sa nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany. Žiadna iná argumentácia (než vyplývajúca z uvedeného písomného vyjadrenia) totiž zo strany odporcu v konaní prezentovaná nebola.
Neopodstatnenými sú tvrdenia odvolateľa, že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o pojednávaní je nepochybné, že dokazovanie bolo vykonané (aj) oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 21Er/2595/2006, ktorý dôkaz výslovne (č.l. 2 spisu) požadoval navrhovateľ. Inú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (č.l. 145 spisu).
Stotožniť sa nemožno ani s tvrdením navrhovateľa ohľadne konania „vylúčeného“ sudcu. Zákonná sudkyňa (správne) - v intenciách rozhodovacej činnosti nadriadeného súdu - vyhodnotila obsahovo zmätočné podania navrhovateľa formulujúce neexistujúci inštitút „generálnej námietky zaujatosti“. Samotná zákonná sudkyňa sa vo veci necítila zaujatá, preto nebol dôvod na rozhodovanie o nevznesenej námietke zaujatosti. Ani v posudzovanom odvolaní neuviedol odvolateľ žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by mali zakladať vylúčenie zákonnej sudkyne. S poukazom na uplatnené „vecné“ odvolacie námietky je potrebné poukázať na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie jeho odvolania. V tejto spojitosti platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Je pritom zjavné, že (nepochybne aj z dôvodu predkladania enormného množstva typových podaní navrhovateľom na rôzne súdy) jednotlivé odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Je preto výlučne na ťarchu odvolateľa, že k žiadnej z nosných (vyššie opísaných) argumentácií/dôvodov, na ktorých okresný súd založil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie nepredložil relevantnú, resp. akúkoľvek protiargumentáciu. Fakticky sa obmedzil na všeobecné konštatovania („nesprávny postup spočíva v niekoľkých skutočnostiach“, “konajúci súd sa musí vysporiadať s všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu“), ktoré sú len opakovaním žalobného návrhu. Už len táto skutočnosť - vychádzajúc zo zásady viazanosti odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) - nevyhnutne vedie k potvrdeniu napadnutého rozsudku. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní uvádza, že „v odôvodnení prezentované časové úseky (bez bližšej konkretizácie o ktoré časové úseky sa má jednať) nenasvedčujú“ konštatovaniu okresného súdu o dodržaní namietaných lehôt - okrem skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie takéto konštatovanie neobsahuje - platí, že časové údaje tak, ako ich uvádza prvostupňový súd zodpovedajú skutkovému stavu a vyplývajú z obsahu pripojeného exekučného spisu.
Za danej situácie, kedy nebol navrhovateľom preukázaný ani prvý z kumulatívnych predpokladov zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, sú z hľadiska procesnej ekonómie námietky odvolateľa týkajúce sa ostatných podmienok daného zodpovednostného vzťahu bezpredmetné. Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil v meritórnej časti napadnutý rozsudok ako vecne správny. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.