Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/193/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -136 zo dňa 22. januára 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia odporcovi povinnosti zaplatiť mu škodu, ako aj nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Martin. Nesprávnosť postupu mala spočívať v okolnosti, že v exekučnej veci (navrhovateľa ako oprávneného) vedenej súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Kráľom pod sp. zn. Ex 527/06 exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej 30-dňovej lehote. Za preukázanú okresný súd považoval okolnosť podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Vychádzal zo zistenia, že v exekučnej veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. bol dňa 20.9.2010 exekučnému súdu doručený návrh na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd 24.9.2010 vyzval (pôvodného) súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu a vyčíslenie vzniknutých trov exekučného konania. Súdny exekútor požiadal 18.10.2010 o predĺženie poskytnutej lehoty a 13.12.2010 oznámil, že s návrhom na zmenu nesúhlasí, súčasne predložil požadované vyčíslenie trov konania. Exekučný súd uznesením zo dňa 17.4.2012 vyhovel vznesenému procesnému návrhu a vykonaním exekúcie poveril ďalšieho súdneho exekútora. Nadväzne súd I. stupňa v rámci právneho posúdenia, s poukazom na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu východiskovo konštatoval, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky neznamená zbytočné prieťahy v konaní. V súdenej veci bolo oneskorenie odôvodnené viacerými objektívnymi okolnosťami:

- enormným množstvom návrhov na zmenu exekútora doručených v jeden deň,

- povahou exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, a tým vyvolanou potrebu preskúmať i úverovú zmluvu,

- nevyhnutnosťou (§ 44 ods. 9 Exekučného poriadku) zabezpečiť v súvislosti s rozhodovaním o zmene exekútora exekučný spis, pričom oprávnený neuviedol spisovú značku, čo spôsobilo oneskorenie pri identifikácii exekučného spisu.

Okresný súd zdôraznil, že pôvodný súdny exekútor vykonával exekučné úkony až do času rozhodnutia o zmene exekútora, (aj) z tohto dôvodu nemohlo nerozhodnutím v zákonnej lehote dôjsť k vzniku škody. Na základe uvedených dôvodov uzavrel, že exekučný súd konal priebežne, jeho postup nie je možné považovať za zbytočné prieťahy, preto nie je splnená základná podmienka predmetného zodpovednostného vzťahu - nesprávny úradný postup. Hoci zisťovanie ďalších podmienok zodpovednostného vzťahu označil za nehospodárne, vyhodnotil i tieto ako nepreukázané. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa v spojení s tak, že procesne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal. Tento si síce náhradu trov uplatnil, avšak ich výšku nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na nové prejednanie. Poukázal na koncepciu spravodlivého súdneho konania zahŕňajúceho právo na kontradiktórne konanie. V danej spojitosti okresnému súdu vytýkal, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov protistrany, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Odvolateľ upozornil, že okresný súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Zároveň v tejto spojitosti uvádzal, že pokiaľ vnútroštátny súd zistí (na základe dokazovania, ktorého obsah a rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu určil sám), že existuje okolnosť brániaca vydať pre navrhovateľa pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov a umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili. Navrhovateľ (opakovane) poukázal na svoje tvrdenia o tom, že konajúceho sudcu, bolo potrebné z rozhodovania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, či Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti práva na nestranný súd. Súdu prvého stupňa odvolateľ vytýkal viacero omylov, z ktorých „v konkrétnostiach“ uviedol konštatovanie súdu, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v odvolaní prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Za nepochybne preukázaný považoval nesprávny úradný postup exekučného súdu, ktorý bol bezdôvodne nečinný a spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní. Nesprávny úradný postup súdu podľa odvolateľa spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nielen v jednej z nich. Konajúci súd sa musí preto vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu, v napadnutom rozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

Odporca ostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením , a bez nariadenia pojednávania ( za súčasnej aplikácie ) napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa

Len vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada kontradiktórnosti totiž pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov. Ťažiskom realizácie procesných práv účastníkov súdneho konania je práve pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas predvolaný, avšak svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou - sa o ich bezprostredné naplnenie sám obral. Súd I. stupňa zároveň v súlade § bezodkladne oznámil svoj nesúhlas s uplatneným dôvodom odročenia navrhovateľovi na elektronickú adresu jeho právneho zástupcu. V prípade prítomnosti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť. V tejto súvislosti sú potom ďalšie tvrdenia i námietky navrhovateľa dotýkajúce sa porušenia zásady kontradiktórnosti bezvýznamné. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že spolu s predvolaním na pojednávanie prvostupňový súd doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa (č.l. 121 spisu) dňa 13.11.2013 i vyjadrenie odporcu k veci samej. Tým je vyvrátená zásadná odvolacia námietka navrhovateľa, že sa nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam protistrany. Žiadna iná argumentácia (než vyplývajúca z uvedeného písomného vyjadrenia) totiž zo strany odporcu v konaní prezentovaná nebola.

Neopodstatnenými sú tvrdenia odvolateľa, že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o pojednávaní je nepochybné, že dokazovanie bolo vykonané (aj) oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. , ktorý dôkaz výslovne (č.l. 2 spisu) požadoval navrhovateľ. Inú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (č.l. 145 spisu).

Stotožniť sa nemožno ani s tvrdením navrhovateľa ohľadne konania „vylúčeného“ sudcu. Zákonná sudkyňa (správne) - v intenciách rozhodovacej činnosti nadriadeného súdu - vyhodnotila obsahovo zmätočné podania navrhovateľa formulujúce neexistujúci inštitút „generálnej námietky zaujatosti“. Samotná zákonná sudkyňa sa vo veci necítila zaujatá, preto nebol dôvod na rozhodovanie o nevznesenej námietke zaujatosti. Ani v posudzovanom odvolaní neuviedol odvolateľ žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by mali zakladať vylúčenie zákonnej sudkyne. S poukazom na uplatnené „vecné“ odvolacie námietky je potrebné poukázať na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie jeho odvolania. V tejto spojitosti platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Je pritom zjavné, že (nepochybne aj z dôvodu predkladania enormného množstva typových podaní navrhovateľom na rôzne súdy) jednotlivé odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Je preto výlučne na ťarchu odvolateľa, že k žiadnej z nosných (vyššie opísaných) argumentácií/dôvodov, na ktorých okresný súd založil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie nepredložil relevantnú, resp. akúkoľvek protiargumentáciu. Fakticky sa obmedzil na všeobecné konštatovania („nesprávny postup spočíva v niekoľkých skutočnostiach“, “konajúci súd sa musí vysporiadať s všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu“), ktoré sú len opakovaním žalobného návrhu. Už len táto skutočnosť - vychádzajúc zo zásady viazanosti odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi ( ) - nevyhnutne vedie k potvrdeniu napadnutého rozsudku. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní uvádza, že „v odôvodnení prezentované časové úseky (bez bližšej konkretizácie o ktoré časové úseky sa má jednať) nenasvedčujú“ konštatovaniu okresného súdu o dodržaní namietaných lehôt - okrem skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie takéto konštatovanie neobsahuje - platí, že časové údaje tak, ako ich uvádza prvostupňový súd zodpovedajú skutkovému stavu a vyplývajú z obsahu pripojeného exekučného spisu.

Za danej situácie, kedy nebol navrhovateľom preukázaný ani prvý z kumulatívnych predpokladov zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, sú z hľadiska procesnej ekonómie námietky odvolateľa týkajúce sa ostatných podmienok daného zodpovednostného vzťahu bezpredmetné. Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti ( ), potvrdil v meritórnej časti napadnutý rozsudok ako vecne správny. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa v spojení s nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil ( ).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.