Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/45/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti P.: Q. nar. XX.X.XXXX, Q., nar. XX.X.XXXX, deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, deti rodičov: matka - W. Z., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Ul. O. č. XXXX/X, O. a otec - Q. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O.-B. O., F. XXXX/XX, v zastúpení a/k/z/a/ Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Tajovského 5, Žilina, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Tomáš Tomaníček, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -235 zo dňa 8.4.2013 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -288 zo dňa 19.2.2014 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku zvýšenia výživného, nedoplatku výživného na mal. Q., nar. XX.XX.XXXX tak, že:

- výživné určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -28 zo dňa 8.8.2011 na mal. Q. zvyšuje zo sumy 80,- eur na 90,- eur počnúc 1.9.2012, ktoré je otec povinný matke zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám.

- nedoplatok na výživnom na mal. Q., nar. XX.X.XXXX . za obdobie od 1.9.2012 do 30.4.2013 v sume 80,- eur povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10,- eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky k rukám matky.

V tomto rozsahu sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -28 zo dňa 8.8.2011 v časti výživného na mal. Q..

Návrh matky o zvýšenie výživného nad sumu 90,- eur do 100,- eur mesačne na maloletú Q. z a m i e t a .

N e d o t ý k a s a výroku rozsudku:

- o zvýšenie výživného na mal. Q.,

- o zmene rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -28 zo dňa 8.8.2011 v časti výživného na mal. Q.,

- zamietnutia návrhu matky vo zvyšnej časti,

- úpravy styku otca s mal. Q.,

- zmeny rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -28 zo dňa 8.8.2011 v časti úpravy styku otca s mal. Q..

O d m i e t a odvolanie otca do výroku o zameškanom výživnom na mal. Q..

Z r u š u j e rozsudok vo výroku v ktorom okresný súd zamietol návrh otca o zverenie mal. Q. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, zrušuje rozsudok aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania a v rozsahu zrušených výrokov v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodoval o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom tak, že: 1. otcovi uložil povinnosť do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí prispievať na výživu maloletého Q. výživným sumou 140 eur mesačne, na výživu maloletej Q. výživným sumou 100 eur mesačne, u oboch počnúc 1.9.2012 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, 2. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2012 do 30.4.2013 na maloletého Q. vo výške 320 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur k rukám matky spolu s bežným výživným a nedoplatok na maloletú Q. vo výške 160 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur k rukám matky spolu s bežným výživným, všetko pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, 3. Otca oprávnil na stretnutia s maloletou Q. každý týždeň v stredu o 15.30 hod., kedy maloletú vyzdvihne zo školskej družiny do štvrtka do 18.00 hod., kedy maloletú odovzdá v mieste jej bydliska. Každý párny víkend od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., kedy maloletú prevezme od matky v mieste bydliska maloletej a po skončení stretnutia odovzdá matke v mieste jej bydliska. Počas letných prázdnin prvý júlový týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., prvé dva augustové týždne od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Každý rok od 1.2. ( poznámka odvolacieho súdu - je zrejmé, že od 2.1. ) od 9.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod, kedy maloletú prevezme od matky v mieste jej bydliska a po skončení stretnutia odovzdá matke v mieste bydliska maloletej, 4. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol (matka žiadala zvýšiť výživné na maloletého Q. na 160 eur mesačne od septembra 2012), 5. Žiadnemu z účastníkov súd nepriznal právo na náhradu trov konania, 6. Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina -28 zo dňa 8.8.2011, v časti výživného na maloletého Q. a v časti úpravy styku a výživného na maloletú Q.. Dopĺňacím rozsudkom (na č.l. 288 až 291) okresný súd posudzoval návrh otca o zverenie maloletej Q. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že tento návrh otca zamietol.

Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že o úprave práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom rozhodoval súd v pôvodnom rozsudku č.k. -28 zo dňa 8.8.2011. Uvedeným rozsudkom manželstvo rodičov maloletých deti okresný súd rozviedol, maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil prispievať na výživu maloletého Q. výživným sumou 100 eur mesačne, na mal. Q. výživným sumou 80 eur mesačne. Rodičia sa dohodli o úprave styku otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s deťmi neobmedzene po vzájomnej dohode s matkou. V dobe tejto úpravy obaja rodičia boli zamestnaní, otcov čistý priemerný mesačný čistý zárobok predstavoval 887 eur, matkin 562 eur.

Okresný súd konštatoval zmenu v pomeroch maloletých detí, rodičov, ktorá nastala od doby pôvodnej úpravy rodičovských práv a povinností z pohľadu ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o rodine (keď rešpektoval dohodu rodičov a presne vyšpecifikoval rozsah a intenzitu stretnutí otca s maloletou Q.) a z pohľadu ustanovenia § 78 ods. 1, ods. 3 zákona o rodine v otázke výživného na obe maloleté deti.

U otca okresný súd mal preukázané zvýšenie jeho čistého mesačného príjmu oproti pôvodnej úprave, keď v aktuálnej dobe rozhodovania okresného súdu otcov čistý mesačný zárobok zodpovedal sume 962 eur mesačne. Matka je tiež zamestnaná, s čistým mesačným zárobkom okolo 526 eur. Zmenu pomerov okresný súd konštatoval u maloletých detí, keďže maloletý Q. od septembra 2012 začal navštevovať strednú školu, v súvislosti s touto udalosťou sa zvýšili náklady na jeho výchovu (napr. cestovné výdaje mesačne okolo 25 eur, stravné v škole okolo 20 eur). Zvýšili sa výdavky i v súvislosti so stravou, ošatením, so školou. U maloletej Q. sa tiež zmenila situácia. Maloletá dcéra účastníkov začala navštevovať prvý ročník základnej školy, výdavky má v súvislosti so stravou, ošatením, v súvislosti so

školou, (matka platí za školský klub 4 eurá, stravu v školskej jedálni okolo 24 eur). Navyše maloletá navštevuje základnú umeleckú školu, kde poplatok je 4,60 eur. Vychádzajúc z preukázaných zmenených pomerov maloletých detí, ale aj zmenených možností a schopností povinného rodiča - otca ( jeho príjem sa zvýšil) súd za opodstatnené považoval zvýšiť výživné na maloletého Q. na sumu 140 eur mesačne, na maloletú Q. na sumu 100 eur mesačne, u oboch od 1.9.2012, teda od doby, ako maloletý Q. nastúpil na strednú školu a maloletá Q. do prvého ročníka základnej školy. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ale i možnostiam a schopnostiam otca. Okresný súd prihliadol aj na tú okolnosť, že otec platí deťom poistenie, Q. sporí mesačne 16,60 eur, ďalej na to, že matka časť odôvodnených potrieb detí uhrádza z rodinných prídavkov, ktoré sú na deti vyplácané v sume 23,10 eur mesačne (pre jedno dieťa). Napokon matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb detí. Okresný súd pri rozhodovaní o zmene výšky výživného poukazuje aj na ustanovenie § 62 zákona o rodine, ďalej na princíp priority výživného pred akýmikoľvek výdajmi povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Napokon oprávnené potreby detí závisia od ich veku, zdravotného stavu a výživné slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb (jedlo, ošatenie obuv, bývanie a pod.), ale aj na uspokojenie ďalších potrieb (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.).

V dôsledku zvýšenia výživného otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2012 do 30.4.2013 u maloletého Q. v sume 320 eur (8 mesiacov krát 40 eur - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným), túto sumu nedoplatku výživného súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur k rukám matky spolu s bežným výživným, a nedoplatok na mal. Q. v sume 160 eur (8 mesiacov krát 20 eur - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným), v mesačných splátkach po 20 eur k rukám matky spolu s bežným výživným, všetko pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd rešpektoval dohodu rodičov, ktorú uzatvorili v priebehu vedeného konania v otázke úpravy styku otca s maloletou dcérou, súd konštatoval súlad dohody rodičov v tejto otázke so záujmom maloletej, ktorá má právo stretávať sa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti.

V súlade so zmenenou úpravou práv a povinnosti rodičov okresný súd zmenil i pôvodný rozsudok -28 zo dňa 8.8.2011 v časti výživného na maloletého Q. a v časti úpravy styku a výživného na maloletú Q..

O náhrade trov konania okresný súd rozhodoval podľa tak, že žiadnemu z jeho účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože sa jednalo o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré bolo možné začať i bez návrhu.

Okresný súd dopĺňacím rozsudkom zo dňa 19.2.2014 (č.l. 288 až 291 spisu) zamietol návrh otca o zverenie maloletej Q. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Vychádzal jednak z rozsahu vykonaného dokazovania, ako aj z prednesu otca, ktorým upúšťal v konaní pred súdom od svojho návrhu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti a zároveň keď rodičia sa dohodli na rozšírenom styku otca s maloletou Q.. Do tejto dohody rodičov okresný súd nezasahoval, ich dohodu akceptoval vychádzajúc z ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o rodine.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec, podľa obsahu jeho odvolanie smeruje do výroku o určenie výživného na maloletú Q. a do výroku o zamietnutí jeho návrhu o zverenie maloletej do striedavej starostlivosti rodičov.

Zvýraznil, že svojim návrhom z 30.7.2012 sa domáhal svojich práv, s účinnosťou od 1.7.2010 totiž vstúpilo do platnosti ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, a ak majú na osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, môže súd zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, potom súd musí skúmať či bude striedavá starostlivosť v záujme dieťaťa. Tento záujem maloletého dieťaťa na striedavej starostlivosti okresný súd v konaní vôbec neskúmal. Rovnako nerešpektoval právo maloletého dieťaťa na zachovaní jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch

rodičov a na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s nimi. Odvolateľ poukázal, že má preukázateľne vytvorené vhodné podmienky, materiálne, bytové, pracovné, čo kolízny opatrovník dôsledne nezisťoval ani na základe jeho podnetu adresovaného dňa 26.10.2012 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny oddelenie sociálnej kurately Bytča. Maloletá od súdneho pojednávania bola u neho v dňoch 8.4.2013 od 15.00 hod. do 19.00 hod., 10.4.2013 od 13.00 hod. do 19.00 hod., od 11.4.2013 do 12.4.2013, 14.4.2013 od 8.45 hod. do 17.30 hod. výlet do Bratislavy, 15.4.2013 od 13.00 hod. do 19.00 hod., 17.4.2013 od 16.00 hod. do 19.00 hod., ., 29.4.2013 od 17.00 hod., 30.4.2013, 1.5. od 1.5.2013 do 5.2.2013, 5.5.2013. I sama matka uznala, že počas jej výkonu práce je vhodné, aby mala dcéra dozor vlastného otca, i keď to nikde neuviedla a súd si môže overiť pracovné vyťaženie matky maloletej. Matka dieťaťa vykonáva svoje zamestnanie na zmeny, kde jej doobedňajšia pracovná doba začína o 5.45 hod. do 13.00 hod a popoludňajšia pracovná doba od 13.00 hod. do 19.30. hod. Ani kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení nezohľadnil, že matka maloletej pracuje aj cez víkend a nie je naplnená potreba istoty a bezpečia maloletej a dozor supluje brat dieťaťa. Neboli vykonané zo strany kolízneho opatrovníka návštevy v škole, nebola vyzvaná triedna učiteľka maloletej, či otec javí záujem o ňu, neboli realizované znalecké posudky z odboru psychológie alebo podporná správa z psychologického vyšetrenia. Navyše, nezistila sa taká osobná charakteristika ani u jedného z rodičov, ktorá by bránila vychovávať svoje dieťa. Matka mu nedovoľuje tráviť Vianočné sviatky s vlastnou dcérou, všetko je len na rozhodnutí a milosti/nemilosti jej matky. Podľa odvolateľa rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, čo uvádza aj súd prvého stupňa v predmetnom rozsudku poukazujúc na § 28 ods. 2 zákona o rodine, pritom pri výkone rodičovských práv rodičia sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. On záujmy svojej dcéry chce chrániť, nechce, aby vyrastala bez dozoru a bez možnosti vlastného otca vstúpiť do jej výchovy. Odvolateľ žiadal rešpektáciu práva dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Otec zvýraznil v odvolaní, že pre maloletú Q. zabezpečil (v tejto súvislosti aj súdu dôkazy predložil) plavecký kurz 3x v termíne od 9.6.2012 do 24.6.2012, 6 vstupov 2x do týždňa, vozenie na plavecký kurz O. - Žilina, v termíne od 1.9.2012 do 31.10.2012, matka prekazila celkové absolvovanie a úspešné ukončenie kurzu, tým že maloletú nepúšťala, čím mu vznikla škoda v hodnote kurzu 45 eur + absolvované cesty O. - Žilina osobným motorovým vozidlom. Kurz, ktorý sa realizoval v termíne od 18.3.2013 do 17.4.2013 dva krát týždenne, v hodnote 80 eur + náklady na cestovné dva krát do týždňa osobným motorovým vozidlom trasa O. - Žilina, čo maloletá úspešné ukončila. On jej nakupoval ošatenie, zimnú bundu, čižmy, spodné prádlo, nohavice, pančuchy a všetky potrebné veci tak, aby plne uspokojil jej potreby, čo jej matka zakazovala nosiť. Taktiež nezohľadnil jeho preukázateľné výdavky na deti ani počas súdneho pojednávania a dotlačila ho do dohody, ktorá absolútne obmedzuje jeho styk s maloletou, tým sú popierané jeho rodičovské práva. Matka mu určuje limity a nerieši skutočné potreby maloletej. Aj maloletému synovi zakupoval veci, ale tie syn mu vrátil, že ich nechce. Stretnutia s ním necháva na uváženie syna vzhľadom na jeho vek. Deťom platí ešte stále životné poistky, čo súd nezohľadnil vo výške výživného.

Otec podal odvolanie i voči dopĺňajúcemu rozsudku, ktorým jeho návrh o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov okresný súd zamietol. Poukazuje v ňom na svoje právo (rodičovské) o svoje deti sa starať rovnako ako matka. V konaní bolo preukázané, že je schopný sa postarať o svoje deti, hlavne o maloletú dcéru Q.. Zmenil si pracovnú dobu na rozdiel od matky. Matka uzatvorila s ním dohodu o stretnutiach s dieťaťom len účelovo pred súdnym pojednávaním, aby to vyhovovalo len jej. Nie je možné vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí spolu dobre nekomunikujú, bude striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou, aby začali spolupracovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol takejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota komunikovať, aby svoje správanie zmenil, čo je predpoklad, že matka maloletej môže svoj negatívny postoj k striedavej starostlivosti zmeniť. V prípade, že maloletá dcéra bude dlhodobo vychovávaná (formovaná) matkou, týmto dlhodobejším procesom sa môže stať, že na neho zabudne. Otec nesúhlasil s nedoplatkom výživného, v odvolaní proti dopĺňajúcemu rozsudku zvýraznil, že svojim deťom zabezpečoval nevyhnutné výdavky, participoval na ich výdavkoch, čo matka maloletej negovala tým, že dcéru nepúšťala na zaplatený plavecký výcvik (napriek tomu, že mala skoliózu chrbtice). Napokon platí pravidelne výživné i napriek tomu, že rozsudok nenadobudol právoplatnosť, konkrétne vo výške na syna Q. 140 eur a na dcéru Q. 100 eur. Má nevyhnutné výdavky na splácanie pôžičky v sume 240 eur mesačne, ktorú obaja s matkou dieťaťa za trvania manželstva podpísali. Náklady na bývanie uhradzuje sumou 150 eur, inkaso 50 eur. Zarába priemerne 900 eur a po úhrade týchto výdajov mu ostane na celomesačnú stravu 220 eur. Domáhal sa

preto určenia striedavej starostlivosti a zrušenia doplatku „alimentov“. Zotrvával na tom, aby mal právo zastupovať svoje deti vo veciach bežných a spravovať ich majetok, nakoľko mu uvedené právo bolo popreté.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca, žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť pre vecnú správnosť.

Matka v písomnom vyjadrení ( i v doplnenom vyjadrení) k odvolaniu otca zotrvala na tom, že striedava starostlivosť rodičov o maloletú Q. ako forma výchovy by nebola vhodná, pretože maloletá má úzky citový vzťah so svojim bratom Q., ich rozdelenie by nebolo dobré ani pre jedného z nich. Už dva roky žije (matka) v jednej domácnosti so svojim priateľom, vytvárajú tak formu rodiny pre maloleté deti Q. a Q. a vytrhnutie ju už zo zabehnutého rodinného života by podľa jej názoru nebolo v prospech dieťaťa. Matka zvýraznila, že v konaní pred súdom otec prehlásil, že na návrhu o zverenie maloletej Q. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov netrvá. Sám súhlasil s návrhom o stretnutiach s maloletou dcérou. Spoločne sa dohodli na určitých termínoch, s čím obaja súhlasili bez akéhokoľvek nátlaku a donútenia. Ona otcovi dieťaťa nebráni v stretnutiach, práve naopak deti sama nabáda, aby sa s ním stretávali. Ďalší problém ktorý by nastal podľa jej názoru pri realizácii striedavej starostlivosti, je komunikácia. S bývalým manželom nedokážu spolu komunikovať, čo je zapríčinené okolnosťami, ktoré viedli k rozvodu manželstva. Nevie si predstaviť, že by spolu komunikovali ohľadne striedavej starostlivosti maloletej a ako by sa dokázali dohodnúť na určitých pravidlách výchovy a finančných nákladoch na výchovu dieťaťa. Zotrvávala na svojom písomnom vyjadrení k návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej starostlivosti, čo v konaní podala. Žiadala súd, aby preveril, či bývalý manžel (otec detí) má vytvorené vhodné podmienky na realizáciu striedavej starostlivosti, či požiadal písomne svojho zamestnávateľa o úpravu pracovného času, aby sa nestalo, že mu jeho zamestnávateľ zmení nástup do práce, resp. mu jeho pracovný čas predĺži, nakoľko vykonáva funkciu skráteného vyšetrovateľa. Preto žiadala písomne preukázať, že jeho zamestnávateľ mu na základe jeho žiadosti upravil pracovný fond z nerovnomerného na rovnomerný. Mala za to, že o tejto skutočnosti odvolateľ odvolací súd zavádza. Vzhľadom na navrhovaný spôsob striedavej starostlivosti matka vyjadrila obavu, že nebude jej umožnené tráviť s maloletou žiadny voľný čas, aby sa jej mohla venovať (vzhľadom na povinnú zmenu vymedzenú v časovom horizonte). Poprela, žeby nedovolila tráviť otcovi Vianočné sviatky s maloletými deťmi. Práve naopak v roku 2012 počas Vianočných sviatkov o deti neprejavil najmenší záujem, ona deti k nemu na Štedrý deň poslala, na čo reagovali negatívne. Sám otec vo svojej reakcii sa dobrovoľne vzdal možnosti tráviť s deťmi Vianoce od súdneho pojednávania 8.4.2013, otec maloletej prejavil záujem iba o dcéru prvý týždeň a potom sa odmlčal, prestal s ňou komunikovať, nemal záujem sa s ňou stretnúť. Jeho celé konanie a správanie sa tak voči nej, ako aj voči maloletým deťom je psychicky náročné a únavné. Pri uzatvorení dohody o styku s dieťaťom nedošlo zo strany súdu k nátlaku, napokon otec dieťaťa bol zastupovaný advokátom znalým práva, čo mal väčšiu výhodu a možnosť reagovať na dohodu o stretávaní sa s maloletou, ktorú uzatvorili. Ona si je vedomá toho, že styk otca k maloletým deťom je naďalej neobmedzený a keď im nebudú vyhovovať termíny stretnutí uvedené v rozsudku, ona nemá najmenší problém sa dohodnúť na nových termínoch a možnostiach, ak bude mať otec dieťaťa o to záujem. Toto však chce vykonať písomne na ÚPSVaR v Bytči. Matka zotrvávala na svojom stanovisku, ktoré podala v písomnom vyjadrení k návrhu otca o zverenie maloletej Q. do striedavej osobnej starostlivosti.

V ďalšom podaní „vyjadrenie k odvolaniu“ proti rozsudku č.k. -235 zo dňa 21.3.2014 (na č.l. 299 až 303 spisu) matka poprela tvrdenie otca o odopieraní jeho rodičovských práv. Otec dieťaťa s ňou od rozvodu výslovne odmieta komunikovať, vytýka jej, že si neplní svoje povinnosti oboznamovať ho o dôležitých skutočnostiach o deťoch, ale neuvádza akou formou si túto povinnosť neplní. Ona nevidí ani najmenší dôvod akým spôsobom by mala svojim konaním resp. nekonaním narušiť rodičovské právo otca. Zvýraznila význam „inštitútu striedavej osobnej starostlivosti o dieťa“, vzhľadom na význam uvedeného inštitútu podľa jej názoru odvolateľ (otec) len použil vhodnú dokumentáciu bez ohľadu na to, čo v skutočnosti chce a čo je vhodné pre maloleté deti, pričom mu ide len o jeho vlastné potreby a nie o potreby a záujmy detí. Na pojednávaní 8.4.2013 pred konajúcou sudkyňou jednoznačne sa vyjadril, že upúšťa od svojho návrhu o striedavú starostlivosť, preto sa po vzájomnej dohode dohodli na úprave styku otca. Preto je pre ňu nepochopiteľné odvolanie otca voči rozsudku súdu. Navyše otec dieťaťa vo svojich odvolaniach neuvádza akou formou si striedavú starostlivosť predstavuje.

Syn Q. je dostatočne vzhľadom na svoj vek vyspelý na to, aby sa sám rozhodol s kým chce bývať a kedy sa chce stretávať so svojim otcom. Čo sa týka maloletej Q. ona jej v styku s jej otcom v žiadnom prípade nebráni. Čo sa týka otázky, aby mal odvolateľ právo zastupovať svoje deti vo veciach bežných a zastupovať a spravovať ich majetok, je z jeho strany len vypočítavosť a neháji záujmy maloletých deti, ale záujmy svoje vlastné.

Nevie prečo odvolateľ žiada odvolací súd o zrušenie doplatku výživného, keď nenamietal určenú výšku vyživovacej povinnosti.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník ( prvá veta ), preskúmal vec v rozsahu i z dôvodov daných v ustanovení a aplikáciou postupu podľa v spojení s a zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku zvýšenia výživného a nedoplatku výživného na maloletú Q. podľa Odvolanie otca do výroku o zameškanom výživnom na maloletého Q. odmietol (ako oneskorene podané). Vo výroku zamietnutia návrhu otca o zverenie maloletej Q. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a v súvisiacom výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu zrušil podľa , a v rozsahu tohto zrušenia podľa vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalších výrokov rozsudku (konkrétne vyšpecifikované vo výrokovej časti rozsudku odvolacieho súdu) sa nedotýkal, keďže tieto odvolaním napadnuté neboli.

Krajský súd prioritne ustálil, že odvolanie otca ( podľa vymedzeného obsahu) smerujúce voči výrokom upravujúcim jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletej Q. (čo do bežného a nedoplatku výživného), do výroku o zamietnutí jeho návrhu o zverenie maloletej Q. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, bolo podané v zákonnej lehote. Hoc otec maloletých detí v odvolaní proti dopĺňajúcemu rozsudku sa odvoláva aj proti zameškanému výživnému na maloletého Q., v tejto časti odvolanie otca krajský súd hodnotil za oneskorene podané, keďže dopĺňacím rozsudkom okresný súd rozhodoval len o otázke starostlivosti vo vzťahu ku maloletej Q., uvedeným dopĺňacím rozsudkom sa okresný súd nedotýkal práv a povinností vo vzťahu k maloletému Q.. Z tohto dôvodu odvolanie otca voči nedoplatku výživného na maloletého Q. krajský súd odmietol bez tohto, aby uvedený výrok podrobil vecnému prieskumu.

Ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinnosti (§ 26 zákona o rodine).

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery (§ 78 ods. 1 prvá veta zák. o rodine).

Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že pôvodnú úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom okresný súd správne vyvodzuje z rozsudku OS Žilina č.k. -28 zo dňa 8.8.2011.

Je jednoznačné, že od doby pôvodnej úpravy nastali zmenené pomery, zvýšil sa oproti pôvodnej úprave čistý mesačný príjem otca, matkin príjem mierne poklesol, odôvodnené potreby detí sa zvýšili. Krajský súd odlišne ako súd prvého stupňa hodnotil otázku zmenených odôvodnených potrieb u maloletej Q.. Síce nastúpila do 1. ročníka základnej školy a venuje sa iným školským aktivitám, ale nebolo možné nezohľadniť podiel otca pri zabezpečení jej potrieb aj inou formou než formou výživného. Napokon ani matka nepoprela odvolaciu argumentáciu otca o jeho snahe zabezpečiť dieťaťu starostlivosť aj inou formou než formou poskytovania výživného, či už v rámci jednotlivých stretnutí, ako aj formou mimoškolskej aktivity ( napr. finančnou podporou účasti dieťaťa na plaveckom kurze). Uvedené plnenia majú materiálnu povahu, čo je v zásade nutné zohľadniť na strane povinného rodiča. Uvedené okolnosti viedli odvolací súd k tomu, aby pristúpil k zmene výživného u maloletej Q. a ustálil výšku zvýšeného výživného od 1.9.2012 (teda prvý deň nástupu maloletej na základnú školu) sumou 90 eur mesačne. Vzhľadom aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k maloletému synovi (v sume 140 eur mesačne) na jeho príjem a výdaje, takto určené výživné zodpovedá štandardným odôvodeným potrebám maloletej.

Krajský súd nepochybuje o tom, že v prospech dieťaťa matka poskytuje nielen osobnú starostlivosť, ale aj plnenie materiálne. Pri ustálení výšky celkových nákladov spojených s výchovou dieťaťa treba však brať do úvahy aj súhrn finančného podielu zo strany obidvoch rodičov. V dôsledku zmeny výšky výživného potom nedoplatok výživného na maloletú Q. za obdobie od 1.9.2012 do 30.4.2013 zodpovedá sume 80 eur ( 8 mesiacov x 10 eur ), túto sumu odvolací súd podľa ods. l povolil otcovi splácať v splátkach tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

V dobe pôvodnej úpravy práv a povinností rodičov, rodičia nevyšpecifikovali jednotlivé termíny, rozsah a intenzitu jednotlivých stretnutí otca s maloletou. Je správne, aby táto otázka medzi nimi bola konkrétne vymedzená, z postoja rodičov v konaní je totiž preukázané, že v tejto otázke medzi nimi komunikácia nie je jednoznačná a zaviesť pravidlá prevzatia a odovzdania dieťaťa, pravidlá o jednotlivých termínoch stretnutiach otca s maloletou dcérou sa javí ako nanajvýš nevyhnutná. Navyše rodičia sú pracovne zaneprázdnení, obidvaja vykonávajú svoje povolanie, majú vymedzený svoj pracovný čas, a aj z tohto pohľadu sa javí potrebné vymedziť konkrétne stretnutia, či už rozsahom ako aj intenzitou, aby obidvaja rodičia si vedeli svoj pracovný, ale aj osobný program prispôsobiť jednotlivým dňom vymedzených stretnutí.

Krajský súd nespochybňuje tú okolnosť, že otec v konaní pred súdom prvého stupňa prejavil svoj súhlas uzatvoriť rodičovskú dohodu o konkrétnom rozsahu, o konkrétnom časovom vymedzení jeho jednotlivých stretnutí s maloletou dcérou, nič nebránilo okresnému súdu akceptovať túto dohodu rodičov. Ani uzatvorenie dohody rodičov o stretnutí otca s maloletou dcérou však nevylučuje podanie odvolania otca proti výroku rozsudku, ktorým jeho návrh o zverenie maloletej Q. do striedavej osobnej starostlivosti súd zamietol ( odvolanie otec podal ako oprávnená osoba na podanie odvolania, v odvolacej lehote ). Aj z tohto vecného pohľadu je namieste, aby do vyriešenia tejto otázky boli jednotlivé stretnutia otca s maloletou konkrétne vymedzené, aby otec aj touto formou mohol realizovať svoju rodičovskú zodpovednosť ale aj rodičovského právo. Napokon matka i vo svojich písomných vyjadreniach opakovane poukazuje na svoj záujem podporovať stretnutia maloletej dcéry s otcom, opakuje v písomných vyjadreniach, že rešpektuje právo otca stretávať sa s maloletou dcérou, dokonca dieťa i pripravuje, má záujem umožniť stretnutia otca s maloletou dcérou, takže matka opakovanými prejavmi preukazuje, že neexistujú dôvody, ktoré by otca diskvalifikovali z pravidelného výkonu jeho rodičovských práv aspoň v tomto čiastočnom rozsahu.

Krajský súd zvýrazňuje, že nielen rodičia majú svoje rodičovské práva, ale aj maloleté dieťa má svoje práva, medzi ktoré patrí právo dieťaťa na starostlivosť od obidvoch rodičov. Zákon o rodine zaviedol inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, ktoré umožňuje rodičom rovnakou mierou a rovnakým podielom poskytovať dieťaťu osobnú výchovu a osobnú starostlivosť priamo vo svojom rodinnom prostredí. Obidvaja rodičia poukazujú (otec vo svojich odvolaniach a matka v písomných vyjadreniach) na význam inštitútu striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa. Obaja rodičia si uvedomujú nielen formálny ale aj praktický význam tohto inštitútu, obaja rodičia zvýrazňujúc záujem maloletého dieťaťa. Vychádzajúc z ich postojov k tejto otázke v konaní, ale aj z ich prednesov, či už v písomných vyjadreniach matky k odvolaniu, ale aj k odvolacím dôvodom otca,- považuje v súdenej veci krajský súd za doposiaľ nedoriešenú a neuzatvorenú otázku, či sú / nie sú splnené zákonné podmienky pre striedavú starostlivosť rodičov o dieťa. Ani okresný súd na doriešenie tejto otázky skutkové zistenia nevykonal, postupoval tak preto, že rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu o rozsahu stretnutí otca s dieťaťom, otec však napriek dohode o úprave stretnutí, svoj postoj v odvolacom konaní prezentoval v odvolaní, keď naďalej zotrvával na svojom návrhu a žiadal dieťa zveriť do striedavej starostlivosti rodičov. Chýbajú však skutkové zistenia potrebné pre objektívne uzavretie veci, jedná sa o skutkové zistenia ( viažuce sa k zásade vyšetrovacej), ktoré nie je možné v štádiu odvolacieho konania doplniť, tie presahujú rámec odvolacieho konania a práve tieto okolnosti boli dôvodmi zrušenia rozsudku okresného súdu v tomto dotknutom výroku a následného vrátenia veci v rozsahu tohto zrušenia na ďalšie konanie.

V novom konaní bude povinnosťou okresného súdu k tejto otázke podrobne vypočuť obidvoch rodičov, vyžiadať aktuálnu správu od kolízneho opatrovníka o prešetrení rodinných pomerov aj u otca, či sú

vytvorené podmienky pre túto formu výchovy, ďalej zistí, či komunikácia rodičov dáva predpoklad a záruky na bezproblémový priebeh prípadnej realizácie tohto inštitútu a až výsledkom takto vykonaného dokazovania bude môcť okresný súd uzavrieť, či bude forma striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú Q. najvhodnejšou formou jej výchovy alebo nie.

Krajský súd nad rámec odvolania dodáva, že v záujme plnohodnotnej výchovy maloletej dcéry obaja rodičia by mali prehodnotiť svoju doterajšiu komunikáciu, mali by si uvedomiť, že i za situácie rozvodu ich manželstva a zariadenia si osobného života ostali rodičmi obidvaja svojmu maloletému dieťaťu. Mali by byť práve oni, ktorí budú príkladom vo vzájomnom spolupôsobení, vo vzájomnej tvorbe výchovy dieťaťa, v príprave dieťaťa na ďalší život. Vzájomná úcta, tolerancia, slušnosť v ich komunikácii bude garantovať správny smer vývoja dieťaťa, prirodzený vzťah spolupatričnosti dieťaťa k obidvom rodičom a k ich rodinám. Na týchto hodnotách by malo záležať podľa názoru odvolacieho súdu prioritne rodičom.

Zrušenie rozsudku okresného súdu v uvádzanom výroku malo za následok zrušenie rozsudku aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne o trovách celého konania ( vrátane trov tohto odvolacieho konania ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .