Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-53-2022.pdf
PDF · 79.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/53/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu Slovenská republika, v mene ktorého koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti žalovanému C. H., T.. XX.XX.XXXX, T. Y. XX, XXX XX Y., U..Č.. H. C. R.Ô. XXX/XX, XXX XX N., v konaní o zaplatenie 91,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 91,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 91,- € od 5.9.2020 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.5.2022, doručenou súdu dňa 13.5.2022, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 91,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej dlžnej sumy od 5.9.2020 do zaplatenia.
2. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. konania 8C/53/2022-13 zo dňa 24.5.2022, ktorý bol však pre nemožnosť jeho doručenia do vlastných rúk žalovaného uznesením č. konania 8C/53/2022-36 zo dňa 5.10.2022 zrušený.
3. V danom prípade sa žalobu podarilo účinne doručiť žalovanému až oznámením na úradnej tabuli súdu v súlade s § 116 ods. 2 CSP, a to dňom 21.10.2022. K žalobe sa nevyjadril, v spore zostal nečinným.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) CSP, keďže sa jedná iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote (upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu, ako aj na webovej stránke dňa 20.1.2023 a zvesené dňa 2.2.2023), strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
5. Súd v uvedenom spore vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, z ktorým mal v spojení so skutkovými tvrdeniami žalobcu zistený nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné právne závery:
6. Žalovanému bola dňa 5.8.2020 vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX, znejúca na sumu 91,- €, splatná dňa 4.9.2020, ktorou mu bola vyúčtovaná strava zabezpečená počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení G. R. Ľ., G. Ľ.Ň. za obdobie od 15.5.2020 do 22.5.2020. Túto faktúru vystavilo
ako dodávateľ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pre žalovaného ako odberateľa. Žalovaný uvedenú faktúru č. XXXXXXXXXX, ktorú si prevzal do vlastných rúk dňa 17.8.2020 na adrese T. Y. XX, v lehote splatnosti neuhradil, preto mu žalobca zaslal výzvy na úhradu pohľadávky štátu, a to zo dňa 19.10.2020 a 14.2.2022, ktorými ho vyzval k úhrade dlžnej sumy. Výzvy zasielal na tú istú adresu, podľa doručenky sa vrátili žalobcovi neprevzaté v odbernej lehote. Žalobca svoj nárok odvodzoval z ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Povinnosť znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom, či inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná ich plniť, je podľa Ústavného súdu SR v súlade s ustanoveniami Ústavy SR (Nález ÚS SR sp. zn. PL.US 4/2021). Suma vyúčtovaná faktúrou predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanému zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Podľa názoru žalobcu by žalovaný potreboval zabezpečiť stravu aj v prípade, že by nebol v karanténnom zariadení umiestnený, preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanému zabezpečil. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy žalobca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu v súlade so zákonom NR SR č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu a podľa jeho názoru nemožno opomenúť ani zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu, ktorý žalobcovi ukladá povinnosť využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať na to, aby nedošlo k ich zániku, či premlčaniu alebo zániku, či premlčaniu práv na ich vymáhanie, prípadne k zníženiu pohľadávky štátu.
7. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 58 ods. 2 zákona 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Žalovaný bol v období od 15.5.2020 do 22.5.2020 v nariadenej izolácii v karanténnom zariadení R. G. Ľ., kde mu bolo zabezpečené stravovanie. Náklady spojené so zabezpečením stravy žalovanému počas izolácie predstavovali sumu 91,- €, ktorú súd považoval vzhľadom na obdobie izolácie za primeranú, keďže ide o sumu 11,38 € na deň. Žalovaný pritom v konaní netvrdil, že by stravu odmietol alebo že by mu nebola poskytnutá. Žalovanému boli náklady na stravovanie v sume 91,- € vyúčtované faktúrou č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaný nezaplatil. Nárok žalobcu na náhradu nákladov na stravovanie v rámci nariadenej izolácie pritom vyplýva i z ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. Vzhľadom k uvedenému súd uložil žalovanému vo výroku I. rozsudku povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu vo výške 91,- €.
9. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu, žalobcovi vznikol i nárok na sankčný úrok z omeškania, ktorý žalobca uplatnil v zákonnej výške 5 % ročne, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti vystavenej faktúry, ktorá sa stala splatnou dňa 4.9.2020. Úrok z omeškania teda správne požadoval od 5.9.2020 až do zaplatenia. Keďže žalobca uplatnil nárok i v časti príslušenstva v súlade so zákonom, súd ho uznal za dôvodný a žalobe i v tejto časti vyhovel.
10. Pri rozhodovaní o trovách konania súd postupoval podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď rozhodoval podľa úspechu v spore. V danom prípade bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto vzniklo žalobcovi právo na náhradu trov tohto sporu voči neúspešnému žalovanému. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu je však zrejmé, že žalobcovi v tomto spore žiadne trovy nevznikli, nakoľko od súdneho poplatku je oslobodený, v konaní nebol právne zastúpený a dokonca v žalobe nárok na náhradu trov konania ani neuplatnil. Nakoľko Civilný sporový poriadok takúto situáciu neupravuje, súd mu vo výroku II. nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal i s poukazom na ustanovenie článku IV. ods. 2 Civilného správneho poriadku (princíp racionálneho zákonodarcu).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.