Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_0T-81-2014.pdf
PDF · 75.78 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/81/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Markom Mikulčíkom, v trestnej veci obžalovaného E. J., stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona, dňa 26. septembra 2014 v Prievidzi, takto
rozhodol:
Obžalovaný : E. J. , nar. XX. januára XXXX v Handlovej, trvale bytom O., I. 881/29, t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava od 28.07.2014,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 28.07.2014 v čase okolo 13.05 hod. v Handlovej na ulici ČSA č. 48 v obchodnom dome LIDL, prevádzka Handlová, na predajnej ploche si zobral 11 kusov čokolád zn. Chocolate Mouse v celkovej cene 16,39 eur, tieto si vložil do svojho prineseného batohu čierno-červenej farby, ktorý si následne zazipsoval a dal na plecia, takto prešiel cez pokladničnú zónu, pri pokladni tovar nepriznal a prešiel cez pokladňu bez zaplatenia za uvedený tovar, čím spôsobil spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s., IČO: XX XXX XXX, sídlo: Bratislava, Ružinovská 1E, škodu spolu vo výške 16,39 eur,
a to napriek tomu, že bol dňa 19.03.2014 Rozkazom o uložení sankcie za priestupok Okresného úradu Prievidza v konaní sp. zn. OU-PD-OVVS-2014/02813-00002 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. a bola mu zaň uložená sankcia pokarhanie, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.2014,
t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona , § 36 písm. h/, l/ Trestného zákona a § 37 písm. m/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 48 ods. 4 Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Prievidza podala dňa 30. júla 2014 pod sp. zn. 1 Pv XXX/XX/XXXX-X na tunajšom súde obžalobu na obžalovaného E. J., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2. písm. f/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 28.07.2014 v čase okolo 13.05 hod. v Handlovej na ulici ČSA č. 48 v obchodnom dome LIDL, prevádzka Handlová, na predajnej ploche si zobral 11 kusov čokolád zn. Chocolate Mouse v celkovej cene 16,39 eur, tieto si vložil do svojho prineseného batohu čierno-červenej farby, ktorý si následne zazipsoval a dal na plecia, takto prešiel cez pokladničnú zónu, pri pokladni tovar nepriznal a prešiel cez pokladňu bez zaplatenia za uvedený tovar, čím spôsobil spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s., IČO: XX XXX 783, sídlo: Bratislava, Ružinovská 1E, škodu spolu vo výške 16,39 eur, a to napriek tomu, že bol dňa 19.03.2014 Rozkazom o uložení sankcie za priestupok Okresného úradu Prievidza v konaní sp. zn. OU-PD-OVVS-2014/02813-00002 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. a bola mu zaň uložená sankcia pokarhanie, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.2014.
Potom, ako prokurátor na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. septembra 2014 predniesol podanú obžalobu, samosudca poučil obžalovaného E. J. o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por., pričom obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť vinným. Následne samosudca položil obžalovanému otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., na ktoré všetky obžalovaný zhodne odpovedal: "áno". Keďže prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pričom vyhlásil, že sa vykoná len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Samosudca preto vyslúchol obžalovaného a oboznámil nasledovné listinné dôkazy: rozkaz o uložení sankcie za priestupok čl. 17-18, záznam o zásahu čl. 19, úradný záznam čl. 20, výpis z ústrednej evidencie priestupkov čl. 23-24, odpis z registra trestov čl. 25, trestný rozkaz sp. zn. 0T 81/2014, z ktorých bolo preukázané nasledovné:
Obžalovaný E. J. má v súčasnosti 27 rokov, žije viac rokov ako bezdomovec, je nezamestnaný a poberá iba štátne sociálne dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,50 € mesačne. Bezdomovcom sa stal tak, že ho jeho matka vyhodila z domu. Prečinu krádeže sa dopustil preto, lebo bol hladný, pričom k jeho spáchaniu sa priznal a svoj skutok úprimne oľutoval. Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza z 5. januára 2010, sp.zn. 3T/314/2009 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody na 9 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trest s minimálnym stupňom stráženia. Týmto trestným rozkazom bol zároveň zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza - sp. zn. 1T/229/2009 zo dňa 20. novembra 2009, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Obžalovaný bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený dňa 14. októbra 2010, na základe rozhodnutia Okresného súdu Martin sp. zn. 13Pp/149/2010 so skúšobnou dobou na dva roky, pričom k jeho osvedčeniu došlo dňa 16. júla 2013. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplynulo, že v období od 1. januára 2010 doposiaľ sa obžalovaný dopustil dvoch priestupkov. Okrem priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb., ktorý tvoril súčasť skutkovej vety obžaloby a na ktorý súd neprihliadal, sa obžalovaný dňa 8. januára 2013 dopustil priestupku podľa § 108 ods. 1 písm. e/ zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach, za či mu bola uložená pokuta vo výške 10 eur. Obžalovaný uviedol, že by súhlasil aj s uložením trestu povinnej práce.
Samosudca vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že na obžalovaného E. J. bude potrebné pôsobiť výlučne uložením trestu odňatia slobody, ktorý dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Samosudca u obžalovaného E. J. zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. h/ a l / Tr. zák., t.j. že spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, a že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Priťažujúcou okolnosťou
u obžalovaného bolo podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. to, že bol už za trestný čin odsúdený. Prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností bol v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. dôvodom pre zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. pri treste odňatia slobody sa horná hranica trestnej sadzby ustanovená v § 212 ods. 1 Tr. zák u obžalovaného znížila na 16 mesiacov. Samosudca obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiace, t.j. v polovici takto upravenej trestnej sadzby (0 mesiacov až 16 mesiacov), pretože dospel k záveru, že tento trest bude dostatočne zabezpečovať ochranu spoločnosti, vytvorí i vhodné podmienky na výchovu obžalovaného, jeho výška iných odradí od páchania trestných činov a zároveň takýto trest vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného. Pre výkon uložené trestu odňatia slobody samosudca obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, napriek tomu, že bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin, nakoľko s použitím § 48 ods. 4 Tr. zák. dospel s ohľadom na povahu spáchaného trestného činu a jeho menšiu závažnosť, ako aj menšiu mieru narušenia obžalovaného J. k záveru, že v ústave na výkon trestu s iným stupňom stráženia, bude jeho náprava lepšie zaručená. Navyše samosudca prihliadol i k tomu, že obžalovaný časť uloženého trestu už vykonal väzbou, kde je osobná sloboda obvinených páchateľov obmedzovaná v prísnejších podmienkach, než v akých odsúdení vykonávajú trest odňatia slobody v ústavoch na jeho výkon so stredným, či minimálnym stupňom stráženia. To sú dôvody , pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Trenčíne, cestou Okresného súdu Prievidza.