Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-70-2014.pdf
PDF · 91.23 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/70/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. A., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: matka - U. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. - K. XXX/XX-XX, t.č. Q. K., N. XXX/XX a otec - K. F., nar. X. XX. XXXX, bytom T. - K. č. XXX/XX-XX, právne zastúpený JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou so sídlom v R., C. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7P/15/2014-59 zo dňa 22. mája 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu ponecháva n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti (v rozsahu nad 50 eur a do 120 eur mesačne).
Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil s účinnosťou od 18.2.2014 vyživovaciu povinnosť otca k maloletému I. na sumu 50 eur mesačne. V zostávajúcej časti (do sumy 120 eur mesačne) návrh zamietol. Vychádzal z porovnania relevantných skutkových okolností v čase prechádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 2C/385/2008-42, ktorým bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné na dieťa v sume 33,20 eur mesačne. V uvedenom období bol otec dieťaťa nezamestnaný, bez evidencie na úrade práce, bol vo väzbe, živili ho rodičia a požíval drogy. Matka dieťaťa bola na rodičovskej dovolenke, jej príjem v podobe rodičovského príspevku s rodinnými prídavkami predstavoval 179,25 eur mesačne. Bývala v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorej prispievala na bývanie čiastkou 82,98 eur. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/13/2013-76 zo dňa 29. 5. 2013 bol zamietnutý návrh matky na zvýšenie výživného. V období jeho vydania otec dieťaťa poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 97,19 eur mesačne, bol práceneschopný, bol u neho zistený zlý zdravotný stav.
Aktuálne je dieťa žiakom 1. ročníka Základnej školy internátnej pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou. Školu navštevuje internátnym spôsobom, mesačný výdavok za celodennú stravu dieťaťa predstavuje 48 eur, za náklady na starostlivosť o dieťa na internáte 16 eur mesačne, ZRPŠ 20 eur. Matka uhrádza maloletému kredit na telefón 6 eur mesačne, ďalšie výdaje tvoria ošatenie a obuv približne 20 eur mesačne, hygienické potreby 10-15 eur mesačne, školské pomôcky 5 eur mesačne. S finančným
prispením otca uhrádza 20 eur mesačne na poistné synovi. V súvislosti so zistenou hyperaktivitou maloletého absolvujú raz do týždňa biofeedback u neurológa, za ktorý sa uhrádza 8,50 eur za jedno sedenie.
Matka s dieťaťom bývajú v prenajatom trojizbovom byte. Náklady spojené s bývaním pozostávajú z nájomného, úhrady za služby spojené s užívaním bytu, spolu 150 eur mesačne, vrátane energií. Matka má okrem príjmu zo zamestnania (455,22 eur mesačne) aj príjem na základe dohody o vykonaní práce (45,76 eur mesačne), uzavretej do decembra 2014, ide o nepravidelnú činnosť. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani motorové vozidlo. Výdavky matky na cestovné do zamestnania predstavujú mesačne 40 až 50 eur, spláca úver od Poštovej banky vo výške 67 eur mesačne. Úver a finančné prostriedky poskytnuté v roku 2011 boli použité na štúdium na vysokej škole. V súvislosti s nástupom maloletého do školy zobrala miniúver od Slovenskej sporiteľne vo výške 500 eur, aby mohla zabezpečiť potreby dieťaťa do prvého ročníka. Úver spláca vo výške 12 eur mesačne. Aktuálny zostatok na účte matky v peňažnom ústave predstavuje 450 eur. Otec začal dobrovoľne uhrádzať o 10 eur viac, t.j. 43,20 eur mesačne.
Otec dieťaťa je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce od 9. 4. 2014. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur mesačne. Bola mu diagnostikovaná skleróza multiplex, posudkovým lekárom bol uznaný za invalidného s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% od 16. 5. 2013. Rozhodnutím Ústredia Sociálnej poisťovne bola otcovi žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá pre nesplnenie podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, keď pred vznikom invalidity získal 44 dní obdobia dôchodkového poistenia.
Súd I. stupňa na základe opísaných skutkových zistení konštatoval podstatnú zmenu pomerov, predovšetkým na strane maloletého dieťaťa, u ktorého sa v danom období vývoja podstatne zvýšili odôvodnené potreby jednak na základné existenčné potreby - stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby, ako i v súvislosti so školskou dochádzkou a pobytom na internáte, vzhľadom na nástup maloletého do 1. triedy Základnej školy internátnej pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou. Dieťa má zvýšené výdavky so zdravotným stavom, bola mu diagnostikovaná porucha pozornosti s hyperaktivitou.
Boli preto podľa okresného súdu jednoznačne naplnené zákonom stanovené podmienky pre zvýšenie výživného, nakoľko obaja rodičia majú povinnosť podieľať sa na zvýšených odôvodnených potrebách dieťaťa. Inak by zvýšenými výdavkami bol zaťažený len jeden rodič.
Na strane otca dieťaťa došlo taktiež k zmene pomerov. V čase posledného rozhodnutia o výživnom nemal žiaden príjem. V súčasnej dobe poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur mesačne. Závažné ochorenie otca má významný vplyv na zárobkové schopnosti a možnosti otca dieťaťa, ktorý je z tohto dôvodu v značnom rozsahu limitovaný v možnostiach získať zdroj príjmu zo zárobkovej činnosti. Nemožno však podľa súdu I. stupňa prehliadať správanie sa otca vo vzťahu k získaniu nároku na štátne dávky, ktorými je kompenzovaný príjem postihnutej osoby v prípade zdravotnej nespôsobilosti, a to dávky nemocenského poistenia a invalidného dôchodku. Ak je rodič ako povinná osoba invalidný alebo práceneschopný, má zabezpečený príjem prostredníctvom dávok nemocenského alebo dôchodkového poistenia. V danom prípade otec dieťaťa subjektívnym zavinením uvedený príjem nemá, vzhľadom na jeho nezodpovedné správanie, preukázané jeho pomermi v čase posledného rozhodnutia o určení výživného, t.j. svoje nepriaznivé sociálne pomery si zavinil sám. Bolo preto potrebné podľa Zákona o rodine vychádzať zo zásady potencionality príjmu otca a prihliadať na skutočnosť, že otec dieťaťa sa pripravil o možnosť poberať dávky nemocenského alebo dôchodkového poistenia.
Na druhej strane musí stanovené výživné zodpovedať schopnostiam a možnostiam otca, ktoré sú preukázateľne nízke, aktuálne limitované aj zdravotným stavom. V tejto spojitosti zároveň konštatoval, že prispievanie otca za pomoci jeho rodičov má len doplnkový charakter. Z vykonaného dokazovanie taktiež nevyplývala vyššia životná úroveň v domácnosti otca. Matka dieťaťa nenavrhla vykonávanie ďalšieho dokazovania vo vzťahu k iným príjmom otca, ako ani osôb, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, prípadne ľahkovážne disponovanie s finančnými prostriedkami. Taktiež bolo potrebné prihliadnuť na zvýšený príjem matky. Okresný súd dodal, že v čase vyhlásenia rozsudku nebolo definitívne ukončené konanie o zamietnutí nároku otca na priznanie invalidného dôchodku, preto v prípade zmeny pomerov možno podať návrh na zmenu tohto rozhodnutia.
Na základe konštatovaného pristúpil k zvýšeniu vyživovacej povinnosti na 50 eur mesačne s účinnosťou od 18.2.2014. Nadväzne vyčíslil zmeškané výživné za obdobie od 18.2.2014 do 31.5.2014 v celkovej sume 57 eur, ktoré otcovi uložil splácať v mesačných splátkach po 5 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, nakoľko konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého a žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že návrh matky na zvýšenie výživného sa zamieta. Prvostupňovému súdu vytýka, že podstatné zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa považuje za tak prioritné, že vo svojom rozhodnutí nereflektuje jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Hoci si odvolateľ v plnej miere uvedomuje zvýšené náklady na zabezpečenie potrieb syna, jeho rodičia poskytujú matke dočasne 10 eur mesačne na preklenutie náročného obdobia spojeného s prechodom maloletého na novú školu. Napriek tomu, jeho aktuálny zdravotný stav a majetkové pomery v súčasnosti nedovoľujú, aby mohol maloletému prispievať na výživu viac ako 33,20 eur mesačne. V tejto spojitosti namieta nesprávnu aplikáciu potencionality svojho príjmu, nakoľko urobil všetky potrebné úkony k tomu, aby mu boli dávky priznané, t.j. riadne podal žiadosti a proti rozhodnutiam o nepriznaní dávok sa odvolal. Z jeho správania je nesporne preukázané, že sa snažil využiť všetky dostupné možnosti, aby si svoj príjem zvýšil. Jeho jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur, z ktorých stanovené výživné predstavuje 81,17 %. Po odpočítaní výživného na maloletého I., ktoré platí pravidelne každý mesiac v sume 33,20 eur a výdavkov na lieky cca 11,83 eur mu ostáva 16,60 eur. Na druhej strane príjem matky dokáže pokryť základné potreby dieťaťa, preto pri rozhodovaní o výživnom by súd mal prihliadať iba na najnevyhnutnejšie výdavky, ktorými nie sú splátky úverov, pôžičiek či poistné.
Odvolateľ uviedol, že prognóza jeho ochorenia je nepriaznivá. Súčasné medicínske poznatky umožňujú chorobu len pozastaviť, nie sú spôsobilé prinavrátiť pôvodný stav. Má problém sa pohybovať, fyzicky nezvláda vykonávať činnosti, ktoré sú u zdravých ľudí bežné. Majetkové pomery jeho rodičov nie sú priaznivé, na náklady domácnosti rodičov im nijako neprispieva. Z okolnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov je podľa odvolateľa zrejmé, že vyživovaciu povinnosť skúma súd individuálne podľa možnosti každého z rodičov, túto okolnosť však okresný súd nevyhodnotil správne, keď mu ponechal na výživu len sumu 11,60 eur, čo pre neho znamená ekonomicky nezvládnuteľnú situáciu. Taktiež namieta, že chorobu, ktorou trpí si sám nezavinil. Ochorenie nie je možné dopredu predvídať, schopnosti a možnosti potrebné posudzovať okrem iného aj z hľadiska zdravotného stavu. Vzhľadom na to, nie je možné vyhodnocovať nepriaznivý zdravotný stav v dôsledku jeho ochorení v jeho neprospech. Poukázal tiež na okolnosť, že už rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 29.5.2013 bol vzhľadom na jeho zdravotné problémy zamietnutý návrh matky na zvýšenie výživného.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu kolízny opatrovník navrhol rozsudok ako správny potvrdiť v celom rozsahu. Uviedol, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko od apríla 2009 nebolo výživné zvyšované, aj keď potreby dieťaťa rástli. Zároveň u dieťaťa nastali objektívne zmeny pomerov od posledného rozhodovania v roku 2013.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods.1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2 písm. a, b) O.s.p. (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti v prevyšujúcej časti - nad 50 eur) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p. rozsudok v dotknutých výrokoch ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Pokiaľ odvolateľ naznačuje, že rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9P/13/2013-76 zo dňa 29.5.2013 predstavuje prekážku veci rozhodnutej, ide o úvahu nesprávnu. Skutkové vymedzenie nároku, o ktorom v danom prípade okresný súd rozhodoval, je založené na odlišných okolnostiach (ako
v súdenej veci), a to že maloletý navštevoval materskú škôlku. Mimo rámca rozumných pochybností preto nemožno hovoriť o totožnosti skutku ako definičnom znaku prekážky res iudicata.
Čo sa týka vecného posúdenia, okresný súd náležite vymedzil právny základ pre posúdenie skutkových zistení a nadväzne správne označil a vyhodnotil jednotlivé kritériá relevantné pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na strane dieťaťa ako i oboch rodičov. S prezentovanými závermi sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), na zdôraznenie ich správnosti v reakcii na odvolacie dôvody dodáva, že je zavádzajúcou zásadná odvolacia námietka o neprípustnosti vyhodnotenia zdravotného stavu odvolateľa v jeho neprospech. V odôvodnení napadnutého rozsudku totiž niet zmienky o tom, že by si otec chorobu privodil sám a že by súd mienil okolnosti nepriaznivého zdravotného stavu vyhodnocovať v neprospech odvolateľa. Naopak, určenie vyššieho výživného, hoci vzhľadom na potreby dieťaťa nepochybne odôvodeného, zamietol práve s poukazom na limity vyvolané zdravotným stavom otca. Pri dôslednom oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku by odvolateľovi bolo zrejmé, že ako skutočnosť umožňujúcu v súdenej veci aplikovať princíp potencionality okresný súd (správne) vyhodnotil okolnosť predchádzajúceho nezodpovedného správania sa otca (a nie to, že by si mal zdravotné problémy spôsobiť sám), ktoré správanie malo za následok, že mu neboli priznané príslušne dávky sociálneho poistenia kompenzujúce výpadok príjmov v prípadoch zdravotných komplikácií, doslova „nemožno však prehliadať správanie sa otca vo vzťahu k získaniu nároku na štátne dávky, ktorým je kompenzovaný príjem postihnutej osoby v prípade zdravotnej nespôsobilosti“. V tejto spojitosti odvolací súd poukazuje na obsah pripojeného spisu č.k. 2C/385/2008 (č.l. 39), kde z výsluchu otca vyplýva, že bol vzatý do väzby pre drogový delikt, pričom predtým: „som nepracoval nikde, nebol som evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie skrátka živili ma moji rodičia... jednoducho neskončil som školu, fetoval som a sedel som na byte u kamaráta. Väčšinu času som trávieval u kamaráta, kde sme sa stretávali ako partia, domov som chodieval občas...Ja som bol vo väzbe aj vtedy keď sa narodil mal. I., zobrali ma do väzby v apríli 2007, kde som bol až do marca 2008 a následne ma zobrali do väzby v novembri 2008“. Uvedené je plnohodnotnou ilustráciou práve toho nezodpovedného správania otca, ktoré vyhodnotil okresný súd a ktoré (správanie), v konečnom dôsledku na úkor dieťaťa, spôsobilo nedosiahnutie dostatočného obdobia dôchodkového poistenia a následne nepriznanie dávok sociálneho poistenia. Opísaná úvaha prvostupňového súdu má vnútornú logiku a zodpovedá osobitnému rodinnoprávnemu inštitútu potencionality, ktorého zmyslom je kompenzovať postavenie slabšieho subjektu v rodinnoprávnom vzťahu (v danom prípade výživou odkázaného maloletého dieťaťa) a to tak, že umožňuje hodnotiť nielen reálne dané okolnosti a pomery, ale za určitých podmienok aj vychádzať z domnienky existencie určitých skutkových okolností (prednosť pred princípom fakticity). Z tohto pohľadu sú následne bezpredmetné ďalšie úvahy odvolateľa o nepriaznivých pomeroch v jeho rodine, o prípadných trestnoprávnych dôsledkoch, ako aj spôsobilosti matky pokryť zvýšené potreby maloletého dieťaťa výlučne svojim pričinením.
Ako vecne správny potvrdil odvolací súd aj súvisiaci výrok napadnutého rozsudku o trovách prvostupňového konania. Zároveň rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. o tom, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko predmetom konania i v tomto štádiu bola vec starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie môže začať aj bez návrhu.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .