Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/42/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Juraja Valáška na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. júla 2024 prejednal odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom Mesto Prievidza, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 05.06.2024 a takto jednomyseľne

rozhodol:

I.

Podľa zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa per analogiam sa trestná vec obžalovaného A. B. pre skutok, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

- dňa 17.02.2024 v čase okolo 14:00 h v OD Kaufland na Nedožerskej ceste č. 1192/15 v Prievidzi vzal z regálu 2 ks fliaš alkoholického nápoju zn. D. E. 0,7 I, každá v hodnote 29,99 EUR, spolu v hodnote 59,98 EUR a 1 ks fľaše alkoholického nápoja zn. Pliska BR 40 % 0,7 I v hodnote 25,99 EUR, takým spôsobom, že si tovar vložil do svojho ruksaku, ktorý mal pri sebe, následne si vak uzatvoril zipsom a dal si ho na chrbát a bez zaplatenia a priznania tovaru prešiel s týmto tovarom cez oddelenie s ovocím a zeleninou a opustil priestory OD Kaufland,

- dňa 18.02.2024 v čase okolo 17:15 h v OD Kaufland na Nedožerskej ceste č. 1192/15 v Prievidzi vzal z regálu 3 ks fliaš alkoholického nápoju zn. D. E. 0,7 I, každá v hodnote 29,99 EUR, spolu v hodnote 89,97 EUR a 1 ks fľaše alkoholického nápoja zn. Pliska BR 40 % 0,7 I v hodnote 25,99 EUR, takým spôsobom, že si tovar vložil do svojho ruksaku, ktorý mal pri sebe, následne si vak uzatvoril zipsom a dal si ho na chrbát a bez zaplatenia a priznania tovaru prešiel s týmto tovarom cez oddelenie s ovocím a zeleninou a opustil priestory OD Kaufland,

- dňa 28.02.2024 v čase o 15.32 h v OD Kaufland na Nedožerskej ceste č. 1192/15 v Prievidzi vzal z predajnej plochy 4 ks fliaš alkoholického nápoja zn. D. E. 0,7 I, každá v hodnote 29,99 EUR, spolu v hodnote 119,96 EUR, takým spôsobom, že si tovar vložil do batohu, ktorý držal v ľavej ruke, batoh následne uzavrel, dal si ho na chrbát a bez zaplatenia a priznania tovaru prešiel s týmto tovarom cez oddelenie s ovocím a zeleninou a opustil priestory OD Kaufland,

- dňa 28.02.2024 v čase okolo 18:55 h v OD Kaufland na Nedožerskej ceste č. 1192/15 v Prievidzi vzal z regálu 4 ks fliaš alkoholických nápojov, z toho 3 ks fliaš alkoholického nápoja zn. Metaxa 0,7 I, každá v hodnote 37,99 EUR a 1 ks fľaše alkoholického nápoja zn. Pliska BR 0,7 I v hodnote 25,99 EUR, spolu v hodnote 139,96 EUR, takým spôsobom, že si tovar vložil do batohu, ktorý držal v ľavej ruke, batoh následne uzavrel, dal si ho na chrbát a bez zaplatenia a priznania tovaru prešiel s týmto tovarom cez oddelenie s ovocím a zeleninou a opustil priestory OD Kaufland,

čím poškodenej spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO:35 790 164 spôsobil škodu spolu vo výške 461,85 EUR, a to napriek tomu, že bol rozhodnutím Okresného úradu Prievidza sp. zn. OU-PD-OVVS-2022/016360-005 zo dňa 18.05.2022,

právoplatným dňa 03.03.2023, uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu za drobnú krádež uložená sankcia – pokarhanie a hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 15.05.2023, právoplatným dňa 7.6.2023 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa písmeno g), , písmeno b) a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

ktorý obžaloba Okresnej prokuratúry Prievidza pod č. -22 zo dňa 25.04.2024 právne kvalifikovala ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), g), ods. 2 písm. b) Tr. zák.,

postupuje

Okresnému úradu Prievidza, Odboru všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako priestupku, pretože konanie obžalovaného by mohlo byť posúdené ako priestupok proti majetku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

II.

Podľa sa obžalovaný A. B. prepúšťa ihneď z väzby na slobodu.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 05.06.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), g), ods. 2 písm. b) Tr. zák., a to na skutkovom základe uvedenom výrokovej časti tohto uznesenia (výrok I.).

Bol za to odsúdený nasledovne (citácie):

Podľa , , , k trestu odňatia slobody 10 (desať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa obžalovaný A. B. je povinný uhradiť spoločnosti Kaufland Slovenská republika, v.o.s. so sídlom Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35790164, škodu 461,83 eur.

Podľa sa spoločnosť Kaufland Slovenská republika, v. o. s. so sídlom Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35790164, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Citovaný rozsudok však nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote obžalovaný napadol odvolaním čo do výroku o treste.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu namietal neprimeranú prísnosť uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to z dôvodu, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine – priznal sa k pokračovacej trestnej činnosti a trestný čin úprimne oľutoval. Zároveň uviedol, že prokurátor v záverečnej reči navrhoval uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na rozhodnutie súdu prvého stupňa, prípadne aby v zmysle o veci rozhodol sám rozsudkom.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa , na podklade podaného odvolania obžalovaného na neverejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných

chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Na základe tohto svojho postupu v uvedených zákonných medziach dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a rozhodnúť pre obžalovaného priaznivejšie, ako sa tento odvolaním domáhal.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní obžalovaného vytýkaná žiadna chyba, ale odvolací súd sám zistil také chyby (na základe objektívnych skutočností, ktoré nastali po vyhlásení napadnutého rozsudku), ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Odvolací súd konkrétne uvádza, že stíhaný skutok (4 čiastkové útoky pokračovacieho prečinu krádeže) po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 3. júla 2024 vo veci vedenej pod sp. zn. o návrhu prezidentky Slovenskej republiky, skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a skupiny 39 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o súlade zákona z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov (), ktorým bol vyslovený síce nesúlad niektorých ustanovení tohto zákona, avšak nie tých, ktoré sa bezprostredne týkajú tejto prejednávanej veci, už nenapĺňa znaky akéhokoľvek trestného činu uvedeného v a mohol by byť posúdený (len) ako priestupok proti majetku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Z tlačovej správy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 30/2024 zo dňa 03.07.2024, zverejnenej na jeho webovom sídle, totiž vyplynulo nasledovné (citácie):

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 3. júla 2024 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. o návrhu prezidentky Slovenskej republiky, skupiny 36 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a skupiny 39 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o súlade zákona z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov, a vyslovil nesúlad niektorých ustanovení tohto zákona.

Ústavný súd sa od začiatku konania riadil svojou judikatúrou týkajúcou sa tak preskúmavania vád zákonodarného procesu, ako aj preskúmavania trestného zákonodarstva v súlade s princípom minimalizovania zásahov do pôsobnosti zákonodarcu a jeho autonómie. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že legislatívny proces prijímania napadnutého zákona neprebehol bezchybne a v žiadnom prípade neschvaľuje pravidelné alebo nadmerné používanie skráteného legislatívneho procesu či skracovanie lehôt v rámci diskusie v parlamente. Avšak po vlastnom prieskume v návrhoch označených vád legislatívneho procesu ústavný súd nezistil, že by namietané nedostatky dosahovali ústavnoprávnu intenzitu takého charakteru, ktorá by znamenala ústavne nesúladný zásah zákonodarcu do ústavných práv alebo princípov.

Namietané zmeny trestných sadzieb, zmeny v spôsobe určenia hraníc výšky škody, zmeny v možnosti uloženia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a zmeny v premlčaní ústavný súd posudzoval v plnej miere s rešpektom k predchádzajúcej judikatúre o deľbe moci v oblasti trestného zákonodarstva a nezistil, že by napadnutý zákon bol celkom zjavne excesívny alebo produktom svojvôle zákonodarcu vo vzťahu k zmenám v právnej úprave týkajúcej sa majetkovej, hospodárskej a korupčnej trestnej činnosti.

Ústavný súd vyslovil nesúlad prechodných ustanovení týkajúcich sa trestu prepadnutia majetku, ktoré prikazujú po obnove konania vyvolanej skorším zrušujúcim nálezom ústavného súdu použiť novoúčinné znenie napadnutého zákona vo vzťahu k tejto otázke, aj keď priaznivejšie pre páchateľa môže byť aktuálne účinné znenie generované práve týmto skorším nálezom.

Z rovnakých dôvodov za nesúladné s považoval ústavný súd aj prechodné ustanovenie napadnutého zákona, ktoré umožňuje považovať pri spätnom použití nových, pre páchateľa priaznivejších pravidiel týkajúcich sa trestnosti činu trestné stíhanie za premlčané len v prípade, ak dôvody skoršieho prerušenia premlčania nastali po márnom uplynutí novoustanovenej premlčacej doby len prvýkrát.

Ústavný súd tiež vyslovil nesúlad prechodného ustanovenia, ktoré ministrovi spravodlivosti umožňuje podať dovolanie v neprospech obvineného spätne do troch rokov pri dohodách o vine a treste schválených pred 15. marcom 2024.

Súčasťou odôvodnenia nálezu je právny názor na ústavnokonformný výklad napadnutého zákona, podľa ktorého ustanovenia o predĺžení lehoty na podanie dovolania v neprospech obvineného na tri roky a o rozšírení oprávnenia ministra spravodlivosti podať dovolanie aj proti rozsudkom súdu o schválení dohody o vine a treste možno použiť len pri rozhodnutiach, ktoré nadobudli právoplatnosť najskôr 15. marca 2024.

Napokon ústavný súd vyslovil nesúlad ustanovení upravujúcich možnosť použiť nezákonne získaný dôkaz v trestnom konaní, aj keď výlučne len v prospech obvineného.

V ostatných častiach návrhom navrhovateľov nevyhovel. To sa týka aj častí napadnutého zákona súvisiacich so zrušením úradu špeciálnej prokuratúry. Ústavný súd pritom vychádzal z vlastnej judikatúry, podľa ktorej vznik a existencia úradu špeciálnej prokuratúry ako súčasti generálnej prokuratúry nepredstavovali zásah do práve preto, lebo právomoc generálneho prokurátora vo vzťahu k činnosti úradu špeciálnej prokuratúry bola obmedzená len čiastočne a nebola obmedzená v rozsahu, ktorý by popieral postavenie generálneho prokurátora podľa . O to menej môže predstavovať neústavný zásah zákonodarcu do organizácie a štruktúry prokuratúry zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry. Zrušením úradu špeciálnej prokuratúry nedochádza k narušeniu systému slovenskej prokuratúry ani medzinárodných záväzkov, keď agendu úradu špeciálnej prokuratúry preberajú iné útvary v rámci prokuratúry podriadené generálnemu prokurátorovi.

Pod „ostatnými časťami návrhov navrhovateľov“ sa pritom celkom nepochybne myslia aj novelizačné body 64. a 90. článku I (novely ) zákona z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (Zák. č.. ).

Podľa novelizačného bodu 64. ustanovenie § 125 ods. 1 Tr. zák. znie nasledovne: Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa novelizačného bodu 90. sa v ustanovení § 212 ods. 1 Tr. zák. vypúšťa písmeno g), t.j. kvalifikačný znak spočívajúci konkrétne v tom, že páchateľ už bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

Je potrebné pripomenúť, že obžalovaný A. B. bol napadnutým rozsudkom uznaný vinným pre 4 čiastkové útoky pokračovacieho prečinu krádeže, ktorými poškodenej spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s., mal spôsobiť škodu spolu vo výške 461,85 eur, a to napriek tomu, že bol rozhodnutím Okresného úradu Prievidza, právoplatným dňa 03.03.2023, uznaný vinným z priestupku proti majetku a hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. , právoplatným dňa 07.06.2023, uznaný vinným z prečinu krádeže, teda za to, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

Vzhľadom k vyššie uvedenej legislatívnej zmene, ktorej protiústavnosť Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto časti nevyslovil, je v prípade obžalovaného A. B. už vylúčené, aby jeho konanie mohlo byť právne kvalifikované ako prečin krádeže nielen podľa odseku 1 § 212 Tr. zák., ale aj podľa odseku 2 tohto ustanovenia. Totiž bez naplnenia znakov uvedených v odseku 1, v prejednávanom prípade išlo konkrétne o spôsobenie malej škody (teda škody vyššej ako 700 eur), ako aj o to, že už bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, neprichádza vôbec do úvahy aplikácia odseku 2 (odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1...).

Je síce pravdou, že odvolací súd mal na podklade odvolania obžalovaného rozhodovať len o výroku o treste uvedenom v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa, keďže k výroku o vine uvedenom v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného o vine podľa , teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Avšak odvolací súd k tomu uvádza nasledovné:

Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky po vyhlásení napadnutého rozsudku (hoc nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. júla 2024 vo veci vedenej pod sp. zn. bol zverejnený v Zbierke zákonov až dňa 06.08.2024 pod č. ) sa musel odvolací súd zaoberať tým, či ustanovenie Tr. zák. má byť aplikovateľné aj na odvolaním obžalovaného nenapadnutý výrok o vine, keďže prípadné nesprávne aplikovanie ustanovenia Tr. zák. by mohlo zakladať dovolací dôvod podľa (nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia). V tomto smere poukazuje odvolací súd na znenie ustanovenia veta druhá , v zmysle ktorého musí odvolací súd zo zákona (t.j. bez ohľadu na obsah odvolania) „prelomiť“ obmedzený revízny princíp v prípadoch, ak by zistené chyby (nemusia byť v odvolaní uvedené) odôvodňovali podanie dovolania podľa Povedané inak – výrok o vine uvedený v napadnutom rozsudku, ktorý v čase jeho vyhlásenia zodpovedá zákonu, môže byť „vo svetle“ neskoršej zmeny (novelizácie) a aplikácie ustanovenia Tr. zák. považovaný za chybný s tým, že ponechanie tejto chyby v platnosti by mohlo naplniť dovolací dôvod podľa

Z ustanovenia síce vyplýva, že súdom prijaté vyhlásenie o vine podľa možno napadnúť dovolaním iba podľa , avšak to platí iba za situácie, ak sa do právoplatnosti všetkých výrokov rozsudku podstatne nezmenia okolnosti, ktoré k vyhláseniu o vine a k jej prijatiu súdom prvého stupňa viedli. Hmotnoprávna zmena podstatných právnych okolností, za akých k vyhláseniu viny došlo, znamená, že v prípade nerešpektovania tejto zmeny odvolacím súdom by mohol byť naplnený dovolací dôvod podľa Tr. zák. Tento dovolací dôvod (teda retroaktivita zákona v prospech obžalovaného) je súčasťou hmotnoprávneho ustanovenia Tr. zák. a v dôsledku zmeny v prospech obžalovaného pred právoplatnosťou všetkých výrokov rozsudku obligatórne (vyplýva to z povahy ustanovenia Tr. zák.) pristupuje k dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Odvolací súd svoje vyššie uvedené úvahy sumarizuje takto: V prejednávanej veci bolo potrebné postupovať v zmysle ustanovenia Tr. zák., nakoľko v znení, v ktorom ho Ústavný súd Slovenskej republiky nevyhlásil za protiústavné, bol jednoznačne priaznivejší pre obžalovaného. Hmotnoprávne ustanovenie Tr. zák. má totiž vždy prednosť pred procesným ustanovením , keďže trestnosťou činu (v zmysle Tr. zák.) sa rozumie nielen ukladanie trestov, ale aj možnosť uznať páchateľa vinným. Pojem trestnosť činu zahŕňa všetky podmienky relevantné pre výrok o vine, t.j. trestnosť činu je dôsledkom trestnej zodpovednosti a nemôže byť obmedzovaná procesným inštitútom. Preto je nutné ustanovenie Tr. zák. aplikovať vždy, ak došlo pre obžalovaného k priaznivejšej zmene a rozsudok súdu prvého stupňa doposiaľ nenadobudol právoplatnosť vo všetkých jeho výrokoch. Aplikácia neskoršieho , ktorý je pre obžalovaného priaznivejší, je automatická, teda obžalovaný sa nemusí domáhať takejto zmeny a ani s ňou nemusí súhlasiť.

Podľa odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa alebo 2.

Podľa súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne

označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného podľa a per analogiam zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a trestnú vec obžalovaného A. B. (pre skutok uvedený v obžalobe) postúpil príslušnému Okresnému úradu Prievidza na prejednanie ako priestupku, pretože konanie obžalovaného by mohlo byť posúdené ako priestupok proti majetku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (výrok I.).

Odvolací súd k tomu dodáva, že zákon nepožaduje, aby bolo zistené a konštatované, že obžalobný skutok je skutočne priestupkom (prípadne služobným alebo disciplinárnym previnením), pretože postúpenie veci sa viaže iba na odôvodnený predpoklad, že môže byť príslušným orgánom takto posúdený.

Keďže bol obžalovaný v prejednávanej veci stíhaný väzobne a vo väzbe sa nachádzal aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu, odvolací súd vzhľadom k svojmu rozhodnutiu vo výroku I., ktorým bolo právoplatne skončené trestné konanie, rozhodol aj tak, že podľa obžalovaného A. B. ihneď prepustil z väzby na slobodu (výrok II.). Rozhodnutím o postúpení trestnej veci na priestupkové konanie totiž pominul dôvod väzby obžalovaného, resp. dôvod na jej ďalšie trvanie. Naviac obvinený (obžalovaný) môže byť vzatý a držaný vo väzbe len pre skutok, ktorý má znaky trestného činu, nie priestupku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.