Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-323-2012.pdf
PDF · 81.46 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/323/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa X., zastúpeného J. proti odporkyni P., o zaplatenie 448,60 Eur s prísl. na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. mája 2012, č.k. 17C/45/2011-36, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 164,60 Eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 22.11.2011 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 20 Eur, vždy do konca kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného splatenia, pod stratou výhody splátok. V zostávajúcej časti návrh ohľadne istiny zamietol. Zároveň určil, že podmienky v zmluve o úvere číslo XXXXX, uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 25.08.2010, uvedené v článku II bod 8 - poplatok za poskytnutie úveru 30 Eur a uvedené vo všeobecných obchodných podmienkach v článku IV bod 2 - zmluvná pokuta vo výške do 0,3 % denne zo sumy každej dlžnej mesačnej splátky alebo jej časti, presahujúca výšku 1 % ročne, sú neprijateľné a z tohto dôvodu neplatné. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1 % ročne zo sumy 164,60 Eur od 22.11.2011 do zaplatenia v ročných splátkach po 3 Eur vždy do konca kalendárneho roka, počínajúc rokom 2013, až do úplného splatenia, pod stratou výhody splátok. V zostávajúcej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov právo na náhradu trov konania nemá. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 5, § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b), § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z., ako aj ustanoveniami § 53 ods. 8, § 545a veta prvá a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 4 O.s.p. V prejednávanej veci zo zmluvy o úvere zistil, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 380 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 95,62 %. Túto okresný súd považoval za neprimerane vysokú v porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov obchodných bánk zverejnených na internete ku dňu uzavretia zmluvy vo výške 11,652 % ročne. Keďže úrok z úveru je vlastne cena za poskytnutý úver, súd ho nemôže posudzovať ako neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka, ale iba podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda, či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd považoval úrok vo výške 95,62 % ročne za úrok v rozpore s dobrými mravmi a priznal navrhovateľovi iba úrok vo výške 11,62 % ročne, ktorý bol poskytovaný bankami. Úrok vo výške 11,62 % ročne zo sumy 380 Eur za obdobie od 01.09.2010 do 31.08.2012 predstavuje sumu 83,84 Eur. Okresný súd ďalej považoval poplatok za poskytnutie úveru vo výške 30 Eur za neprijateľnú podmienku, pretože poplatkom za poskytnutie úveru je úrok a ďalší poplatok je
neprijateľným zvyšovaním úroku, teda odporkyňa mala povinnosť zaplatiť úver vo výške 380 Eur a 11,62 %-tný ročný úrok za 24 mesiacov vo výške 83,84 Eur. Z toho zaplatila poplatok za poskytnutie úveru 30 Eur a splátky 299 Eur, ktoré súd odpočítal a zostal dlh vo výške 164,40 Eur. Navrhovateľ zaslal odporkyni výzvu s upozornením na následky včasného neplatenia splátok, ktoré spočívali v zosplatnení zvyšku dlhu. Týmto zvyšný dlh zostal splatným naraz dňa 21.11.2011. Okresný súd považoval aj zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú a z toho dôvodu neprijateľnú podmienku v rozsahu presahujúcu 1% ročne vzhľadom na výšku úveru, úroku z úveru, možnosť priznania zákonného úroku z omeškania. Vo zvyšnej časti návrh ohľadne istiny zamietol z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a v časti zmluvnej pokuty pre neprijateľnosť takejto podmienky. Zároveň odporkyňu v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaviazal zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 1,5 % + 8 bodov = 9,5 % ročne. Keďže navrhovateľ listinami upozornil odporkyňu, že bude žiadať zaplatenie celého dlhu po uplynutí 15- dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, okresný súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po zosplatnení úveru, t. j. od 21.11.2011.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že uplatnenému nároku navrhovateľa vyhovie v celom rozsahu. Zastával názor, že preukázal dôvodnosť a zákonnosť celého svojho návrhom uplatneného nároku. Súd prvého stupňa mal k dispozícii všetky dôkazy pre správne zistenie skutkového stavu, dôkazy však nesprávne v ich súvislosti vyhodnotil a nesprávne použil normy hmotného práva, keď napr. pri aplikácii § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka - odplata nesmie presahovať podstatne odplatu obvyklú na finančných trhoch. Tieto však tvoria tak bankové, ako aj nebankové subjekty, poskytujúce peňažné úvery. Uviedol, že titulom pre priznanie nároku bola zmluva o úvere č. XXXXX, uzavretá medzi účastníkmi dňa 25.08.2010 ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda rozhodne nie je možné ju vyhodnotiť ako úver neúročený a bez poplatkov. Uzatvoreniu zmluvy predchádzalo oboznámenie spotrebiteľa s podmienkami úveru (vrátane ročnej úrokovej miery, ročnej percentuálnej miery nákladov a sankcií) a na tlačive formulára odporkyňa vyslovene uviedla, že súhlasí s podmienkami poskytnutia úveru. Dal do pozornosti odvolacieho súdu najmä čas uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a vtedy platné a účinné ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vyslovil presvedčenie, že výpočet a v zmluve uvedený údaj o RPMN a priemernej hodnoty RPMN je v súlade so zákonom a nie na neprospech spotrebiteľa, dojednaná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov odporcovi neprevyšuje, a to ani nie podstatne limit vyplývajúci zo znenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, návrhom uplatnená zmluvná pokuta (v sadzbe 0,05 % denne) neprevyšuje limit daný § 3 písm. a) Nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. v platnom znení. S poukazom na to, že zákon nevylučuje ani dohovor o spoplatnení úveru, v predmetnej veci bol poplatok dojednaný v sume 30 Eur, ktorý aj odporkyňa uhradila, a to z dôvodu, že veriteľ nevyžadoval od dlžníka žiadny spôsob zabezpečenia záväzku z úverovej zmluvy a túto podmienku zmluvy nepovažuje za neprijateľnú a neplatnú. Poukázal na to, že si pred uzavretím zmluvy preveril bonitu odporkyne a suma mesačných splátok bola dohodnutá rozhodne v primeranej výške.
Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného dôvodu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
Zmluvu o úvere, uzavretú medzi účastníkmi konania, správne súd prvého stupňa posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného v čase podpísania zmluvy medzi účastníkmi konania, kedy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Z dikcie tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť každú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Preto súd prvého stupňa správne uzatvoril, že daná zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah odporca nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený a predtlačený. Námietka navrhovateľa, že odporkyňa ako spotrebiteľ bola priamo v texte Formulára nabádaná, žiadne zo zmluvných podmienok nenamietala, nič nemení na tom, že zmluva bola už vopred pripravená a k žiadnemu vyjednávaniu zmluvných podmienok nedošlo.
Následne súd prvého stupňa správne v nadväznosti na ust. § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka skúmal, či daná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje neprijateľné podmienky, alebo neodporuje niektorým dojednaniam, dobrým mravom a nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov.
V konkrétnom prípade navrhovateľ ako dodávateľ zmluvné podmienky úveru s odporkyňou ako so spotrebiteľom nevyjednával, nemajú teda charakter individuálnych zmluvných podmienok (zmluva je uzavretá na predtlačenom formulári). Preto súd prvého stupňa správne uzatvoril, že niektoré časti tejto zmluvy sú koncipované takým spôsobom jednostranne v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa a správne preto uzavrel, že poplatok za poskytnutie úveru vo výške 30 Eur, ako aj zmluvná pokuta vo výške 0,3 % denne zo sumy dlžnej mesačnej splátky, presahujúcej 1 % ročne ako zmluvná podmienka, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, v rámci ktorého sa zaoberal ročnou úrokovou sadzbou 95,62 % ročne, ktorá je neprimerane vysoká, a preto v konečnom dôsledku správne súd prvého stupňa uzatvoril, že sa jedná o dojednanie v rozpore s dobrými mravmi a správne tak priznal navrhovateľovi úrok vo výške 11,62 % ročne.
Rovnako, čo sa týka zmluvnej pokuty, súd prvého stupňa využil ust. § 545a Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že súd prvého stupňa môže neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a preto aj v tejto časti je v celom rozsahu správne konštatovanie súdu prvého stupňa, kde návrh ohľadom zvyšnej časti zmluvnej pokuty, ako aj v časti prevyšujúcej zmluvnej pokuty, presahujúcej 1 % ročne, uviedol, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto neplatnú.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj vo výroku, ktorým boli určené neprijateľné zmluvné podmienky, ako vecne správny potvrdil.
V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá by mala v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak žiadne trovy konania jej nevznikli, preto jej náhrada nebola priznaná.
Rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .