Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-130-2013.pdf
PDF · 89.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Ro/158/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava proti žalovanému: R. J., F. Y. XX, XXX XX M. W. F., v konaní o zaplatenie 230,51 eura s prísl. takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 230,51 eura spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania 21,71 eura a zo sumy 230,51 eura v sadzbe 9% ročne od 18.4.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalovaný sa k veci nevyjadril.
Po zistení, že sa jedná o drobný spor (pohľadávka neprevyšuje 1 000 eur), a že o veci je možné rozhodnúť aj na základe preložených listín, súd bez nariadenia pojednávania verejne vyhlásil rozsudok 25.9.2014, o čom bol vyvesený úradný oznam na úradnej tabuli súdu i na webe MS SR počas zákonom predpísanej doby.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu VÚB banka a.s. pohľadávku voči žalovanému postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.5.2012, ktorú skutočnosť aj preukázal zmluvou na čl. 8 - až 14.
VÚB banka a.s. uzavrela so žalovaným dňa 7.7.2008 zmluvu č. XXXXXXXX, ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Svoju povinnosť ale nesplnil, čím sa dostal do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávok dlhoval sumu 399,07 eura. Žalobca sa titulom postúpenej pohľadávky domáha čisto iba dlhu na istine t.j. dlh na riadnom úroku 23,53 eura, sankčný úrok 3,29 eura a dlžné poplatky 96,74 eura si neuplatňuje. Po postúpení pohľadávky žalovaný čiastkovými úhradami zaplatil celkom 45 eur, čím dlh na istine činí 230,51 eura. Za obdobie čiastkových úhrad si žalobca uplatnil úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 275,51 eur od 11.5.2012 do 27.8.2012 v sume 7,40 eura, zo sumy 265,51 eura od 28.8.2012 do 13.9.2012 v sume 1,11 eura, zo sumy 255,51 eura od 14.9.2012 do 27.12.2012 v sume 6,62 eura, zo sumy 240,51 eura od 28.12.2012 do 17.4.2013 v sume 6,58 eura (celkom 21,71 eura) a zo sumy 230,51 eura od 18.4.2013 do zaplatenia.
Za účelom preukázania svojich tvrdení predložil súdu 1/ Žiadosť o vydanie pôžičkovej karty „Triangel“ zo dňa 7.7.2008, z ktorej súd zistil, že žalovaný požiadal VÚB a.s. (bod II. formulára žiadosti o vydanie pôžičkovej karty).
V bode II sú údaje o jeho zamestnaní a výške príjmu, v bode III, že žiadaná výška pevnej mesačnej splátky je 1500 Sk (tento údaj je vypísaný ručne) x 30 = úverový rámec (maximálna výška pôžičky). V bode IV. je údaj o rodnom priezvisku matky žalovaného, heslo „., spôsob úhrady formou poštových poukážok a že nevyužíva čerpanie peňazí formou prevodu na účet v banke. V bode V. je o.i. uvedené, že prijíma komplexný súbor poistenia B).
Žiadosť podpísal žalovaný dňa 4.7.2008 a veriteľ VÚB a.s. dňa 7.7.2008.
2/ Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou medzi postupcom Všeobecná úverová banka a.s. a žalobcom zo dňa 10.5.2012 (čl 8 nasl.) a podľa prílohy č. 1 k tejto zmluve, pohľadávku VÚB a.s. voči žalovanému v tomto konaní nadobudol žalobca. Z obsahu prílohy na čl. 15 o.i. vyplýva aj to, že dátum prvého čerpania bol dňa 10.7.2008, pričom k zosplatneniu úveru došlo dňa 5.12.2008.
3/ z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 22.7.2012 (čl. 7) súd zistil, že sa jedná o vyplnené tlačivo znejúce na meno žalovaného, v ktorom v bode 1. boli označené zmluvné strany spôsobom:
Veriteľ: - EOS KSI Slovensko s.r.o. Dlžník: - R. J., W.. XX.X.XXXX, F. M. W. F. XX
V článku 2. mal žalovaný vyhlásiť, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči Veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy/číslo zákazníka XXXXXXX s Pôvodným veriteľom. Celková dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 275,51 eura a ostatného príslušenstva.
Podľa článku 3.1 sa žalovaný tento záväzok zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach vo výške: 0 eur vždy do 20. dňa v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.8.2012. V poslednej vete toho článku je veta, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch. Podľa bodu 3.2 dohody: v prípade, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody nebudú splácať svoj záväzok podľa vyššie dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky, a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej splátky.
Pri podpise dlžníka je parafa, ktorej zhodnosť s podpisom žalovaného na žiadosti o vydanej pôžičkovej karty je hypotetická.
4/ pokusom o zmier z 23.4.2013 (čl.16) žalobca vyzval žalovaného, aby dlh na úvere v sume 376,12 eura zaplatil na účet žalobcu do 30.4.2013
Súdu žalobcom predložené podklady nepostačovali, preto bol výzvou zo dňa 10.1.2014 vyzvaný, aby súdu predložil listinné dôkazy o 1/ písomne dohodnutej sadzbe riadneho úroku, 2/ o údaji RPMN, 3/ o celkovej výške poskytnutej sumy v prospech žalovaného, 4/ dôkaz o rozsahu splatenia (počet a výšku každej jednej splátky, ktorú žalovaný zaplatil, a to všetko do 20 dní od prevzatia výzvy.
Žalobca reagoval dňa 6.2.014 tak, že doručil súdu zmluvu tú istú žiadosť o vydanie pôžičkovej karty, ktorú už súd mal k dispozícii a na tlačive Všeobecných podmienok farebne zvýraznil Indikatívny výpočet RPMN s príkladom pri hypotetickom predpoklade, že klientovi bol schválený rámec 81 000 Sk a štandardná ročná úroková miera 23,76%. Ďalšie údaje tam vyznačené nemajú vecnú nadväznosť a dôkaznú hodnotu v danej právnej veci.
Z predložených listín, ktorých obsah súd vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, súd za právne relevantné vzal do úvahy skutočnosti, že:
- medzi účastníkmi nebola uzavretá riadna písomná zmluva ohľadom spotrebiteľského úveru tak, ako to veriteľom ukladal zákon č. 258/2001 Z.z., a že peniaze boli žalovanému poskytnuté len na základe jeho žiadosti
- žalobca nepreukázal, akú skutočnú výšku žalovanému pôvodný veriteľ poskytol a za akých podmienok a ani to, akú celkovú sumu do dňa 5.12.2008 žalovaný reálne zaplatil
- deň 5.12.2008 súd určil ako deň, rozhodný pre učenie počiatku plynutia premlčacej doby za predpokladu, že by v tom čase existoval nejaký dlh žalovaného.
- Dohodu zo dňa 22.7.2012 vyhodnotil ako neplatnú z dôvodov uvedených nižšie.
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.
Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Podľa § 2 písm. r) cit. zák. podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.
Podľa § 7 ods. 3 cit. zák. obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené d oslovne.
Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Ako bolo uvedené vyššie, právny vzťah, ktorý existuje medzi účastníkmi konania, je právnym vzťahom spotrebiteľského charakteru. Preto aj na „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“,
uzavretú dňa 22.7.2012 a ktorá bezprostredne nadväzuje na spotrebiteľskú zmluvu, treba aplikovať ustanovenia upravujúce tieto právne vzťahy.
Podpísanie dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 22.7.2012 súd vyhodnotil ako zámer žalobcu dosiahnuť predĺženie premlčacej doby a teda vymožiteľnosť pohľadávky. Súd dospel k záveru, že pri podpísaním „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu“ boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike, nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa žalovaného ako priemerného spotrebiteľa. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu v bode 3 dohody označenej ako „Forma splatenia záväzku“ nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
Navyše, záväzok, ktorý mal žalovaný uznať, je tak nedostatočne identifikovaný, že takéto uznanie ako jednostranný úkon by pre svoju neurčitosť bol neplatný. Ako súd oboznámil vyššie, ako veriteľ bol označený EOS KSI Slovensko s.r.o., pričom žalobca ani nepreukázal, či vôbec, akým spôsobom a kedy bolo postúpenie pohľadávky z VÚB banky a.s. na žalobcu preukázané alebo oznámené žalovanému a táto skutočnosť nevyplýva ani z Dohody zo dňa 22.7.2012. Z bodu 2 Dohody totiž nie je poznateľné, o aký záväzok a voči ktorému „Pôvodnému veriteľovi“ záväzok žalovaného vznikol a číslo zmluvy/faktúry/ zákazníka 9828139 nemá výpovednú hodnotu.
Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku súd vyhodnotil ako neplatnú a teda nenastal dôsledok predĺženia premlčacej doby na 10 rokov.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že, ako vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, k zosplatneniu úveru došlo dňa 5.12.2008. Je síce pravda, že dňa 5.12.2008 došlo k zosplatneniu, žalobca listinami nepreukázal či a kedy žalovanému uplynula lehota na plnenie.
Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 účinného od 1.5.2014:
Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 101 Obč. zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Obč. zákonníka: Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ust. § 387 Obchodného zákonníka ods (1): Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 397 OBZ: Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Na základe vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností možno ustáliť, že pohľadávka, ak by bola jej existencia preukázaná, je premlčaná a to tak podľa Občianskeho ako aj podľa Obchodného zákonníka, pretože:
Ak dňa 5.12.2008 došlo k zosplatneniu úveru (viď príloha k zmluve opostúpení pohľadávok) a lehota na vrátenie zročného dlhu by žalovanému uplynula až dňa 31.12.2008, dňom 1.1.2009 začala plynúť
premlčacia doba, ktorá podľa Obchodného zákonníka uplynula dňa 31.12.2012 a podľa Občianskeho zákonníka ešte skôr a to dňa 31.12.2011.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu ako plne nedôvodnú zamietol.
Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému trovy konania nevznikli a navyše nebol podaný takýto návrh, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.