Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/168/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa H., zastúpeného V. proti odporkyni E., zastúpenej V.., o zaplatenie 3.368,70 Eur s prísl., na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. marca 2012, č.k. -142, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.170,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.166,26 Eur od 14.08.2009 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100 Eur, splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 15. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok p o t v r d z u j e v časti o zaplatenie 596,15 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 591,48 Eur od 14.08.2009 do zaplatenia s tým, že odporkyňa je povinná dlh zaplatiť v mesačných splátkach po 100 Eur, splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 15. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v rozsahu tohto zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3.170,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.166,26 Eur od 14.08.2009 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 100 Eur, splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 25. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok, v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že dňa 13.12.2005 uzavrela spoločnosť T. (t. j. navrhovateľ) ako prenajímateľ s odporkyňou ako nájomcom kúpnu a leasingovú zmluvu č. Y./ XX/XXXXX, v ktorej sa účastníci dohodli, že predmetom leasingu je motorové vozidlo Opel Astra 1,6 16V, rok výroby 2001, jazdené, s tým, že dodávateľom leasingu je F., obstarávacia cena predmetu leasingu predstavuje 289.000,- Sk s DPH, zvýšená splátka vopred s DPH 30 %, t. j. 86.700,- Sk, spracovateľský poplatok predstavuje 0,9 %, t. j. 3.095,- Sk, zostatková hodnota predmetu lízingu 0 %, t. j. 0,- Sk, kúpna cena predmetu lízingu bez DPH 1.000,- Sk, DPH z kúpnej ceny 190,- Sk, splátka vrátane poistenia predstavuje 7.111,- Sk, predbežný termín dodania predmetu lízingu 13.12.2005, doba finančného prenájmu 60 mesiacov, periodicita splátok mesačne, RPMN 11,31 %, verzia obchodných podmienok T. 1.7-100505- hromadné, pričom v zmluve sa účastníci dohodli, že leasingový nájomca uhradí pred prevzatím predmetu lízingu zvýšenú splátku vopred v dohodnutej sume. V záverečných ustanoveniach uvedenej zmluvy sa dohodli, že neoddeliteľnou súčasťou kúpnej a leasingovej zmluvy sú obchodné podmienky pre finančný prenájom motorových vozidiel a všeobecné poistné podmienky vybranej poisťovne. Ustanovenia kúpnej zmluvy sa riadia zmluvou o vzájomnej spolupráci, uzatvorenej medzi predávajúcim a kupujúcim. Prílohou kúpnej a leasingovej zmluvy je

preberací protokol a splátkový kalendár, ktorý je zároveň daňovým dokladom. V závere sa konštatuje, že táto kúpna a leasingová zmluva je uzatvorená podľa . V prípade, že nájomca je súkromná osoba - nepodnikateľ, táto súhlasí, že leasingová zmluva sa riadi ustanoveniami v znení neskorších zmien a doplnkov . Z vykonaného dokazovania tiež nesporne vyplýva, že pôvodne chcel uvedenú zmluvu s navrhovateľom uzavrieť otec odporkyne p. Y. W., pričom na jeho požiadanie s navrhovateľom nakoniec zmluvu uzavrela samotná odporkyňa, ktorá s uzavretím uvedenej kúpnej a leasingovej zmluvy bez výhrad súhlasila. Odporkyňa pri výsluchu pred súdom uviedla, že si nepamätá, či pri podpisovaní kúpnej a leasingovej zmluvy bola oboznámená s obchodnými podmienkami pre finančný prenájom (leasing) motorových vozidiel spoločnosti T., a či ich prevzala. Vzhľadom k tomu, že v leasingovej zmluve v záverečných ustanoveniach zo dňa 13.12.2005 bola oboznámená s tým, že neoddeliteľnou súčasťou kúpnej a leasingovej zmluvy sú obchodné podmienky pre finančný prenájom motorových vozidiel, okresný súd dospel k právnemu názoru, že podpisom uvedenej leasingovej zmluvy bez výhrad súhlasila i s uvedenými obchodných podmienkami pre finančný prenájom motorových vozidiel, bez ohľadu na to, či sa s nimi oboznámila alebo nie. Považoval za právne irelevantné, či obchodné podmienky pre finančný prenájom motorových vozidiel prevzala samotná odporkyňa alebo jej otec. Okresný súd sa nestotožnil s právnym názorom zástupkyne odporkyne, že v danom prípade chýbala vážnosť vôle zo strany odporkyne uzavrieť predmetnú zmluvu. O uzavretie zmluvy s navrhovateľom ju požiadal jej otec, s čím bez akýchkoľvek výhrad vo vzťahu k navrhovateľovi súhlasila, z čoho potom možno vyvodiť, že u nej nechýbala podstatná zložka platného právneho úkonu v zmysle , a to vážnosť vôle uzavrieť predmetný právny úkon, a to kúpnu a leasingovú zmluvu zo dňa 13.12.2005. Okresný súd ustálil, že medzi účastníkmi bola uzavretá platná kúpna a leasingová zmluva z 13.12.2005, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné podmienky pre finančný prenájom motorových vozidiel. Z článku 15 bod 6 uvedených obchodných podmienok vyplýva, že uvedená leasingová zmluva bola uzavretá ako nepomenovaná zmluva podľa , pričom v uvedenom ustanovení sa účastníci zároveň dohodli, že ich vzťahy sa budú riadiť ustanoveniami v platnom znení, v súlade s . V danom prípade bola teda medzi účastníkmi uzavretá zmluva o finančnom leasingu, ktorého podstatou je záväzok poskytovateľa leasingu (prenajímateľa) dať príjemcovi leasingu (nájomcovi) na určitú dobu do užívania vec, či inú majetkovú hodnotu, ktorú prenajímateľ obvykle za týmto účelom obstará, do svojho vlastníctva na základe dopytu a podľa výberu nájomcu a záväzok nájomcu uhradiť náklady spojené s obstaraním leasingu prostredníctvom leasingových splátok. Nájomca má potom obvykle právo na kúpu predmetu leasingu, kde sa odzrkadľuje základná funkcia finančného leasingu, ktorou je obstarávacia funkcia, pretože jeho cieľom je konečný prevod vlastníctva k predmetu leasingu. Zároveň okresný súd konštatoval, že na predmetnú zmluvu sa vzťahuje i o spotrebiteľských úveroch, pretože táto zmluva nespadá v zmysle citovaného zákona pod zmluvy, na ktoré sa tento zákon nevzťahuje, ale predstavuje inú formu spotrebiteľského úveru v zmysle uvedeného zákona (uvedený názor vyplýva i z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 26.02.2008). Uvedená zmluva má potom povahu spotrebiteľskej zmluvy, a preto pri úprave jednotlivých práv a povinností musia byť rešpektované práva spotrebiteľa, v danom prípade odporkyne, ako slabšej strany pred obratnosťou obchodníkov. Preto bolo v danom prípade potrebné posúdiť, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, alebo či zmluvné podmienky, v tejto zmluve upravené, sa neodchyľujú od v neprospech spotrebiteľa. Pri kolízii jednotlivých zákonov so spotrebiteľským právom je potrebné sa riadiť názorom, že normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov v a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Primárne sa teda použije predpis špeciálny - zákon o spotrebiteľských úveroch, a ak tento určitú otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, a to na základe , pričom sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v a vo vykonávacích predpisoch k nemu. Strany si medzi sebou v danom prípade uzavreli dohodu o voľbe , jeho aplikácia je ohraničená ustanovením , platného v čase uzatvorenia zmluvy, teda pokiaľ sa úprava v ňom obsiahnutá neodchyľuje od v neprospech spotrebiteľa. Odporkyňa zaplatila 38. splátku len čiastočne, 39. a 40. splátku, splatnú 07.04.2009, nezaplatila vôbec, čím sa dostala do omeškania s dvomi splátkami. Vzhľadom k uvedenému možno konštatovať, že navrhovateľ v liste zo dňa 30.04.2009 platne odstúpil od zmluvy. V ďalšom zákon o spotrebiteľských úveroch odkazuje na .

Odstúpenie od zmluvy je v upravené tak, že sa zmluva zrušuje s účinkami ex nunc, čiže od počiatku. Účastníci zmluvy sa však môžu dohodnúť na inom zrušení zmluvy, než od začiatku. Ak si v tomto prípade dohodli aplikáciu , na odstúpenie od zmluvy sa použijú ustanovenia a nasl. a zmluva sa potom zrušuje v zmysle , t. j. okamihom doručenia prejavu vôle jednej strany od zmluvy odstúpiť druhej strane. Čo sa týka odstúpenia, zmluvné strany si dohodli v čl. 13 ods. 1 OP inú úpravu, a to takú, že odstúpenie má okamžitú účinnosť. Keďže ustanovenie je dispozitívnym ustanovením, takúto úpravu nevylučuje. Hoci odstúpenie bolo odporkyni doručené dňa 19.05.2009, k zrušeniu zmluvy došlo dňom odstúpenia od zmluvy leasingovým prenajímateľom, a to s účinkami od okamihu odstúpenia, kedy nastali aj účinky odstúpenia od zmluvy podľa . Čo sa týka navrhovateľom uplatneného nároku z titulu súčtu neuhradených leasingových splátok do odstúpenia od zmluvy, navrhovateľ si túto sumu uplatňuje vo výške 591,48 Eur (časť neuhradenej 38. splátky vo výške 119,42 Eur + neuhradená 39. a 40. splátka 2 x po 236,03 Eur). Keďže odstúpenie nadobudlo účinky dňom samotného odstúpenia leasingového prenajímateľa od leasingovej zmluvy, t. j. dňom 30.04.2009, navrhovateľov nárok na zaplatenie splátok, splatných ku dňu účinnosti odstúpenia, je dôvodný. Keďže si účastníci zmluvy dohodli voľbu a táto nie je v rozpore s , pretože tento pripúšťa, aby si otázku odstúpenia od zmluvy strany upravili aj inak, spravuje sa potom odstúpenie od zmluvy . Z toho potom nepochybne vyplýva, že navrhovateľ má právo na zaplatenie splátok splatných do dňa odstúpenia od zmluvy, preto súd v tejto časti návrhu ako opodstatnenému vyhovel. Čo sa týka nároku navrhovateľa na zaplatenie poplatku za ukončenie zmluvy vo výške 118,50 Eur, a to podľa čl. 7 ods. 5 obchodných podmienok, kde sa dohodlo, že za spracovanie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu aj pri predčasnom (resp. inom ako riadnom) ukončení doby trvania finančného prenájmu sa nájomca zaväzuje uhradiť leasingovému prenajímateľovi odmenu vo výške 3.000,- Sk, a to najneskôr ku dňu podpisu takejto zmluvy, resp. vystavenia takéhoto potvrdenia, je potrebné uviesť, že tento zmluvný nárok je v zmluvných podmienkach vo vyššie citovanom ustanovení upravený, a preto má navrhovateľ na jeho úhradu nárok ( platného ku dňu uzatvorenia zmluvy). V danom prípade je v zmluve uvedená aj RPMN, a preto neprichádza do úvahy ani možnosť jeho nepriznania z dôvodu absencie tohto údaja ( platného ku dňu uzatvorenia zmluvy). Po odstúpení od zmluvy navrhovateľ uzavrel za účelom odpredaja predmetu leasingu kúpnu zmluvu zo dňa 24.07.2009, preto súd v zmysle uvedeného dojednania priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie 3.000,- Sk, čo predstavuje v prepočte 99,58 Eur a v prevyšujúcej časti ohľadom tohto nároku návrh navrhovateľa zamietol, keďže žiadal priznať 118,50 Eur. Navrhovateľ si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie sumy 17,52 Eur z titulu úrokov z omeškania vo výške 0,1 % z dlžných splátok za každý deň omeškania počas trvania leasingového vzťahu. Penalizačnou faktúrou č. J./XX/XXXXX si navrhovateľ vyúčtoval úrok z omeškania z jednotlivých oneskorene uhradených splátok, a to vo výške 17,52 Eur. Tento úrok si uplatnil s poukazom na ustanovenie čl. 11 ods. 4 obchodných podmienok, podľa ktorého leasingový prenajímateľ má právo požadovať od leasingového nájomcu zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Daný úrok pri sadzbe 0,1 % denne predstavuje 36,5 % ročne. Podľa čl. 8 ods. 4 obchodných podmienok každá riadna leasingová splátka je splatná k 7. dňu príslušného splátkového obdobia. Tu je potrebné poznamenať, že úroky si navrhovateľ uplatňoval odo dňa splatnosti jednotlivých splátok, pričom odporkyňa sa dostala do omeškania až nasledujúci deň po splatnosti. V porovnaní s úpravou, obsiahnutou v obchodných podmienkach, v zmysle ustanovenia s použitím Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom od 01.01.2009, by mal navrhovateľ v prípade omeškania odporkyne právo uplatňovať si úrok z omeškania, ktorého výška je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Sadzba ECB k jednotlivým dňom omeškania predstavovala 2 %, a tak maximálna možná výška úroku je 10 % ročne, a tak za čas omeškania odporkyne s jednotlivými splátkami navrhovateľovi podľa zákonnej úpravy patrí suma z titulu úrokov z omeškania vo výške 4,67 Eur. Vo faktúre č. J./XX/XXXXX si navrhovateľ neuplatnil nárok na zaplatenie jednotlivých súm s úrokom z omeškania 10 % ročne, pretože úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 236,03 Eur za obdobie od 01.02.2009 do 19.02.2009, čo predstavuje 18 dní, predstavuje 1,16 Eur, zo sumy 116,61 Eur za obdobie od 08.02.2009 do 19.02.2009, čo predstavuje 11 dní, predstavuje 0,35 Eur, zo sumy 119,42 Eur za obdobie od 08.02.2009 do 31.03.2009, čo predstavuje 51 dní, predstavuje 1,67 Eur, zo sumy 236,03 Eur za obdobie od 08.03.2009 do 31.03.2009, čo predstavuje 23 dní, predstavuje 1,49 Eur, a teda spolu 4,67 Eur. S poukazom na uvedené okresný súd považoval dojednanie

úrokov z omeškania v článku 11 ods. 4 obchodných podmienok, t. j. v časti upravujúcej úrok z omeškania v prípade omeškania s platením dlžnej sumy vo výške 0,1 % denne, čo predstavuje 36,5 % ročne, za ustanovenie v rozpore s , a teda pre rozpor so zákonom ( a ) za absolútne neplatné, preto súd priznal navrhovateľovi nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške podľa a v prevyšujúcej časti ohľadom tohto nároku návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie nákladov spojených s odobratím predmetu leasingu vo výške 177,75 Eur podľa článku 12 bod 4 obchodných podmienok, v zmysle ktorého pri vrátení predmetu leasingu leasingovému prenajímateľovi bez ohľadu na jeho dôvod musí byť motorové vozidlo nájomcom uvedené do riadneho, funkčného a bezvadného stavu, čisté a spolu so všetkými kľúčmi, dokladmi a príslušenstvom. Deň vrátenia a miesto jeho uskutočnenia stanoví leasingový prenajímateľ. Náklady vrátenia a všetky náklady súvisiace znáša leasingový nájomca. V danom prípade si navrhovateľ uplatnil náklady agentúry W. vo výške 149,37 Eur, t. j. náklady spojené s odobratím predmetu leasingu, ktoré si uvedená spoločnosť vyúčtovala fa. č. XXXX/XXXX zo dňa 03.07.2009, ktoré navrhovateľ uhradil dňa 09.07.2009, ktorá suma vrátane 19 % DPH predstavuje spolu 177,75 Eur, ktoré náklady si navrhovateľ vyúčtoval voči odporkyni faktúrou zo dňa 07.07.2009, ktorá bola splatná 07.07.2009. Keďže zaplatenie uvedeného nároku bolo dohodnuté v citovanom čl. 12 bod 4 obchodných podmienok a uvedené náklady vznikli navrhovateľovi zavinením odporkyne. Okresný súd i v tejto časti podanému návrhu ako opodstatnenému vyhovel. Navrhovateľ si ďalej v konaní uplatnil nárok na zaplatenie náhrady škody v súvislosti s odobratím predmetu leasingu vo výške 1.088,88 Eur, a to z titulu súčtu úrokov z budúcich leasingových splátok vo výške 740,29 Eur, parkovného za dobu, než došlo k odpredaju vozidla vo výške 46 Eur, nákladov za zmenu vyznačenia držiteľa na ODI vo výške 271 Eur a nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 70 Eur. Uviedol, že uvedený nárok si uplatňuje v zmysle čl. 13 ods. 1 obchodných podmienok, resp. v zmysle ustanovení o náhrade škody. Podľa čl. 13 ods. 1 obchodných podmienok, leasingový prenajímateľ je oprávnený od kúpnej a leasingovej zmluvy a od všetkých súvisiacich zmlúv z nižšie uvedených dôvodov s okamžitým účinkom pred ich úplným splnením odstúpiť, a tak predčasne ukončiť ich platnosť. Predčasným ukončením sa stávajú splatnými všetky doteraz neuhradené splátky a platby, na ktoré je leasingový nájomca povinný, a to vrátane budúcich. Čo sa týka argumentácie navrhovateľa obsiahnutej v podaní zo dňa 20.05.2010, táto vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. , predovšetkým z jeho odôvodnenia. Podľa tohto rozhodnutia, ak si leasingová spoločnosť (prenajímateľ) v zmluve s leasingovým nájomcom pre prípad predčasného ukončenia leasingovej zmluvy z dôvodu na strane nájomcu dohodne právo na úhradu všetkých dlžných splátok, teda i splátok splatných po odstúpení od zmluvy, nie je výkon tohto práva v rozpore s poctivým obchodným stykom len preto, že ide o splátky splatné po odstúpení od zmluvy. Právnym dôvodom časti žalobnej pohľadávky, predstavujúcej súhrn splátok (splátky istiny vrátane úrokov) splatných po dni účinnosti odstúpenia od zmluvy, je potom dojednanie zmluvných strán o majetkovom vyrovnaní pre prípad odstúpenia od zmluvy. Uvedený názor právny odôvodnil s poukazom na ustanovenie , a platného v Českej republike. Citované ustanovenia sú zhodne upravené v platnom na území Slovenskej republiky, t. j. ide o rovnakú právnu úpravu, platnú na území Českej republiky aj Slovenskej republiky. Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí okrem iného poukázal na to, že ak došlo k zániku zmluvy s poukazom na ustanovenie , odpadol tým dôvod na plnenie v dohodnutých splátkach. Ustanovenie je v zmysle citovaného zákona dispozitívnym ustanovením, od ktorého sa môžu strany v zmluve odchýliť a dohodnúť si pre prípad odstúpenia od zmluvy i ďalšie práva a povinnosti, ako tie, ktoré vyplývajú z tejto dispozitívnej právnej úpravy. Za takéto ustanovenie potom považoval aj zmluvné dojednanie o práve leasingového prenajímateľa na plnenie všetkých leasingových splátok pre prípad odstúpenia od zmluvy a jeho splatnosti. Ďalej uviedol, že na charakter takýchto ustanovení pamätá i veta druhá , podľa ktorého sa odstúpenie od zmluvy nedotýka tých zmluvných dojednaní, ktoré podľa prejavenej vôle alebo vzhľadom k svojej povahe majú trvať i po ukončení zmluvy. Vzhľadom na názor, obsiahnutý v tomto rozhodnutí, ktorý možno aplikovať i na daný prípad, možno považovať nárok navrhovateľa na zaplatenie splatných dohodnutých úrokov po odstúpení od zmluvy spolu vo výške 22.301,90 Sk , čo predstavuje 740,29 Eur, za dôvodný. S poukazom na článok 12 bod 4 uvedených obchodných podmienok okresný súd považoval za dôvodný i návrh navrhovateľa na zaplatenie nákladov z titulu parkovného vo výške 44 Eur na základe faktúry z 03.08.2009, vystavenej dodávateľom S., ako i nákladov v súvislosti s prepisom predmetu leasingu na ODI vo výške 271 Eur na základe faktúry zo dňa 24.07.2009, vystavenej dodávateľom W., ako i nákladov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 70 Eur na základe faktúry zo dňa 24.07.2009, vystavenej dodávateľom M., čo potom predstavuje spolu 1.125,29 Eur, pričom keďže navrhovateľ z titulu týchto nárokov žiadal priznať 1.088,88 Eur, súd v tejto časti ako opodstatnenému vyhovel. Čo sa týka navrhovateľom uplatneného nároku na zaplatenie straty z odpredaja na majetku vo výške 1.208,60 Eur, ktorú vypočítal ako rozdiel súčtu istiny z budúcich splátok po odstúpení vo výške 3.039,60 Eur a výnosu z odpredaja predmetu leasingu vo výške 1.831 Eur, súd s poukazom na čl. 13 bod 1. a článok 7. bod 6 uvedených Obchodných podmienok považuje za opodstatnený, a to i s poukazom na citovaný právny názor zaujatý v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. , preto súd i v tejto časti návrhu ako opodstatnenému vyhovel. Od účinnosti odstúpenia sa stali splatnými splátky 41. až 60., pričom splátky istiny bez dohodnutého úroku predstavujú spolu sumu 91.570,10 Sk, čo predstavuje 3.039,57 Eur, čo súd zistil zo splátkového kalendára k leasingovej zmluve, od ktorej sumy navrhovateľ odpočítal sumu, za ktorú predmet leasingu odpredal, t. j. sumu 1.831 Eur, a tak k úhrade zo strany odporkyne zostáva suma 1.208,57 Eur, v ktorej časti súd návrhu ako opodstatnenému vyhovel. Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržiavanie doby nájmu vo výške 165,97 Eur, uplatnenej podľa čl. 12 ods. 5 Obchodných podmienok, v tejto súvislosti je potrebné poukázať na jeho znenie, podľa ktorého o vrátení motorového vozidla spíšu jeho účastníci protokol, v ktorom uvedú najmä stav predmetu leasingu. Náklady opráv, chýbajúcich vecí, častí alebo príslušenstva znáša v plnej miere leasingový nájomca, ktorý ich nahradí v ich skutočnej výške spolu so zmluvnou pokutou vo výške 5.000,- Sk, v lehote do 14 dní odo dňa ich vyúčtovania leasingovým prenajímateľom. Vzhľadom na uvedené znenie navrhovateľovi nárok na uvedenú zmluvnú pokutu nepatrí, pretože nemožno mať za to, že došlo k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute, keďže v ustanovení je síce uvedená výška zmluvnej pokuty, nie je však uvedené, v súvislosti s porušením akej povinnosti odporkyne má na ňu navrhovateľ nárok, resp. odporkyňa má povinnosť ju uhradiť, čo je v rozpore s , preto súd návrh v tejto časti ako neopodstatnený zamietol. Okresný súd zároveň priznal navrhovateľovi i ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 9 % ročne v súlade s , v spojení s Nariadenia vlády č. v znení neskorších predpisov, a to zo sumy priznanej súdom, poníženej o vyčíslené úroky z omeškania vo výške 4,67 Eur. Zaplatenie súdom priznanej istiny vo výške 3.170,93 Eur s príslušenstvom povolil súd odporkyni v mesačných splátkach po 100 Eur s prihliadnutím na sociálne pomery odporkyne v súlade s Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatňoval voči odporkyni zaplatenie viacerých nárokov v súvislosti s uzavretou kúpnou a leasingovou zmluvou zo dňa 13.12.2005, súd v súlade s rozhodol, že o trovách konania účastníkov rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne, aby návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Uviedla, že zotrváva na svojom právnom názore v tom zmysle, že kúpna a leasingová zmluva, ktorá bola podpísaná s navrhovateľom, je neplatná a bola simulovaným právnym úkonom z dôvodu absencie vážnosti vôle na jej strane takýto právny úkon uzatvoriť. Poukázala na svoju výpoveď v priebehu súdneho konania, ako aj na výpoveď svedka, jej otca, Y. W. s tým, že navrhovateľ od počiatku jednal o uzatvorení zmluvy výlučne s jej otcom a nikdy s ňou samotnou a iba na požiadanie svojho otca predmetnú zmluvu vlastnoručne podpísala, nepoznajúc podmienky tejto spotrebiteľskej zmluvy, nad rámec tých, ktoré sú uvedené v samotnej zmluve. Až po podpise predmetnej zmluvy sa jej otec dostavil do spoločnosti F., kde zložil akontáciu a kde mu pán X. dal podpísať, že prevzal obchodné podmienky pre finančný prenájom, ktoré mu pri tejto príležitosti aj odovzdal a následne svedok podpísal i preberací protokol od vozidla a vozidlo mu bolo vydané. Zdôraznila, že svojho otca nesplnomocnila na žiadne úkony, ani na podpísanie a prevzatie obchodných podmienok leasingu, prevzatie predmetu leasingu, prevzatie splátkového kalendára, a pokiaľ všeobecné podmienky leasingu svedok W. osobne podpísal a prevzal, bol s nimi oboznámený až v čase po podpise spornej zmluvy, nie vopred a v rámci predzmluvných rokovaní. Tvrdila, že zmluvu o finančnom leasingu nie je možné posudzovať podľa o spotrebiteľských úveroch, naopak, právna teória a súdna prax ustálili, že ide o zmluvu, ktorá nie je typickou občianskoprávnou zmluvou, ani typickou obchodnoprávnou zmluvou, ide o zmluvu takú, ktorá predstavuje kombináciu nájomnej zmluvy a zmluvy o kúpe prenajatej veci, ide teda o zmluvu zmiešanú. Poukázala na , platný v čase uzatvorenia zmluvy v spojení s s tým, že navrhovateľ v čase uzatvorenia zmluvy spĺňal zákonnú kvalifikáciu dodávateľa a ona zákonnú kvalifikáciu spotrebiteľa, predmetná zmluva v prípade, že je platná, bude zmluvou spotrebiteľskou, nie však zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa Zdôraznila, že tzv. obchodné podmienky neboli s ňou prerokované vopred individuálne, tieto boli podpísané a prevzaté jej otcom dňa 13.12.2005, t. j. po podpise zmluvy, a preto s poukazom na , a , účinného od 01.01.2008 v spojení s , ju nezaväzujú tie dojednania, ktoré sú obsahom všeobecných obchodných podmienok leasingu, ale maximálne tie, ktoré sú obsahom samotnej zmluvy a aj z tých iba tie, ktoré nevykazujú znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy. Bola toho názoru, že ju zaväzuje zo zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi, iba obstarávacia cena predmetu leasingu s DPH vo výške 289.000,- Sk, zvýšená splátka 30 % z tejto sumy, teda 86.700,- Sk, spracovateľský poplatok vo výške 3.095,- Sk, kúpna cena po riadnom skončení leasingu vo výške 1.000,- Sk bez DPH, jedna splátka vrátane poistenia vo výške 7.111,- Sk, doba finančného prenájmu 60 mesiacov, RPMN 11,31 % ročne. Z uvedeného podľa jej názoru vyplýva, že jej vznikol záväzok uhradiť sumu 289.000,- Sk, navýšenú o RPMN v rozsahu 11,31 % ročne za obdobie 60 mesiacov, spracovateľský poplatok 3.095,- Sk, mínus súčet splátok alebo ich častí, zaplatených navrhovateľovi do času podania návrhu na súd a z takto zistenej sumy tiež príslušenstvo na úrokoch z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Pokiaľ súd prvého stupňa navrhovateľovi jeho nárok priznal v prevažnej miere, pričom toto peňažné plnenie vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok leasingu, nie zo zmluvy samotnej, pričom všeobecné obchodné podmienky neboli s ňou osobne dojednané vopred a individuálne a nebola s týmito oboznámená pred podpisom zmluvy a nemohla ovplyvniť jej obsahom, dôkazné bremeno o opaku navrhovateľ neuniesol. Pritom časť priznaného nároku bola podľa napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa nárokom v podstate duplicitným, keď napríklad súd priznal navrhovateľovi nárok na súčet neuhradených splátok v sume 591,48 Eur, tiež náhradu škody v sume 1.088,88 Eur, ale tiež tzv. stratu z odpredaja majetku v sume 1.208,60 Eur, ktorá je svojou podstatou tiež regresným škodovým nárokom. Vyslovila názor, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, vykonal dostatočné a dôkladné dokazovanie, následne nesprávne vykonané dôkazy vyhodnotil, a najmä posúdil predmetnú kúpnu leasingovú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú podľa až , podľa nesprávne aplikovaného právneho predpisu nezaoberal sa dôsledne a nevyhodnotil prijateľnosť alebo neprijateľnosť tejto spotrebiteľskej zmluvy, a preto aj nesprávne, pokiaľ ide o vyčíslenie peňažného nároku, ktorý navrhovateľovi priznal, rozhodol.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 166,51 Eur. Za správny považoval názor súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi bola uzatvorená platná leasingová zmluva č. Y., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného obchodné podmienky pre finančný prenájom motorových vozidiel, pričom odporkyňa podpisom leasingovej zmluvy bez výhrad súhlasila aj s obchodnými podmienkami. V zhode so záverom súdu prvého stupňa sa nestotožnil s námietkou odporkyne, že pri uzatváraní leasingovej zmluvy u nej chýbala vážnosť vôle uzavrieť predmetnú zmluvu. Nesúhlasil s právnym názorom odporkyne, že zmluvu, uzavretú medzi účastníkmi, je treba považovať za zmluvu zmiešanú, kombináciu nájomnej zmluvy a zmluvy o kúpe prenajatej veci, keď z právnej teórie i súdnej praxe jednoznačne vyplýva, že leasingová zmluva je zmluvou nepomenovanou v zmysle a takto správne ju i súd prvého stupňa posúdil. Za správny považoval záver súdu prvého stupňa, ktorý uložil odporkyni povinnosť zaplatiť jednotlivé leasingové splátky vo výške 591,48 Eur, t. j. do odstúpenia od leasingovej zmluvy, jeho nárok na zaplatenie poplatku za ukončenie zmluvy v zmysle článku 7 ods. 5 obchodných podmienok, nárok na zaplatenie nákladov spojených s odobraním predmetu leasingu vo výške 177,75 Eur, ktorý vyplýva z článku 12 ods. 4 obchodných podmienok, nárok na zaplatenie budúcich leasingových splátok, uplatnených ako súčasť tzv. straty z odpredaja majetku, keď od tejto sumy bol odpočítaný výnos z predaja predmetu leasingu vo výške 1.831 Eur, úrok z budúcich leasingových splátok činí 740,29 Eur a je uplatnený ako súčasť tzv. náhrady škody v súvislosti s odobraním a predajom predmetného leasingu s tým, že poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 13.01.2010, sp. zn. , ktorý je použiteľný i v tomto konaní. Nesúhlasil síce so záverom súdu prvého stupňa o sadzbe úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne a o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute podľa článku 12 ods. 5, ale vzhľadom na výšku týchto zamietnutých nárokov v pomere k celkovej výške uplatnených a priznaných nárokov sa rozhodol proti zamietavej časti rozsudku odvolanie nepodať. Poukázal na rozpornosť odvolania odporkyne, keď na jednej strane navrhuje zamietnutie návrhu v celom rozsahu a na druhej strane poukazuje na skutočnosť, že by mali byť pre ňu záväzné iba ustanovenia, ktoré sú obsahom samotnej leasingovej zmluvy.

Krajský súd preskúmal vec podľa v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov, bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti, vo výroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.170,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.166,26 Eur od 14.08.2009 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100 Eur, splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 15. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok, potvrdiť podľa v časti o zaplatenie 596, Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 591, Eur od 14.08.2009 do zaplatenia s tým, že odporkyňa je povinná dlh zaplatiť v mesačných splátkach po 100 Eur, splatných počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, vždy do 15. dňa v mesiaci, pod stratou výhody poskytnutých splátok v prípade nezaplatenia dvoch splátok a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok okresného súdu zrušiť podľa , zrušiť a v rozsahu tohto zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

V danej veci sa navrhovateľ proti odporkyni domáhal plnenia z kúpnej a leasingovej zmluvy č. Y. zo dňa 13.12.2005, uzavretej medzi účastníkmi tohto konania. Jeho nároky spočívali v dlžných leasingových splátkach vrátane DPH k dátumu účinného odstúpenia od leasingovej zmluvy vo výške 591,48 Eur, poplatku za ukončenie leasingovej zmluvy vo výške 118,50 Eur, úrokov z omeškania vzniknutých počas trvania leasingového vzťahu vo výške 17,52 Eur, náhrady nákladov zmluvnej agentúry, ktorá zabezpečovala odobranie, resp. prevzatie vozidla vo výške 177,75 Eur, náhrady škody v súvislosti s odobratím a predajom predmetného leasingu vo výške 1.088,88 Eur, sumy istiny pozostávajúcej zo zostávajúcich nezaplatených leasingových splátok, ktoré sa dňom účinnosti predčasného ukončenia leasingovej zmluvy stali splatnými a sú považované za paušalizovanú náhrady škody vo výške 1.208,60 Eur a zmluvnej pokuty za nedodržanie doby nájmu vo výške 165,97 Eur.

Súd prvého stupňa považoval za odôvodnené nároky navrhovateľa, spočívajúce v neuhradených leasingových splátkach do odstúpenia od zmluvy vo výške 591,48 Eur - časť neuhradenej 38. splátky vo výške 119,42 Eur + neuhradená 39. a 40. splátka 2 x 236,03 Eur. Dôvodný považovali nárok navrhovateľa na zaplatenie poplatku za ukončenie zmluvy vo výške 99,58 Eur podľa článku 7 ods. 5 obchodných podmienok a vo zvyšnej časti návrh zamietol (navrhovateľ sa domáhal zaplatenia 118,50 Eur). Ďalej považoval za dôvodný nárok navrhovateľa z titulu úrokov z omeškania v celkovej výške 4,67 Eur s tým, že výšku úroku z omeškania stanovil podľa s použitím Nariadenia vlády č. a vo zvyšnej časti návrh zamietol (navrhovateľ sa domáhal úroku z omeškania vo výške 17,52 Eur, spočívajúceho v 0,1 % z dlžných splátok za každý deň omeškania). Za opodstatnený považoval i nárok navrhovateľa na zaplatenie nákladov spojených s odobratím predmetu leasingu vo výške 177,75 Eur podľa článku 12 bod 4 obchodných podmienok. Rovnako za dôvodný považoval nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody v súvislosti s odobratím predmetu leasingu vo výške 1.088,88 Eur s poukazom na článok 13 ods. 1 obchodných podmienok, a to vo výške 740,29 Eur ako splatné dohodnuté úroky po odstúpení od zmluvy, vo výške 44 Eur ako parkovného podľa článku 12 bod 4 obchodných podmienok, vo výške 271 Eur ako náklady v súvislosti s predpisom predmetu leasingu, nákladov na vypracovanie znaleckého posudku vo výške 70 Eur s tým, že spolu sa jedná o sumu 1.125,29 Eur, a pokiaľ navrhovateľ uplatnil nárok na sumu 1.088,88 Eur, jeho návrhu vyhovel. Za opodstatnený považoval i nárok navrhovateľa na zaplatenie straty z odpredaja na majetku vo výške 1.208,60 Eur, ktorú vypočítal ako rozdiel súčtu istiny z budúcich splátok po odstúpení vo výške 3.039,60 Eur a výnosu z predaja predmetu leasingu vo výške 1.831 Eur s poukazom na článok 13 bod 1 a článok 7 bod 6 obchodných podmienok. Nevyhovel nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie doby nájmu vo výške 165,97 Eur, uplatnenej podľa článku 12 ods. 5 obchodných podmienok.

Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi napadnutý odvolaním v časti, v ktorej bol vo zvyšku návrh zamietnutý, v tejto časti krajský súd rozsudok okresného súdu nepreskúmaval, v tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť ( ).

Odporkyňa v podanom odvolaní tvrdila, že kúpna a leasingová zmluva, uzavretá medzi účastníkmi, je neplatným právnym úkonom z dôvodu absencie vážnosti vôle na jej strane takýto právny úkon uzatvoriť. Pokiaľ ide o platnosť kúpnej a leasingovej zmluvy č. Y. zo dňa 13.12.2005, uzavretej medzi účastníkmi, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že pri uzavretí tejto zmluvy nechýbala na strane odporkyne podstatná zložka právneho úkonu v zmysle , a to vážnosť vôle odporkyne uzavrieť predmetný právny úkon. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, odvolacie námietky odporkyne v súvislosti s tvrdenou neplatnosťou kúpnej a leasingovej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi, sú totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné posúdenie platnosti zmluvného vzťahu medzi účastníkmi. Z daného titulu odvolací súd si osvojil, pokiaľ ide o platnosť kúpnej a leasingovej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi dňa 13.12.2005, dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach v tomto rozsahu na ne v zmysle odkazuje.

Odporkyňa v podanom odvolaní ďalej namietala, že zmluva, uzavretá medzi účastníkmi, je zmluvou spotrebiteľskou a je potrebné na ňu aplikovať ust. až , nie je možné na ňu aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských úveroch. Dôvodila, že nebola oboznámená s obsahom všeobecných obchodných podmienok leasingu pred uzavretím predmetnej kúpnej a leasingovej zmluvy, tieto jej neboli ani odovzdané, boli odovzdané svedkovi - jej otcovi, pánovi W. až po podpise zmluvy, a preto ju nemôžu zaväzovať. Vyjadrila presvedčenie, že ju zaväzujú len dojednania samotnej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi, t. j. kúpnej a leasingovej zmluvy zo dňa 13.12.2005 a nie zmluvné podmienky, vyplývajúce z obchodných podmienok.

V danej veci z obsahu spisu nesporne vyplýva, že kúpnu a leasingovú zmluvu č. Y./XX/XXXXX zo dňa 13.12.2005 účastníci tohto konania uzatvorili s tým, že v záverečných ustanoveniach je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou kúpnej a leasingovej zmluvy sú obchodné podmienky pre finančný prenájom motorových vozidiel (leasing) a všeobecné poistné podmienky vybranej poisťovne. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že obchodné podmienky boli podpísané dňa 13.12.2005 za leasingového prenajímateľa, ktorým bola odporkyňa, boli však prevzaté inou osobou, otcom odporkyne po podpise zmluvy. Pokiaľ súd prvého stupňa ustálil, že obchodné podmienky, prevzaté treťou osobou, sú pre odporkyňu záväzné a vyvodil z nich svoj záver pre dôvodnosť nárokov navrhovateľa v tomto súdnom konaní, považuje odvolací súd jeho rozhodnutie minimálne za predčasné.

Zmluva o prenájme s následnou kúpou veci (leasingová zmluva), ktorú veriteľ uzatvoril so spotrebiteľom, spadá do pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva zabezpečuje prevod vlastníckeho práva. Uvedený záver vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad ).

Je však nesporné, že na danú vec dopadajú i ustanovenia až ako zmluvy spotrebiteľskej.

V danej veci bolo významné posúdiť, či obchodné podmienky, ktoré boli deklarované ako súčasť kúpnej a leasingovej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi, boli vopred s odporkyňou prerokované, a či tieto odporkyňa súčasne prevzala pri podpise zmluvy.

Uvedené je významné pre uplatnenie obchodných podmienok, ktoré nie je neobmedzené, naopak, právna úprava stanovuje základné limity pre spotrebiteľské zmluvy, keď platí podľa ,účinného v čase uzavretia kúpnej a leasingovej zmluvy medzi účastníkmi, že za neprijateľnú podmienku v uvedenej spotrebiteľskej zmluve sa považuje najmä ustanovenie, ktoré má spotrebiteľ plniť, a s ktorým sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy. Rovnako platí v zmysle , účinného v čase uzavretia kúpnej a leasingovej zmluvy medzi účastníkmi , že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ obchodné podmienky nie sú súčasťou zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a v zmluve medzi účastníkmi je len odkaz, že súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky, má tak dôjsť k ich záväznosti pre daný právny vzťah, odvíjajúci sa od súhlasu zmluvných strán, takýto len odkaz nestačí. K uvedenému odkazu v zmluve, uzavretej medzi účastníkmi, musí pristúpiť i oboznámenie sa s obsahom obchodných podmienok. Pokiaľ bol spotrebiteľ s obsahom obchodných podmienok pred uzatvorením zmluvy oboznámený, nie je podstatné, akým spôsobom, podstatné je, že spotrebiteľ musí mať adekvátnu možnosť sa s obsahom obchodných podmienok zoznámiť. Neznamená to však, že podpisom zmluvy, v ktorej je odkaz na záväznosť obchodných podmienok, tak skutočne bolo i vykonané. Súdna prax dospela k záveru, že pokiaľ ide o dôkazné bremeno oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, nie je nevyhnutné, aby tieto boli samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však musí ten, kto sa ich dovoláva, preukázať, že boli k zmluve pripojené, alebo že boli druhej strane známe. To predovšetkým platí v prípade spotrebiteľských vzťahov. Uvedené je potom možné zhrnúť tak, že samotný podpis pod tzv. včleňovaciu klauzulu pre uplatnenie obchodných podmienok sám o sebe nepostačuje, ale je potrebné, aby zároveň bol naplnený i druhý predpoklad, teda oboznámenie zmluvných podmienok, či ich faktické priloženie k samotnej zmluve. Dôkazné bremeno preukázať naplnenie uvedených predpokladov potom leží na osobe, ktorá sa ustanovení, uvedených len v obchodných podmienkach, dovoláva. Z uvedeného je teda zrejmé, že vznesené námietky odporkyne môžu v danej veci zohrať zásadnú úlohu. V takomto prípade účastník konania môže dôvodne očakávať, že s jeho námietkami sa bude súd prinajmenšom skutočne zaoberať a vo svojom odôvodnení sa s nimi aspoň stručne vysporiada.

Z obsahu odvolania odporkyne nesporne vyplýva, že v prípade, že súd vyhodnotí zmluvu, uzavretú medzi účastníkmi, t. j. kúpnu a leasingovú zmluvu, uzavretú medzi účastníkmi 13.12.2005 ako platnú, čo je i prípad tejto veci, namieta, že ju zaväzuje iba samotná kúpna a leasingová zmluva a jej obsah, nezaväzujú ju obchodné podmienky, ktoré mali byť súčasťou tejto zmluvy, a ktoré neprevzala.

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nesporne dôvodný, pokiaľ ide o dlžné leasingové splátky, vrátane DPH k dátumu účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 591,48 Eur a úroky z omeškania zo splátok trvajúcich počas trvania leasingovej zmluvy vo výške 4,67 Eur. V tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a je možné konštatovať, že v tomto rozsahu rozsudok súdu prvého stupňa žiadnymi argumentmi nespochybnila ani odporkyňa.

Pokiaľ ide o ostatné nároky navrhovateľa, uplatnené v tomto konaní (ktoré nepodliehajú zamietajúcej časti rozsudku), t. j. poplatok za ukončenie leasingovej zmluvy vo výške 99,58 Eur podľa článku 7 bod 5 obchodných podmienok, náklady na odobratie vozidla vo výške 177,75 Eur podľa článku 12 ods. 4 obchodných podmienok, náhrady škody s odobratím predaja predmetu leasingu vo výške 1.088,88 Eur podľa článku 13 ods. 1, 14. Nezaplatené leasingové splátky, ktoré sa stali dňom účinnosti predčasného ukončenia zmluvy splatnými, rovná sa paušalizovaná náhrada škody vo výške 1.208,60 Eur, vyplývajúce z článku 13 ods. 1 obchodných podmienok, ktoré boli súdom prvého stupňa priznané ako nároky dôvodné, považoval odvolací súd toto rozhodnutie za minimálne predčasné. Súd prvého stupňa je povinný sa dôsledne zaoberať tým, či skutočne bola odporkyňa oboznámená s obchodnými podmienkami navrhovateľa, ktoré by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť kúpnej a leasingovej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi, pred uzavretím tejto zmluvy, a či tým pádom tieto zaväzovali odporkyňu k plneniu v zmysle návrhu navrhovateľa. Až po opätovnom vyhodnotení záväznosti obchodných podmienok pre odporkyňu, ktoré súd prvého stupňa posúdi v odvolacím súdom naznačenom smere, posúdi súd prvého stupňa prijateľnosť uvedených obchodných podmienok i v zmysle súčasnej judikatúry a súdnej praxe a vyhodnotí uvedené obchodné podmienky i s poukazom na ust. a , účinného v čase uzavretia kúpnej a leasingovej zmluvy medzi účastníkmi. Až následne vo veci opätovne rozhodne.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok v napadnutej časti v nárokoch navrhovateľa, vyplývajúcich z ustanovení obchodných podmienok k zmluve kúpnej a leasingovej, zrušil a v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to i v záujme zachovania princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .