Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-23-2014.pdf
PDF · 79.68 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/23/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej vo veci starostlivosti súdu o mal. B. T., nar. XX.XX.XXXX, mal. J. T., nar. X.XX.XXXX a mal. R. T., nar. X.X.XXXX, bytom, T., R. XXX/XX, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcich z matky E. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. č. XXX/XX, T., a z otca R. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. č. XXX/XX, T., v konaní o zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 30P 51/2014-84 zo dňa 9.5.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Súd vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania, opierajúc sa o výsluch účastníkov konania, listinné dôkazy ako aj správu kolízneho opatrovníka návrh otca na zníženie výživného ako aj návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Posledná úprava výživného vo vzťahu k maloletým deťom bola rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 28P 363/12 zo dňa 27.5.2013, od kedy zmena vo výdavkoch na strane odôvodnených potrieb detí nastala v tom, že mal. B. začala navštevovať strednú školu v Prešove, kde došlo k zvýšeniu výdavkov na cestovné ako aj školské pomôcky vzhľadom k odboru, ktorý študuje. Matka momentálne nepracuje, nemá žiaden príjem. Otec platí výživné na maloleté deti spolu vo výške 180,-eur mesačne, výživné pre manželku 30,-Eur mesačne a výživné pre plnoletú dcéru vo výške 100,-eur mesačne. Splácal aj dlžné výživné v celkovej výške 580,-Eur a to spolu s bežným výživným v splátkach po 50,-eur mesačne. Je preukázané, že otec bol dlhodobo práceneschopný a dňa 3.4.2014 požiadal o dávky nemocenského poistenia. Je preukázané, že na strane oprávnených detí došlo k zvýšeniu výdavkov, avšak príjem otca sa nezvýšil, pričom platí aj ďalšie výživné na plnoletú dcéru a príspevok rozvedenú manželku. Výživné, ktoré otec v súčasnosti platí na maloleté deti je primerané jeho zárobkovým schopnostiam a zároveň primerané k potrebám detí, ktoré súd posudzoval v spojení s príjmom otca. Znížením výživného zo strany otca by bolo ohrozené uspokojenie základných potrieb detí spojených s ich výživou ako aj školským vzdelaním. Ak by súd zvýšil výživné zo strany otca na maloleté deti, takto zvýšené výživné by otec vzhľadom k jeho príjmom nebol schopný v platiť.“
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka namietala, že výživné na mal. deti je vo výške 180 Eur, poplatok na krúžky je 120 Eur ročne (mažoretky), 10 Eur mesačne za krúžok na umeleckej základnej škole spolu s polročným poplatkom a poplatkom za zošity a knihu so skladbami, tiež poplatky za návštevu futbalového krúžku a poplatky spojené so štúdiom dizajnu, kde je potrebných veľa výtvarných pomôcok. Otec nad rámec výživného ničím neprispieva. Na základe uvedeného navrhla rozsudok zmeniť a výživné zvýšiť v zmysle návrhu.
Otec sa k podanému odvolaniu vyjadril navrhujúc rozsudok ako správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozsudok je vecne správny.
Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 159 ods. 3 O.s.p., i ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“). Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163 O.s.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenia v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 ZoR. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených, alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania prvšieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov.
Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.
Na základe uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie a správne porovnal majetkové pomery oboch rodičov ako aj odôvodnené potreby mal. detí v času poslednej úpravy a v súčasnosti, pričom vo svojom rozhodnutí správne skonštatoval, že majetkové pomery otca, jeho schopnosti a možnosti sú v takom rozsahu, že je schopný platiť doposiaľ určené výživné. Nebolo preukázané, aby na jeho strane od posledného rozhodnutia súdu došlo k takej zmene pomerov, aby nebol schopný výživné vo výške navrhovanej matkou splácať. V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu jeho majetkové pomery boli rovnaké.
Je tiež potrebné prisvedčiť právnemu záveru súdu prvého stupňa, že u mal. detí došlo k zmene pomerov, ich potreby sa zvýšili a suma výživného, ako bola doposiaľ určená, nepostačuje na pokrytie všetkých ich potrieb. Potreby mal. detí by jednoznačne odôvodňovali zvýšenie výživného, avšak s poukazom na majetkové pomery povinného rodiča, nie je v jeho možnostiach hradiť výživné vo vyšších sumách tak, ako to žiadala matka. Podmienky na zvýšenie výživného na mal. deti preto za súčasných podmienok nie sú dané.
Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení § 146 ods. písm. a) O.s.p. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je podľa § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.