Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/232/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, IČO: 001254524, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky so sídlom organizačnej zložky Pribinova 10 , 851 01 Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpený: B & S Legal s.r.o., Grösslingová č. 5, IČO: 32929049, Bratislava, proti žalovanej: G. F., H.. XX. X. XXXX, trvale bytom S. D. XXXX/X, S., o zaplatenie 3084,26 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. konanie v časti nad uplatnenú sumu 2834,26 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 16,5 % ročne zo sumy 3084,26 eur od 7. 4. 2011 do 22. 8. 2013; so zmluvným úrokom vo výške 16,5 % ročne zo sumy 2984,26 euro od 23. 8. 2013 zo 17. 9. 2013; so zmluvným úrokom vo výške 16,5 % ročne zo sumy 2884,26 eur od 18. 9. 2013 do 31. 10. 2013; so zmluvným úrokom vo výške 16,5 % zo sumy 2834,26 eur od 1. 11. 2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3084,26 euro od 1. 1. 2012 do 22. 8. 2013; úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2984,26 eur od 23. 8. 2013 do 17. 9. 2013; s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2884,26 eur od 18. 9. 2013 do 31. 10. 2013; s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2834,26 eur o od 1. 11. 2013 do zaplatenia z a s t a v u j e,

II. žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1250,80 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1800,80 eur od 1. 1. 2012 do 22. 8. 2013, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1700,80 eur od 23. 8. 2013 do 17. 9. 2013, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1600,80 eur od 18. 9. 2013 do 31. 10. 2013, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1550,80 eur od 1. 11. 2013 do 21. 7. 2014, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1400,80 eur od 22. 7. 2014 do 2. 9. 2014, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1250,80 od 3. 9. 2014 do zaplatenia, v mesačných splátkach 130 eur, vždy do 25-ho dňa toho-ktorého mesiaca pod výstrahou v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky nastane zročnosť celého plnenia, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a,

IV. žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 31,08 eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 12.3.2013 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 3084,26 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom nesplateného úveru.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom - 37 zo dňa 6. 6. 2013, proti ktorému podala v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaná.

Žalovaná v odpore poukázala na to, že v auguste 2013 na skontaktovala so žalobcom a žiadala o umožnenie zaplatiť dlh v splátkach a po telefonickom kontakte uhradila na základe dohody sumu 100 eur. V odpore požiadala o umožnenie zaplatiť dlh v splátkach, nakoľko je samoživiteľkou a býva v prenajatom byte.

Podaním doručeným súdu dňa 21.8.2014 žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť s poukazom, že od žalovanej eviduje úhrady v prospech úverového účtu dňa 22.8.2013 vo výške 100 eur dňa 17.9.2013 vo výške 100 eur a dňa 31.10.2013 vo výške 50 eur.

Podľa až 3 , navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Pre späťvzatie žaloby v časti súd konanie v rozsahu uvedenom v I. výroku, podľa citovaného zákonného ustanovenia zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, tak výsluchom žalovanej ako aj listinnými dôkazmi v neprítomnosti právneho zástupcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd prejednal veci v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to návrhom, odstúpením od zmluvy, zmluvou o poskytnutí hotovostného úveru zo dňa 26.8.2008, harmonogramu splátok, výpisom z účtu, výpisom z obchodného registra, odporom voči platobnému rozkazu žalovanej, s čiastočným späťvzatím žaloby, platobnými príkazmi zo dňa 2.9.2014 a zo dňa 21.7.2014, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 26.8.2008 zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ v zmysle ust. a nasl. , na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 3319,39 eur.

Podľa článku 5. bodu 5. 1 zmluvy sa účastníci konania dohodli, že úver bude úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá bola v deň uzatvorenia 16,50 % ročne.

Podľa čl. 1 bodu 1. 8 za predpokladu, že úroková sadzba a iné poplatky, podľa tejto zmluvy zostanú nemenné počas celej doby splatnosti úveru, a že na účte pre „mPÔŽIČKU“ nebude počas doby splatnosti úveru žiadny zostatok okrem finančných prostriedkov určených na príslušnú splátku, pripísaných deň splátky: RPMN na úver vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy je 17,81 % a celkové náklady spojené s úverom predstavujú sumu 147,644, - Sk.

Podľa článku 1 bodu 1.10 priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver zverejnená podľa a ods. 2 o spotrebiteľských úveroch v platnom znení 22,21 %.

Podľa článku 6 bodu 6.1 zmluvné strany sa dohodli, že dlžník je povinný platiť mBank úroky z rozdielu medzi zostatkom nesplateného úveru a zostatkom na účte pre „mPÔŽIČKu“, a to za každý deň počnúc dňom poskytnutia úveru až do dňa jeho splatenia, podľa úrokovej sadzby platnej v príslušný deň. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník nie je povinný platiť úroky z peňažných prostriedkov úveru, ktoré sa nachádzajú na účte pre „mPÔŽIČKU“.

Podľa článku 1 bodu 1. 4 zo zmluvy úver bol poskytnutý na 60 mesiacov, ktoré začínajú plynúť v deň pripísania peňažných prostriedkov úveru na účet stanovený dlžníkom v bode 1. 3 zmluvy konečná splatnosť úveru bola 26. 8. 2013.

Žalobca podaním zo dňa 4.10.2011 odstúpil od zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPÔŽIČKA“ reg. č. 520700 - 4200711825/8360. Súčasne žalovanej oznámil, že zmluva zanikne v deň doručenia tohto odstúpenia.

Podaním z toho istého dňa vyzval žalovanú na úhradu celkového dlhu 3966,26 eur splátkami vo výške po 170 eur v počte 24 splátok.

Podľa článku 2.4 bodu 2.4.7. odmietnutie prevzatia zásielky alebo vrátenie zásielky z pošty ako nedoručené sa považuje za jej doručenie.

Zo žaloby vyplýva, že pohľadávka žalobcu voči žalovanej predstavuje istinu vo výške 3319,39 eur a príslušenstvo, pričom istina pohľadávky bola zrejmá z výpisu úverového účtu žalovanej. Podľa žalobcu bolo zrejme, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou úveru. Žalobca od zmluvy o úvere odstúpil, a teda posledný stav na úverovom účte predstavuje istinu pohľadávky žalobcu. Žalobca od zmluvy odstúpil 4.10.2011 odstúpenie žalovaná neprevzala v odbernej lehote. Žalovaná podľa výpisu z účtu čerpala prostriedky vo výške celkom 3319,39 eur a to dňa 26. 8. 2008. Žalovaná na účel splatenia úveru poukázala spolu 1518,59 eur. Následne po podaní žaloby uhradila dňa 22.8.2013 na sumu 100 eur, dňa 17. 9. 2013 na sumu 100 eur a dňa 31. 10. 2013 sumu vo výške 50 eur.

Potvrdeniami preukázanými súdu na pojednávaní uhradila ďalšiu sumu dňa 21.7.2014 vo výške 150 eur, dňa 2. 9. 2014 sumu 150 eur.

Podľa , touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:

a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia, b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia, c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov, d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716), e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa , pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa , záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa , ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa , dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa , úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od

a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.

Podľa , veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa , od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa Nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa Nariadenia vlády č. , ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaná dňa 26. 8. 2008 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 3319,39 eur s uvedením dohodnutej úrokovej sadzby vo výške 16,50 % ročne, ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 17,81 % a celkových nákladov dlžníka spojených s týmto úverom vo výške 4900,88 eur.

Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vždy k 26. dňu kalendárneho mesiaca vo výške 81,60 eur počnúc dňom pripísania peňažných prostriedkov na účet až do 26. 8. 2013.

Zmluva o úvere uzatvorená v súlade s ust. a nasl. je tzv. absolútnym obchodom podľa , teda záväzkové vzťahy, ktoré na základe uvedenej zmluvy vznikli, sa spravujú výlučne bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu.

Právna úprava spotrebiteľských úverov je iba špeciálnou úpravou zmluvy o úvere podľa a nasl. .

Keďže žalovaná si na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere neplnila riadne svoje povinnosti a to nevykonávaním úhrad dohodnutých splátok poskytnutého úveru a splatnú časť svojho záväzku neuhradila, žalobca listom zo dňa 4.10.2011 odstúpil od zmluvy.

V danej právnej veci súd považuje za právne významný právny úkon žalobcu, ktorým odstúpil od zmluvy a stalo sa tak podaním zo dňa 4.10.2011.

Vychádzajúc z obchodných podmienok článku 2.4 dohodu 2.4.7 odmietnutie prevzatia zásielky alebo vrátenie zásielky z pošty ako nedoručenej sa považuje za jej doručenie.

Podľa sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, ) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia ( ). Čo v danej právnej veci predstavuje sumu čerpanú sumu úveru žalovanou 3319,39 eur po odpočítaní sumy, ktorú žalovaná uhradila, t. j. zostalo neuhradených 1250,80 eur. Súd započítal aj úradu sumy, ktoré žalovaná preukázala spolu vo výške 300 euro. V prevyšujúcej časti žalobu uplatnenej istiny čiastočne pre späťvzatie návrhu vo vzťahu k sume 250 euro zastavil a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že aj v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť dlžnú sumu vrátane príslušenstva, tu súd uvádza, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa , evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje.

Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v .

V danej právnej žalobca, ako dodávateľ, naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok ).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení . Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25,26,27, rozsudok C-240/98 až C-244/98 ).

Súd dospel k záveru, že na predmetnú vec sa vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení až , že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. Zz., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa .

Z týchto dôvodov súd zamietol žalobu, čo sa týka uplatnených úrokov vo výške 16,50 % od 23. 6. 2009 do zaplatenia.

Vzhľadom k tomu, že čas plnenia nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol medzi účastníkmi dohodnutý a ani čas plnenia tohto typu nároku nie je zákonom stanovený a ani nebol určený v rozhodnutím, žalovaná je v súlade s ust. povinná plniť žalobcovi jeho peňažnú pohľadávku až deň nasledujúci po tom, ako ju žalobca o plnenie požiadal. Vzhľadom k tomu, že žalobca žalovanú vyzval na úhradu dlhu podaním zo dňa 4. 10. 2011 a vo svojom v pôvodnom návrhu žalobca žiadal priznať úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 1. 1. 2012 do zaplatenia, po od toho, ktorého dňa kedy došlo k jednotlivým úhradám do zaplatenia súd priznal nárok úrokov z omeškania od 1.1.2012.

Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Z výsluchu žalovanej mal súd zistené, že žalovanej jediným príjmom je minimálna mzda, z ktorej uhrádza predovšetkým výdavky spojené s bývaním a je teda vo finančnej núdzi. Vzhľadom na jej príjmy nie je schopná vyrovnať pohľadávku žalobcu jednou sumou, preto jej súd podľa povolil splátky po 130 eur mesačne s tým, že keď riadne a včas nezaplatí, čo i len jednu splátku, stane sa zročnou celá pohľadávka, resp. jej zostatok.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením veta druhá , keď zohľadnil skutočnosť, že návrhu v časti o zaplatenie 250 eur zastavil vzhľadom na správanie sa žalovanej, ktorá uhradila po podaní návrhu časť pohľadávky.

Plný úspech žalobcu v konaní, by predstavoval sumu 3084,26 eur, dôvodný návrh bol však len v sume 1800,80 eur ( aj platbami ktoré uhradila žalovaná po podaní žaloby) úspech žalobcu bol 58,40 % a neúspech 41,60 %.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd postupoval. podľa - Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo a ich náhradu priznal v konaní takmer plne úspešnému žalobcovi. Žalobca mal úspech iba v nepatrnej časti konania, naviac za účelné trovy žalobcu súd považoval iba zaplatený súdny poplatok vo výške 185 eur vo výške pomeru úspechu a neúspechu 16,80 % (58,40 - 41,60), čo predstavuje sumu 31,08 eur.

V ďalšom súd postupoval v súlade s argumentáciou NS SR rozhodnutie sp. zn. , v zmysle ktorého: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Podľa súdu totožne možno postupovať aj v prípade účastníka konania, súdu je známe, že v prípade žalobcu tento obdobné žaloby na rovnakom skutkovom základe (za úplne rovnakých zmluvných podmienok poskytnutých úverov) podal veľké množstvo a jedná sa o formulárové žaloby, kde sa mení len výška pohľadávky.

Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi a ktorý mal len čiastočný úspech v konaní bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené.

Pretože žalobca ktorému súd priznal náhradu trov konania, je v konaní právne zastúpený, platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom rozsahu je v zmysle ust. účet (adresa sídla) jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.