Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-232-2022.pdf
PDF · 113.1 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/232/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, Mgr. Jana Fandáková, LL.M., v právnej veci maloletého dieťaťa: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. R., zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov: matka R. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., Z. XX, právne zast.: JUDr. František Pitoňák, advokát so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves a otec Š. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, K., t.č. Č. I., zast. splnomocneným zástupcom: Š. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. Y. X, K., v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na maloletú R. P., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa na sumu 100,- eur mesačne a to počnúc od 13.09.2022, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné na maloletú za obdobie od 13.09.2022 do 31.01.2023 v celkovej sume 312,29 eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
II. Návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej za obdobie od 01.09.2022 do podania návrhu zamieta.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 15P/119/2010 - 16 zo 16. júna 2010 v časti určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloletú.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom tohto konania je rozhodovanie o návrhu navrhovateľky - matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, ktorý bol súdu doručený dňa 13.09.2022 a to zo sumy 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa na sumu 100,- eur mesačne a to počnúc od 01.09.2022.
2. Matka podaný návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 15P/119/2010 - 16 zo 16. júna 2010, pričom od tohto rozhodnutia už uplynulo približne 12 rokov, a teda ide samo o sebe o skutočnosť, ktorá zakladá zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu výšky výživného. Navrhovateľka preto poukázala na to, že za túto dobu došlo nielen k všeobecnému nárastu životných nákladov, ale aj k podstatnému zvýšeniu výdavkov maloletého dieťaťa. Maloletá R. je toho času žiačkou 2. ročníka Hotelovej akadémie v T.T. V. L., s čím sú spojené výdavky na zakúpenie učebníc, zošitov, slovníkov, cvičebníc, iných školských potrieb, uniformy a obuvi na prax. Maloletá má tiež výdavky na cestovné vo výške cca 20,- Eur mesačne. Zvýšené výdavky maloletej sú aj na ošatenie a hygienické potreby. Matka k svojim pomerom uviedla, že pracuje ako
sanitárka v nemocnici v K. kde dosahuje mesačný čistý príjem vo výške 700,- Eur. Výšku bežných mesačných nákladov spojených s chodom domácnosti navrhovateľka uviedla cca 400,- Eur. Náklady na chod domácnosti, starostlivosť o maloletú a výšku príjmu zdokladovala navrhovateľka prílohami svojho návrhu (v súdnom spise vedené pod č.l. 4 až 8).
3. Uznesením sp. zn.: 15P/232/2022-21 zo dňa 20.10.2022 súd ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletej v tomto konaní.
4. K návrhu sa písomne vyjadril otec maloletej a to podaním doručeným súdu dňa 14.11.2022. Otec v podaní rozporoval tvrdenia matky uvedené v jej návrhu a to v časti jej príjmu, kde otec uviedol, že matka dosahuje príjmy aj z inej pracovnej činnosti ako je jej zamestnanie na pozícii sanitár v nemocnici v K.. Otec tiež spochybnil náklady matky spojené s chodom domácnosti, nakoľko o tieto náklady sa má matka deliť so svojim bývalým manželom, ktorý má bývať s ňou v tejto domácnosti. Otec ďalej spochybnil platby za poistenie maloletej ako aj platby za sporenie na jej účet. K plateniu výživného uviedol, že toto na maloletú Martinu neplatí, nakoľko mal mať s matkou ústnu dohodu, na základe ktorej matka neprispieva na výživu syna T., ktorý býva v domácnosti starého otca. K svojim pomerom otec uviedol, že je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Ako prílohu svojho vyjadrenia predložil súdu „. N. C. Y. T. O. E. XX.XX.XXXX“ zo dňa 13.10.2022, z obsahu ktorej súd zistil, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou. Otec súčasne predložil súdu plnú moc, na základe ktorej poveril zastupovaním v tomto konaní svojho otca.
5. Dňa 29.11.2022 bola súdu doručená správa kolízneho opatrovníka z prešetrenia rodinného prostredia, z obsahu ktorej súd zistil tieto skutočnosti:
Matkou mal. dieťaťa je R. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., J. Z. Č.. XX, ktorá je zamestnaná ako sanitárka na chirurgickom oddelení v Nemocnici AGEL K. a. s., s mesačným príjmom cca 700,- Eur. Matka poberá prídavok na dve deti vo výške 60,- Eur mesačne. Prídavok na syna T. poukazuje k jeho rukám. Matka tiež vykonáva osobnú asistenciu nevidiacej osobe. Príjem z tejto činnosti je cca 260,- Eur mesačne. Otcom mal. dieťaťa je Š. P., nar. XX.X.XXXX, bytom K. Y. Y. Č.. X, ktorý je od 16.11.2022 v evidencii nezamestnaných tunajšieho úradu. Pred evidovaním na tunajšom úrade pracoval v Českej republike. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č- 15P/119/2010 zo dňa 16.6.2010, súd schválil rodičovskú dohodu. Mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu detí po 30% zo sumy životného minima. Rodičia majú okrem mal. R. vyživovaciu povinnosť aj k synovi T., ktorý je študentom a v auguste tohto roku dovŕšil plnoletosť. Mal. R. je žiačkou druhého ročníka Hotelovej akadémie v T. V. L.. Výška mesačného cestovného súvisiaceho s návštevou školy je cca 20,- Eur. Poplatok za stravu v školskej jedálni je cca 30,- Eur mesačne. Za obuv na praktické cvičenie matka uhradila 30,- Eur. Dieťaťu je potrebné zabezpečiť rovnošatu, predpokladané náklady sú 80,- Eur. Na začiatku školského roka bolo uhradených 20,- Eur za školskú tašku. Za ďalšie potreby a pomôcky na začiatku školského roka bolo uhradených cca 50,- Eur. Jednorazový poplatok škole bol uhradený vo výške 10,- Eur. Náklady na zabezpečenie hygienických potrieb pre dieťa sú vo výške cca 30,- až 40,- Eur mesačne. Štvrťročné náklady na zabezpečenie oblečenia a obuvi pre dieťa sú vo výške cca 200,- Eur. Za poistenie seba a detí matka uhrádza 60,- Eur mesačne. R. a T. majú uzatvorené ďalšie poistenia vo výške 25,- Eur a 30,- Eur mesačne. Náklady na zbierku na stužkovú slávnosť sú vo výške 10,- Eur mesačne. Pediatrom dieťaťa je MUDr. D. P. v K.. Dieťa tiež navštevuje endokrinologickú ambulanciu MUDr. E. v Y.. Lieky neužíva. Mal. R. nenavštevuje žiadne záujmové krúžky. Dieťa dostáva vreckové vo výške cca 10,- Eur mesačne. Matka s dcérou a partnerom bývajú v trojizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky. Mesačné náklady na bývanie sú vo výške 230,- Eur. Matka spláca hypotekárny úver vo výške 121,- Eur mesačne. Matka uviedla, že mesačné náklady na zabezpečenie stravy pre rodinu sú cca 300,- Eur. Matka pri pohovore uviedla, že na podanom návrhu trvá. S otcom detí nie je v žiadnom kontakte. Nie sú jej bližšie známe jeho osobné a majetkové pomery. Nemá vedomosť či pracuje. Toho času sa pravdepodobne zdržiava u svojho otca. Matka uviedla, že od júla 2022 do októbra 2022 otec na výživu dcéry prispel vo výške 96,11 Eur. Od októbra doposiaľ prispieva vo výške 32,11 Eur mesačne. Matka uviedla, že do júla 2022 bývalý partner výživné neuhrádzal. Dôvodom bolo, že jeho otec sa osobne staral o ich syna T.. Matka uviedla, že na potreby syna prispievala nákupom oblečenia, potravín a iných osobných potrieb. Synovi prispievala aj vreckovým. Kupovala mu darčeky k meninám, narodeninám a Vianociam. Matka uviedla, že dcéra nie je s otcom v žiadnom kontakte. Kolízny opatrovník vykonal pohovor so starým otcom mal. R., p. Š. P., ktorý zastupuje svojho syna. P. P. uviedol, že jeho syn je toho času doma a na pohovor sa nedostavil z dôvodu zdravotných problémov. Liečený u lekára nie
je. Pravdepodobne má zdravotné problémy po očkovaní. P. P. uviedol, že v poslednom zamestnaní dostal jeho syn výpoveď. Pracoval v strojárenskom podniku. Zamestnaný bol prostredníctvom agentúry. K výške príjmu z pracovnej činnosti syna sa p. P. vyjadriť nevedel. Uviedol, že toho času je jeho syn v evidencii nezamestnaných a nemá žiaden príjem. Prácu si údajne hľadá. Pán P. uviedol, že svojho syna živí. Uviedol, že jeho syn mal s matkou detí dohodu, v zmysle ktorej si navzájom nebudú uhrádzať výživné. T. je v starostlivosti starého otca. Pán P. uviedol, že jeho syn si vyživovaciu povinnosť neplní žiadnym spôsobom. Uviedol, že jeho syn je v situácii, ktorá mu nedovoľuje, aby si vyživovaciu povinnosť k dcére plnil. Z dôvodu, že sa zdržiaval v Čechách, nebol s dcérou v osobnom kontakte. Údajne sú však v kontakte telefonickom. P. P. uviedol, že odkedy je jeho syn v K., s dcérou sa nestretol. Uviedol tiež, že pokiaľ sa finančná situácia jeho syna zlepší, je pripravený prispievať na výživu dcéry. P. P. uviedol, že s vnukom a synom bývajú v trojizbovom byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Uviedol, že jeho syn sa súdneho pojednávania nezúčastní. Zastúpi ho on ako jeho splnomocnenec.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 02.12.2022, ktorého sa zúčastnil otec maloletej spolu so svojim splnomocneným zástupcom, ako aj kolízny opatrovník. Matka sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila. Splnomocnený zástupca navrhol, aby súd návrh matky zamietol. K pomerom otca maloletej uviedol, že tento prišiel v ČR o prácu, vrátil sa domov, našiel si prácu v B. avšak neprešiel vstupnou prehliadkou, keďže má mať problémy s nohami a pri tejto práci bolo potrebné stáť za pásom. Súd tiež vypočul otca maloletej, ktorý v rámci svojej výpovede uviedol, že v ČR pracoval ako montážny pracovník v strojárskom priemysle. Vyučený je v odbore kaderník, pričom v tomto obore pracoval do roku 1997. Výplatu v poslednom zamestnaní dostával na ruku, pričom mu z nej sťahovali náklady na ubytovanie na ubytovní. Takto pracoval 2 roky, pričom šlo o agentúrne zamestnávanie. Pracovný pomer bol podľa tvrdenia otca ukončený z dôvodu nedostatku objednávok. Podľa jeho tvrdenia si ponechali kmeňových zamestnancov a agentúrnych si zavolali s tým, že už pre nich nemajú prácu. Predtým tiež pracoval na Slovensku v spoločnosti F., a tiež ako živnostník. Otec poukázal tiež na to, že o mal. syna T. sa stará toho času jeho otec, stará matka zomrela pre 4 rokmi. S mal. Martinou sú podľa jeho tvrdenia v telefonickom kontakte, nad rámec vyživovacej povinnosti jej od 01.09.2022 neprispel nič. Otec má podľa svojich tvrdení dlhodobo problémy s nohami, vždy pracoval v takej práci kde bola záťaž na nohy a kolená, po očkovaní sa jeho stav zhoršil, lekár mu mal povedať, že ide o opotrebovanie, zrejme nedostatok maziva, má si kupovať minerály a vitamíny. Diagnóza mu určená nebola. Nebol u žiadneho neurológa ani ortopéda. O jeho zdravotnom stave mu mal povedať lekár, ku ktorému spadal ako agentúrny zamestnanec. Otec potvrdil, že sa uchádzal o prácu v B., avšak pre jeho zdravotný stav mu mali oznámiť, že práce pre neho nie je vhodná. Toho času je bez príjmu, žije v domácnosti svojho otca. V Českej republike požiadal o dávku v nezamestnanosti, je evidovaný na tunajšom úrade práce. Fajčí tabak, denne minie 1,20 Eur. Otec na pojednávaní súd predložil mzdový list za obdobie od 01/2022 do 09/2022, podľa ktorého za uvedené obdobie dosiahol celkovo čistý príjem 129.975 CZK, t.j, 5.466,07 Eur, čo predstavuje 607,34 Eur v priemere. Svoje náklady vyčíslil na sumu 398,- Eur mesačne.
7. Na pojednávaní dňa 03.02.2023 súd vypočul navrhovateľku, ktorá v rámci svojej výpovede opakovane poukázala na dôvody, ktoré ju viedli k podaniu návrhu na zvýšenie výživného zo strany otca na mal. dcéru. Poukázala na svoje majetkové, osobné, platové a sociálne pomery ako aj na náklady spojené s vedením domácnosti a starostlivosťou o maloletú. Navrhovateľka sa pri svojej výpovedi pridržala tvrdení uvedených v podanom návrhu, resp. zistených kolíznym opatrovníkom. Matka sa tiež vyjadrila k svojmu vzťahu k synovi T., pričom súdu preukázala, že prídavok na T. mu poukazuje k jeho rukám o čom predložila príjmové doklady ním podpísané. Na pojednávaní bol tiež prítomný splnomocnený zástupca otca, ktorý uviedol, že otec si našiel prácu v N. cez pracovnú agentúru, pričom pracuje 2 týždne. Zástupca nevie koľko otec zarobí, býva na ubytovni, zdravotnou prehliadkou prešiel. Vo vzťahu k T. zástupca uviedol, že ho navrhuje vypočuť v konaní, aby bolo preukázané, že príjmové pokladničné doklady nie sú pravdivé. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že odporúča súdu, aby vyhovel návrhu matky v celom rozsahu, výška výživného je nepostačujúce, maloletá je stredoškoláčka a výživné nepostačuje na pokrytie jej potrieb.
8. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
9. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
13. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 32,11 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. Podľa § 111 CMP , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
c) výžive maloletého,
21. Podľa § 120 CMP, súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom, ktorý okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia.
22. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
23. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
24. Súd v prvom rade musí poukázať na skutočnosť, že predmetom tohto konania je rozhodovanie o výške vyživovacej povinnosti otca voči jeho mal. dcére R. a preto toto konanie nemôže slúžiť na usporiadanie vzťahov v rodine voči T. P., nar. XX.XX.XXXX. Pokiaľ sa o menovaného skutočne dlhodobo starali jeho starí rodičia, resp. starí otec po smrti manželky, bolo ich oprávnením domáhať sa zverenia
vtedy maloletého T. do ich náhradnej osobne starostlivosti a požadovať rozhodnutie súdu o vyživovacej povinnosti rodičov voči nemu, resp. túto vyživovaciu povinnosť vymáhať. V čase rozhodovania súdu v tomto konaní je už T. plnoletý a preto je na ňom či využije svoje oprávnenie domáhať sa zvýšenia či určenia vyživovacej povinnosti zo strany jeho rodičov a to podaním samostatného návrhu, o ktorom bude súd rozhodovať v samostatnom konaní. Nateraz preto súd pre potreby dokazovania v tomto konaní nepovažoval za potrebné vypočuť T. v postavení svedka a tiež nepovažoval za potrebné vysporiadať sa s otázkou, či mu je zo strany jeho rodičov poskytované akékoľvek plnenie.
25. Predmetom tohto konania je ako už bolo uvedené rozhodovanie o výške vyživovacej povinnosti otca voči jeho mal. dcére R. a to na základe návrhu matky, ktorá navrhla, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa na sumu 100,- Eur mesačne, pričom na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom návrhu, predložených listín, účastníckych výpovedí a vykonaného sociálneho šetrenia má súd za to, že tomuto návrhu je potrebné vyhovieť.
26. S prihliadnutím na citovanú právnu úpravu súd skúmal existenciu zmeny pomerov na strane maloletej ako aj jej rodičov, pričom v čase rozhodovania o poslednej úprave vyživovacej povinnosti boli obaja rodičia nezamestnaní, bez stabilného príjmu, otec poberal dávku v hmotnej núdzi, matka prídavky na deti a dávku pri práceneschopnosti. Otec mal v tom čase aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére R. P., nar. XX.XX.XXXX. Matka žila s maloletými deťmi v byte svojej matky. Maloletá R. navštevovala materskú školu. Toho času je maloletá naďalej v starostlivosti matky, pričom pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú, súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dcéru osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb maloletej, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania maloletej, rozvojom jej záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, či potreba zabezpečiť maloleté dieťa finančne pre prípad budúcich nepredvídateľných nákladov (tvorba úspor), t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku konkrétneho dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
27. Pokiaľ ide o existenciu zmeny pomerov na strane maloletej, v jej prípade došlo k zmene pomerov a to v súvislosti s nástupom na vyšší stupeň vzdelávacieho systému, s čím sú jednoznačne spojené zvýšené náklady. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že každé maloleté dieťa sa takto dostáva na ďalší stupeň vývoja a to, ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Náklady na maloletú tak podľa zistenia súdu objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na jej bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc tiež na zreteľ jej vek. Na strane rodičov došlo taktiež k zmene pomerov.
28. Súd pri matke vychádzal zo zistených pomerov a teda, že matka je toho času zamestnaná, pričom jej čistý priemerný mesačný príjem zo zamestnania je cca 700,- Eur mesačne. Matka je tiež poberateľom prídavku na maloleté dieťa a má tiež príjem z výkonu osobnej asistencie nevidiacej osoby. Pokiaľ ide o majetkové pomery, matka s maloletou bývajú v byte, ktorý matka kúpila a financovala prostredníctvom hypotekárneho úveru. Matka tak v čase od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti vytvorila stabilné výchovné prostredie pre svoju maloletú dcéru ako aj začala dosahovať príjem na uspokojovanie potrieb svojej dcéry. 29. U otca súd zistil, že podľa tvrdenia splnomocneného zástupcu je toho času zamestnaný, resp. v čase pred podaním návrhu zamestnaný bol a svoju ochotu pracovať tiež deklaroval vo svojom vyjadrení
a výpovedi na pojednávaní. Pokiaľ ide o stratu jeho posledného zamestnania, súd nemôže overiť jeho tvrdenia, nakoľko otec súdu predložil dohodu o ukončení pracovného pomeru a nie výpoveď. Otec na rozdiel od matky nemáva stabilné zamestnanie a preto nie je možné vychádzať len z fakticity jeho príjmu, ale je nevyhnutné prihliadnuť aj na potencionalitu jeho príjmov vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav a dosiahnuté vzdelanie. Pokiaľ ide o zdravotný stav otca, podľa názoru súdu tento žiadnym spôsobom neosvedčil existenciu akéhokoľvek ochorenia, ktoré by mu malo brániť vo výkone pracovnej činnosti. Pokiaľ ide o jeho vzdelanie, súd vzal na vedomie, že otec nepracuje v odbore, v ktorom sa vyučil, avšak sám deklaroval prax vo výrobnej / montážnej sfére. S ohľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosiahnuť aspoň príjem v minimálnej výške, ktorý v Slovenskej republike predstavuje sumu 700,- Eur v hrubom, resp. 568,97 € čistom mesačne. Suma 100,- Eur, na ktorú súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. R. tak predstavuje len 17,6 % jeho potencionálneho príjmu, pričom existuje predpoklad, že otec môže v zahraničí dosiahnuť aj vyšší príjem. Navyše od posledného rozhodovania o výške výživného otcovi odpadla vyživovacia povinnosť voči dcére R. P., nar. XX.XX.XXXX. Pre úplnosť súd uvádza, že otec deklaroval súdu svoj kladný vzťah k fajčeniu tabaku, pričom vylúčením tohto zvyku zo svojho života je podľa názoru súdu schopný ušetriť sumu 36,- Eur mesačne v priemere a zlepšiť tak životnú úroveň svojej dcéry.
30. Hodnotiac všetky uvedené skutočnosti, vzhľadom na aktuálny vek maloletej, ako aj výdavky spojené s uspokojením jej potrieb a vynakladaných na jeho starostlivosť, s ktorými sa súd počas konania oboznámil má súd za to, že na výživu maloletej R. toho času postačuje, ak bude otec prispievať k rukám matky sumou 100,- Eur mesačne tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
31. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú odo dňa podania návrhu na tunajšom súde, t.j. od 13.09.2022, vznikol otcovi za obdobie do rozhodnutia súdu nedoplatok na výživnom v celkovej výške 312,29 Eur, na úhradu ktorého ho súd zaviazal spôsobom uvedeným vo výroku I. tohto rozsudku. Súd tak prihliadol na to, že otec na výživu dcéry prispieval sumou 32,11 Eur mesačne, pričom za mesiace 01/2023, 12/2022, 11/2022 a 10/2022 mu vznikol dlh vo výške 271,56 Eur (4 x 67,89 Eur) a za 18 dní mesiaca september 2022 dlh vo výške 40,73 Eur.
32. Súd výrokom II tohto rozsudku zamietol návrh matky v časti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej za obdobie od 01.09.2022 do podania návrhu, nakoľko k takémuto rozhodnutiu, kedy súd rozhodne o vyživovacej povinnosti pred začatím konania môže súd pristúpiť len z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom matka existenciu takýchto dôvodov žiadnym spôsobom neosvedčila. 33. Nakoľko súd rozhodol o novej výške vyživovacej povinnosti zo strany otca, rozhodol výrokom III tohto rozsudku tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 15P/119/2010 - 16 zo 16. júna 2010 v časti určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloletú.
34. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
36. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. O trovách konania súd rozhodol výrokom IV tak, že náhradu trov nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.