Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Sd-197-2014.pdf
PDF · 84.81 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sd/197/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Y. C., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom I. T., L. XXX/X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o spätné priznanie starobného dôchodku, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. februára 2014 v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. júla 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a v e c v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. februára 2014 podľa § 65, § 274, § 293z a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 17. júla 2010 starobný dôchodok v sume 236,50 € mesačne, od 1. januára 2011 zvýšila starobný dôchodok na sumu 240,80 € mesačne, od 1. januára 2012 zvýšila starobný dôchodok na sumu 248,80 € mesačne, od 1. januára 2013 na sumu 260,- € mesačne a od 1. januára 2014 na sumu 268,80 € mesačne.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal o spätné vyplatenie dôchodkových dávok od 21. decembra 2005 do 17. júla 2010 a o výpočet starobného dôchodku od 21. decembra 2005, zároveň žiadal o odstránenie tvrdosti zákona.
Odporkyňa v rozsiahlom vyjadrení k opravnému prostriedku poukázala na § 65 ods. 1 a § 293z Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. s tým, že dôchodkový vek navrhovateľa podľa § 65 ods. 2 a § 274 Zákona o sociálnom poistení s použitím ust. § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení dosiahol dovŕšením 55 rokov veku dňa 21. decembra 2005. Pretože navrhovateľ zároveň získal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby, splnil podmienky nároku na starobný dôchodok v súlade s § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení dňa 21. decembra 2005. K tomuto dňu navrhovateľ získal 13 991 dní obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Navrhovateľ získal 38 rokov a 121 dní obdobia dôchodkového poistenia. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 21. decembru 2005, získal navrhovateľ 13 991 dní obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 38,3316 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Na námietku navrhovateľa, ktorou žiada o spätné priznanie starobného dôchodku od 21. decembra 2005 poukázala odporkyňa na ust. § 112 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. V súlade s týmto ustanovením odporkyňa
postupovala a navrhovateľovi bol tri roky spätne od uplatnenia nároku neformálnou žiadosťou zo dňa 16. júla 2013, doručenou odporkyni 17. júla 2013, t. j. od 17. júla 2010 priznaný starobný dôchodok v sume 236,50 € mesačne, zvýšený od 1. januára 2011 na 240,80 € mesačne, od 1. januára 2012 na 248,82 € mesačne, od 1. januára 2013 na 260,- € mesačne a od 1. januára 2014 na 268,80 € mesačne. Z tohto dôvodu považuje námietku navrhovateľa za neodôvodnenú. Na ďalšiu námietku navrhovateľa, ktorou žiadal o odstránenie tvrdosti zákona, poukázala na to, že toto bolo možné za účinnosti Zákona o sociálnom zabezpečení (§ 174). Od 1. januára 2004 nadobudol účinnosť Zákon o sociálnom poistení, ktorý vo svojich ustanoveniach inštitút možnosti odstránenia tvrdosti zákona neobsahuje. Podľa odporkyne o priznanie starobného dôchodku navrhovateľa bolo rozhodnuté na základe spisového a evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v ústrednej evidencii odporkyne správne v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré navrhovateľ žiadnym spôsobom nespochybnil, preto žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 11. februára 2014 ako vecne správne potvrdil.
Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že pokiaľ sa týka predmetu sporu, súhlasil s tým, že mu bol od 17. júla 2010 priznaný prepočet dôchodkových dávok v sume 236,50 € mesačne, ale tvrdil, že nárok na starobný dôchodok mu vznikol v roku 2005, kedy dovŕšil vek 55 rokov. Nesúhlasil s tým, že odporkyňa aplikovala ust. § 112 Zákona o sociálnom poistení na určenie doby odchodu do dôchodku. Tvrdil, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení už od 21. 12. 2005, kedy nadobudol vek 55 rokov a splnil podmienky § 65 Zákona o sociálnom poistení. Naďalej poukazoval na to, že bol ukrátený o dobu, za ktorú mu odporkyňa dôchodok nepriznala.
Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo dňa 8. 7. 2014 a poukázala na znenie ust. § 112 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa dávky vyplácajú tri roky spätne od podania žiadosti. Navrhovateľ podal žiadosť o starobný dôchodok dňa 8. 1. 2013 a žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku dňa 16. júla 2013, ktorý bol priznaný od 21. decembra 2012 rozhodnutím odporkyne zo dňa 23. januára 2013. Na základe uvedeného navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. 2. 2014 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 17. 7. 2014 ako vecne správne potvrdiť.
Navrhovateľ k tomu uviedol, že on súhlasí s výškou priznanej dávky, ale nesúhlasí s dátumom stanovenia priznania starobného dôchodku. Žiadal, aby mu bol starobný dôchodok priznaný od roku 2005, kedy nadobudol vek 55 rokov a zároveň nesúhlasil s aplikáciou § 112 Zákona o sociálnom poistení.
Krajský súd v súlade s § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť.
Navrhovateľ, narodený 21. decembra 1950, neformálnou žiadosťou zo dňa 17. júla 2013 požiadal o prehodnotenie starobného dôchodku od 17. júla 2010. Žiadal prehodnotiť rozhodnutie odporkyne v časti spätnej platnosti vyplatenia dôchodkových dávok, zobrať na vedomie tvrdosť zákona a uhradiť dôchodkové dávky za obdobie odo dňa ich vzniku, teda od 21. decembra 2005 do 17. júla 2014.
Z dávkového spisu súd zistil z potvrdenia Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu odboru sociálneho zabezpečenia zo dňa 6. 12. 2013 - že navrhovateľovi bol priznaný od 1. 12. 1994 príspevok za službu podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších predpisov. Pre nárok a výšku príspevku za službu bola zhodnotená doba náhradnej vojenskej služby od 1. 10. 1971 do 29. 2. 1972 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru v PZ od 1. 3. 1972 do 30. 11. 1994 v I. kategórii funkcií. Od 1. júla 2002 bol príspevok za službu menovaného podľa § 124 ods. 3 písm. b) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok.
Navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok z I. kategórie funkcií podľa piatej časti Zákona o sociálnom zabezpečení, jeho službu je preto potrebné v súlade s § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a § 14 ods. 4 Zákona o sociálnom zabezpečení hodnotiť ako zamestnanie v I. pracovnej kategórii.
Keďže z titulu služby policajta navrhovateľovi nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevznikol a jeho výsluhový príspevok sa za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. iba považuje, v zmysle § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je možné stanoviť pre neho iné, menej výhodné podmienky pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok.
Výkon služby policajta v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov v zmysle § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v spojení s § 14 ods. 4 a § 21 ods. 1 písm. c) Zákona o sociálnom zabezpečení podľa názoru súdu navrhovateľovi zachová nárok na starobný dôchodok od dovŕšenia veku 55 rokov.
Pokiaľ však navrhovateľ žiada o priznanie starobného dôchodku už od 21. decembra 2005, táto jeho požiadavka nie je dôvodná. V zmysle ust. § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. možno dôchodkovú dávku priznať najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku. V danom prípade, to znamená, že navrhovateľovi možno starobný dôchodok priznať najskôr od 9. januára 2010, keďže nárok na túto dávku uplatnil na pobočke Sociálnej poisťovne až 9. januára 2013.
V priebehu konania vydala odporkyňa zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X dňa 17. júla 2014, ktorým bolo zmenené napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. februára 2014 (o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi) v časti výrok a odôvodnenie.
Z vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. februára 2014 v znení rozhodnutia zo 17. júla 2014 zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie v súlade s § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., nakoľko rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne znovu posúdiť nárok navrhovateľa na starobný dôchodok z I. pracovnej kategórie ku dňu dovŕšenia veku 55 rokov a znovu rozhodnúť o jeho priznaní od 9. januára 2010. Na účely stanovenia výšky starobného dôchodku do doby dôchodkového poistenia navrhovateľa započíta aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku bude môcť tento dôchodok krátiť (Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach).
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a nepriznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporkyni, keďže navrhovateľ v konaní nevzniesol procesný návrh na ich uplatnenie v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. pri aplikácii ust. § 246c ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.