Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Co-312-2012.pdf
PDF · 75.67 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/312/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa I. proti odporkyni M., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou U. K., zamestnankyňou Okresného súdu Prievidza, o zaplatenie 254,46 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. mája 2014, č.k. 16C/34/2012-36, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 190,96 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,023 % denne zo sumy 190,96 Eur od 26.07.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh zamietol, navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Z úverovej zmluvy zo 14.09.2007 mal okresný súd preukázané, že v uvedený deň uzavrel navrhovateľ s odporkyňou úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 7.999,- Sk, ktorý úver sa odporkyňa zaviazala splácať v 24-roch mesačných splátkach po 413,- Sk. Zároveň sa dohodlo, že ročná percentuálna miera nákladov prestavuje 23,3% a konečná výška úveru 9.912,- Sk. Dátum prvej splátky sa dohodol na 14.10.2007 a úhrada nasledujúcich splátok vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci prostredníctvom poštovej poukážky. Zo splátkového kalendára zmluvy, ktorý je pripojený k úverovej zmluve, mal okresný súd preukázané, že odporkyňa mala počnúc dňom 14.10.2007 začať splácať mesačné splátky úveru po 13,71 Eur mesačne. Odporkyňa poskytnutý úver splácala v období od 14.10.2007 do 20.03.2008, kedy zaplatila päť splátok po 13,71 Eur, dňa 20.03.2008 ešte uhradila splátku vo výške 6,01 Eur a v období od 05.05.2008 do 11.07.2008 zmluvnú pokutu v celkovej výške 7,71 Eur, pričom v nasledujúcom období neuhradila z titulu splátok navrhovateľovi žiadnu finančnú čiastku. V liste zo dňa 25.07.2008 navrhovateľ vyzval odporkyňu na splatenie celého úveru s tým, že dlžná čiastka k uvedenému dňu predstavuje 254,46 Eur. Uvedená výzva bola zaslaná odporkyni doporučene, na ktorú výzvu nereagovala žiadnou úhradou záväzku voči navrhovateľovi. Po zhodnotení zisteného skutkového stavu dospel okresný súd k záveru, že účastníci uzavreli dňa 14.09.2007 úverovú zmluvu, pričom z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský úver, poskytnutý navrhovateľom odporkyni podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Preskúmaním doložených listinných dôkazov okresný súd zistil, že uzavretá úverová zmluva nespĺňa náležitosti stanovené v § 4 ods. 2 uvedeného zákona a neobsahuje všetky náležitosti podľa odseku 2 citovaného zákona, a to najmä konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, na základe čoho sa v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona uvedený úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedenej úverovej zmluvy ďalej vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 7.999,- Sk, čo predstavuje v prepočte 265,52 Eur, z ktorého odporkyňa navrhovateľovi zaplatila bez zmluvnej pokuty 74,56 Eur, na základe čoho zostáva jej potom uhradiť ešte 190,96 Eur, v ktorej časti súd považoval návrh navrhovateľa za opodstatnený a v tejto časti mu vyhovel a v prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z vyššie uvedených dôvodov zamietol. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa nesplácala poskytnutý úver v dohodnutých termínoch splatnosti, pričom celkový dlh z titulu poskytnutého úveru nezaplatila ani na základe výzvy v liste z 25.07.2008, okresný súd priznal navrhovateľovi i ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 0,023 % denne zo súdom priznanej istiny od 26.07.2008 do zaplatenia, ktorého výška bola uplatnená v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, preto i v tejto časti podanému návrhu vyhovel. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1, § 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 30.11.2009. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bol jeho návrh zamietnutý, zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. Uviedol, že medzi účastníkmi je nesporné, že uzavrel dňa 14.09.2007 úverovú zmluvu. Konajúci súd zistil, že úverová zmluva nespĺňa náležitosti stanovené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to najmä konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, na základe čoho v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona uvedený úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že uvedený záver súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá dňa 14.09.2007 a podľa v tom čase platného účinného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa nevyžadovalo, aby spotrebiteľská zmluva obsahovala ročnú úrokovú sadzbu a konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, a tak isto neuvedenie týchto náležitostí nemalo za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zdôraznil, že právny predpis, resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti a v prípade ich spätného pôsobenia by sa vážne narušila požiadavka na ich bezrozpornosť, ďalej na všeobecnú prístupnosť, čím by nevyhnutné dochádzalo k situácii, že ten, kto postupuje podľa práva, by nemal žiadnu možnosť zoznámiť sa s obsahom budúcej právnej normy, ktorá by jeho konanie podľa platného práva v minulosti vyhlásila za právne neúčinné. Ustanovenia o tom, že ak spotrebiteľská zmluva neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu a konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zaviedla do zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch až novela zákona č. 568/2007 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 01.01.2008. Z uvedeného mal za to, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 14.09.2007 medzi navrhovateľom a odporkyňou, bola uzavretá v súlade s platnou a účinnou legislatívou Slovenskej republiky.
Krajský súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len dôvodmi taxatívne uvedenými pod písm. a) až f) citovaného zákonného ustanovenia. V preskúmavanej veci navrhovateľ v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 1 písm. c) O.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavania procesných predpisov, upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.
Uplatnením tohto odvolacieho dôvodu možno súdu prvého stupňa vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou odvolacieho súdu je v prípade odvolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci posúdiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, a či ho aj správne interpretoval.
Súd prvého stupňa v danej veci posudzoval nárok navrhovateľa podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2009 (účastníci uzavreli zmluvu o úvere dňa 14.09.2007). Poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 citovaného zákona a dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, na základe čoho v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona uvedený úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti (nad priznaný nárok o zaplatenie 190,96 Eur s príslušenstvom) zamietol.
Z ustanovenia § 4 ods. 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, ktorý na danú vec nesporne dopadá, vyplýva, že citované ustanovenie, v ktorom sú stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neobsahuje ustanovenie aplikované súdom prvého stupňa v danej veci. Je treba dať za pravdu odvolateľovi, že až zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008 bola do citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 doplnená úprava týkajúca sa konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/), ročnej úrokovej sadzbe (§ 4 ods. 2 písm. h/).
Z § 8aa (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2008) ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. vyplýva, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Súd prvého stupňa v danej veci aplikoval na danú vec § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2009. Vedený týmto nesprávnym právnym posúdením nezaoberal sa rozhodnými skutočnosťami pre posúdenie skutkového stavu podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2007, ktorý na danú vec nesporne dopadá. Neposudzoval teda podľa účinného právneho predpisu, či skutočne je možné úver poskytnutý navrhovateľom odporkyni na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi považovať za úver bezúročný a bez poplatkov.
Z uvedeného vyplýva, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. navrhovateľom bolo dôvodné, a preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. jeho rozhodnutie zrušil v napadnutej časti, v ktorej bol návrh zamietnutý a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa vo veci opätovne rozhodne v zmysle zákonných ustanovení, ktoré na danú vec dopadajú a rozhodne i o trovách pôvodného a odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .