Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-94-2014.pdf
PDF · 86.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/94/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci navrhovateľky N. V., rodenej U., nar. XX.XX.XXXX, nezamestnanej, bytom X., toho času X., T. X, proti odporcovi Y. V., nar. XX.XX.XXXX, nezamestnanému, bytom O. XXX, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom V., U., nar. XX.XX.XXXX, X., nar. XX.XX.XXXX, P., nar. XX.XX.XXXX, N., nar. XX.XX.XXXX, W., nar. 15.XX.XXXX, na čas po rozvode, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, takto
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľky N. V., rod. U., nar. XX.XX.XXXX a odporcu Y. V., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené 31.01.1994, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Telgárt, vo zv. 4, ročník 1994, na str. 3, pod por.č. 3 sa r o z v á d z a .
II. Na čas po rozvode súd z v e r u j e maloleté deti V., U., nar. XX.XX.XXXX, X., nar. XX.XX.XXXX, P., nar. XX.XX.XXXX, N., XX.XX.XXXX, W., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
III. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu každého z detí po 27,13 Eur mesačne a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté, nezaopatrené dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona výživným na každé z nich vo výške 30 % z takto zmeneného životného minima a to vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu, k rukám navrhovateľky.
IV. Súd styk odporcu s maloletými deťmi n e u p r a v u j e, ponecháva ho na dohodu rodičov.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
VI. Odporca n e m á povinnosť zaplatiť súdny poplatok.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 09.05.2014 sa navrhovateľka domáha rozvodu manželstva s odporcom s tým, aby na čas po rozvode ich maloleté deti jej boli zverené do osobnej starostlivosti a odporca aby bol zaviazaný prispievať na ich výživu 100,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom sa zoznámili v roku 1990, manželstvo uzatvárali po 4 ročnej známosti z obojstrannej citovej náklonnosti. Problémy nastali pred 2 rokmi, keď odporca začal viac holdovať alkoholu, z čoho pramenia i hádky a rozdielne názory na život. Hádky medzi nimi neustále pokračujú a keďže nechce dopustiť, aby ich svedkom boli ich deti, rozhodla sa podať návrh na rozvod. Obaja účastníci sa zhodli na tom,
že si nerozumejú, v súčasnosti je ich manželstvo hlboko rozvrátené, nie je možná náprava a už je len formálnym zväzkom. Ich manželstvo za takéhoto stavu neplní svoj spoločenský účel.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav :
Obidvaja účastníci sú občanmi Slovenskej republiky, obidvaja majú národnosť slovenskú, navrhovateľka ukončila osobitnú školu, odporca ukončil základnú školu, u obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo, majú deti iba z tohto manželstva. Ich posledné spoločné bydlisko bolo v obci O..
Účastníci žili spolu od 15 roku veku navrhovateľky, mali spolu 2 deti a až potom sa dňa 31.01.1994 zosobášili, po sobáši sa im narodilo ďalších 5 detí. Nedorozumenia medzi účastníkmi vyvrcholili tým, že sa navrhovateľka pred 2 rokmi spolu s maloletými deťmi odsťahovala ku svojej matke do X., v súčasnosti býva v podnájme.
Navrhovateľka je nemajetná, nezamestnaná. Spolu s odporcom sú zabezpečení dávkami v hmotnej núdzi spolu s maloletými deťmi v aktuálnej výške 437,20 Eur. Žije sama s maloletými deťmi. Má problémy so štítnou žľazou, užíva lieky, za ktoré podľa jej udania veľa nedopláca. Mesačne platí nájomné 100,- Eur, za elektriku 47,- Eur, za vodu 20,- Eur.
Odporca je nemajetný, ničím nevyučený, prax má ako murár. Je nezamestnaný, dávky v hmotnej núdzi poberá spolu s navrhovateľkou a maloletými deťmi. Je zdravý. Býva pri svojej matke, s ktorou vedie spoločnú domácnosť, tej mesačne prispieva 10,- až 20,- Eur. Za tabak mesačne dá 10,- Eur, za víno 6,- až 7,- Eur.
Maloletá U. ukončila 2.ročník na Spojenej škole v Brezne v odbore čašník, do 3.ročníka nenastúpila, rozhodla sa ísť pracovať do Čiech.
Maloleté deti N., X., P. a W. navštevujú Základnú školu v Brezne na Mazorníku. N. nastúpila do 5.ročníka, X. do 4.ročníka, P. do 4.ročníka a W. do 2.ročníka.
Maloleté deti sú zdravé, prekonávajú len bežné ochorenia. Sú sledované v pediatrickej ambulancii T.. P. T. v Brezne.
Pri pohovore maloleté deti uviedli kolíznemu opatrovníkovi, že na čas po rozvode chcú zostať s matkou
- navrhovateľkou.
Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len Zákon o rodine), účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti, a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravy pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 144 veta prvá O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo o neplatnosť manželstva, alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak je poplatník (navrhovateľka) od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku, po jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa práva podať proti rozhodnutiu odvolanie vzdali všetci účastníci, súd v zmysle § 157 ods. 3 O.s.p. vyhotovil tento rozsudok bez podrobnejšieho odôvodnenia.
Príčinu rozvratu manželstva súd vidí v neuváženom uzatvorení manželstva a v rozdielnych názoroch účastníkov.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa ho vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do 3 mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriku, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predchádzajúce priezvisko.