Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/24/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: O. G., D.. XX.XX.XXXX, N. Š. XXX, S. G., štátny občan SR, o zaplatenie 464,24 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 06.11.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 464,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 9 % ročne zo sumy 400,05 eur od 15.12.2009 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že v konaní uplatnený nárok predstavuje pohľadávku voči odporcovi vyplývajúcu zo zmluvy o revolvingovom o úvere č. 1389862286 uzavretej dňa 16.08.2004 medzi odporcom ako dlžníkom a spoločnosťou GE Capital Multiservis k.s., v tom čase so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, IČO: 35 783 214 ako veriteľom, ktorú navrhovateľ nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

V zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. drobným sporom je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa návrhom na začatie konania a jeho doplnením zo dňa 19.02.2014, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 25.08.2014, zmluvou o spolupráci, oznámením o postúpení pohľadávky, úverovou zmluvou č. 1028761076, obchodnými podmienkami pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, sadzobníkom poplatkov, platobnou históriou odporcu, dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa spoločnosť GE Capital Multiservis, k.s., so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, IČO: 35 783 214 (ďalej ako „pôvodný veriteľ“) uzavrela prostredníctvom svojho obchodného zástupcu s odporcom dňa 17.04.2004 zmluvu o úvere č. 1013843474. Z obsahu zmluvy, ktorá má charakter formulárovej zmluvy, do ktorej sa dopĺňajú údaje individualizujúce dlžníka a niektoré z podmienok poskytnutia a splácania úveru, vyplýva, že odporca žiadal o poskytnutie úveru za účelom kúpy spotrebného tovaru (chladničky) u predajcu, ktorý na základe zmluvy o spolupráci konal pri uzatváraní zmluvy ako splnomocnenec pôvodného veriteľa. V časti formulára označenej ako zmluva o úvere a o vydaní a používaní platobnej karty sa uvádza, že odporca uhradil priamou platbou vo výške 46,44 eur (1.399 Sk) časť kúpnej ceny tovaru a v ostatnom rozsahu bola kúpna cena hradená z poskytnutého úveru vo výške 511,19 eur (15.400 Sk). V spodnej časti formuláru sa nachádzala predtlač textu písaná drobným písmom, podľa ktorého zmluvou o úvere sa pôvodný veriteľ zaviazal, že na požiadanie zákazníka (odporcu) a po splnení stanovených podmienok poskytne mu peňažné prostriedky do určitej výšky a zákazník (odporca) sa zaväzuje takto poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splniť ostatné povinnosti podľa tejto zmluvy, pričom v ostatnom určujú obsah tejto zmluvy obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty a sadzobník poplatkov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a s obsahom ktorých vyjadril odporca svojím podpisom na zmluve formálne súhlas.

V doplnení návrhu zo dňa 19.02.2014 navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na to, že odporca svoj záväzok splácať úver (poskytnutý mu na kúpu spotrebného tovaru) splnil, v súlade s bodom 8.1 obchodných podmienok mu bola vydaná úverová karta a poskytnutý úverový rámec vo výške 906,92 eur. Následne odporca v súlade s bodom 8.4 obchodných podmienok postupne požiadal o poskytnutie revolvingového úveru predložením úverovej karty a podpísaním vyplnených dokladov o nákupe tovaru, čím konkludentne prejavil vôľu uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere. Navrhovateľ uviedol, že odporca vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 906,92 eur, pričom zaplatil sumu 895,01 eur, ktorú pôvodný navrhovateľ v súlade s bodom 7.7 obchodných podmienok započítal v poradí na dlžné čiastky z minulých období, na úrok z úveru, na poplatky, vrátane zmluvných pokút, na plátky istiny úveru, a to najskôr na istinu vzniknutú hotovostným čerpaním a potom na istinu vzniknutú bezhotovostným čerpaním. V konaní uplatnená pohľadávka tak pozostávala a) z neuhradenej istiny v sume 400,05 eur (suma poskytnutého úveru vo výške 906,92 eur - platby odporcu započítané na istinu v sume 506,87 eur), b) z neuhradeného úroku v sume 37,64 eur (vyčísleného z čerpanej sumy odo dňa čerpania do konca príslušného obdobia v sume 376,95 eur - započítané úhrady odporcu v sume 339,31 eur), c) z neuhradenej zmluvnej pokuty a poplatkov spolu v sume 26,55 eur (zmluvná pokuta vyúčtovaná za oneskorenú platbu a poplatky spolu vo výške 75,38 eur - započítané platby odporcu vo výške 48,83 eur).

Z platobnej histórie odporcu súd zistil, že odporca čerpal finančné prostriedky v období od 04.09.2004 do 22.12.2005, kedy uskutočnil posledný nákup kartou. Odporca uhrádzal mesačné splátky úveru, avšak v rozpore so zmluvnými dojednaniami, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania a pôvodný veriteľ si voči nemu uplatnil sankcie vyplývajúce zo zmluvných dojednaní obsiahnutých v obchodných podmienkach, ktorých výška bola stanovená v sadzobníku poplatkov.

Listom zo dňa 14.12.2009 navrhovateľ spoločne so spoločnosťou GE Money, a.s., ktorá nadobudla pohľadávku od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 01.04.2006, oznámili odporcovi postúpenie pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 1389862286 na navrhovateľa. Zároveň bol odporca vyzvaný, aby svoje plnenia na úhradu jeho dlhu hradil na účet navrhovateľa. List bol odoslaný na poštovú prepravu dňa 26.01.2008, o čom svedčí priložený poštový podací hárok.

Dňa 07.08.2011 podpísali navrhovateľ s odporcom dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorou odporca uznával čo do dôvodu a výšky svoj záväzok voči navrhovateľovi, vzniknutý z titulu zmluvy č. 1389862286, pozostávajúci z dlžnej istiny 400,05 eur, z ostatného príslušenstva vo výške 37,64 eur, úroku z omeškania vo výške 36,5 % ročne zo sumy 400,05 eur od 08.01.2010 do dňa splatenia poslednej splátky podľa tejto dohody a nákladov na inkasné konanie vo výške 26,55 eur. Odporca sa tento záväzok zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach po 65 eur k 18. dňu v mesiaci počnúc dňom 18.08.2011. Podľa vyjadrenia navrhovateľa, odporca po postúpení pohľadávky neuhradil žiadnu splátku.

Odporca sa k uplatnenému nároku ani na výzvu súdu nevyjadril.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci; spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, ktorý mal byť založený zmluvou o revolvingovom úvere, je vzhľadom na charakter jej účastníkov vzťahom spotrebiteľským, a preto vznik zmluvy ako aj nároky z nej vyplývajúce súd posudzoval nielen podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keďže zmluva o úvere je ako zmluvný typ v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku postavenie lex specialis a ktorý pre spotrebiteľskú zmluvu o úvere stanovuje špecifické náležitosti (§ 4 ods. 2 cit. zák.) a čo je pre posudzovanie v konaní uplatneného nároku rozhodujúce, pre jej platnosť kogentne vyžaduje písomnú formu s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní (§ 4 ods. 1 cit. zák.).

Z predloženého formulára označeného ako zmluva o úvere súd zistil, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzavretá individuálne špecifikovaná zmluva o úvere s jednorazovým čerpaním, ktorým odporca financoval nákup spotrebného tovaru. Jej súčasťou bolo tiež právnym predchodcom navrhovateľa vopred naformulované zmluvné dojednanie, uvedené drobným písmom v závere lícnej strany formulára, na základe ktorého podpisom úverovej zmluvy jej účastníci zároveň uzatvárajú zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty (revolvingovú zmluvu). Je nepochybné, že odporca vstupoval do právneho vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa za účelom kúpy spotrebného tovaru, avšak podpis vyjadrujúci jeho vôľu uzavrieť úverovú zmluvu znamenal zároveň aj jeho formálny súhlas so zmluvným dojednaním týkajúcim sa zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, ktoré vzhľadom na štandardizovaný typ zmluvy nebolo v jeho možnostiach ovplyvniť, resp. odmietnuť. Súd má za to, že takýto prístup v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch, keď dodávateľ vnucuje spotrebiteľovi iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom čase vo sfére jeho záujmu, je nekalou obchodnou praktikou, ktorá sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka takýto právny úkon neplatný. Záver o neplatnosti právneho úkonu odporcu, ktorý mal podpisom vyjadriť svoju vôľu uzavrieť s právnym predchodcom navrhovateľa okrem úverovej zmluvy i zmluvu o revolvingovom úvere, možno tiež vyvodzovať z rozporu s ustanoveniami § 37 ods. 1 a § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže s ohľadom na zistené skutočnosti možno usudzovať na nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporcu, keď právny úkon odporcu nebol v tomto prípade prejavom jeho skutočnej (danej) vôle, ale vôle právneho predchodcu navrhovateľa ako výlučného zostavovateľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá má charakter typovej (formulárovej) zmluvy v zmysle zhora citovaného § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd navyše poukazuje na to, že zmluvné dojednanie o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj z nej vyplývajúce práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré boli upravené v obchodných podmienkach, sú všeobecné a neurčité, čo je v rozpore s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a zároveň tieto dojednania neobsahujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Ako už bolo zdôraznené vyššie, zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje pre platnosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere písomnú formu, pre dodržanie ktorej sa vo všeobecnosti vyžaduje jednak písomný prejav a jednak podpis konajúcej osoby. Súd na základe vyššie uvedených úvah dospel k záveru, že v súdenom prípade dojednanie o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere obsiahnuté v úverovej zmluve zo dňa 17.04.2004, je neplatné, v dôsledku čoho potom nie je daná podmienka písomnej formy zmluvy, nároky z ktorej si navrhovateľ uplatnil v tomto konaní. Navyše, skutočnosť, že k zavŕšeniu vzniku zmluvy došlo na základe konkludentného prejavu odporcu potvrdil i sám navrhovateľ v doplnení návrhu zo dňa 19.02.2014. Súd dodáva, že na uvedenom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere došlo k vzájomnému plneniu medzi účastníkmi, keďže z dikcie § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že absencia písomnej formy spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorú nie je možné odstrániť ani podľa § 4 ods. 4 cit. zák.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Vychádzajúc z uvedeného, keďže odporca plnením navrhovateľa získal majetkový prospech na základe neplatného právneho úkonu, súd posudzoval nároky uplatnené v tomto konaní podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho poriadku o bezdôvodnom obohatení. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z listinných dôkazov vyplynulo, že odporca získal od navrhovateľa na základe neplatnej zmluvy o revolvingovom úvere sumu 906,92 eur, pričom z titulu domnelých záväzkov plynúcich z tejto zmluvy mu vrátil sumu 895,01 eur. Súd dodáva, že uplatnené úroky a poplatky, ako aj sankčné plnenia boli odporcovi účtované bez právneho dôvodu, keďže zmluva je v celom rozsahu, a teda aj vo vzťahu ku konkrétnym zmluvným dojednaniam týkajúcim sa úrokov, poplatkov, či sankcií neplatná, a preto ich nemožno započítavať na ťarchu odporcu. Skutočná pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi tak predstavuje sumu 11,91 eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi sumou peňažných prostriedkov poskytnutých právnym predchodcom navrhovateľa a sumou, ktorú odporca už vrátil, a teda rozsahu, v akom sa odporca na úkor právneho predchodcu navrhovateľa bezdôvodne obohatil.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu prvého čerpania peňažných prostriedkov odporcom, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110).

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 102 Občianskeho zákonníka, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 111 Občianskeho <aspi://module='KO'&link='KO40_1964SK%2523111'&ucin-k- dni='30.12.9999'> zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinným od 01.05.2014, bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tak, že bol okrem iného doplnený o zhora citované ustanovenie § 5b. Týmto boli zavedené nové zásadné zmeny v legislatíve týkajúce sa okrem iného aj premlčania nárokov zo spotrebiteľských vzťahov, kedy súd ex offo prihliada na prípadné premlčanie uplatneného práva predávajúceho voči spotrebiteľovi (na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy súd na premlčanie mohol prihliadnuť iba vtedy, ak bola zo strany povinného vznesená námietka premlčania). Z tohto dôvodu sa preto súd v súdenom prípade, ktorého predmetom sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy a v ktorom odporca v pozícii spotrebiteľa požíva osobitnú ochranu, zaoberal otázkou premlčania a aj bez návrhu prihliadal na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči odporcovi, resp. na oslabenie jeho nároku vrátane jeho premlčania, ktoré bráni priznať mu voči spotrebiteľovi žalované plnenie.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam. Premlčanie má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno navrhovateľovi priznať v súdnom konaní a ako také vymôcť, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť (premlčanie nie je spojené so zánikom nároku).

Keďže prejednávaná vec má spotrebiteľský charakter, súd poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v súlade s európskymi normami, ktoré kladú členským štátom explicitnú povinnosť zabezpečiť, aby sa opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa neobchádzali, aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia o premlčaní tak, ako sú tieto upravené v Občianskom zákonníku, a to aj napriek tomu, že úverová zmluva ako zmluvný typ je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, ktorý právny kódex obsahuje takisto komplexnú úpravu inštitútu premlčania, vzťahujúcu sa na obchodné záväzkové vzťahy. Vychádzal pritom z právneho názoru zaužívaného v súdnej praxi (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013, sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013, sp. zn. ), podľa ktorého vo všeobecnosti niet rozumného dôvodu na to, aby v typickej občianskoprávnej veci na subjekt občianskoprávneho vzťahu (zvlášť ak ide o spotrebiteľa) dopadala právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, či obchodníkmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Súd na podporu zastávaného názoru poukazuje i na výsledky činnosti zákonodarcu, ktorý za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností v naznačenom smere prijatím vyššie spomínaného zákona č. 102/2014 Z.z. novelizoval tiež Občiansky zákonník tak, že v § 52 ods. 2 explicitne ustanovil pravidlo (účinné dňom 01.04.2015), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je premlčacia lehota na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré si navrhovateľ vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu mohol voči odporcovi v tomto prípade uplatniť, dva roky odo dňa, keď sa oprávnený (teda právny predchodca navrhovateľa) dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Zo skutkového stavu opísaného navrhovateľom a z predložených listinných dôkazov vyplýva, že odporca čerpal peňažné prostriedky navrhovateľa v období od 04.09.2004 do 22.12.2005, pričom je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovania úverov, ktorý disponuje systematizovanými informáciami týkajúcimi sa poskytnutých úverov, už ku dňu 22.12.2005 vedel o tom, že odporca sa na jeho úkor obohatil a bol mu známy aj rozsah tohto obohatenia. Vychádzajúc z navrhovateľom predložených listinných dôkazov, ktoré odporca nerozporoval, súd ustálil, že odporca bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr listom zo dňa 14.12.2009 (oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré bolo odporcovi odoslané dňa 26.01.2010), a preto má za to, že dlh odporcu z titulu bezdôvodného obohatenia sa stal splatným prvým dňom po tejto výzve navrhovateľa na plnenie (§ 563, § 102 Občianskeho zákonníka). Návrh na začatie konania bol pritom súdu doručený až dňa 06.11.2012, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.

Zároveň súd dodáva, že pri posudzovaní uplatneného nároku neprihliadal na dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, a to pre jej absolútnu neplatnosť. Vychádzal pritom z poznatkov získaných v obdobných súdnych konaniach, kde sa navrhovateľ domáha od dlžníkov plnenia aj na základe označeného právneho úkonu, ktorého vznik býva iniciovaný navrhovateľom a ktorý dlžníci podpisujú pri absencii základných náležitostí právneho úkonu akými sú vážnosť a sloboda vôle (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Tento dokument majúci charakter formulárovej zmluvy, obsah ktorej spotrebitelia nemôžu ovplyvniť, obsahuje okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach (význam ktorého je dlžníkom zvyčajne pri jej podpise prezentovaný a ktorý v zásade spadá do sféry záujmu spotrebiteľa), aj pre spotrebiteľov zjavne nevýhodný (s ohľadom napr. na navrhovateľom vopred naformulované vyhlásenie o vedomosti spotrebiteľa o premlčaní dlhu a jeho následkoch) jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne interpretovaný nie je. Vzhľadom na uvedené súd dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, vyhodnotil ako neplatný právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka) a ktorého vznik bol iniciovaný nekalou obchodnou praktikou navrhovateľa (§ 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), a preto na ňu neprihliadal.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže navrhovateľ uplatnil právo voči odporcovi na vydanie plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia na súde až po uplynutí premlčacej doby, na ktorú skutočnosť súd v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej moci prihliadal, návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd návrh v celom rozsahu zamietol, a preto v spore úspešným účastníkom bol odporca. Keďže odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.