Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-49-2013.pdf
PDF · 100.46 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-12Ro/2255/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt s.r.o., IČO: 45 535 108, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, zast.: Soukeník - Štrpka s.r.o., IČO: 36 862 711, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanej: E. R., S.. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, X. S. M., na neznámom mieste, zast. opatrovníkom X.. X. Y., zamestnankyňa Okresného súdu Košice-okolie v konaní o zaplatenie 130,49 eura s prísl.
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 82,69 eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne
- zo sumy 164,70 eura od 12.03.2010 do zaplatenia
- zo sumy 12,55 eura od 12.04.2010 do zaplatenia
- zo sumy 5,44 eura od 12.05.2010 do zaplatenia, a na účet právneho zástupcu žalobcu XXXXXXXXXX/XXXX, W.: XXXXXXXXX trovy konania v sume 10,46 eura titulom súdneho poplatku, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanej zaplatenie sumy 130,49 eura a to titulom dlžoby na cene služieb v sume 82,69 eura poskytnutých jej právnym predchodcom žalobcu, a sumy 47,80 eura titulom zmluvnej pokuty, to všetko spolu so zákonným úrokom z omeškania a náhradou trov konania.
Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Jej pobyt je neznámy, preto jej súd ustanovil opatrovníka.
Po zistení, že sa jedná o drobný spor (pohľadávka neprevyšuje 1 000 eur), a že o veci je možné rozhodnúť aj na základe preložených listín, súd bez nariadenia pojednávania verejne vyhlásil rozsudok 25.9.2014, o čom bol vyvesený úradný oznam na úradnej tabuli súdu i na webe MS SR počas zákonom predpísanej doby.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Žalobca v žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení podľa zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, za čo sa žalovaný zaviazal nielen odberať
služby, ale aj riadne a včas platiť vyúčtovanú cenu služieb. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu žalovanému vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o pripojení resp. Dodatku k Zmluve a Všeobecných podmienok. Nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené o elektronickej siete. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti žalovaný postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu.
Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu zmluvu o pripojení zo dňa 28.1.2010, ktorou bola žalovaná pripojená k elektronickej sieti v programe Relax 60. Mobilný telefón jej nebol dodaný.
Doba viazanosti bola 1 rok a počas nej sa žalovaný v čl. 2 žalovaný o.i. zaviazal dodržiavať všeobecné podmienky, platné cenníky, že sa zaväzuje riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce pre neho z tejto zmluvy, , že nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo od zmluvy odstúpiť alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností zo strany účastník..., že nepožiada o zmenu programu služieb s nižším poplatkom voľných minút alebo s nižším mesačným poplatkom ako má aktivovaný podľa tejto zmluvy.
Podľa čl. 3: v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v čl. 2 alebo v čl.3 bod 3.6 VOP alebo čl. 5 bod 5.2 písm. a) a ž c) VOP) a následného vypojenia SIM karty je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu 1.440 Sk (47,80 eura)
Právny predchodca vyúčtoval služby fa č. XXXXXXXXXX, splatnou 11.3.2010 na sumu 64,70 eura, fa č. XXXXXXXXXX splatnou 11.4.2010 v sume 12,55 eura, fa č. XXXXXXXXXX splatnou 11.5.2010 v sume 5,44 a zmluvnú pokutu fa č. XXXXXXXXXX splatnou 11.11.2010 v sume 47,80 eura.
Okrem dlžných súm sa zároveň žalobca domáhal zákonného úroku z omeškania a náhrady trov konania.
Právny predchodca žalobcu uvedené pohľadávky previedol na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011.
Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:
Podľa § 43 zákona 610/2003 Z.z účinného od 1.1.2004:
(1) Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
(2) Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
3) Zmluva o pripojení zaniká
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b) dohodou účastníkov zmluvy,
c) odstúpením od zmluvy,
d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
(5) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 42 Zákona ods. 1) cit. zákona: Podnik má právo
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,
(4) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
V súlade s cit. ustanoveniami zákona a skutočnosti, že žalovaná nezaplatila cenu služieb v sume celkovej sume 283,69 eura, súd žalobu v tomto rozsahu uznal za dôvodnú a priznal ju žalobcovi spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej faktúry:
Podľa § 517 Obč. zákonníka:
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.:
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V aktuálnom čase bola základná sadzba ECB 1%, takže žalobcovi náleží úrok z omeškania 9% ročne.
Čo sa týka hlavného plnenia ohľadom služieb, v súlade s cit. ustanoveniami zákona ohľadom ceny služieb súd žalobe v rozsahu sumy 82,69 eura vyhovel a to vrátane úroku z omeškania.
Súčasťou faktúr a teda aj žalovanej pohľadávky však bola aj suma 47,80 eura a to v rámci fa 7009885964, splatnej 11.11.2010.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Vychádzajúc zo znenia § 544 ods. 1 OZ na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil, vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje a teda nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej) si ju žalobca účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. 7009885964 (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho úkonu, ktorým bola žalovaná vyzvaná na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon podľa § 35 ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého:
(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR 26 Cdo/4836/2007 zo dňa 20.1.2009, podľa ktorého:
Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným způsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je jasné, co je předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani u třetích osob.
Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ohľadom zmluvnej pokuty zamietol.
Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku.
Rozsah zamietnutia žaloby (47,80 eura) činí pomer neúspechu 36,63% k úspechu 63,37%. Z dôvodnej sumy 82,69 eura je súdny poplatok 16,050 eura, z čoho je treba rozsah neúspechu 36,63% odrátať, čo činí 6,04 eura. Podľa § 142 ods. 2 OSP preto súd pomernú časť trov titulom súdneho poplatku v sume 10,46 eura zaviazal zaplatiť žalovanú spolu s priznanou pohľadávkou.
Náhradu trov právneho zastúpenia súd žalobcovi nepriznal ako neúčelne a nie nevyhnutné a oprávnene vynaložené trovy, pretože:
Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti
s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať
procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému
tvrdenému nároku.
Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle
článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí aj pre trovy nevyhnutné v rámci trov právnej pomoci. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) 1/ na právnu pomoc a 2/nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.“
Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Meritkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.
Ak teda advokát (právny zástupca) vykonáva úkony v mene a v prospech inej, ale vlastnej spoločnosti za účelom dosiahnutia plného úspechu v konaní, očakávajúc okrem hlavného plnenia tiež trovy konania, priznanie náhrady za vykonané úkony by sa priečili princípu hospodárnosti, účelnosti i nevyhnutnosti z pohľadu nielen zákona o advokácii ale aj Obč. súdneho poriadku a podľa názoru súdu aj dobrým mravom. A preto, aj keď bol čiastočne úspešný, požadovanie trov za zastupovanie vlastnej firmy (teda seba samého ) súd považuje za krajne neetické. Žalobcovi trovy právneho zastúpenia súd z vyššie popísaných dôvodov a úvah nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 4 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.