Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Ek-2337-2022.pdf
PDF · 91.4 KB
Case nature
Subarea
1Ek/2337/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, v konaní zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 53 255 739 proti povinnému: X. I., K.: XX.X.XXXX, O.: Ž. T. XXX/XX, XXX XX S. o vymoženie 2.626,74 EUR s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Jozef Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 582/29B, 907 01 Myjava, IČO: 36 123 145 pod č. exekúcie EX 215 EX 442/22 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.08.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2.626,74 EUR na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 9Up/281/2022 zo dňa 26.04.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 21.06.2022.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 05.09.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - Mgr. Jozef Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 582/29B, 907 01 Myjava, IČO: 36 123 145, ktorý vedie exekúciu pod č. exekúcie EX 215 EX 442/22. Súdny exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si povinný do vlastných rúk prevzal dňa 20.09.2022.
3. Dňa 03.10.2022 podal povinný prostredníctvom poštovej prepravy súdnemu exekútorovi adresované písomné podanie označené ako „Odvolanie proti začatiu exekúcie“ bez uvedenia dátumu vyhotovenia tohto podania. Predmetné podanie povinného súd podľa obsahu vyhodnotil ako návrh na zastavenie exekúcie s námietkou zaujatosti. V predmetnom písomnom podaní povinný uviedol, že má za to, že neprebehlo riadne konanie, pred riadnym súdom a boli mu doručené len fotokópie od povereného úradníka bez riadneho označenia razítkom. Ďalej vzniesol námietku zaujatosti úradníkov súdu v Banskej Bystrici z dôvodu, že ich údajná spolupráca s oprávneným má byť viac ako nadštandardná.
4. Súdny exekútor dňa 14.12.2022 doručil súdu vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktorý v ňom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že oprávnený má za to, že exekučný titul v predmetnom konaní je vykonateľným rozhodnutím súdu, ktoré priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Nakoľko zo strany povinného nedošlo k úhrade judikovaného nároku oprávnený pristúpil k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Ďalej oprávnený poukázal na ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom sú vymenované dôvody na zastavenie exekúcie súdom. Oprávnený mal za to, že povinný nepreukázal ani jednu z podmienok na zastavenie exekúcie súdom, preto s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil. Trovy konania v
súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie si právny zástupca oprávneného neuplatnil.
5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril.
6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
12. S poukazom na ust. § 200 Exekučného poriadku: „Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.“
13. S poukazom na ust. § 52 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.“
14. S poukazom na ust. § 52 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.“
15. S poukazom na ust. § 53 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.“ 16. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a
predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.
17. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
18. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
19. V exekučných konaniach začatých od 01.04.2017 (o také sa jedná aj v prejednávanej veci) platná právna úprava rozhodovania o zastavení exekúcie súdom podľa § 61k Exekučného poriadku obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil včas. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy (do 31.03.2017) je tak stanovený nový spôsob obrany povinného proti nedôvodnej, resp. neprípustnej exekúcii. Zákonodarca ponechal povinnému v tomto smere len jeden právny prostriedok obrany, a to návrh na zastavenie exekúcie (podľa predchádzajúcej právnej úpravy mohol povinný uplatňovať námietky voči exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie), ktorý môže podať i opakovane s rozličnými účinkami. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a teda má odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, čo je zároveň zákonným vyjadrením koncentračnej zásady uplatňovanej v exekučnom konaní, v každom ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020). Skoncentrovaním obrany povinného v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) zákonodarca so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní, stanovil, že na úkony, ktoré mohol povinný použiť už pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (bez ohľadu na to, či ho podal), sa neprihliada. Zákonodarca takouto úpravou chcel zrýchliť poskytovanie súdnej ochrany, teda prinútil subjekty niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či útok v konaní realizovať.
20. Súd tak v prvom rade skúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie, teda či došlo k zachovaniu 15-dňovej lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 20.09.2022. Zákonná lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňom 21.09.2022. Posledný deň lehoty tak na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinok povinnému
pripadol na deň 05.10.2022. Súd uvádza, že táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa návrh na zastavenie exekúcie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť v posledný deň lehoty. Súd má za preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu dňa 03.10.2022, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 06.10.2022. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote, a preto má jeho návrh na zastavenie exekúcie odkladný účinok.
21. Dôvody na zastavenie exekúcie súdom sú taxatívne uvedené v ust. § 61k Exekučného poriadku. Zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu predstavuje jednu z troch možností zastavenia exekúcie. K zastaveniu exekúcie môže dôjsť aj rozhodnutím exekútora, prípadne zo zákona. Konanie o zastavení exekúcie je návrhovým konaním, súd má rozhodovať na základe návrhu povinného, ktorý sa doručuje exekútorovi. Aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je výlučne povinný.
22. Predmetom exekúcie vedenej na tunajšom súde je judikovaný nárok oprávneného exekučným titulom a trovy exekúcie oprávneného.
23. Súd po preskúmaní písomného podania povinného, oprávneného a súdneho exekútora má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie relevantným spôsobom nepreukázal, akýkoľvek dôvod na zastavenie exekúcie súdom, ktorý predpokladá ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinný v rámci návrhu na zastavenie exekúcie preukázal len tvrdil, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu neprebehlo pred riadny súdom. Na základe čoho dospel povinný k takémuto záveru však v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol. Súd v kontexte námietky povinného uvádza, že vydaniu exekučného titulu predchádzalo konania na Okresnom súde Banská Bystrica, na upomínacom oddelení. V tomto smere súd poukazuje na ustanovenie § 2 zákona o upomínacom konaní, podľa ktorého na konanie v upomínacom konaní je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Konanie v upomínacom konaní začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu prostredníctvom na to určeného elektronického formuláru. Pokiaľ súd posúdi tvrdenia žalobcu ako relevantné, pristúpi k vydaniu platobného rozkazu. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o upomínacom konaní sa platobný rozkaz doručuje stranám sporu ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon o e-Governemente. V tomto smere teda platobný rozkaz doručovaný povinnému, ktorý nemá aktívnu elektronickú schránku je síce doručovaný v listinnej podobe ale s doložkou autorizácie, ktorá preukazuje jeho elektronický pôvod. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie len namietal skutočnosti vo všeobecnej rovine, ktoré žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, súd vyhodnotil jeho námietku o nespôsobilej forme exekučného titulu za irelevantnú. Odhliadnuc od uvedeného súd uvádza, že pokiaľ povinný mal za to, že rozhodnutie (platobný rozkaz) nie je spôsobilým rozhodnutím, sú to skutočnosti, ktoré nastali pred jeho vydaní, teda mal túto skutočnosť namietať už v základnom konaní, a nie čakať s tým do začatia exekučného konania. Keďže tak povinný neurobil, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v dôsledku čoho sa stal spôsobilým exekučným titulom.
24. Čo sa týka vznesenej námietky zaujatosti, že úradníci súdu a oprávnený majú spolu viac než nadštandardnú spoluprácu súd uvádza, že právo účastníka konania uplatniť námietku zaujatosti je jeho procesným právom prameniacim priamo z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), avšak tento procesný úkon účastníka konania musí spĺňať zákonom vyžadované náležitosti. Pokiaľ námietka zaujatosti nebude spĺňať všetky zákonom vyžadované náležitosti, súd na ňu nebude prihliadať. Súd má za to, že povinného tvrdenia o nadštandardnej spolupráci súdu s oprávneným sú všeobecné ničím nepodložené tvrdenie povinného. Kauzálne príslušným súdom na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je Okresný súd Banská Bystrica, tzn. že pokiaľ oprávnený sa chce domôcť výkonu súdneho rozhodnutia, ktoré povinný dobrovoľne nesplnil nemá inú možnosť ako obrátiť sa na Okresný súd v Banskej Bystrici. Okrem uvedeného súd uvádza, že námietka povinného o zaujatosti nespĺňa všetky zákonom požadované náležitosti (§ 52 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Povinný neuviedol kedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý by mali byť úradníci Okresného súdu v Banskej Bystrici z konania vylúčení. V tejto súvislosti tiež súd poukazuje na rozhodnutie R/80 podľa ktorého, účastník občianskeho súdneho konania, ktorý navrhuje vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, musí ohľadom každého sudcu (v tomto prípade vyššieho súdneho úradníka), u ktorého namieta zaujatosť uviesť konkrétne skutočnosti, pre ktoré má za to, že je z prejedávania a rozhodovania vylúčený. Rovnako svoje tvrdenia
musí relevantným spôsobom preukázať. Nestačí všeobecné konštatovanie povinného o nadštandardnej spolupráci súdu a oprávneného. Vzhľadom na uvedené súd na vznesenú námietku zaujatosti nebude prihliadať.
25. Súd tak v tomto bode mohol len konštatovať, že povinný v podnete na zastavenie exekúcie nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho podnetu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený.
26. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že podnet povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu podnet povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
28. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“
29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“
30. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený mal v konaní úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s ich zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko oprávnený v exekučnom konaní je právne zastúpený, ale v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného si žiadne trovy neuplatnil, súd o trovách oprávneného nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.