Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-279-2013.pdf
PDF · 122.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/279/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: N. E., bytom G. C. 5, zast. Mgr. Slavomír Trnkócy, advokát so sídlom v Bratislave, Gercenova 6/A, P. O. BOX 199, proti odporcom: 1. J. U., bytom G., C. 1, zast. JUDr. Ondrej Matejka, advokát so sídlom v Bratislave, Špitálska 25, 2. O.. G. C., bytom G., C. 3, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25. februára 2013 č. k. 19C/124/2010-299, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vzájomný návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 27 ods. 2, § 28, § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 159 ods. 3, § 97 ods. 1, 2, § 179 OSP a poukázal na to, že pre výkon subjektívnych občianskych práv má zásadný význam ustanovenie ods. 1 § 3 Občianskeho zákonníka, pričom definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená a pod pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy a prenikajú celým právnym poriadkom. V rôznych obdobiach a za rôznych okolností sa mravné pravidlá hodnotia rozdielne, t.j. podliehajú zmenám v závislosti od konkrétneho spoločenského vývoja. V prejednávanej veci matka účastníčok konania M. C. (zomrela XX. XX. XXXX) ochorela v roku 2000 a z vykonaného dokazovania (najmä z výsluchu účastníkov konania, ako aj z výsluchu svedkov) vyplynulo, že do roku 2006 sa o svoju matku starali navrhovateľka a odporkyňa v 1. rade v dvojtýždňových intervaloch tak, že navrhovateľka si brala matku k sebe do rodinného domu, kde jej zabezpečila počas týždňa opatrovateľku a po pracovnom čase a cez víkendy sa o matku starala osobne a odporkyňa v 1. rade sa o matku starala v dome matky. Zdravotný stav M. C. sa zhoršoval a rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13Ps/14/2005-29 zo dňa 14. 10. 2005 bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, pričom za opatrovníčky jej boli ustanovené odporkyne. Odporkyňa v 1. rade predložila súdu vyúčtovanie a doklady, z ktorých je zrejmé, že M. C. mala pomerne nízky dôchodok. Náklady súvisiace so starostlivosťou boli spočiatku hradené z príjmu M. C. a z jej úspor, ktoré mala vo výške 100.000 Sk, a keď sa úspory minuli, hradila ich zo svojich finančných prostriedkov odporkyňa v 1. rade, pričom všetky doklady si odkladala, prispela jej však len odporkyňa v 2. rade a navrhovateľka nie. Odporkyňa v 1. rade predložila faktúru zo dňa 09. 10. 2009 za kúrenárske práce - výmena radiátorových ventilov (práca + materiál) vystavenú na sumu 380 eur na meno T.. U., ktoré realizoval B. C., ako aj príjmový doklad, faktúru vystavenú firmou OKO Centrum, s. r. o. na sumu 64.260 Sk zo dňa 30. 08. 2007 za vykonané murárske, maliarske a natieračské práve v dome na B., ako aj za výmenu zdroja ohrevu teplej vody a výmenu domácej vodárne s rozvodmi v objekte uvedeného rodinného domu a faktúru na sumu 18.700 eur zo dňa 26. 05. 2008 za montáž domácej vodárne a čerpadla. Odporkyne predložili súdu list adresovaný navrhovateľke zo dňa 02. 04. 2006 (ktorý však navrhovateľka neprevzala a vrátila sa im neprevzatá závada - zásielka neprevzatá v odbernej lehote), ktorým ju pozývali na stretnutie ohľadne doriešenia správy a rozdelenia majetku matky z dôvodu zabezpečenia financií na starostlivosť o matku
a zabránenie znehodnocovania jej majetku s upozornením, že ak sa na stretnutie nedostaví, budú musieť rozhodnúť bez navrhovateľky a listom zo dňa 30. 03. 2009 vyzvali navrhovateľku na majetkové vyrovnanie. Výdavky súvisiace so zabezpečovaním starostlivosti o M. C. boli ďaleko vyššie než jej príjmy, odporkyňa v 1. rade musela investovať aj svoje vlastné finančné prostriedky a táto skutočnosť viedla ustanovené opatrovníčky (v tomto konaní odporkyne) M. C. k iniciovaniu podania
- návrhu na schválenie právneho úkonu, vedeného pod sp. zn. 24P/322/2006, v ktorom konaní im matka darovala svoj podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. J., zapísaných na LV XXXX. Súdom ustanovený opatrovník sa na pojednávaní v konaní 24P/322/2006 vyjadril, že z hľadiska rodinných vzťahov medzi sestrami, v rámci dedičského konania budú započítané podiely, čo kto za života matky od nej dostal, takže navrhovateľka nebude žiadnym spôsobom ukrátená. Z vyjadrenia notárky prejednávajúcej dedičskú vec zomr. M. C., vedenej pod sp. zn. 28D/255/2010, vyplynulo, že predmetom dedičského konania po zomrelej sú okrem bežného účtu vo Z. A., a. s. aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území L. U., zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, ako aj nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území Z. B., zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. K nezhodám medzi navrhovateľkou a odporkyňami došlo najmä z dôvodu, že finančné prostriedky M. C. nepostačovali na pokrytie všetkých výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o ňu a so zabezpečovaním opráv rodinného domu, a preto bolo potrebné znížiť výdavky na opatrovateľskú službu a zo strany odporkyne v 1. rade bola zabezpečená štátna opatrovateľská služba. Podmienkou na jej priznanie však bolo, že M. C. sa musela v čase jej poskytovania zdržovať v mieste svojho trvalého bydliska, teda navrhovateľka si ju nemohla brávať do svojho rodinného domu. Stalo sa tak 11. 04. 2006 a od tejto doby starostlivosť o matku zabezpečovala v prevažnej miere odporkyňa v 1. rade a rovnako zabezpečovala aj všetky potrebné opravy rodinného domu matky. Že bolo o M. C. postarané dobre po všetkých stránkach, potvrdili svedkovia: K. B., T.. J. V., M.. Z. Z., M.. P. I., E. B., M. L., M. J., B. V., U. C. a T.. O. I.. Navrhovateľka od uvedeného dátumu navštevovala matku zriedkavo a o výdavkoch súvisiacich so starostlivosťou o matku s odporkyňami nekomunikovala. S poukazom na takto vykonané dokazovanie, keď si súd ako predbežnú otázku riešil platnosť darovacích zmlúv, nebolo preukázané, že by schválenie právneho úkonu súdom ustanoveného opatrovníka Mgr. Romana Heinricha, a to podpísanie darovacej zmluvy v mene nesvojprávnej M. C., na základe ktorej táto darovala v prospech obdarovaných odporkýň nehnuteľnosti vedené v Katastrálnom úrade G., Správa katastra Nitra, okres Nitra, obec G., katastrálne územie G., ako parcela číslo 4973 - vinice o výmere 2201 m2, zapísané na LV č. XXXX, nehnuteľnosti vedené v Katastrálnom úrade G., Správa katastra Nitra, okres Nitra, obec G., katastrálne územie J., parc. č. 3241/1 - záhrady o výmere 1441 m2, parc. č. 3242 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2, zapísané na LV č. XXXX, nehnuteľnosti vedené v Katastrálnom úrade Nitra, Správa katastra Nitra, okres Nitra, obec G., katastrálne územie J. ako dom súp. č. XXXB (správne malo byť súpisné číslo XXXX) na parc. č. 3242, zapísané na LV č. XXXX a to každej v podiele 1/2 z podielu darkyne a uzatvorenie darovacej zmluvy, ktorou odporkyňa v 2. rade darovala svoj podiel na uvedených nehnuteľnostiach odporkyni v 1. rade, bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov súd vzájomný návrh navrhovateľky ako nedôvodne podaný zamietol. Súd neprihliadal na tvrdenie právneho zástupcu odporkyne v 1. rade, ktorý namietal prekážku rozhodnutej veci a poukazoval na konanie pod sp. zn. 24P/322/2006, nakoľko v uvedenom konaní boli jeho účastníkmi iné subjekty oproti tomuto konaniu, bol rozdielny predmet sporu a súd sa v uvedenom konaní zaoberal darovacou zmluvou z hľadiska jej významu v prospech opatrovanca. O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd návrhu v celom rozsahu vyhovie, resp. jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkla súdu prvého stupňa, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako i to, že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pre súdom. Napadnuté rozhodnutie je napriek svojmu rozsahu 13 strán nedostatočne odôvodnené a je tak arbitrárne a nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa sa po pomerne vyčerpávajúcej rekapitulácii vykonaného dokazovania obmedzil na strohé konštatovanie, že darovacia zmluva nebola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, pričom svoj právny názor žiadnym spôsobom neodôvodnil, preto navrhovateľka nevie, ako sa súd vysporiadal s jej argumentáciou. Navrhovateľka počas celého konania tvrdila, že odporkyne v 1. a 2. rade konali v rozpore s dobrými mravmi, keď ako dve dcéry pani M. C., ktoré jej z dôvodu pozbavenia spôsobilosti na právne úkony boli ustanovené za opatrovníkov a mali spravovať jej majetok, si de facto všetok jej nehnuteľný majetok darovali, a to napriek tomu, že im bolo zrejmé, že nekonajú v súlade so skutočnou vôľou svojej matky. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením navrhovateľky, že konaním odporkýň došlo k
obchádzaniu zákona, v dôsledku čoho sú uzatvorené darovacie zmluvy absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Navrhovateľka počas celého konania tvrdila, že za konaním odporkýň v 1. a 2. rade, ktoré si de facto darovali všetky nehnuteľnosti M. C., bola snaha o vylúčenie záväzného pravidla použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho by sa uvedený stav stal z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľný. Z vyjadrení odporkýň v 1. a 2. rade je zrejmé, že ich úmyslom bolo predísť tomu, aby nehnuteľnosti vo vlastníctve M. C. po jej prípadnej smrti boli predmetom dedičského konania. Nakoľko však navrhovateľka nemala záujem deliť matkin majetok počas jej života s tým, že všetko sa vyrieši v dedičskom konaní, vykonali „rozdelenie“ majetku matky odporkyne v 1. a 2. rade podľa svojich predstáv tak, aby sa nemuseli následne vysporiadať s navrhovateľkou. Tvrdeniami odporkýň o zamýšľaných investíciách do rodinného domu sa tiež v žiadnom prípade nedá odôvodniť darovanie si vinohradov. V konaní navyše neboli preukázané žiadne investície do nehnuteľnosti väčšieho rozsahu. Navrhovateľka v priebehu konania pred súdom prvého stupňa odôvodňovala neplatnosť darovacích zmlúv tiež nedostatkom vôle. V prebiehajúcom konaní bolo viacnásobne preukázané, že darca, pani M. C., nikdy nemala vôľu darovať predmetné nehnuteľnosti odporkyniam v 1. a 2. rade. Keďže však pani M. C. nemôže byť účastníkom tohto konania, možno jej skutočnú vôľu ohľadom nakladania s nehnuteľným majetkom posudzovať len z pohľadu úkonov a vyjadrení urobených počas jej života, ktoré nikdy nesmerovali k obdarovaniu odporkýň v 1. a 2. rade všetkým svojim nehnuteľným majetkom. Napadnutý právny úkon teda trpí nedostatkom esenciálneho pojmového znaku, ktorým je vôľa. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nereflektoval argumentáciu navrhovateľky o neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu nedostatku vôle darcu. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje presvedčivé (a už vôbec nie vyčerpávajúce) odôvodnenie, súd sa v ňom nevysporiadal so žiadnymi argumentmi navrhovateľky prednesenými v priebehu konania, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a je potrebné ho zrušiť. Súd prvého stupňa v rozhodnutí uviedol, že predmetom dedičského konania po zomrelej sú okrem bežného účtu vo Z. A., a. s. aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území L. U., zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, ako aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Z. B., zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Z uvedeného konštatovania však nevyvodil žiadny záver, pritom je potrebné uviesť, že predmetné pozemky sú súčasťou pozemkových spoločenstiev a ich trhová hodnota sa v žiadnom prípade nedá porovnávať s trhovou hodnotou nehnuteľností, ktoré boli predmetom napadnutých právnych úkonov. Záverom odvolania navrhovateľka namietala, že v konaní pred súdom prvého stupňa rozhodol vylúčený sudca. Uviedla, že ustanovený opatrovník nesvojprávnej M. C. - Mgr. Roman Heinrich je synom súčasného predsedu Okresného súdu Nitra, o čom zákonný sudca nepochybne vedel. Pred súdom prvého stupňa tak existovalo riziko, že dôjde k ovplyvňovaniu zákonného sudcu v procese prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Pre pomer k veci bol teda sudca súdu prvého stupňa vylúčený, pričom o tejto skutočnosti mal vedomosť a mal informovať predsedu súdu o svojom vylúčení. Nakoľko zákonný sudca takto nepostupoval, jeho konaním bola založená vada konania podľa § 221 ods. 1 písm. g) OSP v spojení s § 205 ods. 2 písm. a) OSP.
Odporkyňa v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že právny zástupca navrhovateľky v podanom odvolaní uvádza tie isté skutočnosti, ktoré už boli predmetom jeho písomných podaní v konaní pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd v napadnutom rozsudku náležite vysporiadal. Nie je pravda, že odporkyne v 1. a 2. rade si sami sebe darovali nehnuteľnosti vo vlastníctve M. C., nakoľko v mene M. C. vykonával právny úkon súdom ustanovený opatrovník, ktorý vystupoval v predmetnom úkone ako zákonný zástupca darkyne. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu navrhovateľky o tom, že odporkyne v 1. a 2. rade si sami sebe darovali nehnuteľnosti vo vlastníctve M. C.. Preto súd ani nemohol vyhodnotiť uvedený skutkový stav inak, než tak, že darovaním nehnuteľností vo vlastníctve M. C. v prospech odporkýň v 1. a 2. rade nedošlo k žiadnemu rozporu s dobrými mravmi. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje v tejto časti za jasný, zrozumiteľný a skutkovo odôvodnený. Ďalej uviedla, že je právom vlastníka darovať svoju vec kedykoľvek a komukoľvek. Skutočnosť, že rodič daruje vec len jednému dieťaťu, a nie aj druhému, nemôže byť a ani nie je dôvodom na neplatnosť takéhoto úkonu. Takýto záver nevyplýva zo žiadneho ustanovenia právnych predpisov a takáto skutočnosť nemôže byť ani obchádzaním zákona a ani v rozpore s dobrými mravmi, pretože žiadna osoba sa nemôže domáhať od inej osoby, aby po nej dedila a v prípade, že po nej nezdedí, nemôže napádať takéto úkony pre obchádzanie zákona alebo rozpor s dobrými mravmi. Poukázala na to, že darkyňa M. C. bola právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu v Nitre sp. zn. 24P/329/2006 úplne pozbavená spôsobilosti na právne úkony, pričom tento rozsudok je s poukazom na ustanovenie § 159 ods. 2 OSP záväzný pre každého. Preto je akékoľvek skúmanie jej
vôle v súvislosti s darovaním nehnuteľností objektívne nemožné. Opatrovník nesvojprávneho v pozícii zákonného zástupcu vykonáva za pozbavenú osobu všetky právne úkony, v celom rozsahu a bez akýchkoľvek zákonných obmedzení. Vôľa k danému právnemu úkonu bola daná, a to konaním súdom ustanoveného opatrovníka, pričom platnosť tohto úkonu bola prisúdená ešte aj osobitným schválením súdu. Záverom uviedla, že právnu argumentáciu navrhovateľky, že v konaní rozhodol vylúčený sudca, považuje za právne absurdnú z dôvodu, že platnosť darovacej zmluvy už v minulosti právoplatne vyslovil Okresný súd Nitra rozhodnutím sp. zn. 24P/329/2006. Podozrenie právneho zástupcu navrhovateľky, že existuje hrozba rizika, že predseda Okresného súdu Nitra ovplyvňuje rozhodovací proces zákonnej sudkyne len preto, že v konaní sa posudzuje právny úkon schválený skorším právoplatným rozhodnutím, sa javí ako absurdné, a to najmä preto, že od rozsudku súdu prvého stupňa v predmetnej veci nie je závislé žiadne majetkové postavenie kolízneho opatrovníka Mgr. Romana Heinricha.
Odporkyňa v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že právny zástupca navrhovateľky uvádza nepravdu o tom, že ich matka nikdy nemala vôľu darovať predmetné nehnuteľnosti odporkyniam v 1. a 2. rade. Taktiež uvádza nepravdu, pokiaľ ide o výpoveď svedka B. Z.. Jediným cieľom, pre ktorý začali konať ako súdom ustanovené opatrovníčky matky, a to ešte počas jej života, bolo zabezpečiť pre matku, ktorej zdravotný stav demencie sa zhoršoval, aby mohla dožiť posledné roky svojho života vo svojom prostredí, t. j. vo vlastnom dome a s čo najlepšou opaterou. Navrhovateľka však dlhé roky s nimi o ničom nechcela jednať a podieľať sa na nákladoch opatery. Investície do domu po nadobudnutí právoplatnosti darovacích zmlúv boli plánované vo väčšej miere, ale ich realizáciu nestihli uskutočniť, lebo matka zomrela. To, že spolu s odporkyňou v 1. rade pri darovaní nekonali zo žiadnej ziskuchtivosti, vyplýva aj z toho, že nehnuteľnosti dodnes vôbec nevyužívali, nemali z nich žiadny osoh, naopak, dom chátra, pričom odporkyňa v 1. rade stále platí nevyhnutné poplatky, udržiava celý majetok. Ich matka svoju vôľu posledné roky života vôbec nemohla vyjadriť, a to v dôsledku jej ťažkej demencie, a preto bolo v zmysle platných zásad mravnosti povinnosťou jej dcér sa o ňu postarať tak, ako by to bolo v zmysle jej vôle. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa navrhla ako vecne správny potvrdiť.
V podaní označenom ako nové stanovisko k odvolaniu navrhovateľky odporkyňa v 2. rade (doručenom odvolaciemu súdu dňa 21. 07. 2014) uviedla, že odvolanie navrhovateľky považuje za dôvodné a žiadala, aby súd rozhodol tak, že všetok pozostalý majetok ich matky M. C. bol rozdelený v rámci dedičského konania rovnakým podielom pre všetky tri sestry. Uviedla, že obohatenie odporkyne v 1. rade konaním obchádzajúcim zákon, na úkor navrhovateľky, do ktorého sa nechala vmanipulovať, nepovažuje za správne. Následným podaním, doručeným odvolaciemu súdu dňa 04. 08. 2014, odporkyňa v 2. rade uviedla, že berie späť jej „nové stanovisko“ a trvá na pôvodnom stanovisku k odvolaniu navrhovateľky a napadnutý rozsudok považuje za vecne správny.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, ako i z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pretože neaplikoval ustanovenie právneho predpisu na vec sa vzťahujúce, ako i z dôvodu, že ním ustálené právne závery nezodpovedajú doposiaľ vykonanému dokazovaniu a na jeho základe zistenému skutkovému stavu veci.
Predmetom konania je vzájomný návrh navrhovateľky, uplatnený v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/137/2009 (v tomto konaní navrhovateľka v postavení odporkyne) o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a vylúčený súdom prvého stupňa na samostatné konanie. Podaným vzájomným návrhom sa navrhovateľka domáha určenia (po pripustení zmeny petitu návrhu uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 02. 01. 2013), že nehnuteľnosti - dom súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parc. číslo 3234, nachádzajúci sa v kat. území J., obec G., zapísaný na LV č. XXXX v podiele 1, parcely registra „C“ s parc. č. 3242 o výmere 160 m2 - zastavané plochy a nádvoria a s parc. č. 3241/1 o výmere 1441 m2 - záhrady, nachádzajúce sa v kat. území J., obec G., zapísané na LV č. XXXX a parcela registra „C“ číslo 4973 o výmere 2201 m2 - vinice, nachádzajúca sa v kat. území G., obec G., zapísaná na LV č. XXXX, patria do dedičstva po poručiteľovi M. C., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom G., B. XXX/X. Z návrhu a z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že vlastnícke a spoluvlastnícke práva k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve spoločnej matky účastníčok konania M. C. prešli na základe Darovacej zmluvy zo dňa 25. 09. 2006 na odporkyne v 1. a 2. rade, pričom matka účastníčok konania, ako osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, konala prostredníctvom súdom ustanoveného opatrovníka. Následnou darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený býv. Správou katastra Nitra pod V 541/09, darovala odporkyňa v 2. rade svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam (rodinnému domu a priľahlým pozemkom) odporkyni v 1. rade. Dôvodnosť návrhu navrhovateľka oprela o to, že i napriek skutočnosti, že právne úkony vykazujú po formálnej stránke znaky právnej perfektnosti, z hľadiska obsahu ide o zjavné konanie proti dobrým mravom, keďže opatrovník daroval majetok opatrovankyne bez akéhokoľvek právneho dôvodu len na dve z troch jej dcér. Darovaciu zmluvu zo dňa 25. 09. 2006 považuje za absolútne neplatný právny úkon, a to pre nedostatok prejavu vôle, rozpor s dobrými mravmi a z dôvodu, že obchádza zákon. Keďže v zmysle zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám, je z dôvodu absolútnej neplatnosti tejto zmluvy neplatná i darovacia zmluva uzatvorená medzi odporkyňami v 1. a 2. rade, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V 541/09.
Matka účastníčok konania M. C. bola rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 13 Ps/14/2005-29 zo dňa 14. 10. 2005 pozbavená spôsobilosti na právne úkony a súčasne boli odporkyne v 1. a 2. rade ustanovené za opatrovníčky nesvojprávnej M. C.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 10. 2005. V konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 24P/329/2006 súd uznesením č. k. 24P/329/2006-7 zo dňa 20. 09. 2006 ustanovil opatrovancovi - M. C. za opatrovníka Mgr. Romana Heinricha k zastupovaniu opatrovanca pri právnom úkone - darovacej zmluve v prospech obdarovaných: J. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., C. a O.. G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., C. 3, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti, vedené v kat. území G., obec G., okres Nitra, vinice o výmere 2201 m2, parc. č. 4973 v podiele 1/1, zapísané na Správe katastra Nitra na LV č. XXXX, záhrady o výmere 1441 m2, parc. č. 3241/1 v podiele 1/1, nehnuteľnosti vedené v kat. území J., obec G., okres Nitra, zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2, parc. č. 3242 v podiele 1/1, zapísané na Správe katastra Nitra na LV č. XXXX a nehnuteľnosti vedené v kat. území J., obec G., okres Nitra, dom súpisné číslo XXXB, parc. č. 3242 v podiele 1, zapísané na Správe katastra Nitra na LV č. XXXX. V konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 24P/322/2006 o návrhu na schválenie právneho úkonu bolo rozsudkom č. k. 24P/322/2006-30 zo dňa 27. 10. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23. 11. 2006, rozhodnuté tak, že súd schválil právny úkon súdom ustanoveného opatrovníka Mgr. Romana Heinricha, nar. XX. XX. XXXX, bytom G.-J., A. XXXX/XX, a to podpísanie darovacej zmluvy v mene nesvojprávnej M. C., nar. XX. XX. XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, na základe ktorej táto daruje v prospech obdarovaných J. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom G.-J., C. XXXX/X a O.. G. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom G.-J., C. XXXX/X nehnuteľnosti, vedené v Katastrálnom úrade Nitra, Správa katastra Nitra, okres Nitra, obec G., katastrálne územie G. ako parcela číslo 4973 - vinice o výmere 2201 m2, zapísané na LV č. XXXX, nehnuteľnosti vedené v Katastrálnom úrade Nitra, Správa katastra Nitra, okres Nitra, obec G. katastrálne územie J., parc. č. 3241/1 - záhrady o výmere 1441 m2, parc. č. 3242 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 160 m2, zapísané na LV č. XXXX, nehnuteľnosti vedené v Katastrálnom úrade Nitra, Správa katastra Nitra, okres Nitra, obec G., katastrálne územie J. ako dom súp. č. XXXB (správne malo byť súpisné číslo XXXX), na parc. č. 3242, zapísané na LV č. XXXX a to každej v podiele 1/2 -ice z podielu darkyne.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľky zamietol s odôvodnením, že vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, žeby schválenie právneho úkonu súdom ustanoveného opatrovníka Mgr. Romana Heinricha, a to podpísanie darovacej zmluvy v mene nesvojprávnej M. C., ako i uzavretie darovacej zmluvy medzi odporkyňou v 2. rade ako darkyňou a odporkyňou v 1. rade ako obdarovanou, bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Vyššie citované ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k takým právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Generálna klauzula týkajúca sa dobrých mravov chráni
právny poriadok pred tým, aby poskytoval právnu legitimáciu úkonom, ktoré z hľadiska mimoprávnych spoločenských štandardov nemožno akceptovať. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z celkového charakteru dojednania - v zmysle zhrňujúceho zohľadnenia obsahu, pohnútky a účelu, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený.
V zmysle ustanovenia § 157 OSP rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces a táto vada zakladá dôvodnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP.
Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa uvedené požiadavky na odôvodnenie rozsudku v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 OSP nespĺňa, preto je nepreskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že vykonaným dokazovaním nemal za preukázaný rozpor prejednávaných právnych úkonov - darovacích zmlúv, s dobrými mravmi. Takýto právny záver súd ustálil po tom, čo v rozhodnutí opísal zistený skutkový stav veci a to bez toho, že by zdôvodnil, z akých okolností, či konkrétnych skutkových zistení vyvodil svoj právny záver. Z napadnutého rozhodnutia tak nie je zrejmé, z akého dôvodu súd dospel k uvedenému záveru o tom, že rozpor prejednávaných právnych úkonov s dobrými mravmi nemal preukázaný. Naviac, súd prvého stupňa pri posudzovaní platnosti darovacích zmlúv, ktorých platnosť posudzoval ako otázku predbežného charakteru, darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi odporkyňou v 2. rade ako darkyňou a odporkyňou v 1. rade ako obdarovanou, ani nemal k dispozícii, táto nie je súčasťou súdneho spisu a ani spisov pripojených, ktorých obsah súd prvého stupňa na pojednávaní oboznámil. S obsahom tejto zmluvy sa tak súd prvého stupňa neoboznámil, nie je zrejmé, kedy bola uzatvorená a čo je jej predmetom.
Súd prvého stupňa sa v rozsudku nevysporiadal s argumentáciou navrhovateľky, ktorou odôvodňovala opodstatnenosť jej návrhu, prezentovanou počas celého priebehu konania. Okrem už vyššie uvedeného nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia, ohľadne nepreukázania rozporu prejednávaných právnych úkonov s dobrými mravmi, sa súd nevysporiadal ani s tvrdením navrhovateľky, že prejednávané darovacie zmluvy je potrebné považovať za neplatné pre obchádzanie zákona. V tomto smere rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne odôvodnenie, pričom rovnako z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s argumentáciou navrhovateľky o neplatnosti darovacej zmluvy, uzatvorenej dňa 25. 09. 2006 pre absenciu prejavu vôle darcu. Odôvodnenie rozsudku ako výklad myšlienkového postupu súdu o tom, ako dospel k príslušnému výroku rozsudku, má totiž spĺňať požiadavku, aby bol objektívnym, zrozumiteľným a presvedčivým, t.j. aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu súdu a zároveň získať aj odpoveď na všetky podstatné argumentačné tvrdenia uplatnené účastníkmi konania, ako aj na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ak rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje, potom je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, čím došlo k porušeniu procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdom konaní.
S ohľadom na predmet konania v prejednávanej veci je nepochybné, že návrh navrhovateľky je návrhom určovacím, uplatneným v súlade s ustanovením § 80 c) OSP. Primárnym pre rozhodnutie vo veci o návrhu uplatnenom podľa ustanovenia § 80 c) OSP je pritom zistenie, či navrhovateľ má
naliehavý právny záujem na požadovanom určení a až následne, v kladnom prípade, posúdenie dôvodnosti návrhu z hľadiska hmotnoprávneho. Z obsahu spisu v prejednávanej veci, ako i z napadnutého rozhodnutia pritom nevyplýva, že by sa súd prvého stupňa zaoberal skutočnosťou, či má navrhovateľka na ňou požadovanom určení naliehavý právny záujem. K tejto okolnosti, zásadnej z hľadiska posúdenia dôvodnosti podaného návrhu sa v súdnom spise nenachádza vyjadrenie navrhovateľky a ani v napadnutom rozhodnutí sa súd prvého stupňa nezaoberal tým, či naliehavý právny záujem navrhovateľky na požadovanom určení je alebo nie je daný.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci je zrejmé, že súd prvého stupňa zameral dokazovanie z hľadiska posúdenia dôvodnosti návrhu na okolnosti súvisiace so starostlivosťou účastníčok konania o matku M. C., a to tak po stránke osobnej, ako i materiálnej, ako i na okolnosť posúdenia prejavu vôle M. C. vo vzťahu k darovaným nehnuteľnostiam v čase, keď táto bola osobou spôsobilou na právne úkony. Na základe takto vykonaného dokazovania potom ustálil záver o nedôvodnosti návrhu navrhovateľky. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že z doposiaľ vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyplýva, že do roku 2006 zabezpečovali starostlivosť o M. C. striedavo navrhovateľka a odporkyňa v 1. rade. Táto skutočnosť nebola spornou a potvrdili ju tak účastníčky konania, ako i vypočutí svedkovia. To, že následne prestala navrhovateľka poskytovať matke dovtedajšiu starostlivosť, bolo dôsledkom osobných rozporov účastníčok konania, pričom však nebolo preukázané, že by navrhovateľka takto následne konala na základe jej nezáujmu, prameniaceho zo svojvoľného subjektívneho rozhodnutia, ktoré by mohlo vyvolať dojem o nedostatočnej starostlivosti o rodiča, a to takej, ktorú je možné kvalifikovať za rozporujúcu s dobrými mravmi. Naopak, z dokazovania v danej veci je zrejmé, že v roku 2006 došlo medzi účastníčkami konania, a to predovšetkým medzi navrhovateľkou a odporkyňou v 1. rade k nezhodám v súvislosti so zabezpečovaním opatrovateľskej starostlivosti o matku, ktoré nezhody následne, podľa udania navrhovateľky, spôsobili to, že jej kontakt s matkou zostal obmedzený, a to najmä z rozhodnutia odporkyne v 1. rade. Pokiaľ teda súd prvého stupňa tieto okolnosti posudzoval ako relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci, z ním zisteného skutkového stavu nemožno vyvodiť taký záver, že navrhovateľka by sa o matku M. C. dostatočne nestarala a nejavila o ňu záujem. Naopak, bolo preukázané, že do roku 2006 poskytovali starostlivosť M. C. v rovnakej miere navrhovateľka a odporkyňa v 1. rade a následne predovšetkým odporkyňa v 1. rade. Odvolací súd uvedené skutočnosti dáva do pozornosti i z toho dôvodu, že odporkyne v 1. a 2. rade poukazovali na uzavretie právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 25. 09. 2006 i s ohľadom na to, že ony zabezpečujú starostlivosť o nesvojprávnu matku. Z dokazovania pred súdom prvého stupňa, i s poukazom na dátum uzatvorenia darovacej zmluvy, takéto závery nevyplynuli. Pokiaľ teda súd prvého stupňa nevidel rozpor uzavretej darovacej zmluvy s dobrými mravmi, s ohľadom na posúdenie miery starostlivosti účastníčok konania o matku M. C., nie je zrejmé, aký právny záver ustálil v prípade posúdenia starostlivosti o matku odporkyňou v 2. rade, ktorá rovnako nadobudla nehnuteľnosti darovaním, keď je nepochybné, že v starostlivosti o matku sa odporkyňa v 2. rade podieľala v najmenšej miere. Ak súd ako kritérium relevantné z hľadiska posúdenia platnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi pojal mieru starostlivosti účastníčok konania o matku, potom je potrebné túto okolnosť posúdiť rovnako vo vzťahu k všetkým zainteresovaným subjektom, nielen vo vzťahu k navrhovateľke. Naviac, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že táto argumentácia odporkýň v 1. a 2. rade sa javí ako nedostatočná i s ohľadom na okamih uzatvorenia právneho úkonu 25. 09. 2006, pričom bolo preukázané, že do, resp. ešte v roku 2006, navrhovateľka poskytovala matke intenzívnu starostlivosť (spolu s odporkyňou v 1. rade).
Navrhovateľka pred súdom prvého stupňa odôvodňovala opodstatnenosť ňou podaného návrhu i neplatnosťou darovacej zmluvy zo dňa 25. 09. 2006 pre nedostatok prejavu vôle darcu - matky M. C.. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, s touto argumentáciou navrhovateľky sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Je nepochybné, že v čase, kedy k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo, absencia prejavu vôle darkyne je zrejmá a prípustná, keďže darkyňa v čase darovania nebola osobou spôsobilou na právne úkony a pri právnou úkone bola zastúpená súdom ustanoveným opatrovníkom. Z hľadiska formálnych a obsahových náležitostí tohto právneho úkonu, ako i s ohľadom na rozhodnutie súdu o schválení právneho úkonu opatrovníka nesvojprávnej darkyne, je potrebné na tento právny úkon hľadieť ako na právny úkon platný. Odvolací súd je však toho názoru, že v kontexte posúdenia toho, či výkon práv a povinností odporkýň ako opatrovníčok M. C. v súvislosti s dispozíciou s majetkom nesvojprávnej (keď je zrejmá ich výlučná iniciatíva k uzavretiu prejednávaného úkonu s takým obsahom, ako bol uzatvorený) je v súlade s dobrými mravmi, je relevantné i posúdenie toho, či M. C. v čase, keď bola osobou plne spôsobilou na právne úkony, prejavila vôľu so svojim majetkom naložiť práve takýmto
spôsobom. Z doposiaľ vykonaného dokazovania takého závery nevyplývajú. Preto bude potrebné, aby súd prvého stupňa v ďalšom konaní posúdil dôvodnosť podaného návrhu navrhovateľky i s ohľadom na túto skutočnosť.
Odporkyne v 1. a 2. rade pred súdom prvého stupňa ďalej tvrdili, že dôvodom uzatvorenia darovacích zmlúv bola i skutočnosť, že ich cieľom bolo zhodnotiť rodinný dom matky vo forme rekonštrukcie, ktorú si táto nehnuteľnosť vyžadovala. I keď v konaní boli predložené listinné doklady o investíciách do nehnuteľností, a na tieto súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí aj poukázal, tieto investície nie sú takého rozsahu, aby ich bolo možné vyhodnotiť ako prevedenú rekonštrukciu rodinného domu (kúrenárske práce - výmena radiátorových ventilov, výmena zdroja ohrevu teplej vody a domácej vodárne s rozvodmi, maliarske a natieračské práce).
Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal i na rozsah majetku poručiteľky M. C., ktorý má byť na základe vyjadrenia súdneho komisára predmetom dedenia. Hodnotou tohto majetku poručiteľky M. C. sa však nezaoberal, pričom táto okolnosť sa javí podstatnou z hľadiska posúdenia možnosti nadobudnutia dedičstva navrhovateľkou v rozsahu, ktorý by zaručoval rovnaký pomer nadobudnutého majetku (zdedeného i darovaného) všetkým účastníčkam konania. Odvolací súd je preto toho názoru, že i s touto skutočnosťou je potrebné sa vyporiadať a i s ohľadom na ňu posúdiť dôvodnosť podaného návrhu.
Záverom odvolací súd, s ohľadom na odvolaciu námietku navrhovateľky, že vo veci rozhodol vylúčený sudca, udáva, že táto námietka navrhovateľky o vylúčení zákonného sudcu nie je dôvodná. Pokiaľ vo veci konajúca zákonná sudkyňa nevidela dôvod na postup v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 OSP, t.j. nevzhliadla žiadne také skutočnosti, pre ktoré by mala byť vylúčená a to, či už vo vzťahu k prejednávanej veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, nemožno len na základe subjektívneho presvedčenia navrhovateľky ustáliť, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Vo veci konala a rozhodla zákonná sudkyňa, ktorá nebola z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.