Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoPr/3/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci navrhovateľa Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy, Vysoké Tatry, právne zastúpený JUDr. Alenou Potomovou, advokátkou, Baštová 16, Kežmarok proti odporkyni MUDr. D. B., bytom J. L. XX, J. X., právne zastúpená JUDr. Jozefom Koľom, advokátom, Hutnícka 1, Košice, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. -54 zo dňa 16. 01. 2014 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 69,91 Eur na účet právneho zástupcu odporkyne JUDr. Jozefa Koľa v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, ktorým sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané listom odporkyne zo dňa 30. 04. 2013 je neplatné. Zaviazal navrhovateľa nahradiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 486,27 Eur.

V odôvodnení poukázal na obsah žaloby, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 69, § 70, § 77 Zákonníka práce, § 16 ods. 1 - 2 zákona č. 576/2004 Z. z., ako aj ust. § 1 ods. 1, 3 vyhlášky č. 292/2008 Z. z. a uviedol, že návrh navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. Odporkyňa ukončila pracovný pomer s navrhovateľom okamžite listom zo dňa 30. 04. 2013, v ktorom uviedla kvalifikovaný dôvod definovaný ust. § 69 ods. 1 písm. a) a písm. c) Zákonníka práce. Je možné prisvedčiť navrhovateľovi, že zákonný dôvod vyplývajúci z ust.§ 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce nebol naplnený. Odporkyňa nepredložila lekársky posudok o neschopnosti ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, na základe ktorého by vznikla povinnosť zamestnávateľa preložiť ju na inú prácu a pri nesplnení povinnosti zamestnávateľa by bol naplnený tento dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Lekársky posudok je administratívnym aktom, ktorý pri vydaní oprávneným orgánom nepodlieha obsahovému preskúmaniu súdom. Súd z tohto posudku pri svojom rozhodovaní by vychádzal v súlade s ust. § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a musí sa ním riadiť aj organizácia - príslušná právnická osoba. Musí však ísť o lekársky posudok vydaný podľa príslušných ustanovení zákona. Doporučenie lekára postačujúcim nie je. Odporkyňa bola poučená o tom, aké podklady má pracovnej zdravotnej službe, ktorá bola oprávnená posudok vyhotoviť, predložiť,

ale nepočkala na výsledok šetrenia. K vyhotoveniu posudku nakoniec nedošlo, pretože odporkyňa ukončila pracovný pomer.

Podľa názoru súdu však bol naplnený dôvod skončenia pracovného pomeru vyplývajúci z ust.§ 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, pretože nástupom do práce a plnením si povinnosti podľa pracovnej zmluvy by bol bezprostredne ohrozený život a zdravie odporkyne, čo nepochybne vyplýva zo správy Fakultnej nemocnice U., kliniky pracovného lekárstva. Aj keď správa bola vyhotovená dňa 14. 11. 2013 až na požiadanie súdu, z jej obsahu však vyplýva, že na základe kontrolných vyšetrení v rokoch 2012 a v mesiaci apríl 2013 došlo k prehodnoteniu jej zdravotného stavu s konštatovaním vysokého rizika vzniku eventuálneho nového TBC ochorenia u odporkyne. Prácu u navrhovateľa toto zdravotnícke zariadenie definovalo ako veľmi rizikovú a ohrozujúcu jej zdravie. Túto správu súd pokladal za postačujúcu pre posúdenie zdravotného stavu odporkyne, a preto ďalšie návrhy odporkyne na doplnenie dokazovania, prípadným nariadením znaleckého dokazovania a vypočutím svedkyne MUDr. D. Z. pokladal za nadbytočné a nehospodárne. Odporkyňa ukončila pracovný pomer v zákonom stanovenej lehote jedného mesiaca od času, kedy sa v mesiaci apríl 2013 na základe posledného vyšetrenia zo dňa 24. 04. 2013 dozvedela o skutočnostiach súvisiacich s jej zdravím a možnosťou bezprostredného ohrozenia jej zdravia pri započatí výkonu práce podľa pracovnej zmluvy u navrhovateľa. V danom prípade bol kvalifikovaný dôvod definovaný ust. § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce naplnený.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia celkom vo výške 486,27 Eur, ktoré špecifikoval.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie navrhovateľ. Namietal nesprávne skutkové zistenia vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že zákonný dôvod pre skončenie pracovného pomeru zamestnancom, t. j. odporkyňou v zmysle ust. § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce nebol preukázaný, lebo nebol predložený lekársky posudok o neschopnosti vykonávať doterajšiu prácu bez vážneho ohrozenia zdravia. V tejto časti súd prvého stupňa podľa názoru navrhovateľa správne posúdil nedôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa tohto dôvodu. Za nesprávny však považoval záver súdu, že bol naplnený zákonný predpoklad skončenia pracovného pomeru v zmysle ust. § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Podľa názoru právnej zástupkyne navrhovateľa v danom prípade ide o dôvod, ktorý sa vzťahuje na mimoriadny neštandardné a výnimočné situácie, ktoré nastanú v určitom okamihu a ktoré bezprostredne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca bez toho, aby stratil spôsobilosť na výkon práce. Nesúhlasil so záverom súdu, že odporkyňa sa dozvedela o skutočnostiach súvisiacich s jej zdravím a možnosťou bezprostredného ohrozenia jej zdravia na základe lekárskej správy z 24. 04. 2013. Odporkyňa už listom zo dňa 17. 12. 2012 oznámila, že nie je spôsobilá vykonávať dohodnutý druh práce lekára podľa pracovnej zmluvy, lebo došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, v krajnom prípade k ohrozeniu jej života. To znamená, že minimálne sa dozvedela o tejto skutočnosti v novembri 2012, a preto nepodala okamžité skončenie pracovného pomeru v zákonnej lehote 1 mesiaca vyplývajúcej z ust. § 69 ods. 3 Zákonníka práce. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a návrhu v celom rozsahu vyhovieť alebo rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

Právny zástupca odporkyne vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého rozhodol správne, ako aj správne právne vec posúdil. Zdôraznil, že namietanie nedodržania subjektívnej mesačnej lehoty vyplývajúcej z ust. § 69 ods. 3 Zákonníka práce považoval zo strany navrhovateľa za účelovú obranu. Z konania navrhovateľa, a to z listu zo dňa 19. 04. 2013 č. 279/2013, ako aj z konania Pracovnej zdravotnej služby s. r. o., listu zo dňa 25. 04. 2013 č. 388/2013, ktoré bolo adresované Klinike pracovného lekárstva klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach vyplýva, že predložené podklady nepokladali za právne významné a odmietali vec riešiť. Dňa 12. 04. 2013 bola ukončená práceneschopnosť, po ktorej mala odporkyňa nastúpiť do práce. Keďže navrhovateľ odmietal riešiť túto situáciu, odporkyňa reálne začala pociťovať obavy, že ďalším výkonom práce dôjde k ohrozeniu jej života a zdravia. Z tohto dôvodu sa následne 24. 04. 2013 podrobila imuno-alergologickému vyšetreniu u MUDr. Z., ktorá potvrdila u odporkyne znížené hodnoty imunity a pretrvávajúcu zápalovú aktivitu. Na základe týchto skutočností sa následne rozhodla pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Podľa názoru právneho zástupcu

odporkyne bola zachovaná lehota vyplývajúca z ust. § 69 ods. 3 Zákonníka práce. Z týchto dôvodov navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktoré bolo oznámené na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu navrhovateľa uvádza, že namietané nesprávne právne posúdenie, splnenie zákonných predpokladov pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom, t. j. odporkyňou nebolo opodstatnené. Súd prvého stupňa na základe predložených listinných dôkazov, výsledkov vykonaného dokazovania, vyhodnotil jednotlivé dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, dospel k správnemu skutkovému záveru, že na strane odporkyne bol naplnený dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru vyplývajúci z ust. § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce z dôvodu, že na základe posúdenia zdravotného stavu odporkyne MUDr. Z. po skončení práceneschopnosti dňa 24. 04. 2013, sa odporkyňa dozvedela o skutočnostiach súvisiacich s jej zdravím a možnosťou bezprostredného ohrozenia jej zdravia pri započatí výkonu práce vzhľadom už aj na predchádzajúcu vedomosť o diagnostikovaní choroby z povolania Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie U.. Podľa lekárskej správy MUDr. D. Z. a imuno-alergologickej ambulancie v U. zo dňa 24. 04. 2013, bol u odporkyne konštatovaný stav po prekonanej generalizovanej miliárnej TBC pľúc, stav po špecifickej perikarditíde, špecifickej korioretinetíde a podľa záveru lekárskej správy nie je vhodné, aby po ukončení materskej dovolenky odporkyňa nastúpila na pracovisku navrhovateľa, kde je zvýšené riziko kontaktu s TBC infekciou. Navyše ďalším dôvodom zmeny pracoviska bola konštatovaná aj ďalšia skutočnosť, že odporkyňa prekonala TBC s perikarditídou v gravidite a je matkou štyroch detí.

Podľa názoru odvolacieho súdu posúdenie zákonného dôvodu uplatneného zamestnancom v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru týkajúceho sa ohrozenia zdravia pri výkone pracovnej činnosti u zamestnávateľa, je vždy vecou posúdenia konkrétnych skutkových okolností. Súd prvého stupňa na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel k správnym skutkovým zisteniam. Pri diagnostikovaní choroby z povolania, a to infekčnej choroby a parazitárnej choroby, ktorá je zaevidovaná v hlásení choroby z povolania u odporkyne v zozname chorôb podľa položky č. 24 - 00, nebolo možné neprihliadať na túto skutočnosť, ktorá zakladala naplnenie zákonného dôvodu vyplývajúceho z ust. § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Skutkové závery, vrátane právneho posúdenia boli súdom prvého stupňa správne.

K námietke nesprávneho posúdenia mesačnej lehoty pre okamžité skončenie pracovného pomeru vyplývajúcej z ust. § 69 ods. 3 Zákonníka práce odvolací súd uvádza, že ani táto skutočnosť nebola opodstatnená. Súd prvého stupňa vychádzal zo skutočností rozhodných, o ktorých sa odporkyňa dozvedela naposledy na vyšetrení a dozvedela sa to z lekárskej správy MUDr. Z. dňa 24. 04. 2013,

bezprostredne po skončení pracovnej neschopnosti. Zákonná lehota z tohto dôvodu bola zachovaná, lebo okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané odporkyňou dňa 30. 04. 2013.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zásadou úspechu odporkyne v odvolacom konaní, ktorej bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia podľa vyčíslenia za jeden úkon právnej služby vo výške 61,87 Eur (§ 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátom za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ďalej len citovanej vyhlášky). Súčasťou priznanej náhrady je náhrada režijného paušálu vo výške 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Celkom z titulu náhrady trov právneho zastúpenia bola priznaná náhrada vo výške 69,91 Eur, k zaplateniu ktorej bol zaviazaný navrhovateľ. Povinnosť navrhovateľa nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia vyplýva z ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.