Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoZm/6/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Martinom Jánským, advokátom, so sídlom M. XX, XXX XX N., proti žalovanému: Ing. J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX K. pod D., zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou, so sídlom K. XX, XXX XX V., v konaní o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. -12 zo dňa 23.02.2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -55 zo dňa 26.10.2012, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -55 zo dňa 26.10.2012 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd ponechal v celom rozsahu v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. -12 zo dňa 23.02.2011. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi priamo na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia v konaní o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. -12 zo dňa 23.02.2011 v sume 316,36 Eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v čl. I § 10 zákona č. 191/1960 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „Zákon“), čl. I § 28 ods. 1, 2 Zákona, čl. I § 38 ods. 1 Zákona, čl. I § 43 ods. 1 Zákona, čl. I § 53 ods. 1 Zákona, § 175 ods. 4 veta prvá, druhá Občianskeho súdneho poriadku zák. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“) okresný súd ponechal vydaný zmenový platobný rozkaz v platnosti. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou, doručenou okresnému súdu dňa 10.11.2010 žalobca navrhol, aby okresný súd vydal vo veci zmenkový platobný rozkaz, ktorým žalovanému uloží povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu 1.917,41 Eur, ďalej 6 % ročný úrok zo sumy 1.917,41 Eur od 06.01.2008 až do zaplatenia, odmenu v sume 6,39 Eur a náhradu trov konania, všetko v prospech žalobcu. Uviedol, že je majiteľom cudzej zmenky k Zmluve č. LZF/05/20213 vystavenej dňa 18.03.2005 v Bratislave žalobcom. Táto zmenka obsahuje bezpodmienečný príkaz adresovaný žalovanému pôvodne ako fyzickej osobe podnikateľovi podnikajúcemu pod obchodným menom Ing. Ivan Pandula - CONCORDIA ako zmenečníkovi, aby 5. januára 2008 žalobcovi zaplatil sumu 57.763,90 Sk, teda 1.917,41 Eur bez protestu. Zmenka bola prijatá žalovaným a žalovaný splatnú zmenku neuhradil.

Okresný súd vydal vo veci zmenkový platobný rozkaz č.k. -12 dňa 23.02.2012, ktorým žalovanému uložil, aby zaplatil žalobcovi zmenkovú sumu 1.917,41 Eur, 6 % ročný úrok zo

sumy 1.917,41 Eur od 06.01.2008 až do zaplatenia a odmenu vo výške 6,39 Eur, všetko do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu, alebo aby v rovnakej lehote podal námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. Zároveň mu uložil povinnosť nahradiť trovy konania v sume 115,- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 210,73 Eur, do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. Žalovaný podaním zo dňa 11.03.2011 podal námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu. Uvedené námietky podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote. V námietkach uviedol, že dňa 18.03.2005 uzatvoril žalovaný so žalobcom Leasingovú zmluvu č. LZF/05/20213 (ďalej „Leasingová zmluva“). Predmetom Leasingovej zmluvy bol nákladný automobil IVECO Euro Cargo ML75E15 pri dojednanej dobe finančného prenájmu 48 mesiacov od prevzatia predmetu leasingu leasingovým nájomcom. Nájomné za finančný leasing bolo dohodnuté v Dohode o platbách nájomného k Leasingovej zmluve zo dňa 21.03.2005, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal počas trvania Leasingovej zmluvy zaplatiť sumu 555.914,60 Sk (18.452,98 Eur). V Leasingovej zmluve uzatvoril žalobca so žalovaným vyplňovacie zmenkové prehlásenie, ktorým žalovaný akceptoval a následne podpísal biankozmenku na zabezpečenie záväzku leasingového nájomcu vyplývajúceho z Leasingovej zmluvy, ktorá neobsahovala zmenkovú sumu, ani dátum splatnosti zmenky. Touto dohodou sa zmluvné strany dohodli, že žalobca je oprávnený údaje na biankozmenke doplniť len v prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu vyplývajúceho z Leasingovej zmluvy. Ako zmenkovú sumu žalobca podľa tejto dohody mohol doplniť súčet všetkých platných záväzkov vyplývajúcich z Leasingovej zmluvy vrátane Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu žalobcu, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Leasingovej zmluvy a ako dátum splatnosti zmenky bol žalobca v zmysle dohody oprávnený doplniť dátum vystavenia zmenky. Počas trvania leasingového nájmu žalovaný uhrádzal jednotlivé splátky až približne do júna 2006, kedy už nemal dostatok finančných prostriedkov. Táto situácia sa nezmenila, a preto došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a k odovzdaniu predmetu leasingu žalobcovi. Žalobca predmet leasingu po skončení leasingovej zmluvy a po odovzdaní predmetu leasingu žalovaným predal, avšak za cenu nižšiu, než bola výška zostatku istiny ku dňu predčasného skončenia Leasingovej zmluvy. Žalovaný pri ukončení, resp. pri odovzdaní predmetu leasingu označil osobu, ktorá mala záujem predmet leasingu odkúpiť za 80.000,- Sk, avšak žalobca z neznámych dôvodov predmet leasingu predal „za zrejme“ podstatne nižšiu cenu, ako mohla byť predaná, čím konal na ujmu žalovaného. V zmysle čl. 4.4 všeobecných podmienok finančného leasingu žalobcu, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Leasingovej zmluvy, bol žalobca oprávnený žalovanému účtovať škodu z predaja predmetu leasingu vo výške rozdielu medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a dosiahnutou predajnou cenou bez DPH, prípadne vstupnou cenou predmetu leasingu bez DPH pri uzatvorení novej leasingovej zmluvy. Žalobca žiadal od žalovaného úhradu rozdielu medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného skončenia Leasingovej zmluvy a dosiahnutou predajnou cenou z predaja predmetu leasingu, a to napriek vyššie uvedenému, teda napriek tomu, že žalovaný po skončení leasingovej zmluvy navrhol žalobcovi kupujúceho, ktorý bol ochotný od žalobcu predmet leasingu kúpiť za cenu, ktorá sa rovnala zostatku istiny ku dňu skončenia Leasingovej zmluvy. Žalobca však predmet leasingu predal inému kupujúcemu „za zrejme“ nižšiu kúpnu cenu a rozdiel medzi kúpnou cenou a zostatkom istiny ku dňu predčasného skončenia leasingu žiadal uhradiť od žalovaného. Žalobca nezaslal žalovanému špecifikáciu dlžnej sumy, ale vyplnil biankozmenku a podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, v ktorom nešpecifikoval požadovanú sumu, ktorú vyplnil na zmenke. Žalovaný namietal výšku zmenkovej sumy, lehotu vyplnenia zmenky, ako aj neinformovanie o vyplnení zmenky a uplatňovaní práv zo zmenky a navrhuje zmenkový platobný rozkaz zrušiť.

Na pojednávanie okresného súdu, ktoré bolo nariadené na termín 26.10.2012, sa žalovaný, ani jeho právny zástupca neustanovili. Obaja mali doručenie predvolania včas a riadne vykázané, pričom žalovaný cestou právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť s poukazom na nedostatok finančných prostriedkov na cestovné na pojednávanie a navrhol vec prejednať v jeho neprítomnosti. Rovnako právny zástupca žalovaného navrhol vec prejednať v jeho neprítomnosti z dôvodu práceneschopnosti a skutočnosti, že advokátsky koncipient právneho zástupcu žalovaného sa zúčastňuje iného pojednávania na Okresnom súde Martin. Ku tvrdeniam uvedeným právnym zástupcom žalovaného v jeho podaní ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní z 25.10.2012 neboli doložené žiadne konkrétne dôkazy. Na základe skonštatovania splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 OSP okresný súd vec prejednal a meritórne rozhodol v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného.

Pri prejednávaní námietok žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu vydanému v tejto veci postupoval okresný súd v rámci dokazovania dôsledne dbajúc na dodržanie zásady koncentrácie skutkových tvrdení, ktorými žalovaný mohol odôvodniť v trojdňovej lehote od doručenia zmenkového

platobného rozkazu námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu v zmysle § 175 ods. 3 OSP. Zároveň v rámci prejednania námietok okresný súd dbal na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti ovládajúcej sporové občianske súdne konanie vrátane konania o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu a na dôsledné uplatňovanie § 120 ods. 1 veta prvá OSP, ktoré ukladá dôkaznú povinnosť účastníkom sporového konania vo vzťahu ku tvrdeniam, ktoré v konaní uvádzajú a z ktorého procesného ustanovenia vyplýva pre konanie o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu dôkazná povinnosť žalovaného vo vzťahu ku tvrdeniam, ktoré uviedol v rámci námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu. Podľa § 120 ods. 3 OSP si okresný súd osvojil skutkové zistenie založené na zhodnom tvrdení účastníkov, podľa ktorého zmenka, na základe ktorej žalobca uplatnil svoje práva pred súdom a ktorej fotokópia je v spise na č.l. 4, bola pri vystavení neúplná, teda že sa jednalo o blankozmenku, ktorou mal byť zabezpečovaný záväzok žalovaného voči žalobcovi na základe Leasingovej zmluvy č. LZF/05/20213, pričom táto zmenka mala byť doplnená v časti vymedzenia zmenkovej sumy a v časti údaja o splatnosti zmenky na základe vyplňovacieho zmenkového prehlásenia k Leasingovej zmluve, ktoré žalovaný akceptoval a následne blankozmenku podpisom prijal. Samotné vyplňovacie zmenkové prehlásenie, resp. dohoda o vyplňovacom práve ku blankozmenke, Leasingová zmluva č. LZF/05/20213 a ani Všeobecné leasingové podmienky, ktoré mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, neboli v konaní účastníkmi predložené.

Prvou námietkou žalovaného bola námietka, podľa ktorej výška zmenkovej sumy nezodpovedá reálnemu záväzku žalovaného a nebola do predmetnej zmluvy doplnená v súlade s vyplňovacím zmenkovým prehlásením, resp. dohodou o vyplňovacom práve ku blankozmenke z dôvodov, ktoré okresný súd v tejto časti podľa vymedzenia tvrdení žalovaného v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu prejednal. Vzhľadom na nespornosť skutočnosti, podľa ktorej predmetná zmenka nebola pri vystavení úplná, a teda že sa jednalo o blankozmenku medzi účastníkmi v tomto konaní, aplikoval okresný súd v prejednávanej veci pri vyhodnotení skutkovej a právnej dôvodnosti vymedzenej prvej námietky žalovaného čl. I. § 10 Zákona.

Vo všeobecnej rovine je blankozmenka listina, ktorá je zámerne pri jej vystavení na základe dojednania v dohode o vyplňovacom práve ku blankozmenke (ďalej len „Dohoda“), vystavená ako neúplná, a to preto, aby sa neskôr, po doplnení stala zmenkou skutočnou, úplnou. Pri vystavení blankozmenky teda chýba určitý obsah, ktorý má byť doplnený spôsobom vyplývajúcim z Dohody a po doplnení ktorého obsahu sa blankozmenka stáva s účinkami ex tunc dokonalou zmenkou. Priamo z úpravy čl. I. § 10 Zákona vyplýva existencia inštitútu dohody o vyplňovacom práve ku blankozmenke. Tento dvojstranný právny úkon určuje, vymedzuje, a to na základe prejavenej zmluvnej vôle jeho účastníkov, podmienky, za ktorých má byť chýbajúci údaj na blankozmenke doplnený a určuje spôsob vymedzenia, resp. určenia obsahu doplneného údaja. Aj v prípade, ak by blankozmenka bola vyplnená v rozpore s Dohodou, je zmenkou z formálneho hľadiska platnou, skutočnou, majúcou všetky náležitosti a pre jej majiteľa predstavuje listinu, s ktorou sú spojené jeho nesporné zmenkové práva. Preto v pomeroch predmetnej veci tým, že žalobca predložil spolu s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu platnú cudziu zmenku, ktorá bola preukázateľne žalovaným akceptovaná - prijatá, preukázal svoje abstraktné zmenkové právo založené touto zmenkou. Pokiaľ potom žalovaný v námietkach tvrdil, že išlo o blankozmenku, ktorá bola v údaji o zmenkovej sume a o splatnosti zmenky vystavená v rozpore s Dohodou, bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP v konaní o takejto námietke preukázať, aký konkrétny bol obsah Dohody a že žalobca pri vyplnení údaja o zmenkovej sume a o splatnosti zmenky postupoval v rozpore s dohodou. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, a preto je táto jeho námietka nedôvodná. Naviac ak by mala byť takáto námietka relevantná (námietka rozporu postupu majiteľa cudzej zmenky pri vyplňovaní blankozmenky s Dohodou), musel by žalovaný preukázať, že žalobca ako majiteľ cudzej zmenky (v prejednávanej veci pôvodný majiteľ), nadobudol zmenku v zlej viere, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou v zmysle čl. I. § 10 Zákona. V tejto časti žalovaný ani netvrdil naplnenie úpravy čl. I. § 10 Zákona tým, že by konkretizoval konanie žalobcu pri vyplnení zmenky v zlej viere alebo v rámci ktorého sa žalobca previnil hrubou nedbanlivosťou. Samotné skutkové tvrdenia žalovaného „/tu súd zdôrazňuje, že ide výlučne o nepreukázané tvrdenia žalovaného/“ v dôvodoch námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu o postupe žalobcu pri odpredaji predmetu leasingu a vo väzbe na to pri určení zmenkovej sumy a splatnosti, ktorú do blankozmenky žalobca doplnil, nepredstavuje relevantné a preukázané námietky, ktoré by boli spôsobilé viesť ku zrušeniu zmenkového platobného rozkazu.

Rovnaké konštatovania ako vo vzťahu ku prvej námietke vzťahoval okresný súd i na hodnotenie druhej námietky, v rámci ktorej žalovaný namietal lehotu na vyplnenie blankozmenky. Primárne však vo vzťahu k tejto druhej námietke okresný súd doplnil, že táto námietka je koncipovaná zo strany žalovaného ako nekonkrétna a veľmi všeobecná. Pri zohľadnení neunesenia dôkazného bremena žalovaného v súlade s § 120 ods. 1 veta prvá OSP k tvrdeniu o obsahu Dohody, k jej porušeniu a k naplneniu predpokladov relevantnosti námietok podľa čl. I. § 10 Zákona „/k preukázaniu konania žalobcu pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo jeho previnenie sa hrubou nedbanlivosťou/, vyhodnotil súd i túto námietku ako nedôvodnú“.

Treťou námietkou žalovaného bola námietka, podľa ktorej žalobca neinformoval žalovaného o vyplnení zmenky a o uplatňovaní práv zo zmenky. Vo vzťahu k tejto námietke v časti o neinformovaní žalovaného o vyplnení zmenky okresný súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o tom, ako podľa Dohody mali jej účastníci dojednané, či a ako bude žalobca žalovaného informovať o vyplnení blankozmenky. Zo zákona žalobcovi povinnosť informovať žalovaného o vyplnení blankozmenky nevyplýva. Preto bolo potrebné vychádzať z obsahu Dohody, ktorá však žalovaným preukázaná nebola. I tu okresný súd zdôraznil, že existencia abstraktnej platnej zmenkovej pohľadávky žalobcu bola žalobcom preukázaná predložením platnej zmenky, a preto by bolo v rozpore s rozložením dôkazného bremena v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu zaťažovať žalobcu dôkaznou povinnosťou preukazovať obsah Dohody v akejkoľvek konkrétnej časti. Túto námietku preto okresný súd vyhodnotil ako nepreukázanú, a teda nedôvodnú. Pokiaľ v rámci tejto námietky žalovaný namietal, že nebol informovaný o uplatnení práv zo zmenky, považoval okresný súd pri hodnotení tejto námietky za relevantné, že žalobca ako majiteľ cudzej zmenky (jej prvý majiteľ), uplatnil svoju zmenkovú pohľadávku voči žalovanému ako príjemcovi, akceptantovi zmenky, na základe čoho bol v týchto súvislostiach priestor pre aplikáciu čl. I. § 53 ods. 1 Zákona, podľa ktorého zmeškaním lehôt určených okrem iného na predloženie zmenky na platenie pri doložke „bez trov“ (ktorou doložkou bola opatrená i predmetná blankozmenka) stráca majiteľ svoje práva proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým osobám zmenkovo zaviazaným, okrem prijímateľa. Z uvedenej úpravy v spojení s čl. I. § 28 ods. 1, 2 Zákona vyplýva, že ani uvedená posledná námietka žalovaného, v rámci ktorej tento tvrdil, že nebol informovaný o uplatňovaní práv zo zmenky, nie je relevantná. V tejto časti je významné, že žalobca uplatnil svoje právo voči žalovanému ako voči priamemu dlžníkovi. Práve vzhľadom na túto skutočnosť, teda že právo žalobca uplatnil voči žalovanému ako voči priamemu zmenkovému dlžníkovi, je irelevantná súvislosť vyplývajúca z predmetnej zmenky, ktorá obsahuje doložku bez protestu a ktorá doložka má význam na zachovanie postihových práv v zmysle úpravy vyplývajúcej z čl. I. § 46 ods. 1, 2 Zákona. Zároveň v uvedených súvislostiach poukázal okresný súd na právnu vetu vyplývajúcu z Rozsudku Vrchného soudu v Olomouci z 24.01.2006 sp.zn. , podľa ktorej: Ak nesplní majiteľ zmenky povinnosť predložiť zmenku priamemu dlžníkovi ku plateniu v lehote podľa článku I. § 38 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového a k predloženiu dochádza až okamihom doručenia zmenkového platobného rozkazu spolu so zmenečnou žalobou dlžníkovi, má sa za to, že dlžník nie je v omeškaní s platením zmenečného peniazu a nie je povinný platiť úroky, útraty a odmenu podľa článku I. § 48 ods. 1 bod 2 až 4 Zákona zmenečného a šekového, len pokiaľ splní povinnosť uloženú zmenečným platobným rozkazom a zmenečný peniaz v stanovenej trojdňovej lehote zaplatí. O náhrade trov konania o námietkach žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého „Odvolanie prali rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že....d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, . . f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci." Dňa 18.03.2005 žalovaný uzatvoril so žalobcom Leasingovú zmluvu c. LZ1705/20213. Predmetom tejto leasingovej zmluvy bol nákladný automobil IVECO Euro Cargo ML75E15. Doba finančného prenájmu bola dohodnutá na 48 mesiacov od dátumu prevzatia predmetu leasingu leasingovým nájomcom. Nájomné za finančný leasing bolo dohodnuté v Dohode o platbách nájomného k leasingovej zmluve č. LZF/05/20213 zo dňa 21.03.2005. V tejto dohode bolo dohodnuté, že žalovaný počas trvania leasingovej zmluvy zaplatí spolu 555914,60 Sk (18.452,98 Eur). K leasingovej zmluve č. LZF/05/20213 uzatvorili žalobca a žalovaný vyplňovacie zmenkové prehlásenie k zmluve č. LZF/05/20213, ktorým žalovaný akceptoval a následne podpísal bianko zmenku na zabezpečenie záväzku leasingového nájomcu vyplývajúceho z leasingovej zmluvy, ktorá neobsahovala zmenkovú sumu ani dátum splatnosti zmenky. Touto dohodou sa zmluvné strany dohodli, že žalobca

je oprávnený doplniť údaje na bianko zmenke len v prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu vyplývajúceho z leasingovej zmluvy. Ako zmenkovú sumu bol žalobca podľa tejto dohody oprávnený doplniť súčet všetkých platných záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy vrátane Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu navrhovateľa, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy a ako dátum splatnosti zmenky bol navrhovateľ v zmysle dohody oprávnený doplniť dátum vyplnenia zmenky. Počas trvania leasingového nájmu žalovaný uhrádzal jednotlivé splátky leasingu, až približne do júna 2006, kedy už nemal dostatok finančných prostriedkov na splácanie leasingu. Žalobca žalovanému zasielal výzvy na zaplatenie splátok leasingu, avšak jeho finančná situácia sa nezmenila a splátky leasingu nemal ďalej ako splácať. Z uvedeného dôvodu došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a k odovzdaniu predmetu leasingu žalobcovi. Žalobca predmet leasingu po skončení leasingovej zmluvy a po odovzdaní predmetu leasingu žalovaným predal, avšak za cenu nižšiu, než bola výška zostatku istiny ku dňu predčasného skončenia leasingovej zmluvy. Podľa čl. 4.4 Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB leasing, a.s. pre dopravnú techniku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy č. LZF/05/20213, bol žalobca oprávnený leasingovému nájomcovi vyúčtovať škodu z predaja predmetu leasingu vo výške rozdielu medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a dosiahnutou predajnou cenou bez DPH, prípadne vstupnou cenou predmetu leasingu bez DPH pri uzatvorení novej leasingovej zmluvy. Preto žalobca žiadal od žalovaného úhradu rozdielu medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného skončenia leasingovej zmluvy a dosiahnutou predajnou cenou predmetu leasingu (za ktorú cenu predal predmet leasingu žalobca), a to aj napriek tomu, že žalovaný po skončení leasingovej zmluvy navrhol žalobcovi takého kupujúceho (záujemcu o predmet leasingu), ktorý bol ochotný od žalobcu predmet leasingu kúpiť za cenu, ktorá sa rovnala zostatku istiny ku dňu skončenia leasingovej zmluvy. Vzhľadom na uvedené žalovaný žalobcom požadovanú dlžnú sumu neuhradil, pretože mal a má za to, že žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi, keď predmet leasingu predal pod cenu. Následne žalobca vyplnil bianko zmenku a podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu.

Žalovaný v odvolaní namietal výšku zmenkovej sumy z dôvodu, že zmenka, ktorej uplatnenie je predmetom tohto konania je iba zabezpečovacím prostriedkom existujúceho záväzku medzi žalobcom a žalovaným a žalobca bol oprávnený doplniť údaje na bianko zmenke len v prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu vyplývajúceho z leasingovej zmluvy a preto dôvod vzniku tohto záväzku treba preukazovať. Žalovaný namietal výšku zmenkovej sumy, nakoľko v zmysle vyplňovacieho oprávnenia bol žalobca oprávnený ako zmenkovú sumu doplniť súčet všetkých splatných záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy vrátane Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu žalobcu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy. V podaných námietkach žalovaný namietal výšku zmenkovej sumy, nakoľko mal za to, že žalobca mal konať s odbornou starostlivosťou a predmet leasingu predal za cenu jeho skutočnej hodnoty, naviac pokiaľ samotný žalovaný odporúčal žalobcovi záujemcu o kúpu predmetu leasingu, ktorý predmet leasingu bol ochotný kúpiť za cenu rovnajúcu sa jeho zostatkovej cene ku dňu skončenia leasingu. Žalovaný má teda za to, že z dôvodu, že pri predaji predmetu leasingu žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou a predal predmet leasingu za cenu oveľa nižšiu, než aká bola jeho skutočná hodnota, nebol žalobca oprávnený požadovať úhradu rozdielu medzi nadobúdacou cenou a takto nadobudnutou predajnou cenou predmetu leasingu od žalovaného.

Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného preukázať, aký konkrétny bol obsah Dohody a že žalobca pri vyplnení údaja o zmenkovej sume a o splatnosti zmenky postupoval v rozpore s dohodou. V zmysle vyplňovacieho zmenkového prehlásenia k zmluve č. I,ZF/05/20213 sa zmluvné strany dohodli, že žalobca je oprávnený doplniť údaje na bianko zmenke len v prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu vyplývajúceho z leasingovej zmluvy. Ako zmenkovú sumu bol žalobca podľa tejto dohody oprávnený doplniť súčet všetkých platných záväzkov vyplývajúcich z leasingovej zmluvy vrátane Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu žalobcu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy a ako dátum splatnosti zmenky bol žalobca v zmysle dohody oprávnený doplniť dátum vyplnenia zmenky. Podľa čl. 4.4 Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB leasing, a.s. pre dopravnú techniku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy č. LZF/05/20213 bol žalobca oprávnený žalovanému vyúčtovať škodu z predaja predmetu leasingu vo výške rozdielu medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a dosiahnutou predajnou cenou bez DPH, prípadne vstupnou cenou predmetu leasingu bez DPH pri uzatvorení novej leasingovej zmluvy. Žalovaný uviedol, že žalobcovi odporúčal záujemcu konkrétne p. Q. E., ktorý mal záujem o kúpu predmetu leasingu a ktorý bol predmet leasingu ochotný kúpiť za cenu rovnajúcu sa

jeho zostatkovej cene ku dňu skončenia leasingu. Predajom tomuto záujemcovi by nedošlo ku vzniku škody a žalobca nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo odmietol predmet leasingu predať p. H.. Preto žalobca podľa žalovaného nepostupoval s odbornou starostlivosťou a konal na škodu žalovaného, keď predmet leasingu predal inému záujemcovi za cenu oveľa nižšiu ako ponúkal záujemca, ktorého odporučil žalovaný a rozdiel týchto súm žalobca teraz požaduje uhradiť od žalovaného.

V odvolaní žalovaný zdôrazni, že prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že ak by námietka žalovaného mala byť relevantná, musel by preukázať, že žalobca nadobudol zmenku v zlej viere, alebo sa pri nadobudnutí zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Práve z dôvodu, že sa jednalo o biankozmenku a v zmysle vyplňovacieho zmenkového prehlásenia k zmluve č. LZF/05/20213 bol žalobca oprávnený doplniť údaje na bianko zmenke len v prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu vyplývajúceho z leasingovej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný žalobcovi odporúčal záujemcu, ktorý bol ochotný predmet leasingu kúpiť za cenu rovnajúcu sa jeho zostatkovej cene ku dňu skončenia leasingu mohol žalobca predať predmet leasingu tomuto záujemcovi a právo na vyplnenie bianko zmenky by žalobcovi nevzniklo, nakoľko by nevznikol ani záväzok žalovaného, preto mal žalovaný za to, že žalobca sa ako majiteľ zmenky dopustil hrubej nedbanlivosti pri jej nadobúdaní.

Žalovaný ďalej namietal dátum vyplnenia zmenky a neinformovanie žalovaného o vyplnení zmenky. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca po skončení leasingovej zmluvy č. LZF/05/20213 vyplnil bianko zmenku, v ktorej uviedol sumu, ktorá predstavovala rozdiel medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a dosiahnutou predajnou cenou predmetu leasingu. Predaj predmetu leasingu realizoval bez toho, aby o tom upovedomil žalovaného a bez toho, aby žalovaný mohol predaj predmetu leasingu ovplyvniť. Žalovaný nemal vedomosť o tom, že predmet leasingu bol predaný za oveľa nižšiu cenu ako bol zostatok istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a že on ako leasingový nájomca bude musieť uhradiť škodu z predaja predmetu leasingu vo výške rozdielu medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a dosiahnutou predajnou cenou predmetu leasingu. Žalovaný opätovne poukázal na to, že túto škodu nespôsobil a ku tejto škode by nebolo došlo, keby žalobca konal s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o biankozmenku a žalovaný nemal vedomosť o tom, že zmenka bola vôbec vyplnená, nemal vedomosť o sume, ktorá bola na zmenke vyplnená. Preto mal za to, že napriek tomu, že obsahom vyplňovacieho zmenkového prehlásenia k zmluve č. LZF/05/20213 nebola dohoda o tom, že žalobca je povinný informovať žalovaného o vyplnení zmenky ani o dátume jej vyplnenia, avšak z povahy zmenky, nakoľko ide o bianko zmenku, vyplývalo, že žalobca ako majiteľ zmenky mal žalovaného upozorniť, že zmenku vyplnil, kedy ju vyplnil a v akej výške.

O skutočnosti, že zmenka bola vyplnená na sumu 1.917,41 Eur dňa 05.01.2008, žalovaný nemal vedomosť a zmenka nebola žalovanému ani len predložená na prijatie a platenie, s tým že poukázal na § 46 zákona. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, v súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -91 zo dňa 16.09.2014 k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu v zákonnej lehote a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení písomnosťou krajského súdu zo dňa 16.09.2014 (č.l. 92 spisu) a tiež oznámením na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline.

Podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“), odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný podľa § 212 ods. 1 OSP, a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný (§ 213 ods. 1 OSP), bolo v prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania dostatočné dokazovanie, z neho bol správne vyvodený skutkový stav, ktorý okresný súd rovnako správne právne vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého rozsudku, ktorým okresný súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd ďalej uvádza, že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v rámci uplatneného nároku, bola spoľahlivo a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby - návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu sumu 1.917,41 Eur s príslušenstvom. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané, ktoré nie, o ktoré skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Tým dal odpoveď na tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový stav veci.

Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v písomnom odvolaní zo dňa 31.12.2012 (č.l. 65 a nasl. spisu) a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci a podľa výsledkov dokazovania v prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1 OSP, § 213 ods.1 OSP), odvolací súd dospel k záveru o neopodstatnenosti podaného odvolania žalovaného.

Len na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu sa poukazuje na ust. § 212 ods. 1 OSP, podľa ktorého je teda odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, za súčasného splnenia podmienky, že odvolacími dôvodmi v podstate mohli byť len námietky, ktoré podal žalovaný proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu č.k. -12 zo dňa 23.02.2011, a to z titulu zákonom vyžadovanej koncentrácie námietok v lehote do troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu, keď predmetom súdneho konania pred okresným súdom je posudzovanie podaných námietok. Odvolací súd sa z dôvodu zachovania koncentračnej zásady oboznámil s námietkami žalovaného v podaní zo dňa 11.03.2011 (č.l. 14-15 spisu), vo väzbe k odvolacím dôvodom obsiahnutým v podanom odvolaní zo dňa 31.12.2012. Žalovaný v námietkach namietal, že žalobca vo svojom návrhu neuviedol, že predmetné zmenky slúžili ako zabezpečovacie zmenky. Poskytol tvrdenie, že dňa 18.03.2005 uzatvoril žalovaný so žalobcom Leasingovú zmluvu č. LZF/05/20213 (ďalej len „Leasingová zmluva“). Predmetom Leasingovej zmluvy bol nákladný automobil IVECO Euro Cargo ML75E15 pri dojednanej dobe finančného prenájmu 48 mesiacov od prevzatia predmetu leasingu leasingovým nájomcom. Nájomné za finančný leasing bolo dohodnuté v Dohode o platbách nájomného k Leasingovej zmluve zo dňa 21.03.2005, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal počas trvania Leasingovej zmluvy zaplatiť sumu 555.914,60 Sk (18.452,98 Eur). V Leasingovej zmluve uzatvoril žalobca so žalovaným vyplňovacie zmenkové prehlásenie, ktorým žalovaný akceptoval a následne podpísal biankozmenku na zabezpečenie záväzku leasingového nájomcu vyplývajúceho z Leasingovej zmluvy, ktorá neobsahovala zmenkovú sumu, ani dátum splatnosti zmenky. Touto dohodou sa zmluvné strany dohodli, že žalobca je oprávnený údaje na biankozmenke doplniť len v prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu vyplývajúceho z Leasingovej zmluvy. Ako zmenkovú

sumu žalobca podľa tejto dohody mohol doplniť súčet všetkých platných záväzkov vyplývajúcich z Leasingovej zmluvy vrátane Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu žalobcu, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Leasingovej zmluvy a ako dátum splatnosti zmenky bol žalobca v zmysle dohody oprávnený doplniť dátum vystavenia zmenky. Počas trvania leasingového nájmu žalovaný uhrádzal jednotlivé splátky až približne do júna 2006, kedy už nemal dostatok finančných prostriedkov. Táto situácia sa nezmenila, a preto došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy a k odovzdaniu predmetu leasingu žalobcovi. Žalobca predmet leasingu po skončení leasingovej zmluvy a po odovzdaní predmetu leasingu žalovaným predal, avšak za cenu nižšiu, než bola výška zostatku istiny ku dňu predčasného skončenia Leasingovej zmluvy. Žalovaný pri ukončení, resp. pri odovzdaní predmetu leasingu označil osobu, ktorá mala záujem predmet leasingu odkúpiť za 80.000,- Sk, avšak žalobca z neznámych dôvodov predmet leasingu predal za „zrejme podstatne nižšiu cenu“, ako mohla byť predaná, čím konal podľa žalovaného na jeho ujmu. V zmysle čl. 4.4 všeobecných podmienok finančného leasingu žalobcu, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou Leasingovej zmluvy, bol žalobca oprávnený žalovanému účtovať škodu z predaja predmetu leasingu vo výške rozdielu medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a dosiahnutou predajnou cenou bez DPH, prípadne vstupnou cenou predmetu leasingu bez DPH pri uzatvorení novej leasingovej zmluvy. Žalobca žiadal od žalovaného úhradu rozdielu medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného skončenia Leasingovej zmluvy a dosiahnutou predajnou cenou z predaja predmetu leasingu, a to napriek vyššie uvedenému, teda napriek tomu, že žalovaný po skončení leasingovej zmluvy navrhol žalobcovi kupujúceho, ktorý bol ochotný od žalobcu predmet leasingu kúpiť za cenu, ktorá sa rovnala zostatku istiny ku dňu skončenia Leasingovej zmluvy. Žalobca však predmet leasingu predal inému kupujúcemu „za zrejme“ nižšiu kúpnu cenu a rozdiel medzi kúpnou cenou a zostatkom istiny ku dňu predčasného skončenia leasingu žiadal uhradiť od žalovaného. Žalobca nezaslal žalovanému špecifikáciu dlžnej sumy, ale vyplnil biankozmenku a podal návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, v ktorom nešpecifikoval požadovanú sumu, ktorú vyplnil na zmenke. Žalovaný namietal výšku zmenkovej sumy, lehotu vyplnenia zmenky, ako aj neinformovanie o vyplnení zmenky a uplatňovaní práv zo zmenky a navrhol zmenkový platobný rozkaz zrušiť.

Vo vzťahu k charakteru konania pred prvostupňovým súdom považuje krajský súd vo všeobecnosti za potrebné uviesť, že prejednanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu podľa § 175 ods. 4 OSP sa obmedzuje výhradne na posúdenie oprávnenosti námietok a s ohľadom na už vydaný zmenkový platobný rozkaz môže byť rozhodnuté len tak, že sa tento zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušuje, alebo sa ponecháva v platnosti. V rámci konania o námietkach nesie dôkazné bremeno dlžník, ktorý je povinný preukázať odôvodnenosť svojich námietok a ich vplyv na zmenkový záväzok. Pre hmotno-právny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť a nespornosť sa vždy prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť celkom jednoznačne preukázať.

Odvolací súd vo vzťahu k charakteru zmenky, a to, že zmenka je záväzkom abstraktným, uvádza, že zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré sú predpísané. Je to teda záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy, ktoré medzi výstavcom a remitentom u zmenky vlastnej existujú. Zmenka je zároveň záväzkom nesporným, ktorého podstata je v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky k plateniu, ani neskôr pri jej prípadnom vymáhaní preukazovať nič iné, než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je na ňom, aby preukazoval, že povinný zo zmenky veriteľovi zmenečnú sumu skutočne dlží. Zmenka sama, v prípade, že je platná, je dostatočným dôvodom na vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je však len na dlžníkovi zo zmenky, aby v prípade, ak má námietky, tieto vzniesol a v súdnom konaní preukázal. Je potrebné zdôrazniť, že oprávnený vlastník platnej zmenky zásadne právo na vyplatenie zmenky má a je to osoba povinná, ktorá sa musí v prípade nesúhlasu proti tomuto nároku zo zmenky brániť a pokiaľ neunesie dôkazné bremeno, resp. ocitne sa v dôkaznej núdzi, je potom povinná na zmenku plniť. Z hľadiska, kto a voči komu môže vznášať námietky, sa rozlišujú námietky absolútne a námietky relatívne. Do okruhu relatívnych námietok patria aj kauzálne námietky. V danom prípade je teda na dlžníkovi, v danom prípade žalovanom, aby vo vzťahu k svojim námietkam jednoznačným a nepochybným spôsobom tieto preukázal.

Z podaného odvolania žalovaného bolo zrejmé, že namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. V súvislosti s týmito odvolacími námietkami žalovaného považuje krajský súd za podstatné poukázať na to, že za skutkové vady je potrebné považovať aj také pochybenie

súdu, ktoré spočíva v tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, predovšetkým takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť nesprávne hodnotenie dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z § 132-135 OSP. Pri námietke nesprávneho právneho posúdenia veci je zrejmé, že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, ale aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Žalovaný v odvolaní namietal postup žalobcu, ktorý predal predmet leasingovej zmluvy a požadoval po žalovanom úhradu rozdielu medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a dosiahnutou predajnou cenou bez DPH, prípadne vstupnou cenou predmetu leasingu bez DPH pri uzatvorení novej leasingovej zmluvy. Žalobca teda žiadal po žalovanom rozdiel medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného skončenia leasingovej zmluvy a dosiahnutou predajnou cenou predmetu leasingu, a to napriek tomu, že žalovaný po skončení leasingovej zmluvy navrhol žalobcovi takého kupujúceho, ktorý bol ochotný od žalobcu predmet leasingu kúpiť za cenu, ktorá sa rovnala zostatku istiny ku dňu skončenia leasingovej zmluvy. Žalovaný ďalej namietal výšku zmenkovej sumy, zotrval na tvrdení, že žalobca mal konať s odbornou starostlivosťou a predmet leasingu mal predať za cenu jeho skutočnej hodnoty „naviac, pokiaľ samotný žalovaný odporúčal žalobcovi záujemcu o kúpu predmetu leasingu, ktorý predmet leasingu bol ochotný kúpiť za cenu rovnajúcu sa jeho zostatkovej cene ku dňu skončenia leasingu“. V súvislosti s touto odvolacou námietkou, považuje krajský súd za podstatné poukázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý sa s predmetnou argumentáciou žalovaného napriek námietkam žalovaného v odvolaní vysporiadal dostatočne. Je zrejmé, že východiskom pre rozhodnutie okresného súdu bolo posúdenie predmetnej zmenky, od ktorej svoj nárok odvodzoval žalobca. Bolo nepochybné, že predmetná zmenka, z ktorej nároky si uplatnil žalobca, je blankozmenkou, teda pri jej vystavení chýbal určitý obsah, ktorý má byť dohodnutý, doplnený spôsobom vyplývajúcim z dohody a po doplnení ktorého obsahu sa blankozmenka stáva dokonalou zmenkou. Je zrejmé, že priamo z úpravy § 9 Zákona vyplýva existencia inštitútu dohody o vyplňovacom práve ku blankozmenke. Nemožno opomínať, že tak, ako uviedol správne okresný súd z čl. I. § 10 Zákona vyplýva existencia inštitútu dohody o vyplňovacom práve ku blankozmenke. Tento dvojstranný právny úkon teda určuje, vymedzuje, na základe prejavenej zmluvnej vôle jeho účastníkov podmienky, za ktorých má byť chýbajúci údaj na blankozmenke doplnený a určuje spôsob určenia obsahu. Žalobca spolu s návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu predložil platnú zmenku, ktorá bola preukázateľne žalovaným akceptovaná, prijatá, preukázal svoje abstraktné zmenkové právo založené touto zmenkou. Pokiaľ potom žalovaný v námietkach tvrdil, že išlo o blankozmenku, ktorá bola v údaji o zmenkovej sume a o splatnosti zmenky vystavená v rozpore s dohodou, bolo tak, ako podľa krajského súdu okresný súd správne konštatoval, obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného, v konaní o takejto námietke preukázať, aký bol konkrétny obsah dohody a že žalobca pri vyplnení údaja o zmenkovej sume a splatnosti zmenky postupoval v rozpore s dohodou. Túto dôkaznú povinnosť si však žalovaný nesplnil, a preto nemohol okresný súd a následne ani krajský súd vyhodnotiť túto námietku ako dôvodnú. Ak okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že žalovaný netvrdil naplnenie úpravy čl. I. § 10 Zákona tým, že by konkretizoval konanie žalobcu pri vyplnení zmenky v zlej viere, alebo v rámci ktorého sa žalobca previnil hrubou nedbanlivosťou, tak samotné skutkové tvrdenia žalovaného, pričom krajský súd považuje za podstatné v tejto rovine zvýrazniť, že išlo len o tvrdenia, ktoré však v konaní neboli preukázané, a to v rovine ceny pri odpredaji predmetu leasingu a vo väzbe na to pri určení zmenkovej sumy a splatnosti, ktorú do blankozmenky žalobca doplnil, tak potom tvrdenia žalovaného nemohli byť vyhodnotené ako námietky, ktoré by boli spôsobilé viesť k zrušeniu zmenkového platobného rozkazu.

Žalovaný v odvolaní ďalej namietal s poukazom na čl. IV. bod 4 všeobecných zmluvných podmienok, v zmysle ktorých bol žalobca oprávnený vyúčtovať žalovanému škodu z predaja predmetu leasingu, že žalobcovi odporúčal záujemcu, konkrétne p. Q.., ktorý mal záujem o kúpu predmetu leasingu a ktorý bol ochotný kúpiť za cenu rovnajúcu sa jeho zostatkovej cenu ku dňu skončenia leasingu. Napriek tvrdeniu, že žalobca odmietol tohto záujemcu, tak uvedené tvrdenie žalovaného, tak táto jeho obrana zostala pred súdom prvého stupňa nepreukázaná a zostala opätovne len v rovine tvrdení. Pokiaľ išlo o uplatnenie tejto námietky v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, tak je potrebné pripomenúť, že konkrétnu osobu žalovaný neoznačil, označil len ochotu tejto osoby odkúpiť predmet leasingu za 80.000,- Sk, preto nevyplýva zhodná argumentácia žalovaného v odvolaní s argumentáciou

v námietkach, kde je zrejmé, že totožnosť osoby bola doplnená až v odvolaní a nie pred súdom prvého stupňa, a ani v rámci námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, však i v rovine tejto odvolacej námietky, odhliadnuc od uvedeného nesúladu považuje krajský súd za podstatné zdôrazniť, že táto argumentácia žalovaného zostala len v rovine tvrdení bez náležitého preukázania napriek tomu, že na žalovanom spočíva dôkazné bremeno.

Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje na skutočnosti vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 08.04.2008, s ktorými sa stotožnil a v zmysle ktorých „Právna úprava bianko zmenky je obsiahnutá v § 10 zmenkového zákona a ide o budúcu zmenku, pri vyhotovení ktorej chýba jedna alebo viacero podstatných náležitostí, ktoré až dodatočne vyplní majiteľ zmenky. Dôvodom vydania zmenky býva spravidla uzavretie kauzálnej zmluvy a dohoda o zmenkovom zabezpečení. Podstatnou podmienkou bianko zmenky je skutočnosť, že neúplnosť zmenky nevyplýva z opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne stým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá. Zámer vydať bianko zmenku, sa prejavuje v existencii dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim (v tomto prípade žalovaným) a preberajúcim (žalobcom), ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku doplniť. Obsahom dohody je určenie vyplňovacieho práva t.j. dohoda o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky sa majú doplniť, a za akých podmienok resp. určujúcich skutočností. Pokiaľ by rozsah vyplňovacieho práva bol v dohode neurčitý, alebo by z dohody nevyplýval, spravoval by sa podmienkami obvyklými vo vzťahoch medzi stranami kauzálneho vzťahu, resp. obvyklými v podobných prípadoch. Podmienkou vzniku vyplňovacieho práva, je dohoda o ňom. Ten, kto bianko zmenku odovzdal, nemôže udelené oprávnenie na jej vyplnenie odvolať a ten, kto zmenku prevzal, je oprávnený ju doplniť. Osoba, ktorá bianko zmenku podpísala, má právo na námietky, teda najmä námietky súvisiace s vyplňovacím právom, pričom platí, že dlžník z takejto zmenky musí preukázať, že zmenka bola vyplnená odlišne od dohody. V tomto smere neboli námietky vznesené. Bianko zmenka vystavená za účelom zabezpečenia záväzku dlžníka, nie je zabezpečovacím záväzkom, je len prostriedkom zabezpečenia, preto existencia záväzku zo zmenky, nie je závislá na existencii zabezpečenej pohľadávky. Dlžník z takejto zmenky sa môže brániť len námietkou, že pohľadávka zanikla, čo v tomto prípade nebolo preukázané“.

K uvedeným skutočnostiam žalovaný však v priebehu prvostupňového konania ale ani v rámci odvolacieho konania, majúc na zreteli § 120 ods. 1, 4 OSP, ako i striktnosť konania o zmenke, kde v zmenkovom práve platí, že všetky námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu podliehajú koncentračnej zásade podľa § 175 ods. 4 OSP, z čoho vyplýva, že nie je možné na neskôr podané námietky prihliadnuť, neposkytol žalovaný také tvrdenia, z ktorých by vyplývalo nielen spochybnenie, ale v konečnom dôsledku vyvrátenie nárokov žalobcu vyplývajúcich z predloženej zmenky. Ak žalovaný vzniesol námietky v rámci uplatnenej obrany pred súdom prvého stupňa, tak ich bol teda povinný aj preukázať, avšak krajský súd konštatuje v zhode s okresným súdom, že tieto námietky zostali len vo všeobecnej rovine. „V občianskom súdnom konaní účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá OSP stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

K odvolacej námietke v rovine nesprávnych skutkových zistení primárne krajský súd za aplikácie § 120 ods. 1 OSP v spojení s § 132 OSP konštatuje, že okresný súd zistil dostatočne skutkový stav veci, na základe ktorého správne rozhodol. Nebolo potrebné správne vykonať ďalšie dokazovanie. Tak v konaní pred okresným súdom, ani vo vyvolanom odvolacom konaní sa žalovanému nepodarilo predložiť také dôkazy, ktoré by zásadným spôsobom zmenili zistený skutkový stav. Okresný súd vychádzal primárne z predložených listinných dôkazov, ktorých pravosť, resp. obsah relevantným spôsobom žalovaný nespochybnil. Hodnotenie týchto dôkazov je podľa § 132 OSP na súde, ktorý dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, čo aj bolo okresným súdom dodržané. Žiadne procesné ustanovenie súdu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu - ktorému dôkaznému prostriedku. Pokiaľ sumár vykonaných dôkazov preukázal opodstatnenosť žalobcovho nároku a ktorým dôkazným stavom bol krajský súd viazaný, tak za situácie, keď podľa § 157 ods. 2 OSP okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia jasne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, bolo jeho rozhodnutie presvedčivé.

K námietke žalovaného ohľadom dátumu vyplnenia zmenky a neinformovanie žalovaného o vyplnení zmenky, pričom žalovaný zároveň tvrdil, že predmet leasingu bol predaný za oveľa nižšiu cenu, ako bol zostatok istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, považuje krajský súd za podstatné opätovne zdôrazniť, že uvedená námietka zostala len vo všeobecnej rovine, bez náležitého bližšieho konkrétneho zdôvodnenia a následného preukázania, čím nemožno konštatovať splnenie dôkaznej povinnosti účastníka konania tak, ako mu ukladá OSP. Len pre úplnosť v tomto smere krajský súd poukazuje i na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2012, sp.zn. „Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie“. Zvýrazňuje krajský súd, že v sporovom konaní je práve pre dôkaznú povinnosť, ktorá je na účastníkoch súdneho konania, aj procesná zodpovednosť účastníkov sporu za jeho výsledok a aj na základe uvedeného krajský súd nezistil taký postup okresného súdu nielen po procesnej, ale ani po hmotnoprávnej stránke, ktorým by bolo postupované v rozpore s hmotným právnom, a to zákonom č. 191/1950 Zb.

K odvolacej námietke žalovaného, že žalovaný nemal vedomosť o tom, že „zmenka nebola odporcovi ani len predložená na prijatia a platenie“ poukazuje krajský súd na námietky žalovaného zo dňa 11.03.2011 (č.l. 14 a nasl. spisu), pričom konštatuje, že obsahom podaných námietok žalovaným táto námietka v tomto znení a takejto konkretizácii nebola, preto v tomto rozhodnutí krajského súdu, vyjadrenej a zdôraznenej koncentračnej zásady, nemohla byť relevantným odvolacím dôvodom, na ktorý by mal krajský súd v rámci svojho konania prihliadať. Tento záver krajského súdu vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , na ktorý bol uvedený poukaz aj vyššie v dôvodoch tohto rozhodnutia, v zmysle ktorého ...„námietky, ktoré žalovaný neuplatnil včas proti zmenkovému platobnému rozkazu, nemožno prejednať ani v odvolacom konaní“.

Rozsah vykonaného dokazovania pred okresným súdom bol dostatočný a tvoril spoľahlivý základ pre správne skutkové závery, ktoré prijal prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Pri hodnotení dôkazov okresný súd aplikoval ust. § 132 OSP, keď sa hodnotí v rámci dokazovania aj pravdivosť a dôležitosť dôkazov pre rozhodnutie. Pri tomto hodnotení dôkazov zásadne súd nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť, pretože sa tu uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V súlade s touto zásadou postupoval okresný súd, podkladom jeho rozhodnutia sú dôkazy, ktoré boli správne vyhodnotené, pričom do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 14.09.2011). Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu sa nevyžadovali ďalšie dôkazy a tie, ktoré boli vykonané, zhodnotil okresný súd v súlade s § 132 OSP a následne vyvodil aj správne skutkové závery.

Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného, potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť

odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 26.11.2012).

Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa § 120 ods. 1 veta tretia OSP, o možnosti vykonania a výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci, ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy v § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Na základe odvolacích dôvodov žalovaného nebolo krajským súdom zistené, že by boli dané podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zmenu, preto vychádzal z presvedčivých logických záverov okresného súdu vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu, ktorý bol vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP v spojení s § 219 ods. 2 OSP. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.

Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. , a , ). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (, m. m. , , ). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. , ) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. -25).

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci, pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej, bol potvrdený ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, tiež za situácie, že vo vecnej rovine rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania nebolo žalovaným osobitne napadnuté.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý však neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania, preto mu ich odvolací súd nemohol priznať ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).