Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/85/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr. Márie Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. septembra 2014 v Žiline, o odvolaní obžalovaného S. T. proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. zo dňa 26.6.2014 takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného S. T. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín uznal obžalovaného S. T. vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr. zák. v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

v Babíne a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 10.1.2012 do 26.2.2014, si ako rodič neplnil riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu voči jeho synovi H., nar. XX.XX.XXXX a voči jeho dcére S., nar. XX.X.XXXX vyplývala zo Zákona o rodine, pričom rozsah a spôsob jej plnenia bol v období od 1.1.2005 doteraz určený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. zo dňa 7.10.2005 sumou 1.000,- Sk (39,19 Eur) mesačne voči synovi H. a sumou 650,- Sk (21,58 Eur) mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky W. A., avšak pre účely tohto trestného konania bola, vzhľadom na Zákona o rodine, výška vyživovacej povinnosti obvineného voči dcére S. určená podľa , a to:

- od 1.7.2011 do 30.6.2012 sumou 25,99 Eur mesačne,

- od 1.7.2012 do 30.6.2013 sumou 26,64 Eur mesačne,

- od 1.7.2013 do 26.6.2014 sumou 27,12 Eur mesačne, pričom vyživovaciu povinnosť si v žalovanom období bez vážneho dôvodu vôbec neplnil, hoci v žalovanom období mal finančné prostriedky zo živnostenskej činnosti, po ukončení živnosti bol dobrovoľne nezamestnaný a nepožiadal o vyplácanie sociálnej dávky, ale príležitostne brigádnicky pracoval, a preto matka jeho detí požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, o náhradné výživné pre svoje deti, ktoré jej je vyplácané, čím takto obvinenému vznikol dlh na výživnom voči jeho synovi H. vo výške 995,70 Eur a voči jeho dcére vo výške 801,06 Eur a takto konal napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. zo dňa 28.10.2011, právoplatným dňa 9.1.2012, bol uznaný vinným zo spáchania prečinu „zanedbania povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

Za to ho okresný súd odsúdil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný písomným podaním, doručeným okresnému súdu dňa 14.7.2014, teda v zákonnej lehote, riadne a včas, pričom namietal, že Okresný súd v Dolnom Kubíne neprihliadol na to, že mu zamestnávateľom nebola vyplatená mzda vo výške 40.000,- Kčs, kde zostal celkom bez finančných prostriedkov a nemal z čoho výživné zaplatiť. Proti bývalému zamestnávateľovi podal trestné oznámenie. Dňa 1.4.2014 nastúpil do firmy a začal dlžné výživné splácať. Je si vedomý svojho dlhu na výživnom a chce ho čo v najkratšom čase zaplatiť. Tým, že bol odsúdený príde nielen o prácu, ale aj o možnosť splatiť svoj dlh na výživnom.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného odvolací súd konal v jeho neprítomnosti, nakoľko obžalovaný sa na verejné zasadnutie nedostavil, neospravedlnil sa, napriek tomu, že o verejnom zasadnutí bol riadne a včas upovedomený. Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, preskúmal v zmysle ustanovenia zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , pričom zistil, že odvolanie obžalovaného S. T. nie je dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení , najmä zásady zákonného procesu podľa , práva na obhajobu podľa , voľného hodnotenia dôkazov podľa , rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Právna kvalifikácia súdeného skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr. zák. spáchaného závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. b) Tr. zák. zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa tohto uvedeného zákonného ustanovenia.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočností podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozsudku teda súd učinil v súlade s ustanovením Závery okresného súdu, ktoré sú prezentované vo výrokovej časti rozsudku a týkajú sa výroku o vine a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si odvolací súd v celom rozsahu osvojuje a v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

K výroku o vine môže krajský súd len stručne uviesť, že obžalovaný je jednoznačne otcom svojich detí a bola mu určená výška vyživovacej povinnosti rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín vo veci sp.zn. . Okresný súd pritom riešil ako predbežnú otázku či obžalovaný bol v období, ktoré sa mu kladie za vinu, schopný pri riadnom plnení svojich povinností platiť výživné voči svojim deťom vo výške určenej v rozsudku. Je pritom zrejmé, že obžalovaný dlhodobo neplatí výživné a táto skutočnosť sa nezmenila ani po predchádzajúcom právoplatnom odsúdení. Obžalovaný z neplnenia vyživovacej povinnosti je jednoznačne usvedčovaný svedkyňou W. A., ako aj svedkyňou I. S. a pripojenými listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vo svojich odvolacích námietkach neuviedol také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na správnosť rozhodnutia okresného súdu. Na skutočnosť, že mu nebola vyplatená mzda síce možno prihliadať, avšak v prípade, keď obžalovaný dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť, mal príjem z brigádnickej činnosti, vyjadroval sa aj k tomu, ako si zarábal peniaze „na čierno“ a z týchto skutočností

možno jednoznačne dospieť k záveru, že obžalovaný pri riadnom plnení svojich povinností bol schopný a spôsobilý platiť výživné voči svojim deťom, avšak napriek tomu tak nekonal. Ním uvádzané skutočnosti nijakým spôsobom neovplyvnili správnosť rozsudku okresného súdu pokiaľ ide o výrok o vine. Naviac aj sám obžalovaný potvrdil, že výživné voči svojim deťom neplatil, nemal žiadne zdravotné obmedzenie a aj zarábal finančné prostriedky. Nezaevidoval sa na úrade práce a neprihlásil sa tiež ako poberateľ dávok v hmotnej núdzi, pričom z dôvodu jazdy pod vplyvom alkoholu mu bol zadržaný vodičský preukaz. Tým aj vlastným konaním a jazdou pod vplyvom alkoholu sa pripravuje obžalovaný o možnosť nájsť si vhodné zamestnanie.

Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie pri hodnotení dôkazov okresným súdom. Okresný súd dospel k správnemu záveru o vine obžalovaného a o naplnení všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b), c) Tr. zák., keďže obžalovaný najmenej 3 mesiace v období 2 rokov úmyselne si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného. Naviac sa tohto konania dopúšťal po dlhší čas a v predchádzajúcich 24 mesiacoch bol za taký čin odsúdený.

Okresný súd rozhodol správne aj pokiaľ ide o výrok o treste, keď uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Je nesporné, že obžalovaný má v registri trestov 9 záznamov, pričom odsúdený bol nielen slovenskými súdmi, ale aj súdmi v Českej republike. Obžalovaný sa pritom konania, ktoré sa mu kladie za vinu, dopúšťal aj počas skúšobnej doby predchádzajúceho odsúdenia a je teda zrejmé, že predchádzajúci trest nemal na neho žiadny výchovný vplyv. Preto pokiaľ okresný súd dospel k záveru o nutnosti uloženia nepodmienečného trestu, jeho úvahy sú správne. Rovnako správna a zákonná je aj výmera trestu a zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko aj k tomuto výroku sú splnené všetky zákonné predpoklady.

Na základe vyššie uvedených skutočností, keď odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je v žiadnom smere dôvodné, odvolanie zamietol postupom podľa

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.