Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-118-2010.pdf
PDF · 101.54 KB
No categories available
8C/118/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: DOModern, spol. s r.o., Medveďovej 19, 851 04 Bratislava, IČO: 44 382 634, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13, 821 02 Bratislava proti žalovanej: A. L., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, XXX XX F., št. občan SR, zast.: JUDr. Dagmar Matušková, advokátka, Búdková 12, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 3.724,49 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.237,28 EUR s 5% ročným úrokom z omeškania od 20.06.2013 do zaplatenia.
Priznanú istinu s príslušenstvom súd p o v o ľ u j e žalovanej splácať v mesačných splátkach po 50,- EUR, vždy do 30. dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok k rukám žalobcu až do zaplatenia počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e.
Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.12.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil pôvodne žalovanej V. V., Y. XX, XXX XX F. povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 3.724,49 EUR s príslušenstvom.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v zmysle uzatvorenej Zmluvy o výkone správy medzi účastníkmi konania sa žalovaná zaviazala uhrádzať mesačné zálohové platby za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu na Stavbárskej ul. č. XX, 821 07 Bratislava. Žalobca evidoval voči žalovanej nedoplatok na úhradách za užívanie bytu za služby spojené s užívaním bytu vo výške 3.724,49 EUR. Žalobca listom zo dňa 18.02.2009 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej čiastky a pokúsil sa vyriešiť danú vec zmierom. Žalovaná na uvedenú výzvu reagovala listom zo dňa 15.01.2009 tým, že nebolo možné z jej strany vyrovnať predmetný dlh a zároveň uznala svoj záväzok z titulu nedoplatku na úhradách za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu voči žalobcovi v súlade s § 558 OZ. S plnením peňažného dlhu sa žalovaná dostala do omeškania, a preto bola povinná uhradiť žalobcovi úrok z omeškania, pričom žalobca žiadal zaplatiť úrok z omeškania odo dňa podania žaloby, t.j. od 07.12.2009 do zaplatenia.
Súd platobným rozkazom, č. k. 31Ro/2314/2009-21, zo dňa 11.03.2010 uložil žalovanej povinnosť, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi sumu 3.724,49 EUR s príslušenstvom a nahradila trovy konania.
Žalovaná (V. V.) dňa 17.05.2010 podala odpor proti platobnému rozkazu. Žalovaná uviedla, že v súlade s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Vrakuňa je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to dvojizbového bytu č. XXX na X. poschodí obytného domu v Bratislave na Stavbárskej ul., vchod XX, súpisné číslo XXXX, ktorý je postavený na pozemku s parcelným číslom XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 98/10000. Taktiež je pravdou, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o výkone správy, v súlade s ktorou sa zaviazala uhrádzať mesačné zálohové platby za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu. Taktiež je pravdou, že žalobca voči nej evidoval nedoplatok na úhradách za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu vo výške 3.724,49 EUR. Dňa 14.03.2007 nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 50C/272/2006, ktorým súd dočasne obmedzil jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to tak, že bola povinná strpieť užívanie predmetnej nehnuteľnosti A. L. i tak, že mala s touto nehnuteľnosťou zakázané nakladať až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalovaná v zmysle uznesenia neužívala predmetnú nehnuteľnosť ani jeden deň a túto užíval predchádzajúci vlastník A. L.. A. L. sa taktiež domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia vlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti, pričom tunajší súd návrh A. L. v celom rozsahu zamietol, rozsudok však nebol právoplatný. V prípade úspechu A. L. v konaní sp. zn. 50C/272/2006 by sa stala vlastníkom bytu a kúpna zmluva by bola neplatná od začiatku. V takomto prípade by žalovaná nebola pasívne legitimovaná. Pokiaľ by uhradila žalovanú čiastku, mohla by sa síce domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ale vzhľadom na sociálnu a finančnú situáciu A. L. by ani v prípadných exekúciách nebola úspešná.
Uznesením zo dňa 9.10.2013, č.k. 8C/118/2010-57 súd pripustil, aby z konania vystúpila pôvodná žalovaná a aby na jej miesto vstúpila nová žalovaná: A. L., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, Bratislava.
Žalovaná (A. L.) sa vyjadrila k žalobe prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 19.03.2014. Žalovaná uviedla, že zo strany žalobcu ani pôvodnej žalovanej nebola upovedomená o tom, že by mali vzniknúť nejaké nedoplatky za energie a služby spojené s užívaním predmetného bytu. Rozsudkom zo dňa 26.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.06.2013 súd určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 26.06.2006, na základe ktorej bola pôvodná žalovaná zapísaná na LV ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti, je neplatná. Návrh na začatie konania je neurčitý, keďže nie je jasné, za aké obdobie sa žalobca domáhal plnenia zo strany žalovanej. V prehľade platieb (predpis do 12/2008) je okrem iného aj vyúčtovanie za rok 2007, za ktorý nedoplatok predstavuje 1.552,11 EUR. Z poštových poukážok je zjavné, že žalovaná v roku 2007 riadne uhrádzala platby spojené s užívaním bytu. Žalovaná v roku 2007 zaplatila žalobcovi sumu 1.159,03 EUR, eventuálny nedoplatok za rok 2007 by mohol byť vo výške 393,08 EUR, na jeho úhradu však žalovaná nebola vyzvaná. Výška nedoplatku za rok 2007 je nereálna a ničím nepodložená. Rozdiel medzi platbami a celkovými nákladmi v roku 2008 predstavoval sumu 632,08 EUR. V roku 2009 bola zo strany žalovanej uhradená suma 242,- EUR, a to z dôvodu, že jej žiaden rozpis zálohových platieb na rok 2009 doručený nebol. Všetky zálohové predpisy, ako aj vyúčtovania spojené s užívaním bytu č. 802 boli doručované v r. 2007 - 2009 výlučne pôvodnej žalovanej, ktorá žalovanú o tejto skutočnosti neinformovala. Pôvodná žalovaná nemala so žalovanou žiadnym spôsobom upravené vzťahy spojené s užívaním predmetného bytu. Žalovaná sa domáhala platenia za predmetný byt priamo správcovi bytu, ten tieto platby vyslovene odmietol. Žalovaná tento spor nezavinila, preukázateľne sa domáhala platenia zálohových platieb. Žalobca vznik nedoplatku zapríčinil sám, keď žalovanej neumožnil uhrádzať poplatky spojené s užívaním bytu z dôvodu, že nebola evidovaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka bytu. Žalobca z výpisu z listu vlastníctva musel mať vedomosť o tom, že vo vzťahu k tomuto bytu sa vedie súdne konanie, teda bolo sporné, kto je vlastníkom bytu. Žalovaná žiadala, aby žalobca riadne vyčíslil a zdôvodnil výšku nedoplatku za byt č. XXX za roky 2006 až 2009. Vo vzťahu k požadovanému príslušenstvu žalovaná poukázala na to, že vznik sporu nezapríčinila a ich priznanie zo strany súdu by bolo neprimeraným výkonom práva voči tomu, kto ich vznik nezavinil.
Žalobca dňa 18.09.2014 vzal návrh čiastočne späť, a to v časti zodpovedajúcej sume 487,21 EUR. Žalobca sa zároveň vyjadril, že medzi predloženými kópiami poukážok sa nachádzali aj kópie poukážok, ktoré neboli adresované žalobcovi, resp. kópia platobného dokladu SIPO II, ktorý nemožno považovať za doklad preukazujúci zrealizovanie platby, naopak je dokladom podmieňujúcim zrealizovanie platby. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná v roku 2007 neuhradila proklamovanú sumu vo výške 1.013,98 EUR. V roku 2006 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalovanou a pôvodnou žalovanou k predmetnému bytu, a preto bolo pred uskutočnením prevodu vlastníctva uhradiť nedoplatok vo výške 22.998,- Sk, ktorý žalovaná uhradila viacerými platbami. V roku 2007 žalovaná uhradila sumu vo výške 7.540,- Sk. Súčet sumy 22.998,- Sk a 7.540,- Sk zodpovedal súčtu zrealizovaných platieb v zmysle predložených poštových poukážok, pričom zrealizované platby boli v žalovanej sume zohľadnené. Za rok 2007 nedoplatok predstavoval sumu 46.795,- Sk, t.j. 1.553,31 EUR. V roku 2008 žalovaná uhradila sumu 30.350,- Sk, pričom nedoplatok predstavoval 19.042,28 Sk, t.j. 632,09 EUR. V roku 2009 žalovaná uhradila sumu 242,- EUR, pričom žalovanej vznikol nedoplatok vo výške 1.051,88 EUR.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, oboznámením sa s čiastočným výpisom z LV č. XXXX, k.ú. Vrakuňa, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.04.2013, č.k. 50C/272/2006-355, vyúčtovaním nákladov za užívanie bytu a plnení spojených s užívaním bytu za roky 2006 - 2009, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 05.12.2013, č. 415 720 1590 0 a ďalšími listinami založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalovaná nadobudla vlastníctvo k bytu č. XXX, ktorý sa nachádza v obytnom dome na Stavbárskej ul. č. XX v Bratislave so súp. č. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, k.ú. Vrakuňa kúpnou zmluvou, pričom vlastnícke právo k bytu bolo zapísané do katastra nehnuteľností na základe návrhu na vklad č. U.- XXXX/XXXX zo dňa 16.03.2004. Žalovaná dňa 26.06.2006 uzavrela s pôvodnou žalovanou, Ing. V. V., kúpnu zmluvu o predaji predmetného bytu. Rozsudkom zo dňa 26.04.2013, č.k. 50C/272/2006-355, právoplatným dňa 20.06.2013, tunajší súd určil, že predmetná kúpna zmluva je neplatná. Keďže rozhodnutie o určení neplatnosti kúpnej zmluvy malo deklaratórny charakter, z uvedeného dôvodu došlo k obnoveniu vlastníctva žalovanej k predmetnému bytu s účinkami ex tunc.
Z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnení spojených s užívaním bytu za rok 2006 vyplýva, že nedoplatok k 31.12.2006 predstavoval 22.998,- Sk. Z vyúčtovania za rok 2007 vyplýva, že žalovaná v roku 2007 uhradila žalobcovi sumu 22.998,- Sk vo výške nedoplatku za predchádzajúci rok a sumu 7.540,- Sk, pričom nedoplatok k 31.12.2007 predstavoval 46.795,- Sk. Z vyúčtovania za rok 2008 vyplýva, že žalovaná v roku 2008 uhradila sumu vo výške 30.350,- Sk, pričom nedoplatok k 31.12.2008 predstavoval 65.837,28 Sk (2.185,40 EUR). Z vyúčtovania za rok 2009 vyplýva, že žalovaná uhradila sumu 242,- EUR, pričom nedoplatok k 31.12.2009 predstavoval 3.237,28 EUR.
Žalovaná je v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 05.12.2013, č. 415 720 1590 0 poberateľkou starobného dôchodku vo výške 164,90 EUR mesačne.
Na pojednávaní účastníci konania zhodne uviedli, že po úprave žalovanej istiny nie je jej výška sporná. Žalovaná namietala uplatnené príslušenstvo vzhľadom na okolnosti prípadu, keď viedla s domnelou vlastníčkou konanie o určenie vlastníctva a vlastníčkou bytu sa stala až právoplatným rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.06.2013, preto priznanie príslušenstva nad rámec pred týmto dátumom žalovaná považovala za nárok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná navrhla povoliť splácať istinu v mesačných splátkach po 50,- EUR, s čím žalobca nesúhlasil a požadoval minimálne výšku 1.000,- EUR. Žalovaná mala príjem naposledy priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne vo výške 164,90 EUR, pričom išlo o starobný dôchodok a žiadny iný príjem nemala ani úspory. Žalovaná sa stará o postihnutú dcéru, ktorá je na invalidnom vozíku a v čase rozhodovania súdu jej bola priznaná dávka vo výške 257,- EUR. V predmetnom byte žili len ony dve. Žalovaná tiež žiadala zamietnuť žalobu v časti uplatnených trov konania vzhľadom na okolnosti, kedy žalovaná predmetné konanie nezavinila, vyúčtovania ani iné doklady k rukám nedostávala a s týmito disponovala výlučne pôvodná žalovaná. Žalovaná sa sama domáhala toho, aby mohla uhrádzať predpísané zálohy, ako u samotného správcu, tak aj u domovej dôverníčky.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou.
Podľa § 6 ods. 2 cit. zákona, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domá, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru c) vedenie účtu domu v banke d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov,
e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 8a ods. 1 cit. zákona, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Podľa § 8b ods. 2 písm. e/ cit. zákona, je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
Podľa § 10 ods. 1 prvej vety cit. zákona, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, by sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (účinného ku dňu vzniku omeškania), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o výkone správy, pričom účastníci túto skutočnosť v priebehu konania nenamietali a súd túto skutočnosť považoval za nespornú a preukázanú. Žalovaná, ako vlastníčka bytu č. XXX, ktorý sa nachádza v obytnom dome na Stavbárskej ul. č. XX v Bratislave, bola v zmysle uzavretej zmluvy o výkone správy povinná mesačne uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv na základe predpisu správcu bytového domu, t.j. žalobcu (§ 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.). Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že nedoplatok žalovanej predstavoval k 31.12.2009 sumu vo výške 3.237,28 EUR. Účastníci konania pritom v zmysle svojich vyjadrení prednesených na pojednávaní považovali výšku nedoplatku za nespornú. Vzhľadom na to, že žalovaná nedoplatok vo výške 3.237,28 EUR žalobcovi neuhradila, žalobca sa dôvodne domáhal uspokojenia svojho nároku prostredníctvom podaného návrhu na začatie konania.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd vyhovel návrhu žalobcu v časti žalovanej istiny v celom rozsahu a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.237,28 EUR.
O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej istiny, a to od 20.06.2013, t.j. odo dňa právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 26.04.2013, č.k. 50C/272/2006-355, ktorým súd určil kúpnu zmluvu k predmetnému bytu za neplatnú. Žalobca sa domáhal priznania úrokov z omeškania od 07.12.2009 do zaplatenia. Hoci predmetný rozsudok má deklaratórny charakter, t.j. vlastníctvo žalovanej k bytu bolo obnovené s účinkami ex tunc, v období od 07.12.2009 až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, bola na liste vlastníctva č. 3186 ako vlastníčka bytu zapísaná pôvodná žalovaná, Ing. V. V.. Keďže žalovaná nebola v predmetnom čase evidovaná ako vlastníčka daného bytu, zo strany žalobcu jej neboli doručované predpisy platieb za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu a žalovaná tak nemala vedomosť o presnej výške platieb, ktoré mala poukazovať na účet žalobcu. Priznanie úrokov z omeškania od 07.12.2009 by tak bolo voči žalovanej neprimerane prísne a nespravodlivé.
Súd podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil žalovanej splácať priznanú istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 50,- EUR pod stratou výhody splátok. Vzhľadom na výšku starobného dôchodku žalovanej, ktorý predstavuje 164,90 EUR mesačne a osobnú starostlivosť o postihnutú dcéru, ktorá poberá mesačnú dávku v sume 257,- EUR, súd dospel k záveru, že výška mesačnej splátky je primeraná majetkovým a osobným pomerom žalovanej. Výška mesačnej splátky v sume 1.000,- EUR navrhovaná žalobcom je vzhľadom na mesačný príjem žalovanej neprimeraná, žalovaná by nebola schopná plniť svoju povinnosť v uvedenom rozsahu a tým by nedošlo k naplneniu účelu citovaného ustanovenia o možnosti povoliť splácanie priznaného nároku v splátkach.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia istiny vo výške 3.724,49 EUR s 5% ročným úrokom z omeškania od 07.12.2009 do zaplatenia. Prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 18.09.2014 žalobca vzal návrh v časti istiny zodpovedajúcej sume 487,21 EUR späť, pričom vo zvyšnej časti na podanom návrhu trval. Keďže žalobca uplatnil svoje právo disponovať s podaným návrhom a tento vzal čiastočne späť, súd v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím nebol potrebný, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaním.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ vzal návrh späť v časti žalovanej istiny a bol neúspešný v časti požadovaných úrokov z omeškania. Vo zvyšnej časti mal navrhovateľ vo veci úspech, preto by mu prislúchala pomerná náhrada trov konania. Súd má však za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa je nutné zohľadniť majetkové a osobné pomery účastníkov konania. Jediným príjmom žalovanej je starobný dôchodok vo výške 164,90 EUR mesačne, pričom sa zároveň stará o postihnutú dcéru, ktorá je na invalidnom vozíku. Majetkové a osobné pomery žalovanej tak odôvodňujú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Žalobca je naproti tomu právnickou osobou vykonávajúcou podnikateľskú činnosť, a preto prihliadnuc na porovnanie majetkových pomerov účastníkov konania je súd toho názoru, že nepriznanie náhrady trov konania žalobcu neprimerane nezaťaží a nebude mať nepriaznivý vplyv na jeho majetkové pomery.
Súd ďalej prihliadol na to, či žalobca uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. Prvým úkonom, ktorý žalobcovi prislúchal, bolo podanie návrhu na začatie konania. Žalobca k návrhu priložil vyúčtovanie a prehľad platieb za roky 2007 - 2009, ktoré boli veľmi všeobecné a ktoré žalovaná nepovažovala za dostatočne špecifikované. Žalobca až následne dňa 18.09.2014 doručil súdu podrobné a preskúmateľné vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu za roky 2006 - 2009, pričom po prerátaní nákladov vzal návrh v časti istiny 487,21 EUR späť. Po tejto úprave výšky žalovanej istiny považovala žalovaná nárok za nesporný a priznanie žalovanej istiny žalobcovi nenamietala. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobca súdu nepredložil dostatočné dôkazy na preukázanie svojho nároku pri prvom úkone, ktorý mu patril, napriek tomu, že podrobné a prehľadné vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu musel mať v čase podania návrhu na súd k dispozícii.
Posudzovaným kritériom pri aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. je aj správanie účastníkov v štádiu pred samotným súdnym sporom. V čase podania návrhu na začatie konania bola ako vlastníčka bytu evidovaná pôvodná žalovaná, Ing. V. V.. Žalovanej tak zo strany žalobcu neboli adresované predžalobné výzvy a keďže jej ani neprislúchal zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva, nemala možnosť uhradiť splatné záväzky pred podaním žaloby na súd. Samotnú skutočnosť, že v čase podania žaloby prebiehalo konanie o určenie vlastníctva k bytu, ktorý bol aj predmetom prejednávanej veci, t.j. bola sporná otázka pasívnej vecnej legitimácie, možno považovať za dostatočne výnimočnú a v spojení s vyššie uvedenými dôvodmi za odôvodňujúcu pri aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.