Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2C/84/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v právnej veci žalobkyne: B., bytom F. zastúpenej advokátskou kanceláriou Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Murgašova 6/87, Poprad, IČO: 47 234 237, proti žalovanej: F., zastúpenej splnomocneným zástupcom U., v konaní o vrátenie vzájomného plnenia s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 108,16 EUR a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. O trovách štátu súd rozhodne s a m o s t a t n ý m uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

V predmetnej právnej veci súd už 2-krát rozhodol rozsudkom naposledy dňa 26.7.2011 a to tak, že návrh zamietol a zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej trovy konania. Voči rozsudku súdu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie a Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 5.3.2013 pod sp. zn. -315, -315 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v spojení s opravným uznesením zo dňa 27.1.2012 a dopĺňacím rozsudkom zo dňa 10.9.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť na základe ďalšieho dokazovania posúdiť následky zodpovednosti za vady s ohľadom nato, či ide o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Následne bude dôkazné bremeno na žalobkyni ako objednávateľovi, aby preukázala akú voľbu zodpovednostného práva z titulu reklamácie vád si uplatnila, teda čo žiada z titulu zodpovednosti za vady (bezplatné odstránenie vady, primeraná zľava z ceny alebo uplatnila právo na zrušenie zmluvy).

Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením je viazaný právnym názorom krajského súdu a tohto sa pri svojom ďalšom konaní a rozhodnutí striktne v súlade so zákonom riadil.

Po poslednej zmene petitu žaloby zo dňa 4.9.2013 (na č.l. 346), ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 8.9.2014 sa predmetom konania stal petit v znení, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 305,38 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 265,55 EUR od 7.7.2004 do zaplatenia a žalobkyňa je povinná vydať žalovanej rozkladaciu čalúnenú pohovku o rozmeroch dĺžka 168 cm, šírka 97 cm a výška 75 cm, ktorú je žalovaná povinná od žalobkyne prevziať v bydlisku žalobkyne, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania. V priebehu konania žalobkyňa menila petit viackrát (č.l. 224, č.l. 293, č.l. 325). Dňa 16.3.2012 súdu bola doručená zmena petitu datovaná dňom 13.3.2012 a v ten istý deň žalobkyňa súdu doručila aj odvolanie voči rozsudku súdu zo dňa 26.7.2011. V tomto podaní navrhla teda zmeniť petit až po vyhlásení a doručení rozsudku o čom už súd nemohol rozhodnúť, keďže meritórne, aj keď nie právoplatne rozhodnuté už

bolo. Krajský súd upriamil pozornosť súdu 1. stupňa po zrušení a vrátení veci na potrebu rozhodnúť o tejto zmene, ale na pojednávaní dňa 1.7.2013 (č.l. 325) žalobkyňa netrvala na tejto zmene a žiadala pripustiť zmenu inú o čom súd na tomto pojednávaní aj rozhodol.

Po vrátení veci krajským súdom súd ďalej konal, doplnil dokazovanie výsluchom účastníckych strán a tiež nariadením znaleckého dokazovania. Právny zástupca žalobkyne súdu doručil súčasne s navrhovanou zmenou návrhu aj vyjadrenie vo veci samej s tým, že žalovaná suma pozostáva z ceny za zhotovenú posteľ, ktorú poskytla žalovanej vo výške 265,55 EUR a nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku G. pred podaním žaloby vo výške 39,83 EUR. Žalobkyňa mala zato, že vo veci nie je potrebné nariaďovať nové znalecké dokazovanie, ale navrhla zrušiť uznesenie súdu z 29.7.2013. Podľa nej mala nárok okrem iného od zmluvy so žalovanou odstúpiť aj podľa ustanovenia zbierky o ochrane spotrebiteľa, pretože o reklamácii žalobkyne žalovaná nerozhodla v zákonom stanovenej lehote. Žalobkyňa reklamovala vady pohovky dňa 2.3.2005. Žalovaná jej odpovedala listom z 8.3.2005, teda 6 dní po reklamácii, že nemá nárok na reklamáciu preto, že mala podať reklamáciu po dobe zodpovednosti za vady, teda žalovaná reklamáciu nevybavila vôbec, pretože žalobkyni nesprávne uviedla, že žalobkyňa reklamovala vadu po reklamačnej dobe. Kto môže mať záujem na vybavení reklamácie z roku 2005 až roku 2013, resp. v roku 2014, určite nie žalobkyňa, ktorá nemôže užívať pohovku, hoci žalovaná jej peniaze užívať môže po celú túto dobu. Uviedla, že žalovaná neposudzovala vady pohovky, len lehotu na uplatnenie nárokov a preto reklamáciu mohla vybaviť ihneď ako jej to káže zákon. Keďže ta neurobila mala žalobkyňa nárok odstúpiť od zmluvy a žiadať vrátenie peňazí. Znalecké dokazovanie (napriek pôvodnému návrhu žalobkyne) považovala za nadbytočnú aj z dôvodu, že dovtedy vykonané dôkazy a síce znalecký posudok G. a súdnoznalecký posudok G. preukázali, že vady zhotovenej pohovky sú vady konštrukčné a preto bez rozsiahleho prepracovania predmetnej pohovky ich nie je možné odstrániť, ide o vady neodstrániteľné pri zachovaní doterajšej konštrukcie veci a zistené vady boli vadami skrytými, čo je zrejmé z popisu vád ako nesprávna technológia, upevnenie konštrukčných prvkov atď. a z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná od marca 2005 do tohto podania vady neodstránila preto ich je nutné považovať za neodstrániteľné v súlade s ustanovením zbierky. Keďže sa žalovaná v roku 2005 rozhodla vady neodstrániť, ani sa nimi nezaoberala nie je možné už teraz vady považovať za odstrániteľné na úkor žalobkyne. Poukázala zastúpená svojim právnym zástupcom aj nato, že vád predmetnej pohovky je viacero, čo vyplýva jednak z nedodržania technologického postupu, jej zhotovenia a jednak z nesprávne zvolenej konštrukcie predmetnej pohovky. Znalec by sa mohol vyjadriť k tomu koľko vád predmetná pohovka má a čo by bolo potrebné urobiť na ich odstránenie. Následne by súd mohol tieto zistenia posúdiť a vyhodnotiť, či sa jedná alebo nejedná o odstrániteľnú vadu. Po vypracovaní znaleckého posudku právny zástupca žalobkyne uviedol, že znalec konštatuje vážne konštrukčné vady váľandy, pričom niektoré z nich nevie odstrániť. Poukázal na stranu 10 posudku. Aj navrhovaný postup odstránenia niektorých vád je navrhované zmenou konštrukcie predmetnej váľandy. Váľanda vykazuje vážne konštrukčné vady, pre ktoré ju nie je možné riadne užívať. Aj keď je vždy možné celú vec prerobiť a tak odstrániť aj konštrukčné vady mal zato, že zákonodarca pod odstrániteľnou vadou nemal na mysli konštrukčné vady veci, preto, že by potom neexistovali vady neodstrániteľné. Mal zato, že súd nemôže prihliadať na konštatovanie znalca ohľadom zjavných, skrytých, odstrániteľných a neodstrániteľných vád. Ide o pojmy právne a nie odborné z hľadiska zhotovenia váľandy. Splnomocnený zástupca žalovanej sa k posudku takisto vyjadril. Okrem iného, že znalec chybne vyložil, že skrutky boli použité ako spojovací element na pritiahnutie čela, pričom plnili len poistný systém ako už uviedli. Uviedla ďalej, že znalec potvrdil skutočnosť, že vypadnutie čela perináka bolo a je vadou odstrániteľnou a uviedol postup ako ju odstrániť, tiež, že vadu nemožno kvalifikovať ako skrytú len podľa toho, že predchádzajúci 2 znalci ju v znaleckom posudku neuviedli a teda podľa názoru tohto posledného znalca G., kde zistili, ale podľa určitého technologického postupu znalca (viď v závere uvedená odpoveď k otázke č. 6) bližšie sa splnomocnený zástupca vyjadril k uvádzaným rozmerom horného a dolného matraca, k zliepaniu molitánov a tiež ďalším skutočnostiam. Uviedol, že znalec potvrdil len 1 vadu z reklamovaných vád a to vypadnutie čela perináka a potvrdil, že sa jedná o vadu odstrániteľnú. Vzhľadom k tomu považoval žalobkyňou uplatnený nárok z vady na vrátenie ceny diela a na základe toho aj celú žalobu za neodôvodnenú a žiadal ju zamietnuť. Splnomocnený zástupca žalovanej sa vyjadril aj vo veci samej, pričom reagoval na vyjadrenie žalobkyne, pričom sa vyjadril aj k náležitostiam navrhovanej zmeny petitu žaloby, uplatňovaným úrokom z omeškania, teda k ich nesprávnemu uplatňovaniu trval na vznesenej námietke premlčania ohľadom úrokov za obdobie spred 21.3.2008 v zmysle a k namietanému poslednému nariadenému znaleckému dokazovaniu uviedol, že nakoľko na žalobkyni je dôkazné bremeno ohľadom preukázania ňou reklamovaných vád súd nariadil znalecké dokazovanie na jej návrh, nie ex offo. K namietanému

nesplneniu povinností ohľadne vybavenia reklamácie uvedených v vtedajšieho uviedol, že sa jedná opäť o svojskú a účelovú interpretáciu predmetného ustanovenia žalobkyňou v snahe dosiahnuť, aby sa reklamované vady posudzovali ako vady neodstrániteľné. Toto zákonné ustanovenie bolo dodržané. Žalovaná vybavila reklamáciu žalobkyne v zákonom stanovenej lehote 30 dní odpoveďou na reklamáciu, kde uviedla, že ju považuje za neopodstatnenú. Reklamácia teda vybavená bola. Nie je pravdou, žeby ju vybavila v lehote 6 dní, pretože bola síce napísaná 2.3.2005, avšak podaná na poštu 3.3.2005 a teda žalovanej mohla dôjsť najskôr 4.3.2005. Deň určujúci začiatok lehoty sa do nej nepočíta. Žalovaná odpovedala na reklamáciu listom z 8.3.2005, teda do 2 pracovných dní od dôjdenia reklamácie. Z dôvodu, že nesúhlasila s odôvodnením vybavenia reklamácie podala žalobkyňa žalobu na súd. Je logické, že ak má zhotoviteľ zato, že nárok zo zodpovednosti za vady je prekludovaný nezaoberá sa povahou vád. Lehoty ihneď respektíve 3 pracovných dní sú lehotami poriadkovými, avšak aj nedodržanie lehoty 30 dní na vybavenie reklamácie má následok uvedený v citovaného zákona. Vybavením reklamácie sa nemyslí automaticky jej vyhovenie. Zmyslom tohto ustanovenia je ochrana spotrebiteľa spočívajúca v tom, že musí dostať odpoveď v určitej zákonnej lehote, aby vedel na čom je a rozhodol sa ako ďalej postupovať a aby nečakal neúmerne dlho na vybavenie reklamácie. V danom prípade išlo o zložitý prípad, nie ako uviedla žalobkyňa a to najmä čo sa týka právneho posúdenia, keďže sa nejednalo o novú vec, ale prerobenú manželskú 2 posteľ na rozkladaciu pohovku, pokladničný blok bol vydaný na opravu čalúneného nábytku a podľa žalovanej ide o zmluvný podtyp Zmluvy o dielo - opravu a úpravu veci a žalovaná sa musela rozhodnúť relatívne v krátkom čase ako reklamáciu vybaví. Krajský súd až po niekoľkých rokoch trvania sporu vo svojom uznesení z 5.3.2013 uviedol, že sa na vady vzťahuje 24 mesačná záručná doba. Splnomocnený zástupca mal zato, že reklamácia bola vybavená v súlade s vtedajším zákonom o ochrane spotrebiteľa aj preto, že samotná žalobkyňa sa obrátila na inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove, kde napádala vybavenie reklamácie. Inšpektorát jej odpovedal, že danú vec možno riešiť len súdnou cestou. Keby zistil pochybenie pri vybavovaní reklamácie a porušenie ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa bol by túto skutočnosť žalovanej vytkol a mohol jej uložiť sankciu, čo sa ale nestalo. Žiadal takisto, ako aj právny zástupca žalobkyne doplniť dokazovanie výsluchom znalca. Konštatoval tiež, ako už skôr v priebehu konania, že predmetom konania sú len tie vady, ktoré boli vytknuté najprv u zhotoviteľa v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote a uplatnené pred súdom v zákonnej premlčacej lehote. Na iné vady vytýkané neskôr nemôže súd prihliadať, pretože zhotoviteľ na ne nemohol keďže mu neboli vytýkané reagovať a posudzovať ich. Mal tiež zato, že otázky položené znalcovi ohľadom povahy vád sú otázkami skutkovými a nie právnymi, pretože sa nachádzajú v hypotéze, nie v dispozícii právnej normy (ďalej ). Tak ako v písomných vyjadreniach sa vyjadrovali ešte podrobnejšie zástupcovia účastníkov aj na nariadenom pojednávaní dňa 8.9.2014, s tým, že súd vypočul aj znalca G. a otázky kladené mu na pojednávaní, ako aj jeho odpovede a vyjadrenia boli síce obšírne, avšak nie všetky relevantné pre rozhodnutie súdu v predmetnej právnej veci. V súvislosti so závermi znaleckého dokazovania G. treba poukázať na odpoveď k otázke č. 1, ktorá sa týkala posúdenia, či oddelenia (vypadnutia)čela perináča z dvojváľandy. Tuto znalec okrem iného uviedol, že je to vada, ktorá je odstrániteľná aj v súčasnosti, teda jeho stanovisko je také, že bola vada odstrániteľná aj v dobe vypracovania znaleckého posudku znalcom G. a znalkyňou G.. Nevhodne zvolená konštrukcia kolíkového spojenia tak, že kolíkový spoj je namáhaný na ťah silou, ktorou vyvinieme rukami pri vyťahovaní perináka spôsobuje uvoľnenie kolíkového spoja. Toto uvoľnenie už pri prvom použití je najmä z dôvodu nedodržania technologického a pracovného postupu pri montáži čela a to hĺbka dier v čele je menšia ako dĺžka kolíku v korpuse perináka, nestiahnutie kolíkových spojov zo stužidlami pre vytlačenie lepidla na kolík a na styčné plochy, stiahnutie stužinami v miestach kolíkového spoja sa musí nechať najmenej na 2-4 hodiny, aby bol zabezpečený proces vytvrdnutia lepidla najmä jeho adhéznych vlastností. Na otázku č. 2 odpovedal akým spôsobom je a bolo možné túto vadu odstrániť a na otázku č. 3 sa vyjadril, že ide o vadu zjavnú. Na pojednávaní znalec trval na svojom znaleckom posudku čo je zrejmé z jeho odpovedí.

Z výsledkov vykonaného dokazovania z výsluchu účastníkov, znalcov, z objednávky (č.l. 24), kalkulačného listu č.l.26,27, reklamácie č.l. 10, odpovede na reklamáciu č.l. 11, korešpondencie so Slovenskou obchodnou inšpekciou (č.l.14,15,85 až 89), z písomných podaní účastníkov, ich zástupcov, znaleckých posudkov, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise a s poukazom na závery uznesenia krajského súdu mal súd preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá Zmluva o zhotovení veci na zákazku podľa a nasl. . Zhotovenie veci na zákazku sa vyznačuje zhotovením veci ako hmotného predmetu. Podstatnými náležitosťami Zmluvy o zhotovení veci sú: Dohoda o veci, ktorá sa má zhotoviť, spôsob zhotovenia a dohoda o odmene. Zhotovená vec je výsledkom výrobnej činnosti

a odovzdáva sa do vlastníctva objednávateľa. Ak je predmetom zmluvy zhotovenie veci hnuteľnej objednávateľ sa stáva ich vlastníkom až prevzatím. V priebehu konania bolo sporné o aký typ zmluvy sa jedná, avšak záver, že ide o zmluvu o opravu a úpravu veci nebol správnym právnym posúdením záväzkového vzťahu medzi účastníkmi vzhľadom na predmet ich záväzkového vzťahu a s poukazom na nižšie citované zákonné ustanovenia. Podľa ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.

Podľa opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.

Podľa ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa žalovanej na výrobu novej rozkladacej postele so zásuvkovým perinákom poskytla starú manželskú pevnú dvojposteľ a 2 kusy nových drevotrieskových dosák. Možnosť objednávateľa dodať materiál zhotoviteľovi na výrobu novej veci pritom nevylučujú všeobecné ustanovenia Zmluvy o dielo ( ) ani osobitné ustanovenia o zhotovení veci na zákazku ( ). V podstate všetci 3 znalci tak G. ako aj G. a tiež G. sa zhodli, že sa jedná o novú vec. To však zrejme nebolo od počiatku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi resp. začalo sa to riešiť hlavne v súvislosti s reklamáciou a dĺžkou záručnej doby spojenou s tou ktorou zmluvou. Nebolo to zrejmé ani znalcovi G. a vyplýva to aj z odpovede inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zo dňa 10.6.2005, ktorá prešetrovala podanie žalobkyne v súvislosti s reklamáciou pohovky a v ktorom táto inštitúcia uvádza, že na základe predložených materiálov inšpektori SOI konštatovali, že k uzatvoreniu zmluvy došlo ústnou formou. Podľa predloženého dokladu z elektronickej registračnej pokladnice zo 7.7.2004 bola vykonaná oprava čalúneného nábytku, kde je v zmysle záručná doba 3 mesiace. Súkromná podnikateľka (mali na mysli žalovanú)predložila kontrolnému orgánu kalkulačný list na úpravu dvojpostele, kde spotrebiteľka (žalobkyňa) dodala používanú dvojposteľ, používané matrace a drevotrieskovú dosku. Poukázali na ustanovenie a konštatovali ďalej, že spornou ostáva skutočnosť, či došlo ako uvádza p. O. uzatvorením zmluvy o dielo alebo ako tvrdí súkromná podnikateľka, teda p. Q. k oprave a úprave veci. Ide o občianskoprávny vzťah, ktorý sa riadi príslušnými ustanoveniami , do ktorých SOI nevstupuje, nerieši vecne konkrétny spor medzi konkrétnou osobou a spotrebiteľom, nevymáha pohľadávky a nemôže rozhodnúť ani o vykonaní prípadnej nápravy v prospech spotrebiteľa. Je oprávnená zisťovať, či v čase kontroly zo strany predávajúceho nedošlo k porušeniu zákonov, ktoré je oprávnená dozorovať, prípadný spor je kompetentný rozhodovať iba príslušný súd na základe znaleckých posudkov alebo iných dôkazov. Rovnako v stanovisku z 11.12.2006, ktoré zaslala SOI Ing. U., ktorý žiadal zrejme o vysvetlenie definície pojmu výroba nového výrobku oznámila okrem iného, že podľa výrobkom je každá hnuteľná nová, použitá alebo upravená vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná bez ohľadu na stupeň jej spracovania a ktorá aj v rámci poskytovania služby je určená na ponuku spotrebiteľovi alebo v prípade, ktoré je možno rozumne predpokladať že ju bude spotrebiteľ používať, ak sa táto vec dodáva v rámci podnikateľskej činnosti za odplatu alebo bezodplatne. Uvádzali aj ďalšie skutočnosti, pričom konštatovali, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení je možné vyvodiť, že v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa sa na jeho účely za výrobcu považuje podnikateľ, ktorý výrobok nielen zhotovil, či vyrobil, ale aj ktorý výrobok obnovil alebo upravil (uviedli, že v zmysle je to úprava veci a za výrobok každá hnuteľná vec, nová, použitá alebo upravená). SOI tiež konštatovala, že bude vecou odborného posúdenia s ohľadom na všetky okolnosti, či v konkrétnom prípade pôjde o novú vec, teda vec zhotovenú alebo vyrobenú alebo o vec upravenú. Ani v tom čase, teda ešte nebolo ustálené o aký typ zmluvy medzi účastníkmi sa jedná. Krajský súd konštatoval až v uznesení z 5.3.2013 o akú zmluvu ide tak ako je to už skôr uvedené.

Pokiaľ ide o námietku právneho zástupcu žalobkyne, že vzhľadom na nevybavenie reklamácie bez zbytočného odkladu ( )v súvislosti s tvrdením, že žalobkyňa má právo aj z tohto dôvodu od zmluvy odstúpiť a tiež z dôvodu, že vady sú neodstrániteľné súd uvádza, že nesúhlasí s týmto stanoviskom. Zamietnutie reklamácie neznamená jej nevybavenie.

Podľa o ochrane spotrebiteľa účinného v rozhodnom čase predávajúci alebo ním poverený pracovník rozhodne o reklamácii ihneď, v zložitých prípadoch do troch pracovných dní. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas potrebný na odborné posúdenie vady. Vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. Po uplynutí tejto lehoty má spotrebiteľ rovnaké práva, akoby išlo o chybu, ktorú nemožno odstrániť. 13a)

Ako už je vyššie uvedené bolo ešte dlho po podaní reklamácie nejednoznačné o aký typ zmluvy sa jedná, žalovaná mala zato, že ide o zmluvu o oprave a úprave veci. Treba však poukázať nato čo žalobkyňa v reklamácii uvádza: „Dňa 7.7.2004 som si u Vás zakúpila Vami na mieru vyrobenú rozkladaciu dvojlôžkovú váľandu. Do dnešného dňa táto rozkladacia pohovka slúžila ako jednolôžková, za tieto mesiace odo dňa zakúpenia sa mi na matraci vytvorila preležanina, avšak aké bolo moje prekvapenie keď pri rozkladaní mi ostala v rukách predná časť perináča, ktorá zároveň plní funkciu držania matraca tým, že tá časť tam nie je, stráca pohovka účel dvojlôžkovej pohovky, nakoľko sa matrac posúva a nie je možnosť na nej spať. Z tohto dôvodu trvám na vrátení výrobku a vrátení zaplatenej sumy a to pre nekvalitu matraca a tiež nekvalitu výroby pohovky“.

Reklamácia je datovaná dňom 1.3.2005, zaslaná bola v zmysle podacieho lístka dňa 3.3.2005. Dňa 8.3.2005 žalovaná reagovala na reklamáciu tak, že v zmysle si môže žalobkyňa uplatniť nárok z vád opravenej a upravenej veci do 3 mesiacov od prevzatia veci. Posledným dňom záručnej doby bol teda 7.10.2004, preto jej nárok na reklamáciu zanikol a žiadosť o vrátenie zaplatenej ceny považovala za neopodstatnenú. Táto odpoveď na reklamáciu datovaná dňom 8.3.2005 a opätovne nato reagovala žalobkyňa dňa 10.3.2005. Ako už je vyplýva z uvedeného ani Slovenská obchodná inšpekcia vo svojich odpovediach na podnety nekonštatovala porušenie zákona, čím by nevybavenie reklamácie v zákonnom stanovenej lehote určite bolo.

Podľa zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

Podľa zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil.

Podľa nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.

Súd má zato, že práve žalobkyňa si nesplnila povinnosť vytknúť vady bez zbytočného odkladu, keďže pohovku prezrieť si mohla hneď pri jej odovzdaní dňa 7.7.2004.

Podľa záručná doba je 24 mesiacov.

Podľa záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. Ak objednávateľ prevzal vec až po dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo dňa, keď mal túto povinnosť.

Podľa ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu.

Podľa ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.

Uvedené ustanovenie pojednávania o rozdielnosti následkov zo zodpovednosti za vady podľa toho, či ide o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Pri každom uplatnení zodpovednostného nároku (vytknutí vady) musí však objednávateľ uplatniť voľbu zodpovednostného práva, čo žiada z titulu zodpovednosti za vady. Z uvedené vyplýva, že nestačí vadu iba reklamovať, ale bez ohľadu nato, či ide o vadu odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú, konkrétne práva zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe, inak práva zaniknú.

Podľa práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania.

Ako to vyplýva z posudku znalca Ing. Ondáša ten z reklamovaných vád konštatoval len jednu a to oddelenie (vypadnutie čela perináča) čo považoval za vadu odstrániteľnú a zjavnú. Preležaniny matraca nepotvrdil žiaden znalec. G. a G. uvádzali, že pohovka nejaví známky používania.

Vzhľadom na už uvádzané skutočnosti nemožno ani výklad ustanovenia , ktorý súdu predložil právny zástupca žalobkyne aplikovať na tento prípad a teda, že neodstránením vád „bez zbytočného odkladu“ sa tieto stali v tzv. subjektívne neodstrániteľné.

Už vyššie je citované ustanovenie . V tejto súvislosti pôsobí prinajmenšom zvláštne vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní 8.9.2014, že za reklamáciu treba považovať aj zmenu žaloby z 12.12.2005. Je to len doplnenie a oprava žaloby na základe uznesenia súdu z 30.11.2005 (č.l. 6). Zodpovednosť za vady sa mala uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe inak toto právo zaniká. Žalobkyňa nepreukázala, že si u žalovanej uplatnila vady, ktoré sú predmetom konania (teda nie všetky) a preto sa súd v odôvodnení rozsudku nezaoberal inými vadami rozoberanými v znaleckých posudkoch ako tými, ktoré sú uvedené v písomnej reklamácii, ktorá bola súdu predložená.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prejudiciálne odstúpenie od zmluvy vyhodnotil za neplatné, bez akéhokoľvek právneho základu a vzhľadom na výroku rozsudku nie je potrebné zaoberať sa ani vznesenou námietkou premlčania splnomocneným zástupcom žalovanej ohľadom príslušenstva pohľadávky (č.l.233).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa nakoľko žalovaná bola v konaní úspešná a predstavujú náhradu cestovného na súdne pojednávania na Okresný súd v Kežmarku v dňoch 11.4.2007, 30.4.2007, 17.2.2009, 27.2.2009, 30.3.2009, 17.4.2009, 6.7.2011, 18.7.2011, 1.7.2013, 24.2.2014, 8.9.2014 a 24.9.2014 a na Krajský súd v Prešove dňa 17.4.2009 a 15.11.2011 podľa cenových výmerov prešovského samosprávneho kraja v rozhodných obdobiach tak ako ich súdu predložil splnomocnený zástupca žalovanej.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením, nakoľko je potrebné rozhodnúť o vyúčtovaní náhrady trov znalca Ing. Ondáša, ktorý sa zúčastnil výsluchu na pojednávaní dňa 8.9.2014.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove. O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. O Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).