Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_5Co-166-2014.pdf
PDF · 106.13 KB
Case nature
Subarea
5Co/166/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa J. L. R., a.s. so sídlom P. XX, B., IČO 31 575 951, v konaní zastúpeného C. F. JUDr. J. F., s.r.o., so sídlom L., H. XX, IČO 36 857 033, proti odporcovi J. Y., bytom V., L. XXXX/X o zaplatenie 606,99 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 5. decembra 2013, č.k. 15C/326/2012-74, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 606,99 eur spolu s 16,90 % ročným úrokom od 19.5.2010 do zaplatenia a 9 % ročným úrokom z omeškania od 19.05.2010 do zaplatenia. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ ako banka a odporca uzatvorili zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 12.9.2008 a dodatok k nej z toho istého dňa, ktorá zmluva je podľa svojho obsahu okrem iného aj zmluvou o bežnom účte v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a práva povinnosti účastníkov sa riadia jednak zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú jej súčasťou ale aj príslušnými zákonnými ustanoveniami. Zároveň však vzhľadom na charakter zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, keď táto bola uzatvorená medzi na jednej strane navrhovateľom ako bankou, teda dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane odporcom, ktorý je spotrebiteľom pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, táto sa musí podriadiť, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť účastníkov, určitým obmedzeniam, ktoré zákon stanovil za účelom ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Takýmito sú aj ustanovenia § § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých nesmie spotrebiteľská zmluva obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľnú podmienku.
V konaní neboli preukázané tvrdenia navrhovateľa o uzatvorení zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na bežnom účte, ktorú zmluvu mal uzatvoriť s odporcom. Navrhovateľ síce súdu
predložil písomný návrh na uzatvorenie takejto zmluvy, ktorý mu adresoval odporca, ale nijako v zmysle ustanovení § 43c a § 44 Občianskeho zákonníka nepreukázal, že tento návrh prijal, hoc aj konkludentným spôsobom. Účinné prijatie návrhu, ktoré vedie k uzatvorenie navrhovanej zmluvy, vyžaduje, aby prijatie návrhu - vyjadrenie súhlasu s návrhom došlo navrhovateľovi. To znamená, že ak chcel navrhovateľ účinne prijať návrh odporcu na uzatvorenie služby Povolené prečerpanie na bežnom účte /čo nie je nič iné ako zmluva o kontokorentnom úvere v zmysle § 710 v spojení s § 497 a nasl. Obchodného zákonníka/ musel svoju akceptáciu návrhu prejaviť voči navrhovateľovi. Až dôjdením súhlasu s návrhom na uzatvorenie zmluvy /napríklad aj vo forme doručenia výpisu z účtu, z ktorého bude zrejmé, že navrhovateľ ako banka umožňuje do určitej výšky prečerpanie účtu, teda otvára pre klienta na účte nejaký úverový rámec/ dôjde k uzatvoreniu zmluvy. Navrhovateľ v konaní túto skutočnosť nepreukázal. Samotné uvedenie údaju o výške debetného limitu na osobnom účte vo výpise z tohto účtu /čo vyplýva z navrhovateľom predložených výpisov z účtu odporcu/ bez toho, aby navrhovateľ preukázal zaslanie takejto listiny odporcovi ešte neznamená, že odporcovi došiel súhlasný prejav navrhovateľa s jeho návrhom na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte. Nebolo teda preukázané, že by medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí služby Povolené prečerpanie na osobnom účte - zmluvy o kontokorentnom úvere.
Bez ohľadu na prípadný právny dôvod uplatnených nárokov navrhovateľa /kontokorentný úver, zmluvou o bežnom účte dojednané poplatky, bezdôvodné obohatenie a podobne/ návrh navrhovateľa vôbec neumožňoval posúdiť súdu dôvodnosť uplatnených nárokov.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie 606,99 eur spolu s 16,90 % ročným úrokom od 19.5.2010 do zaplatenia a 9 % ročným úrokom z omeškania od 19.5.2010 do zaplatenia. Na výzvu súdu, aby uviedol čím je táto suma debetného zostatku tvorená navrhovateľ toto neuviedol.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že na účte odporcu vedeného na základe zmluvy zo dňa 12.9.2008 navrhovateľom bol skutočne ku dňu 18.5.2010 evidovaný debetný zostatok 606,99 eur. To samo osebe však ešte uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy nerobí dôvodným, pretože sa jedná len o vyjadrenie zaúčtovania jednotlivých pohľadávok navrhovateľa proti odporcovi na ťarchu účtu odporcu. Súd má za povinnosť preskúmať jednotlivé "položky" na účte odporcu, ktorými bol tento vykazovaný debetný zostatok vytvorený a preskúmať ich oprávnenosť z hľadiska právneho dôvodu i výšky. Navrhovateľ ani na výzvu súdu neuviedol, čím je požadovaná suma debetného zostatku tvorená, čo tvorí istina, ktorú odporca z účtu skutočne čerpal, čo úroky /v akej sadzbe, z akej sumy a za aké obdobie/, čo tvoria poplatky /aké, z akého dôvodu sú uplatňované/, s výnimkou zmluvnej pokuty 20,- eur / o tej viď. nižšie/. Neuniesol tak bremeno tvrdenia, ktoré od navrhovateľa vyžaduje, aby svoje uplatnené právo na zaplatenie určitej sumy odôvodnil skutkovými okolnosťami, ktoré súd môže subsumovať pod niektorú hmotnoprávnu normu oprávňujúcu veriteľa požadovať od svojho dlžníka zaplatenie tejto sumy. Uvedené chýbajúce tvrdenie nemožno nahradiť predložením listín /napríklad výpisom z účtu/, pretože je povinnosťou súdu preskúmať, či je skutočne daný nárok navrhovateľa na zaplatenie takýchto súm. Z tohto dôvodu je potrebné, aby navrhovateľ svoje uplatnené právo na zaplatenie požadovanej sumy v prvom rade odôvodnil vyššie uvedenými skutkovými tvrdeniami. Uvedené je tiež dôležité z hľadiska dodržania zásady rovnosti strán konania, keď súd nemôže na prospech navrhovateľa nahrádzať nedostatok jeho skutkových tvrdení tým, že bude vykonávať dokazovania a z jeho výsledkov dovodzovať skutkové tvrdenia o nárokoch navrhovateľa. Dokazovanie má slúžiť na preukazovanie skutkových tvrdení účastníkov a nie na to, aby tieto skutkové tvrdenia boli z dokazovania odvodzované. Uvedené platí rovnako aj pre prípad, kedy by navrhovateľ súdu preukázal uzatvorenie zmluvy o kontokorentnom úvere /služba povolené prečerpanie bežného účtu/. Aj v tom prípade musí navrhovateľ výšku kontokorentného úveru, sumy čerpania úveru a spôsob akým ich odporca z kontokorentného úveru čerpal, prípadne aké ďalšie sumy a z akého dôvodu boli započítané na ťarchu úveru /úroky - z akých súm, v akej sadzbe a za aké obdobie; poplatky - v akých sumách, v akom období a z akého dôvodu a podobne/.
Čo sa týka nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty 20 eur, ktorá suma zmluvnej pokuty by mala byť podľa navrhovateľa súčasťou vykazovaného debetného zostatku na osobnom účte odporcu, ani tu nebol návrh navrhovateľa dôvodný. Navrhovateľ podľa súdu nepreukázal splnenie podmienok na
vznik svojho nároku na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty. Podľa dodatku k zmluve o bežnom účte zo dňa 12.9.2008 vzniká navrhovateľovi ako banke nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške poskytnutého bonusu /20,- eur/ v prípade, že odporca bude využívať účet takým spôsobom, že dôjde k predčasnému zániku zmluvy o bežnom účte. Práve skutočnosť zániku zmluvy o bežnom účte navrhovateľ nepreukázal. Navrhovateľ predložil súdu písomné odstúpenie od zmluvy o bežnom účte, ktoré mal zaslať odporcovi s tým, že doručenkou nedisponuje ale v zmysle všeobecných obchodných podmienok sa písomnosti a oznámenia banky považujú za doručené, ak sú zasielané poštou na 2. pracovný deň odo dňa odoslania. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná existencia takéhoto dojednania všeobecných obchodných podmienok, avšak navrhovateľ nepreukázal, že by svoje písomné odstúpenie od zmluvy adresované odporcovi dal na prepravu pošte, teda, že ho vôbec poštou zaslal. Nemožno preto uplatniť uvedenú fikciu doručenia odstúpenia od zmluvy odporcovi podľa všeobecných obchodných podmienok a preto je potrebné uzavrieť, že navrhovateľ nepreukázal, že došlo k zániku zmluvy o bežnom účte odstúpením navrhovateľa od zmluvy a teda neboli preukázané podmienky vzniku nároku navrhovateľa na zaplatenie uvedenej zmluvnej pokuty.
Takto súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ nijako nepreukázal dôvodnosť svojho uplatneného nároku na zaplatenie sumy zaplatenie 606,99 eur. V tomto zmysle nemôže byť potom dôvodný ani návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 16,90 % ročného úroku od 19.5.2010 do zaplatenia a 9 % ročného úroku z omeškania od 19.5.2010 do zaplatenia. Ak nebola preukázaná dôvodnosť uplatnenej istiny, nemôže súd priznať navrhovateľovi z takejto istiny ani príslušenstvo. Na základe uvedeného potom súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporca bol v konaní úspešný a preto by mu patrila náhrada trov konania. Keďže však odporcovi doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní namietal, že napadnutý rozsudok vychádza z neúplných a nesprávnych skutkových záverov, kedy konajúci súd nevyhodnocoval všetky dôkazy, a tiež z nesprávneho právneho posúdenia. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, a to dňa 12.09. 2008. Na jej základe navrhovateľ pre odporcu zriadil a viedol bežný účet. K predmetnej zmluve bol toho istého dňa uzavretý dodatok o poskytnutí bonusu vo výške 600,-Sk v prospech odporcu a súčasne o záväzku odporcu, že po dobu 24 mesiacov bude využívať služby navrhovateľa tak, aby z dôvodov na jeho strane nedošlo k zániku označenej zmluvy. V súvislosti so vznikom zmluvného vzťahu o povolenom prečerpaní na bežnom účte súd síce skonštatoval, že zo strany odporcu bol predložený Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte. Súd sa ale už obsahom tohto návrhu dôsledne nezaoberal, čo viedlo k nesprávnym záverom, že vznik zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte preukázaný nebol. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 275 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Z bodu 8. návrhu majiteľa účtu na uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní vyplýva, že v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy bankou v súlade s ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka dôjde povolením čerpania debetného limitu na účte k platnému a účinnému uzatvoreniu tejto zmluvy. V samotnom návrhu je teda presne a v súlade s ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka stanovené, za akých podmienok a kedy dôjde k vzniku zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte aj bez toho, aby musel byť majiteľ účtu osobitne o tom písomne upovedomený. Teda už v predmetnom návrhu sa predpokladalo, že informácia o prijatí návrhu na uzavretie zmluvy o službe povoleného prečerpania nemusí byť majiteľovi účtu oznámená len jej zaslaním či poskytnutím výpisu z technického systému banky, ale aj tým, že sa na účte povolí vznik prečerpania. Uvedené zákonné ustanovenie súd do úvahy nevzal, hoci návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí služby povoleného prečerpania naň výslovne odkazuje. Skutočnosť, že dané prečerpanie vzniklo a bolo evidované aj na bežnom účte bola v konaní preukázaná, a to výpisom z daného účtu. Tento výpis teda svojím obsahom, kde sa uvádza debetný zostatok predstavujúci prečerpanie na účte, potvrdzuje že k vzniku zmluvy v zmysle návrhu predloženého majiteľom došlo. Konajúci súd otázku vzniku zmluvy o poskytnutí služby povoleného prečerpania teda neposúdil ani podľa správneho zákonného ustanovenia (§ 275 ods. 4 Obchodného zákonníka), ale súčasne sa ani sa nezaoberal predloženými dôkazmi v tomto smere. Preto dospel k nesprávnym záverom o nepreukázaní
vzniku danej zmluvy. Z predložených dôkazov vyplýva že daná zmluva vznikla. V súvislosti so vzniknutým debetným zostatkom vznikla odporcovi povinnosť ho za dohodnutých podmienok vyrovnať. Táto povinnosť predstavuje povinnosť zo záväzkového vzťahu založeného označenou zmluvou o službe povoleného prečerpania a predloženými všeobecnými podmienkami. V konaní bola preukázaná aj výška tejto povinnosti, a aj jej právny dôvod. Aj keď požiadavka na preskúmavanie jednotlivých položiek nie je dôvodná, poukázal na to, že minimálne z predloženého výpisu zo dňa 18.05.2010 boli tam uvádzané položky (podľa rozpisu) konkretizované a preukázané. V konaní bol predložený aj sadzobník poplatkov upravujúci o.i. aj výšku poplatkov za vedenie účtu. Súd sa však ani daným výpisom a tam uvádzanými položkami nezaoberal. Ohľadne nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20,00 Eur opätovne konštatoval, že súd pri hodnotení jednotlivých dôkazov nevychádzal z povinnosti hodnotiť dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Z výpisu zo dňa 18.05.2010 vyplýva, že v daný deň došlo o.i. k účtovnému vyrovnaniu debetu účtu v súvislosti s jeho zatvorením. Ak by sa súd obsahom tejto listiny, výpoveďou zmluvy zo dňa 10.05.2010 a obsahom všeobecných obchodných podmienok (článok III, A, bod 36) dôkladnejšie zaoberal, potom by vzhľadom na ich obsahovú a časovú súslednosť dospel k záveru, že k ukončeniu zmluvy preukázane došlo. Ukončenie zmluvy sa prejavilo v evidencii týkajúceho sa bežného účtu vedeného pre odporcu tým, že došlo k jeho zatvoreniu (zrušeniu) a preúčtovaniu debetného zostatku na centrálne pohľadávkové účty. V spojení s výpoveďou zmluvy o spolupráci je teda možné konštatovať, že zánik zmluvy je preukázaný. Na základe výpovede (10.05.2010) došlo následne k zániku zmluvy a dôkazom o tom je aj evidenčné zatvorenie bežného úctu vedeného pre odporcu. Zánik zmluvy bolo možné preukázať nielen predložením dokladu o odoslaní listu o výpovedi zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov, ale aj dôkazmi tvoriacimi svojím obsahom logicky ucelený celok o tejto skutočnosti. A tie v konaní predložené boli. Postup súdu v tomto smere nepovažoval za dodržanie ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku, naopak tvrdí jeho porušenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol názoru, že napadnutý rozsudok vychádza z neúplných a predčasných skutkových záverov, nezohľadňuje všetky listiny predložené v konaní, vychádza z nesprávneho hodnotenia dôkazov a z nesprávneho právneho posúdenia celej veci.
Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Pričom v nadväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Právne posúdenie, ako aj postup prvostupňového súdu, po preskúmaní odvolací súd považoval za správny. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 606,99 eur spolu s 16,90 % ročným úrokom od 19.5.2010 do zaplatenia a 9 % ročným úrokom z omeškania od 19.5.2010 do zaplatenia ako nedôvodný zamietol.
Na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa mal i odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ ako banka a odporca uzatvorili zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 12.9.2008 a dodatok k nej z toho istého dňa, ktorá zmluva je podľa svojho obsahu okrem iného aj zmluvou o bežnom účte v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a práva povinnosti účastníkov sa riadia jednak zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú jej súčasťou ale aj príslušnými zákonnými ustanoveniami. Zároveň však vzhľadom na charakter zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy súd prvého stupňa správne konštatoval, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, keď táto bola uzatvorená medzi na jednej strane navrhovateľom ako bankou, teda dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane odporcom, ktorý je spotrebiteľom pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže sa teda v danom prípade jedná o zmluvu spotrebiteľskú, táto sa musí aj podľa odvolacieho súdu podriadiť, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť účastníkov, určitým obmedzeniam, ktoré zákon stanovil za účelom ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Takýmito sú aj ustanovenia § § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých nesmie spotrebiteľská zmluva
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľnú podmienku.
Ďalej odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním v konaní neboli preukázané tvrdenia navrhovateľa o uzatvorení zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na bežnom účte, ktorú zmluvu mal uzatvoriť s odporcom. Navrhovateľ síce súdu predložil písomný návrh na uzatvorenie takejto zmluvy, ktorý mu adresoval odporca, ale nijako v zmysle ustanovení § 43c a § 44 Občianskeho zákonníka ani podľa odvolacieho súdu nepreukázal, že tento návrh prijal, hoc aj konkludentným spôsobom. V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne konštatoval, že ak chcel navrhovateľ účinne prijať návrh odporcu na uzatvorenie služby Povolené prečerpanie na bežnom účte /čo nie je nič iné ako zmluva o kontokorentnom úvere v zmysle § 710 v spojení s § 497 a nasl. Obchodného zákonníka/ musel svoju akceptáciu návrhu prejaviť voči navrhovateľovi. Až dôjdením súhlasu s návrhom na uzatvorenie zmluvy /napríklad aj vo forme doručenia výpisu z účtu, z ktorého bude zrejmé, že navrhovateľ ako banka umožňuje do určitej výšky prečerpanie účtu, teda otvára pre klienta na účte nejaký úverový rámec/ dôjde k uzatvoreniu zmluvy. Navrhovateľ v konaní ani podľa odvolacieho súdu túto skutočnosť nepreukázal. Samotné uvedenie údaju o výške debetného limitu na osobnom účte vo výpise z tohto účtu bez toho, aby navrhovateľ preukázal zaslanie takejto listiny odporcovi ešte neznamená, že odporcovi došiel súhlasný prejav navrhovateľa s jeho návrhom na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte. V danom prípade teda ani podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí služby Povolené prečerpanie na osobnom účte - zmluvy o kontokorentnom úvere.
V tejto súvislosti preto odvolací súd námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní, že v samotnom návrhu je presne a v súlade s ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka stanovené, za akých podmienok a kedy dôjde k vzniku zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte aj bez toho, aby musel byť majiteľ účtu osobitne o tom písomne upovedomený, teda už v predmetnom návrhu sa predpokladalo, že informácia o prijatí návrhu na uzavretie zmluvy o službe povoleného prečerpania nemusí byť majiteľovi účtu oznámená len jej zaslaním či poskytnutím výpisu z technického systému banky, ale aj tým, že sa na účte povolí vznik prečerpania, nepovažoval za opodstatnené, nakoľko súd prvého stupňa v tejto časti návrh navrhovateľa správne právne posúdil a dostatočne zdôvodnil aj ním vyslovené závery o nepreukázaní tvrdení navrhovateľa o uzatvorení zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na bežnom účte, ktorú zmluvu mal uzatvoriť s odporcom.
Ďalej súd prvého stupňa správne konštatoval, že bez ohľadu na prípadný právny dôvod uplatnených nárokov navrhovateľa /kontokorentný úver, zmluvou o bežnom účte dojednané poplatky, bezdôvodné obohatenie a podobne/ návrh navrhovateľa vôbec neumožňoval posúdiť súdu dôvodnosť uplatnených nárokov.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie 606,99 eur spolu s 16,90 % ročným úrokom od 19.5.2010 do zaplatenia a 9 % ročným úrokom z omeškania od 19.5.2010 do zaplatenia. Na výzvu súdu prvého stupňa, aby uviedol čím je táto suma debetného zostatku tvorená navrhovateľ toto neuviedol.
Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zistil, že na účte odporcu vedeného na základe zmluvy zo dňa 12.09.2008 navrhovateľom bol skutočne ku dňu 18.05.2010 evidovaný debetný zostatok 606,99 eur. To samo osebe však ani podľa odvolacieho súdu ešte uplatnený nárok navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy nerobí dôvodným, pretože sa jedná len o vyjadrenie zaúčtovania jednotlivých pohľadávok navrhovateľa proti odporcovi na ťarchu účtu odporcu. Súd má za povinnosť preskúmať jednotlivé "položky" na účte odporcu, ktorými bol tento vykazovaný debetný zostatok vytvorený a preskúmať ich oprávnenosť z hľadiska právneho dôvodu i výšky. Navrhovateľ však ani na výzvu súdu prvého stupňa neuviedol, čím je požadovaná suma debetného zostatku tvorená, čo tvorí istina, ktorú odporca z účtu skutočne čerpal, čo úroky /v akej sadzbe, z akej sumy a za aké obdobie/, čo tvoria poplatky /aké, z akého dôvodu sú uplatňované/, s výnimkou zmluvnej pokuty 20,- eur. Navrhovateľ teda v danom prípade aj podľa odvolacieho súdu neuniesol bremeno tvrdenia, ktoré od navrhovateľa vyžaduje, aby svoje uplatnené právo na zaplatenie určitej sumy odôvodnil skutkovými okolnosťami, ktoré súd môže subsumovať pod niektorú
hmotnoprávnu normu oprávňujúcu veriteľa požadovať od svojho dlžníka zaplatenie tejto sumy. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti správne konštatoval, že uvedené chýbajúce tvrdenie nemožno nahradiť predložením listín /napríklad výpisom z účtu/, pretože je povinnosťou súdu preskúmať, či je skutočne daný nárok navrhovateľa na zaplatenie takýchto súm. Z tohto dôvodu je potrebné, aby navrhovateľ svoje uplatnené právo na zaplatenie požadovanej sumy v prvom rade odôvodnil vyššie uvedenými skutkovými tvrdeniami. V tejto súvislosti súd prvého stupňa správne konštatoval, že uvedené je tiež dôležité z hľadiska dodržania zásady rovnosti strán konania, keď súd nemôže na prospech navrhovateľa nahrádzať nedostatok jeho skutkových tvrdení tým, že bude vykonávať dokazovania a z jeho výsledkov dovodzovať skutkové tvrdenia o nárokoch navrhovateľa. Uvedené platí rovnako aj pre prípad, kedy by navrhovateľ súdu preukázal uzatvorenie zmluvy o kontokorentnom úvere /služba povolené prečerpanie bežného účtu/. Aj v tom prípade musí navrhovateľ výšku kontokorentného úveru, sumy čerpania úveru a spôsob akým ich odporca z kontokorentného úveru čerpal, prípadne aké ďalšie sumy a z akého dôvodu boli započítané na ťarchu úveru /úroky - z akých súm, v akej sadzbe a za aké obdobie; poplatky - v akých sumách, v akom období a z akého dôvodu /.
Čo sa týka nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty 20 eur, ktorá suma zmluvnej pokuty by mala byť podľa navrhovateľa súčasťou vykazovaného debetného zostatku na osobnom účte odporcu, ani tu nebol podľa odvolacieho súdu návrh navrhovateľa dôvodný. Navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok na vznik svojho nároku na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty. Podľa dodatku k zmluve o bežnom účte zo dňa 12.9.2008 vzniká navrhovateľovi ako banke nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške poskytnutého bonusu /20,- eur/ v prípade, že odporca bude využívať účet takým spôsobom, že dôjde k predčasnému zániku zmluvy o bežnom účte. Práve skutočnosť zániku zmluvy o bežnom účte ani podľa odvolacieho súdu navrhovateľ nepreukázal. Navrhovateľ predložil súdu písomné odstúpenie od zmluvy o bežnom účte, ktoré mal zaslať odporcovi s tým, že doručenkou nedisponuje ale v zmysle všeobecných obchodných podmienok sa písomnosti a oznámenia banky považujú za doručené, ak sú zasielané poštou na 2. pracovný deň odo dňa odoslania. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná existencia takéhoto dojednania všeobecných obchodných podmienok, avšak ani podľa odvolacieho súdu navrhovateľ nepreukázal, že by svoje písomné odstúpenie od zmluvy adresované odporcovi dal na prepravu pošte, teda, že ho vôbec poštou zaslal. Nemožne preto ani podľa odvolacieho súdu uplatniť uvedenú fikciu doručenia odstúpenia od zmluvy odporcovi podľa všeobecných obchodných podmienok a preto bolo potrebné uzavrieť, že navrhovateľ nepreukázal, že došlo k zániku zmluvy o bežnom účte odstúpením navrhovateľa od zmluvy a teda neboli preukázané podmienky vzniku nároku navrhovateľa na zaplatenie uvedenej zmluvnej pokuty. Preto aj v tejto súvislosti nepovažoval odvolací súd námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní ohľadom zániku zmluvy o bežnom účte za opodstatnené.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že navrhovateľ nijako nepreukázal dôvodnosť svojho uplatneného nároku na zaplatenie sumy 606,99 eur. V tomto zmysle potom nemohol byť teda dôvodný ani návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 16,90 % ročného úroku od 19.5.2010 do zaplatenia a 9 % ročného úroku z omeškania od 19.5.2010 do zaplatenia.
Súd prvého stupňa teda v predmetnej veci dostatočne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku i správne rozhodol, pričom dostatočne sa vysporiadal i s námietkami uvádzanými navrhovateľom v odvolaní, preto odvolací súd nepovažoval námietky navrhovateľa za opodstatnené a rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Zároveň podľa § 219 ods. 2 O.s.p vo zvyšku poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnil a ani mu zo spisu žiadne nevyplývajú.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .