Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-115-2014.pdf
PDF · 88.32 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/115/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Arpáda Koreňa, prísediacich Jána Šmelka a Dezidera Mátého, v trestnej veci obžalovaného T. T., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. septembra 2014 v Rožňave,
rozhodol:
Obžalovaný T. T., R.. XX.XX.XXXX C. J., T. D. J. - R. S., I. Č.. XXXX/X, zamestnaný vo Vamex a.s. Košice,
j e v i n n ý,
že dňa 07.07.2013 v čase okolo 21.15 hod., po predchádzajúcej vzájomnej dohode s poškodenou U..X.., nar. XX.XX.XXXX, na prvom osobnom stretnutí, prišiel na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia, EČV: KE-XXXBE, do obce Silica, okres Rožňava, odkiaľ spoločne vozidlom odišli k rybníku za obcou a následne poškodenú, bez jej súhlasu, odviezol po starej ceste do lesa medzi obcami Silická Jablonica a Jablonov nad Turňou, okres Rožňava, kde ju na zadnom sedadle vozidla, pod hrozbou, že ju nechá v lese samú, donútil vyzliecť sa donaha, pričom sa vyzliekol aj on, žiadal od nej orálny styk, a keď poškodená odmietla, tak sa pokúsil s ňou vykonať súlož takým spôsobom, že keď ležala na chrbte na zadnom sedadle auta, ju priľahol a opakovane sa snažil vsunúť svoj pohlavný úd do jej pošvy, pričom poškodená sa neustále bránila tak, že dávala nohy k sebe, v dôsledku čoho k súloži nedošlo, následne sa obžalovaný obliekol, pričom poškodenú vyhodil z auta aj s oblečením a mobilom, roztrhol jej legíny a potom ju fyzicky napadol tak, že ju udieral do tváre, škrtil ju a vyhrážal sa jej zabitím s krátkou strelnou zbraňou, nezistenej značky a typu, ktorú vybral z odkladacieho priestoru na zadnej strane sedadla spolujazdca, z ktorej zbrane 2-krát vystrelil v čase, keď poškodená zo strachu ušla do lesa, kde sa schovala za stromy, a keď obžalovaný s vozidlom odišiel, poškodená, oblečená iba v spodnej bielizni a bosá, prešla z lesa asi 4 km k cestnej komunikácii, kde zastavila okoloidúce vozidlo, pričom utrpela pomliaždeniny hlavy v ľavej temenno-spánkovej oblasti, tváre s povrchovou odreninou v oblasti vonkajšieho očného kútika, krku, ľavého lakťa, ľavého kolena s povrchovými odreninami, ľavého predkolenia, podvrtnutie pravého členkového zhybu a posttraumatickú stresovú poruchu, s dobou liečenia v trvaní 14 dní,
t e d a
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v úmysle násilím donútiť ženu k súloži a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - dieťati, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
- inému úmyselne ublížil na zdraví a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,
č í m s p á c h a l
pokus zločinu znásilnenia podľa § 14 ods. 1 k § 199 ods. 1,2 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 334/2012 Z. z. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) citovaného Trestného zákona a prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) citovaného Trestného zákona a súd ho
o d s u d z u j e :
Podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2,3 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 36 písm. j), l) a priťažujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 37 písm. h) Trestného zákona a s použitím ustanovenia § 39 ods. 1,3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 48 (štyridsaťosem) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 2, 4 písm. i) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú U. X., R.. XX.XX.XXXX, D. Č. Č.. XXX, zastúpenú splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom Csákóom, s nárokom na náhradu spôsobenej škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, pričom zároveň bol poučený o tom, že pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia súd toto vyhlásenie bude považovať za priznanie spáchania skutku. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c,d,f,g,h) Trestného poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin, ktorý je mu kladený za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná, a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z jeho samotnej výpovede z prípravného konania, kedy popísal ako došlo ku skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, a jeho spáchanie popísal až na niektoré detaily tak, ako je to vyššie popísané. Svoj čin oľutoval a prejavil ochotu uhradiť spôsobenú škodu, pokiaľ ide o vecnú škodu, a túto aj uhradil. K ďalšej uplatnenej škode zo strany poškodenej sa nevyjadril (nemajetková ujma).
Priznanie sa obžalovaného (aj keď vo forme nepopretia spáchania skutku) je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu, najmä s obsahom výpovede poškodenej, spracovaného znaleckého posudku a ďalších priamych a nepriamych dôkazov. Na základe týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k prinúteniu ženy k súloži a to násilím, pričom tento čin spáchal na chránenej osobe - dieťati. K dokonaniu tohto činu však nedošlo. Zároveň tejto osobe úmyselne ublížil na zdraví a taktiež sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Týmto svojim konaním naplnil všetky zákonom stanovené znaky skutkových podstát pokusu zločinu znásilnenia podľa § 14 ods. 1 k § 199 ods. 1,2 písm. b) Trestného
zákona, prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Trestného zákona. Podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona sa dieťaťom na účely tohto zákona rozumie osoba mladšia ako 18 rokov ak nenadobudla plnoletosť už skôr.
Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že svojim konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane života a zdravia, slobody a ľudskej dôstojnosti a zásad občianskeho spolunažívania.
Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Do 31.08.2014 študoval na Technickej univerzite v Košiciach a v súčasnej dobe pracuje v spoločnosti Vamex a.s. Košice v pekárni. Doposiaľ súdne trestaný nebol.
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34 a § 38 ods. 2,3 Trestného zákona a taktiež podľa ustanovenia § 39 ods. 1,3 písm. b) Trestného zákona, pričom bolo prihliadnuté na 2 poľahčujúce okolnosti, ktorými sú - obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Tr.zák.) a priznal sa k spáchaniu trestného činu a prejavil ľútosť (§ 36 písm. l ) Tr.zák.) a 1 priťažujúcu okolnosť - spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr.zák.).
Podľa 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
V danom prípade bolo potrebné trest vymerať podľa ustanovenia § 199 ods. 1,2 Trestného zákona, ktoré ustanovenie umožňuje páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na 7 rokov až 15 rokov.
Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.
V predmetnej trestnej veci bolo najmä v prípravnom konaní vykonané rozsiahle dokazovanie. Jednotlivé dôkazy, a to najmä listinné, boli neskôr doplnené aj počas súdneho konania. Najmä listinné dôkazy, ale aj zhodné výpovede obžalovaného a poškodenej svedčia o tom, že pomocou sociálnych sietí udržiavali komunikáciu, ktorej predmetom vo svojej podstate bolo intímne stretnutie a styk. Svedčí o tom rozsiahly písomný výňatok z tejto komunikácie. Obžalovaný sa netajil tým, že mu po celý čas išlo o dosiahnutie sexuálneho styku s poškodenou a poukázal na to, že takýmto spôsobom nadviazal krátkodobý vzťah asi s 59-timi ženami s väčšinou ktorých sa aj „vyspal“. Poškodená od počiatku vedela, aký motív vzájomnej komunikácie s ňou má obžalovaný a čo chce dosiahnuť. Otvorene s ním flirtovala a v deň, keď došlo ku skutku, ho sama zavolala na stretnutie. Musela teda predpokladať, čo od nej bude obžalovaný požadovať, pretože sa tým nikdy netajil. Na stretnutie išla s tým rizikom, že obžalovaný bude nástojiť na pohlavnom styku, prípadne iných sexuálnych praktikách. Súd má jednoznačne za to, že správanie sa obžalovaného po tom, ako poškodená odmietla mať s ním sexuálny styk, nemožno ničím ospravedlniť a vôbec ho spôsob jeho správania sa nezbavuje trestnej zodpovednosti, prípadne ju nijakým spôsobom neznižuje. Okrem toho poškodená mala možnosť včas ustúpiť, keď spočiatku sa zhovárali na kraji obce.
Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona poukazuje buď na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa. Okolnosťami prípadu sú všetky také skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadoch takýchto trestných činov a preto odôvodňujú zhovievavejší postup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.
Práve otvorená komunikácia poškodenej s obžalovaným a flirtovanie na konkrétnu tému - sex, vedomosť o úmysloch obžalovaného a zorganizovanie stretnutia poškodenou sú takými okolnosťami prípadu, ktoré podľa názoru súdu odôvodňujú postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Poškodená dobrovoľne
podstúpila riziko, že obžalovaný bude od nej požadovať sex v akejkoľvek forme a napriek tomu bez prinútenia sa rozhodla zúčastniť stretnutia s obžalovaným, ktorý na stretnutie pricestoval zo svojho bydliska. Tieto skutočnosti sú výrazným spoluzavinením zo strany poškodenej.
S prihliadnutím na doterajší život obžalovaného, jeho bezúhonnosť a spomenuté okolnosti prípadu preto súd dospel k záveru, že použitie zákonnej trestnej sadzby v zmysle skutkovej podstaty § 199 ods. 2 Trestného zákona by bolo neprimerane prísne a že aj prísny trest, ktorý nebude spojený s bezprostredným výkonom trestu odňatia slobody, môže dostatočne naplniť predpokladaný účel trestu. Ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona totiž predpokladá, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže aj samotné trestné konanie malo na obžalovaného určitý prevýchovný účinok, súd mu uložil po znížení pod dolnú hranici trestnej sadzby trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 48 mesiacov.
Pre posilnenie výchovného účinku trestu a v záujme ďalšieho prevýchovného procesu obžalovaného mu bola uložená aj povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Súd predpokladá, že obžalovaný si takýmto spôsobom osvojí a prehĺbi poznatky o zásadách slušného správania sa, komunikácie a vzťahov s osobami ženského pohlavia, ako aj psychologických pravidiel nadväzovania kontaktu s inými osobami.
Ako z vyjadrenia poškodenej strany vyplýva, materiálnu škodu, ktorú obžalovaný spôsobil, už nahradil. Splnomocnený zástupca poškodenej si opakovane uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000 Eur. Súd má za to, že k tomu, aby bolo možné rozhodnúť o takomto nároku, by bolo potrebné vykonať rozsiahle, najmä znalecké dokazovanie, aby bolo možné preukázať, či a do akej hĺbky tento skutok narušil osobnosť poškodenej alebo aké dopady bude mať pre budúcnosť. Dokazovanie v tomto rozsahu by však neprimerane presiahlo rámec a potreby trestného konania a preto súd poškodenú s týmto nárokom odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku v 5 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.