Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/111/2014

Potvrdené rozhodnutím 7Sžo/56/2015
„Identifikačné číslo spisu: 6014200755 Dátum vydania rozhodnutia: 26.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6014200755.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Ondrej Murín - PEKÁREŇ, so sídlom podnikania v Brezne, Nám. M. R. Štefánika č. 44, IČO: 10 987 916, právne zastúpený: JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 35, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova č. 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 14. apríla 2014, číslo S/2014/01261, O-50/2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. septembra 2014, č. k. 23S/111/2014-27, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. septembra 2014, č. k. 23S/111/2014-27 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: P. O. - Pekáreň, Nám. M. R. Štefánika 4, 977 01 Brezno, IČO 10 987 916, zast. advokátom JUDr. Ľubomírom Kaščákom, Horná ulica č. 35, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce Košice, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2014/01261,0-50/2014 zo dňa 14.04.2014, takto

rozhodol:

I./ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Prvostupňový správny orgán - Inšpektorát práce Banská Bystrica, rozhodnutím č. 163/13-1.0/pok/r. uložil žalobcovi podľa . v nadväznosti na ustanovenie o inšpekcii práce, pokutu vo výške 1 000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúce z spočívajúcich v tom, že žalobca ako zamestnávateľ neposkytol zamestnancom V. Z. - pomocná pekárka, I. G. - pomocná pekárka, M. A. - pekár, potrebné účinné osobné ochranné prostriedky potrebné na výkon pridelených prác - mimo rukavíc pre pekára. Podľa odôvodnenia rozhodnutia uvedené porušenia boli zistené pri výkone inšpekcie práce inšpektormi práce v zmysle protokolu č. IBB-32-25-2.1/PE22-13 zo dňa 19.06.2013. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že výkon inšpekcie začali inšpektori práce dňa 28.05.2013. S V. Z. spísali zápisnicu o podaní informácie k úrazu. V zápisnici V. Z. uviedla aj svojich dvoch kolegov, ktorí videli jej zranenie na pracovisku. S týmito pracovníkmi - I. G. a M. A. vykonali inšpektori zápisnice o podaní informácií k udalosti (úrazu V. Z.) na pracovisku dňa 23.12.2012, ktorí potvrdili, že V. Z. bola dňa 23.12.2012 o 21.45 hod zranená na pracovisku. Na otázku inšpektora práce „aké osobné pracovné prostriedky Vám poskytol zamestnávateľ: obuv, odev?“ V. G. uviedla, že žiadne, obuv a odev si nosia do práce svoje, pekár má k dispozícii rukavice proti popáleniu a čistiace prostriedky. Na tú istú otázku pekár M. A. uviedol: „Zamestnávateľ mi poskytol rukavice ku peci proti popáleniu. Odev a obuv mám vlastné. Žiaden doklad o prevzatí som nepodpísal.“ Okrem uvedeného prvostupňový správny orgán si prezrel aj doručenú tzv. „evidenciu OOPP podľa zákona a č.“ ako súčasť vyjadrenia žalobcu. Prvostupňový správny orgán zistil, že uvedené predpisy sú už v čase rozhodnutia viac ako 7 rokov neplatné a v celej evidencii osobných ochranných prostriedkov od 28.07.2005 nebola žiadnemu zamestnancovi ako osobný ochranný pracovný prostriedok pridelená ochranná obuv s podrážkou proti šmyku, hoci pracovali v prostredí pekárne, kde sa šmýkalo. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal aj na dodatočné písomné vyjadrenie žalobcu k protokolu o výkone inšpekcie práce k bodom 1, 2, 3, 4, kde žalobca uviedol: „Na základe posúdenia rizík a hodnotenia nebezpečenstiev

sme zabezpečili vypracovanie predpisu na poskytovanie OOPP, zamestnancom poskytneme oproti podpisu OOPP na základe vypracovanej smernice do 30.06.2013. Na základe uvedených skutočností prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobca nepridelil svojim zamestnancom žiadne iné ochranné pracovné prostriedky, ktorými by chránil ich život a zdravie, okrem rukavíc pre pekárov. K predloženým čestným prehláseniam ďalších zamestnancov (O., S., S., A., Z.) uviedol, že tieto vyhlásenia nenaplňujú ustanovenia a naviac je v nich uvedené, že tieto osobné ochranné pracovné prostriedky boli poskytnuté na ich požiadanie. K výške pokuty uviedol, že táto bola uložená v najnižšej možnej zákonnej výške, pričom bola zohľadnená veľkosť zamestnávateľa, počet zamestnancov, skutočnosť, že žalobca prijal opatrenia na odstránenie nedostatkov, riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa a skutočnosť, že ide o zamestnávateľa v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti.

Žalovaný ako správny orgán druhého stupňa v odvolacom konaní rozhodnutím č. zo dňa 14.04.2014 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Podľa odôvodnenia rozhodnutia druhostupňovým správnym orgánom bolo jednoznačne preukázané, že žalobca v pozícii zamestnávateľa neposkytol zamestnancom ani V. Z., I. G. a M. A. potrebné účinné osobné ochranné prostriedky potrebné pre výkon pridelených prác - mimo rukavíc pre pekára. Dopustil sa porušenia ustanovenia , nakoľko aj napriek skutočnosti, že uvedení zamestnanci preukázateľne pracovali v prostredí s rizikom pošmyknutia (voda z paráka na parenie knedlí vytekala po miestnosti na dlažbu a spôsobovala jej šmykľavosť), neposkytol týmto zamestnancom potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky potrebné na výkon pridelených prác, a to najmä ochrannú obuv s podrážkou proti šmyku. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán zistil skutkový stav spoľahlivo, pričom sa v odôvodnení vysporiadal aj so všetkými námietkami žalobcu. V tejto súvislosti poukázal aj na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré považoval za nezákonné, následkom čoho bol žalobca ukrátený na svojich právach. Žiadal o zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. S poukazom na ustanovenia , , , , tvrdil, že inšpektorát práce je povinný vykonať inšpekciu práce na pracovisku zamestnávateľa, je povinný vyhotoviť protokol a prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom. V posudzovanom prípade podľa žalobcu neboli vypočuté osoby zamestnancov na pracovisku zamestnávateľa a neboli zohľadnené a vyhodnotené dôkazy predložené kontrolovaným zamestnávateľom. Rovnako neboli odstránené rozpory medzi vyjadreniami zamestnancov a listinnými dôkazmi. Správny orgán neprihliadol ani na predložené čestné prehlásenia. Konkrétne vo veci výsluchov zamestnancov uviedol, že výsluchy boli vykonané v mieste ich bydliska. Svedkovia I. G. a M. A. sa žalobcovi zdôverili, že ani nechápali význam položených otázok. Žalobcovi potvrdili, že ochranné pomôcky dostávali. To že používali svoju obuv bola ich vlastná iniciatíva. Podľa žalobcu inšpektorát práce má zistiť skutkový stav na mieste samom, kde má vypočuť zamestnancov a zamestnávateľ je povinný im na tento účel vytvoriť súčinnosť. Zamestnancami uvádzané skutočnosti nemohli byť priamo na mieste overené a nemohli byť ani odstránené zistené rozpory. Napriek uvedeným rozporom inšpektori nevykonali dostatočné zistenie na mieste v prevádzke pekárne. V prevádzke boli iba jeden raz dňa 11.06.2013, kedy rokovali so žalobcom. Žalobca predložil inšpektorátu práce aj evidenciu o vydávaní ochranných pomôcok, z ktorých vyplýva, že zamestnanci prevzali ochranné pomôcky vždy po tom, ako o ne požiadali.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, ako aj vo vyjadrení na pojednávaní zotrvával na dôvodoch rozhodnutia. Uviedol, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k nedostatkom uvedeným v protokole z výkonu inšpekcie práce. Žalobca až po začatí správneho konania začal tvrdiť niečo iné, ako keď bola spísaná zápisnica o zistených nedostatkoch v protokole. Na otázku súdu uviedol, že pracovník, ktorý spisoval protokol ohľadom porušovania bezpečnostných predpisov na pracovisku nebol. Poukázal aj na vyjadrenie žalobcu k protokolu zo dňa 26.11.2013, kde sa pri poskytovaných ochranných prostriedkoch obuv neuvádza. Podľa žalovaného žiadny predpis neustanovuje povinnosť získavať informácie, resp. výpovede svedkov na pracovisku zamestnávateľa. Je len na vypočúvajúcom správnom orgáne, kde svedkov vypočuje. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu zamietol.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenia troch pracovníkov pred správnym orgánom, tieto považuje za neobjektívne. Žalovaný sa nezaoberal dôkazmi, ktoré predložil žalobca. Tvrdil, že zápisnice mali byť spisované na mieste samom. Uviedol, že žalobca vykonáva prácu v pekárni už 25 rokov a išiel by proti sebe, keby ochranné prostriedky nevydal pracovníkom. Okrem toho niektoré pracovné prostriedky dostáva pri rôznych príležitostiach, ako napríklad pri voľbách. Správny orgán mal vypočuť aj osobu, ktorá má na starosti evidenciu pomôcok.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že pracovníčka, ktorá tvrdí, že u neho utrpela úraz je psychicky chorá a je liečená na psychiatrii (pracovníčka Z.). Súhlasil s výpoveďou svojho právneho zástupcu. K veci dodal, že nikto mu nikdy nevytýkal, že by pracovníčky pracovali bez ochranných prostriedkov. K evidencii osobných ochranných prostriedkov uviedol, že pracovníčka, ktorá u neho pracovala bola zamestnankyňou 15 rokov, a keď odišla pravdepodobne sa zlikvidovali aj papiere, ktoré sa viedli ohľadom evidencie a z pracoviska sa vyviezlo veľké množstvo papierov na smetisko. Na otázku súdu uviedol, že obuv, nohavice, tričká a rukavice boli dávané pracovníkom v súvislosti s bezpečnostnými predpismi. Nie je možné, aby pracovníkom pomôcky nedávali, keďže sa dotýkali strojov, ktoré majú teplotu aj 300 oC. Žalobca potvrdil, že inšpektori boli jeden krát u neho na pracovisku, a to v kancelárii.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa a nasl. a po preskúmaní rozhodnutia a postupu správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa O.s.p zamietol.

Krajský súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi za porušenie ustanovenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Porušenie povinnosti spočívalo v tom, že žalobca neposkytol svojim zamestnancom v pekárni Brezno - V. Z., I. G. (pomocné pekárky) a M. A. (pekár) potrebné účinné ochranné pracovné prostriedky - mimo rukavíc pre pekára, a to najmä neposkytol im ochrannú obuv s podrážkou proti šmyku. Tieto skutočnosti boli preukázané výpoveďami uvedených pracovníkov spísaných do zápisnice o podaní informácie dňa 28.05.2013, keď vyššie uvedení pracovníci na otázku, aké osobné ochranné prostriedky im poskytoval zamestnávateľ uviedli, že neposkytol im žiadne, obuv a odev si nosia do práce svoje. Uvedené zistenia nedostatkov boli spísané okrem zápisnice aj v protokole o výsledku inšpekcie vypracovaného prvostupňovým správnym orgánom dňa 19.06.2013. V tomto protokole bolo zistených celkove 13 nedostatkov, pričom pokuta bola uložená iba za porušenie Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.06.2013 k protokolu k bodom súvisiacim s nedostatkom ohľadne neposkytnutia účinných osobných ochranných prostriedkov pracovníkom nepoprel zistené skutočnosti, ale uviedol, že zabezpečili už vypracovanie predpisu na poskytovanie osobných ochranných prostriedkov a zamestnancom poskytnú oproti podpisu osobné ochranné prostriedky na základe vypracovanej smernice do 30.06.2013.

Taktiež ani žalobcom predložené čestné prehlásenia pracovníkov O., S., S., A., Z. o prideľovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov nie sú relevantné dôkazy o poskytovaní ochranných pracovných prostriedkov v zmysle , pretože v týchto vyhláseniach pracovníci uviedli, že osobné ochranné pracovné prostriedky im boli poskytnuté na ich požiadanie. Aj podľa názoru súdu zamestnanec musí mať poskytnuté zodpovedajúce osobné ochranné pracovné prostriedky nie až na jeho požiadanie po tom, ako už práce vykonáva, ale ešte pred prvým začatím výkonu práce.

Podľa o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

Podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 citovaného zákona, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur,

Podľa § 19 ods. 3 písm. f) citovaného zákona, závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je neposkytnutie potrebných účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo ich neudržiavanie vo funkčnom stave.

Podľa § 12 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.

Podľa o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, pričom jednotlivé žalobné námietky súd nepovažoval za relevantné na privodenie zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Pokiaľ žalobca vytýkal žalovanému (prvostupňovému správnemu orgánu) nesprávny postup, keď zamestnanci neboli vypočutí inšpektormi na pracovisku, ako aj to, že nevykonali dostatočné zistenia na mieste samom v prevádzke pekárne, tak súd tieto námietky nepovažuje za dôvodné, nakoľko aj z charakteru predmetných výpovedí pracovníkov (V. Z., I. G., M. A.) je zrejmé, že ide o informácie, ktoré dostatočne vysvetlili stav v poskytovaní, resp. v neposkytovaní potrebných osobných ochranných prostriedkov žalobcom a tieto informácie už nebolo potrebné ani overiť priamo na pracovisku. Naviac tieto zistenia boli nepriamo potvrdené (tak ako to bolo uvedené vyššie) žalobcom vo vyjadrení k protokolu a ďalšími zamestnancami v čestných vyhláseniach. Pokiaľ by aj následne bola vykonaná kontrola na pracovisku, tak pracovníci by už v tomto čase zrejme mali potrebnú obuv, ale túto si zabezpečili sami, prípadne aj keď im bola poskytnutá, tak to nebolo v súvislosti s prvým výkonom práce na pracovisku, ale iba na požiadanie neskôr. Z obsahu správneho spisu, ako aj z vyjadrení účastníkov konania bolo preukázané, že žalobca v celom priebehu konania nepreukázal skutočnosť, že poskytol osobné ochranné prostriedky už v súvislosti s prvým nástupom do práce v prevádzke pekárne v Brezne. V tomto smere bolo taktiež zistené inšpekciou práce pochybenie žalobcu v súvislosti s vedením evidencie o poskytovaní osobných ochranných prostriedkov, ktoré pochybenie bolo spísané aj v protokole z vykonanej inšpekcie zo dňa 19.06.2013 pod bodom 4. Žalobca nedostatky v evidencii ospravedlňoval skončením pracovného pomeru pracovníčkou, ktorá mala na starosti vedenie evidencie.

Z uvedených dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu považoval za vecne správne a stotožnil sa aj so správnou úvahou žalovaného v súvislosti s určením výšky pokuty. Súd v konaní nezistil také vady rozhodnutia, prípadne vady v konaní, na ktoré by musel prihliadnuť ex offo v súlade s ustanovením a , a preto rozhodnutie žalovaného považoval za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a žalobu žalobcu zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.