Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-12Ro/1532/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, , Bratislava, proti žalovanej: D. K., J.. XX.X.XXXX, Y. G. N. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka : Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Važecká 16, Prešov, zast.: AK JUDr. Ambróz motyka, advokát, IČO: 35 510 722, so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov v konaní o zaplatenie 500,44 eura s prísl. takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu č. XXXXXXXXXX/XXXX, I.: XXXXXX v sume 102,19 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanej zaplatenia 500,44 eura pozostávajúcej zo sumy 454,95 eura dlžoby na istine a sumy 45,49 eura titulom zmluvnej pokuty a to všetko spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 454,95 eura od 21.10.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaná sa k veci nevyjadrila.

Na strane žalovanej vstúpil do konania vedľajší účastník dňa 12.9.2012, ktorý vniesol námietku premlčania.

Na základe skutočnosti, že sa jedná o drobný spor, a že je možné rozhodnúť o veci aj na základe predložených listín, súd o veci rozhodol aj bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil rozsudok dňa 24.9.2014, o čom vyvesil oznámenie na úradnej tabuli súdu po zákonom stanovenú dobu a na webovom sídle MS SR.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil nasledovné:

Predmetom konania je suma 500,44 eura. Ako žalobca v žalobe tvrdil, pohľadávka žalobcu vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 6014937 zo dňa 26.10.2006, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky úver vo výške 614,19 eura. Žalovaný sa zaviazal tieto prostriedky vrátiť v pravidelných 24 mesačných splátkach s dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20.10.2008.

V rozpore s dojednanými podmienkami žalovaný svoj záväzok nedodržal , čím sa dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie celého dlžného zostatku istiny vo výške 454,95 eura a zmluvnú pokutu podľa príslušných zmluvných ustanovení. uvedená pohľadávka v celkovej sume 500,44 eura bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.3.2011.

V podaní zo dňa 3.9.2014 (čl. 37) žalobca rozpísal žalovanú pohľadávku rovnakým spôsobom ako v žalobe, avšak pripojil k podaniu prehľad obratov pri zmluve č. 6014937, čím preukazoval správnosť vyčísleného zostatku dlhu.

Žalobca za účelom preukázania svojich tvrdení predložil súdu 1/ žiadosť a zmluvu o poskytnutie pôžičky č. 6014937 (čl. 3) 2/ zmluvu o postúpení pohľadávok (čl. 4 a nasl.) a 3/ prehľad na účte žalovaného

1/ Súd z obsahu zmluvy a žiadosti o pôžičke na čl. 3 zo dňa 26.10.2006 zistil, že tlačivo - formulár žiadosti a zmluvy o pôžičke je rozdelené na viac horizontálnych častí, označené rímskymi číslicami. Časť I. obsahuje identifikačné údaje žalovaného, časť II. údaje o jeho zamestnaní a finančnej situácii.

Časť III. - schválená pôžička - vyplýva: schválená pôžička: 15000 Sk (497,91 eura), počet mesačných splátok: 24 výška mesačnej splátky: 841 Sk (27,92 eura), RPMN: 34,88%.

Časť IV. Uvádza spôsob úhrady - z bežného účtu

Časti V. - VII. Obsahujú rôzne vyhlásenia, ktoré nemajú pre vec význam.

Druhá strana tlačiva - formulára zmluvy obsahuje Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sa oboznámiť nedali pre veľkosť (malosť písma).

2/ Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2011 (čl. 4 a nasl.) pôvodný veriteľ Consumer Finance Hodling a.s. postúpil žalovanú pohľadávku na žalobcu v štruktúre: výška úveru: 614,99 eura, výška splátky 27,92 eura, celkové úhrady: 139,59 eura, dlžná istina 454,95 eura, poplatky 199,63 eura, spolu: 654,58 eura.

Žalobca sa v konaní domáhal dlžnej istiny 454,95 eura a zmluvnej pokuty 45,49 eura (10% dlžnej sumy podľa čl. 12.2 Všeobecných podmienok, spolu: 500,44 eura tak, ako to špecifikoval v podaní z 3.9.2014.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa 4.3.2013, ktoré bolo dourčené aj ostaným účastníkom konania vzniesol námietku premlčania vzhľadom na to, že ak mala byť posledná splátka v zmysle zmluvy uhradená dňa 20.10.2008 a žaloba bola podaná dňa 27.7.2012, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu preto nebolo potrebné analyzovať neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň uplatnil trovy konania v sume 102,19 eura.

Na toto podanie vedľajšieho účastníka vo vzťahu k námietke premlčania ostatní účastníci nereagovali.

Na základe všetkých, účastníkmi produkovaných dôkazov a stanovísk súd právne vyhodnocuje:

Podľa § 40 Obč. zákonníka:

(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa § 544 Obč. zákonníka:

(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluva je dvojstranný právny úkon, vyžadujúci konsenzus minimálne dvoch zúčastnených strán a obsah zmluvy musí byť medzi účastníkmi dohodnutý nepochybným spôsobom. Medzi subjektmi v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov, akým je aj prejednávaná vec, sa v kontraktačnom procese bežne používajú tzv. formulárové typy zmlúv, založené na vyplnení iba tých najzákladnejších skutočností identifikujúcich oba subjekty a obsah ich vzájomných záväzkov. V praxi je bežné a nie je nič neobvyklé, že na také skutočnosti, ktoré iba bližšie konkretizujú popr. dopĺňajú ich záväzkový vzťah, sa poukáže na tzv. obchodné (popr. všeobecné obchodné), teda štandardné zmluvné podmienky. Rozsah a aj obsah inkorporácie zmluvných podmienok do konkrétneho zmluvného vzťahu podlieha všeobecnej kontrole súdu a to z pohľadu a) výslovného odkazu, b) dostupnosti znenia (t.j. z hľadiska zobraziteľnosti a vnímateľnosti a d) prejavu súhlasu so znením. Za predpokladu splnenia týchto náležitostí sú tieto podmienky záväzné pre stranu, ktorá k nim pristupuje. Obchodné podmienky vystavené veriteľom a len formou prílohy adresované spotrebiteľovi nie sú dvojstranným právnym úkonom. Tým je jedine uzatváraná zmluva v ktorej, ak má byť platne dojednaná, musí byť zmluvná pokuta priamo upravená. Táto úprava nevyžaduje, aby bola uvedená v plnom obsahovom znení podľa a 545 ale je nevyhnutné, aby priamo v zmluve bola úprava o zmluvnej pokute aspoň vo všeobecnej rovine s odkazom na to ustanovenie VOP, ktoré ju bližšie špecifikuje (napr. ohľadom určenia povinnosti, na porušenie ktorej sa vzťahuje, určenia jej výšky či spôsobu určenia, okamih vzniku na jej nárok a pod.).

V prejednávanom prípade však v samotnej zmluve, čo by dvojstrannom právnom úkone, o zmluvnej pokute nie je ani zmienka. Pritom špeciálne pri zmluvnej pokuty platí, že ak zmluvná pokuta nie je obsiahnutá priamo v zmluve, k žiadnej dohode o zmluvnej pokute nedošlo, pretože nebola uzavretá v písomnej forme.

Vzhľadom na to, že v tomto spore nebola dodržaná obligatórna písomná forma o dohode o zmluvnej pokute tak, ako určuje zákon ( a ), na žiadnu zmluvnú pokutu žalobcovi nevznikol nárok

Podľa ust. § 497 Obch. zák. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 Obch. zák. (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky

splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obch. zák. dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa Obč. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ):

(1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

(2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 cit. zákona:

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZSÚ) účinného v čase uzavretia zmluvy:

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy:

(1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Listinami bolo preukázané, že pôvodný veriteľ poskytol úver žalovanej bez preukázania účelu (teda nešlo o viazaný úver) a že mal slúžiť na použitie poskytnutých peňazí na ľubovoľný účel.

Hlavný právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere vznikol podľa osobitného predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov podľa zákona , a zároveň aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľapodľa , pretože: normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťaho v v Obč. zákonníku a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi tromi zákonmi, prichádzajúcimi takto o úvahy (1. zákon o spotrebiteľských úveroch, 2. , 3. ) panuje pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Obč. zákonníka. To znamená, že úprava sa môže na takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v a vykonávacích predpisoch k nemu.

Zavedením inštitútu spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku SR sa začalo diferencovať medzi pojmami typ zmluvy a druh zmluvy. Jednotlivé typy zmlúv sú buď v právnych predpisoch výslovne upravené (tzv. pomenované zmluvy) alebo sa s nimi implicitne počíta, ale daný právny predpis ich výslovne nepomenúva (tzv. inominátne zmluvy) a ich kreácia závisí od potrieb spoločenskej praxe a jednotlivých subjektov právnych vzťahov. Medzi pomenované zmluvy patria napr. kúpna zmluva, zmluva o úvere, zmluva o dielo a mnohé ďalšie, pričom tieto sa členia podľa predmetu zmluvy, resp. ich kauzy. Pokiaľ ide o druh zmluvy, možno vyčleniť dva veľké skupiny zmlúv, a to tzv. nespotrebiteľské a spotrebiteľské, kde je rozlišujúcim kritériom povaha subjektov. "Mierne narušenie" vyššie uvedenej koncepcie rozlišujúcej typ zmluvy a druh zmluvy nastalo prijatím zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len "ZSÚ"), ktorý upravuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Otázkou je či sa táto zmluva chápe ako druh zmluvy alebo sa vytvoril osobitný zmluvný typ derogujúci a vylučujúci použitie ustanovení zmluvy o úvere podľa OBCHZ ako tzv. absolútneho obchodu. Ak by sme sa vydali cestou osobitného zmluvného typu, tak by to znamenalo, že ZSÚ vytvoril nový zmluvný typ s relatívne samostatnou úpravou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá predstavuje samostatný zmluvný typ oproti zmluve o úvere obsiahnutej v , a teda že nejde o absolútny obchod (podobný názor sa preferuje napr. v komentári k : Suchoža a kol.). V danom prípade by teda išlo o občianskoprávny vzťah s primárnym použitím ZSÚ a subsidiárnym použitím (čomu nasvedčuje aj ZSÚ).

Z ustanovenia § 2 ZSÚ celkom jednoznačne vyplýva, že interpretácia, týkajúca sa rozlíšenia medzi spotrebiteľskými a inými úvermi operuje prinajmenšom do istej miery s časťami rozhodnej právnej úpravy vytrhnutými z kontextu. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi (na jednej strane) a inými úvermi (na strane druhej) netkvie len v tom, či sa jedná o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme (ust. § 2 písm. a/ ZoSÚ) , ale je tu tiež ďalšie zákonné kritérium definujúce vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to subjektmi takéhoto vzťahu. Vyložením citovaných ustanovení v ich celkovom kontexte potom musí byť zrejmé, že spotrebiteľský úver má spotrebiteľský úver obvykle charakter pôžičky (z hľadiska všeobecného uvažovania o zmluvných typoch inak synonymum pre úver), keďže voľné peňažné prostriedky veriteľa sú poskytované spotrebiteľovi na to, aby si spotrebiteľ mohol aj bez vlastných financií tovar alebo službu obstarať u tretej osoby (odchylnej od veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Práve táto forma úveru je inak aj bežnejšou, pričom napokon definitívnym pomocným vodítkom na rozlíšenie medzi spotrebiteľskými a inými úvermi je to, či úverovému dlžníkovi ako spotrebiteľovi bol úver poskytnutý 1. na výkon zamestnania, povolania či podnikania, alebo 2. na iný účel.

Vychádzajúc z týchto úvah súd prejednávaný právny vzťah založený zmluvou o pôžičke 26.10.2006 posudzoval síce podľa zmlvného typu upraveného v a nasl. , ale druh zmluvy podliehajúci zákonnej úprave o spotrebiteľských úveroch a zákonnej úprave v Obč. zákonníku.

V konaní žalobca netvrdil, či vôbec a kedy pôvodný veriteľ od úverovej zmluvy odstúpil popr. ho vyhlásil za predčasne zročný v celom nesplatenom zostatku. Znamená to, že výhoda splátok až do dňa 20.10.2008 žalovanej nezanikla a celý úver sa stal zročným až týmto dňom v zmysle zmluvy.

Keďže, ako bolo uvedené vyššie, pre nesplnenie niektorej zo splátok sa pred dohodnutou dobou nestal zročným celý dlh, preto všetky splátky „dobehli“ podľa režimu upraveného v úverovej zmluve a premlčaniu bude podliehať každá zo splátok osobitne, pretože:

Podľa § 101 Obč. zákonníka:

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Obč. zákonníka:

Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Ak podľa zmluvy zo 26.10.2006 mala byť posledná splátka zaplatená dňa 20.10.2008, dňom 21.10.2008 začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 20.10.2011. Žaloba bola podaná dňa 27.7.2012, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby. S poukazom na tieto skutočnosti súd prihliadol na námietku premlčania vedľajším účastníkom a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vedľajší účastník nie legitimovaný na dispozičné úkony, a to či už dispozičné úkony s konaním alebo dispozície s predmetom konania. Medzi takéto úkony patrí späťvzatie návrhu, uzavretie súdneho zmieru, či zmena návrhu. Vznesenie námietky premlčania medzi takéto dispozičné úkony nepatrí. Akýkoľvek úkon, ktorý vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje.

Vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkon s hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený. Súd by mal v prípade vznesenia námietky premlčania skúmať názor účastníka iba v takom prípade, ak by znesenie námietky premlčania bolo v rozpore s dobrými mravmi.

S týmto názorom sa stotožnil aj NS ČR, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 19.02.2009, sp. zn. uvádza, že vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnený vzniesť účinne námietku premlčania v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom, ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech hlavného účastníka. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania - odporcu, a rovnaké právo má podľa aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení ani skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, ako je práve námietka premlčania, lebo procesné právo tieto námietky uplatniť počas konania nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve. K podanému záveru došiel aj rozsudok NS zo dňa 07.07.2005 sp. zn. . V tomto konkrétnom prípade sa žalovaná k námietke premlčania, vznesenej vedľajším účastníkom, nevyjadrila, no tento úkon vedľajšieho účastníka záujmom žalovaného ako hlavného účastníka neodporoval ba naopak, splnil účel, za ktorým do konania na strane žalovaného vstúpil.

Na základe týchto skutočností súd námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka akceptoval. Navyše, ku dňu rozhodnutia súdu sa stal účinný , účinný od 1.5.2014 a podľa jeho : Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Na základe všetkých skutočností, uvedených v tomto odôvodnení rozsudku súd ohľadom zmluvnej pokuty pre jej neplatnosť a ohľadom zvyšku pohľadávky pre premlčanie žalobu zamietol .

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na premlčanie by súd prihliadol ex offo, avšak k úkonu vedľajšieho účastníka došlo v čase pred účinnosťou citovaného zákona, a teda vedľajší účastník v dobe svojho úkonu splnil poslanie, za účelom ktorého do konania vstúpil. Za stavu, keď súd žalobu pre premlčanie zamietol, by žalovanej patrila náhrada trov konania a tento osud zdieľa aj vedľajší účastník.

Súd podľa priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi titulom trov právneho zastúpenia.

Uvedené trovy konania predstavujú trovy, pozostávajúce:

1) z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby a to za 1) prevzatie veci a prípravu zastúpenia v sume 24,86 eura (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa , vyhl. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej len „vyhláška"), z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura ( vyhlášky), ) vyjadrenie dňa 4.3.2013 s námietkou premlčania v sume 34, eura + režijná náhrada za uvedený úkon právnej služby v sume 7,81 eura, spolu: 85,16 eura plus 20% DPH 17,03 eura činí spolu 102,19 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona