Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/53/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. W., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky J. Trnkovej, štátnej občianky SR, bytom D., X. XXX, zast. JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne, Palackého 85/5 a otca Ing. R. W., štátneho občana SR, bytom Y. XX, zast. Pavlom Trnkom, advokátom, so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16, o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu takto, na odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -101 zo dňa 11. júna 2014, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom č.k. -101 zo dňa 11. júna 2014 schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletý R. zveruje do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok a matka sa zaväzuje prispievať na výživu mal. R. sumou 50,- Eur mesačne, a to vždy do 25. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám otca s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej sa podľa výroku rozsudku rodičia ohľadne stretávania sa matky s maloletým R. dohodli tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým R. každý párny víkend v čase od piatka od 13:30 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08:00 hod. a každý utorok a štvrtok od 13:30 hod. do 19:00 hod., s výnimkou letných prázdnin, kedy je matka oprávnená stretávať sa s maloletým R. od 01.07. od 10:00 hod. do 31.07. do 22:00 hod., počas vianočných sviatkov je matka oprávnená stretávať sa s maloletým R. každý párny rok v čase od 23.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 22:00 hod., každý nepárny rok v čase od 27.12 od 10:00 hod. do 06.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 22:00 hod.. Týmto rozhodnutím sa v časti zverenia a úpravy styku mení rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -29 zo dňa 24.01.2001. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil podľa § 43 ods. 1, § 25 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine s tým, že rodičia maloletého R. uzatvorili na pojednávaní súdu rodičovskú dohodu vyššie uvedeného znenia a dohodli sa aj na styku matky s maloletým. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletého dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, matka býva v rodinnom dome, ktorý má vo výlučnom vlastníctve. Otec býva v rodinnom dome vo vlastníctve jeho brata. Na základe prešetrenia pomerov v domácnosti oboch rodičov bolo zistené, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky. Mal. R. má štrnásť rokov, navštevuje ôsmy ročník základnej školy. S prihliadnutím na vek maloletého a jeho stanovisko, že chce byť zverený do osobnej starostlivosti otca i s poukazom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý odporučil zveriť maloletého R. do osobnej starostlivosti otca, pretože v starostlivosti otca, bude mať maloletý R. zabezpečené lepšie predpoklady pre jeho zdravý rast a vývoj, súd schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca. Matka maloletého je v súčasnosti zamestnaná v OVB poisťovni. K výške príjmu sa vyjadriť nevedela, tento podľa jej vyjadrenia, závisí od počtu uzatvorených zmlúv. Matka má náklady bývanie v sume cca 172,- eur mesačne. Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti Cemdesingn Trenčín, kde dosahuje mesačný príjem vo výške 900,- eur. Na bývanie vynakladá cca 150,- eur mesačne. Maloletý R. navštevuje základnú školu v D., stravuje sa v školskej jedálni, platené krúžky nenavštevuje, navštevuje bezplatný krúžok nemeckého jazyka, je zdravý, zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom rodičia nemajú. Na základe uvedeného mal súd za to, že dohodnutá výška výživného v sume 50,- eur mesačne je v schopnostiach a možnostiach matky maloletého a zohľadňuje potreby maloletého. Súd tak dohodu rodičov o určení vyživovacej povinnosti matky k maloletému považoval za primeranú a túto podľa § 24 ods. 3 Zák. o rodine schválil. Čo sa týka dohody rodičov o úprave styku matky s maloletým aj túto dohodu rodičov súd schválil s poukazom na to, že takáto dohoda je v záujme maloletého dieťaťa kvôli zachovaniu vzťahu medzi matkou a maloletým. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa ./ .

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého R.. Podľa nej vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sú súdy povinné prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa, pričom tento záujme nemožno vidieť iba v tom, že za každú cenu treba rešpektovať vytvorený faktický vzťah a vôľu maloletého dieťaťa. Maloletý R. ešte nie je vo veku, kedy by dokázal spoľahlivo posúdiť aké výchovné opatrenia, metódy a postupy sú v jeho záujme a preto je na osobách, ktoré ho vychovávajú, aby vyslovili názor, aké opatrenia treba v záujme maloletého urobiť. Maloletý R. pri svojom výsluchu pred súdom len vyjadril vôľu, čo by si prial ale sám nevie spoľahlivo posúdiť, čo je pre neho dobré a správne. Bolo preto úlohou súdu prvého stupňa, aby na základe výsluchu účastníkov a iných vykonaných dôkazov posúdil, ktorý z rodičov je schopný v dostatočnej miere zabezpečiť starostlivosť o výchovu a zdravý vývin maloletého. Súd prvého stupňa si však svoju úlohu zjednodušil a do úvahy vzal len výpoveď maloletého R.. Opomenul však vziať do úvahy ostatné dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané. Tu poukazuje na to, že otec maloletého nevedel súd na pojednávaní vysvetliť ako zabezpečuje výchovu o maloletého R. a naproti tomu ona v dostatočnej miere súdu vysvetlila a popísala ako túto starostlivosť o maloletého zabezpečuje ona sama. Nakoniec matka maloletého v odvolaní poukázala aj na to, že hoci bol maloletý R. v konaní pred súdom vypočutý, z obsahu zápisnice nie je zrejmé, aké otázky mu boli zo strany súdu, či kolízneho opatrovníka kladené a preto sa ani matka nevie vyjadri ť k jeho výpovedi. Z týchto dôvodov navrhla matka maloletého R., aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa alebo aby toto rozhodnutie zmenil tak, že maloletého zverí do jej osobnej starostlivosti a opatery.

K odvolaniu matky sa písomne vyjadril len kolízny opatrovník maloletého R.. Ten uviedol, že maloletý R., ktorý má v súčasnosti 14 rokov, sa vie jednoznačne vyjadriť a jasne formulovať svoje vlastné názory. V zmysle čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa mu bolo potrebné v tomto konaní poskytnúť možnosť vyjadriť sa k veci a jeho názoru sa musí venovať primeraná pozornosť. Maloletý R. svoj jednoznačný postoj a názor vo veci zverenia svojej osoby do osobnej starostlivosti jasne formuloval tak, že chce byť v starostlivosti svojho otca. Pri pojednávaniach súdu i pri neformálnom pohovore na úrade kolízneho opatrovníka maloletý R. vystupoval rozvážne, spontánne, pôsobil pokojne a nebolo na ňom badať žiadne známky stresu alebo strachu. Kolízny opatrovník maloletého preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní matky maloletého R. vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalovaných dodáva nasledovné:

Pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti je prvoradým aspektom, cez ktorý súd posudzuje navrhované a prijímané opatrenia a rozhodnutia záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa pritom treba skúmať v každej jednej veci osobitne a to cez osobný kontext, situáciu a potreby konkrétneho maloletého dieťaťa. Nezanedbateľnú úlohu tu potom zohráva aj názor samotného maloletého dieťaťa na vec, ktorá sa ho týka.

V predmetnej právnej veci bolo zistené, že maloletý R. opakovane vyjadril svoju vôľu byť zverený do osobnej starostlivosti otca. Svoj názor vo veci zverenia do osobnej starostlivosti dokázal jasne a zdôvodnene formulovať tak pri výsluchu pred súdom ako aj pri neformálnom pohovore s kolíznym opatrovníkom. V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o ovplyvňovaní mienky maloletého R. niektorým z rodičov, či treťou osobou. Vzhľadom na vek maloletého R. /14 a pol roka/ ako aj jeho rozumovú vyspelosť /viď. správu triednej učiteľky z č.l. 77 a správy zo psychologického vyšetrenia maloletého z č.l. 81 a 85/ možno konštatovať, že názor maloletého R. bol vyslovený vážne a s plným vedomím si jeho dôsledkov. Na takýto názor maloletého dieťaťa je potom potrebné pri rozhodovaní vo veci prihliadnuť.

Odvolací súd nemôže súhlasiť s matkou maloletého, že pri zohľadnení záujmu maloletého R. pri rozhodovaní v tejto veci, nebolo popri názore maloletého R. prihliadnuté na iné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal vo veci obsiahle dokazovanie, vyvodil z neho správne skutkové závery a tieto vytvorili dostatočný skutkový základ pre prijatie rozhodnutia v tejto veci. Žiadna z dokazovania zistená skutočnosť pritom nespochybňuje, že je v záujme maloletého R. byť zverený do osobnej starostlivosti svojho otca. Nakoniec je pre odvolací súd ťažké si predstaviť, že by matka maloletého dieťaťa uzatvárala rodičovskú dohodu, ktorou by sa dohodla na zverení syna do osobnej starostlivosti otca, ak by mala pochybnosti o tom, že je to v záujme jej maloletého dieťaťa.

Odvolací súd teda zastáva názor, že schválenie rodičovskej dohody o zverení maloletého R. do osobnej starostlivosti otca napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu zohľadňuje najlepší záujem maloletého R. a je preto vecne správne.

Za rovnako správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie prvostupňového súdu o schválení rodičovskej dohody v časti výživného matky na maloletého R.. Aj v tejto časti zodpovedá rodičovská dohoda zistenému skutkovému stavu o možnostiach a schopnostiach oboch rodičov a potrebách maloletého R. a je preto v záujme maloleté R..

Čo sa týka dohody rodičov o styku matky s maloletým R., takáto dohoda v zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine nepodlieha schváleniu súdu a teda ani jeho prieskumu. Odvolací súd môže len vyjadriť svoj názor, že rozsah styku matky s maloletým R., tak ako si ho rodičia dohodli, poskytuje v danej situácii dostatočný priestor na zachovanie a prehlbovanie vzájomného vzťahu matky a maloleté R..

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože vo veci ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .