Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/75/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Petra Straku právnej veci žalobcu: Obec C., XXX XX C. XX, IČO: 00 326 186, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Maroš Zima, s.r.o., Vsetínska 1021/19, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 47 234 831, konajúcou JUDr. Marošom Zimom, advokátom a konateľom spoločnosti, proti žalovanému: F. S., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XX, o zaplatenie 2.771,16 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. -34 zo 17.10.2012, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vyhovení žalobe vo veci samej, ako aj vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu zaplatiť trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 427,82 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 240,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.771,16 eur, a nahradiť mu aj trovy právneho zastúpenia vo výške 480,31 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň mu uložil aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 166,- eur.

Prvostupňový súd mal za to, že žalovaný vykonával u žalobcu na základe výsledku volieb z 27.11.2010 funkciu starostu. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. z 29.11.2011 bol žalovaný právoplatne odsúdený za prečin úverového podvodu v zmysle ust. § 222 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu. Právoplatným odsúdením za trestný čin v zmysle § 13a ods. 1 písm. d/ zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení mu zanikol mandát starostu. Starosta je povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť obci v zmysle ust. § 13a ods. 5 cit. zák.. Napriek tomu, že žalovanému zanikol mandát starostu, aj v nasledujúcom období prijal od žalobcu plat za mesiac december 2011 vo výške 1.269,- eur, za mesiac január 2012 vo výške 1.222,16 eur a za mesiac február 2012 preddavok na plat vo výške 280,- eur. V dôsledku ex lege zániku funkcie starostu prijaté plnenia na plate vo výške 2.771,16 eur sú plneniami bez právneho dôvodu. Žalobcovi v zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. vznikol nárok na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia, preto súd žalobnému návrhu vyhovel.

Výrok o náhrade trov konania prvostupňový súd odôvodnil úspechom žalobcu v konaní i aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Mal za to, že nie sú tu dané skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.. Preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby za prevzatie a prípravu zastúpenia, za podanie návrhu a za zastúpenie na pojednávaní. Tarifná odmena bola určená s odkazom na § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 a § 14 ods. 1 písm. b/, c/ cit. vyhl. po 111,21 eur. Okrem toho bola priznaná aj náhrada hotových výdavkov 3 x 7,63 eur i náhrada za stratu času pri ceste právneho zástupcu žalobcu zo Z.X. do G. a späť 17.10.2012, keď sa zúčastnil pojednávania. K tomu boli priznané aj cestovné výdavky tohto zástupcu za túto cestu. Všetko bolo zvýšené napokon aj o DPH. Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok súd odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Poukazuje na to, že opísané skutočnosti v rozsudku sú len čiastočne pravdivé a to len v tom smere, že bol odsúdený za prečin. Plat však poberal za vykonanú prácu, a teda dobromyseľne a nemôže súhlasiť s tým, že získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu alebo z nepoctivých zdrojov. Nariadeného pojednávania sa nemohol zúčastniť. Svoju neúčasť ospravedlnil pre onemocnenie. Súdu poslal aj hodnoverný doklad od lekára. Napriek tomu súd vykonal pojednávanie i dokazovanie, čo malo za následok, že mu bolo odňaté právo účinne uplatňovať svoje práva na súde. Súd prvého stupňa rozhodol vec nesprávne a predčasne. Namieta aj výšku trov právneho zastúpenia týkajúcich sa náhrady cestovného zo Z.X. do G., pretože právny zástupca žalobcu má svoju kanceláriu aj v Kežmarku. Navrhuje, aby odvolaniu bolo vyhovené a aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súčasne požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.

O žiadosti žalovaného o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodol prvostupňový súd uznesením č. k. -51 z 18.6.2013, ktorým žalovanému nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Toto uznesenie žalovaný nenapadol odvolaním.

Na prejednanie podaného odvolania odvolací súd nariadil pojednávanie (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Pojednávanie bolo nariadené na deň 24.9.2014 a predvolanie žalovanému bolo doručené poštou 8.9.2014. Spolu s predvolaním odvolací súd doručil žalovanému aj výzvu, aby predložil odvolaciemu súdu jemu doručené predvolanie na pojednávanie nariadené súdom prvého stupňa na deň 17.10.2012, najmä s poukazom na obsah odvolacej námietky o odňatí možnosti konať pred súdom pri prejednaní veci dňa 17.10.2012, a to najmä v nadväznosti na obsah vtedy predloženého lekárskeho potvrdenia, z ktorého nevyplynulo, že by sa žalovaný nemohol zúčastniť pojednávania pre ohrozenie života alebo hrozbu závažného zhoršenia zdravotného stavu. Na pojednávanie nariadené na odvolacom súde na deň 24.9.2014 žalovaný neprišiel. Do prejednania veci odvolacím súdom na označenom pojednávaní nebola súdu doručená žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania odôvodnená vážnou prekážkou brániacou mu v účasti na pojednávaní.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní Ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať na ňu účastníkov konania (§ 115 ods. 1 O.s.p.), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka treba posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Takýto dôležitý dôvod, pre ktorý sa účastník nemôže zúčastniť pojednávania a žiada o jeho odročenie, sa musí vzhľadom na prekážku, ktorá mu v tom bráni, vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti. Aktuálne v zmysle ust. § 119 ods. 1,

2, 3 O.s.p., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Odvolací súd takto o možnostiach odročenia pojednávania z dôležitých dôvodov na strane účastníka poučil žalovaného v jemu doručenom predvolaní na pojednávanie nariadené na deň 24.9.2014. Do termínu odvolacieho pojednávania nebola doručená odvolaciemu súdu žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania. Žalovaný do termínu pojednávania neoznámil

odvolaciemu súdu prekážku, ktorá by mu bránila zúčastniť sa pojednávania, ale dôležité je to, že nepodal ani žiadosť z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Preto odvolací súd dospel k záveru, že môže prejednať predmetnú vec aj v neprítomnosti žalovaného.

Žiada sa v tejto súvislosti dodať, že nasledujúci deň po pojednávaní, t.j. 25.9.2014 žalovaný doručil odvolaciemu súdu list, ktorým sa ospravedlňuje z pojednávania na deň 24.9.2014 pre nemoc a pripája k tomu aj potvrdenie od všeobecného lekára MUDr. M. N., podľa ktorého jeho zdravotný stav vyžaduje kľudový režim a nedoporučuje sa mu cestovanie hromadnou verejnou dopravou, ani osobným motorovým vozidlom. Žalovaný pripojil k tomuto listu o ospravedlnenie z pojednávania aj predvolanie, ktoré mu bolo doručené súdom prvého stupňa v predmetnej veci nariadeného na deň 17.10.2012. Z obsahu takto doručeného predvolania žalovanému na pojednávanie pred súdom prvého stupňa nevyplynuli poučenia vyplývajúce aktuálne z aplikácie ust. § 119 ods. 1, 2, 3 O.s.p., na ktoré odvolací súd poukazuje pri realizácii pojednávania pred odvolacím súdom 24.9.2014.

Každopádne však aj pre posudzovanie postupu súdu prvého stupňa pri prejednaní veci dňa 17.10.2012 bez prítomnosti žalovaného, ale i pri prejednaní veci odvolacím súdom dňa 24.9.2014 bez prítomnosti žalovaného je určujúcim to, že žalovaný nepožiadal včas z dôležitého dôvodu o odročenie nariadených pojednávaní. Odvolací súd je tak toho názoru, že tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd mali možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod namietajúci odňatie možnosti konať pred súdom, pretože vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti, nemôže byť preto opodstatnený. Odvolací súd v tomto smere pri nariaďovaní odvolacieho pojednávania mal na zreteli záujem umožniť žalovanému zúčastniť sa prejednania veci pred odvolacím súdom. Mal pritom na zreteli aj judikatúru vyplývajúcu z rozhodnutí ESĽP zdôrazňujúcu možnosť poskytnutia vyjadriť sa účastníkovi pred súdom bez ohľadu na to, či je to v jednostupňovom, či v dvojstupňovom súdnom civilnom konaní. Žalovaný nevyužil priestor preto, aby sa vyjadril aspoň pred odvolacím súdom, a čo je dôležité, nepožiadal o odročenie odvolacieho pojednávania z dôležitého dôvodu včas, teda pred realizáciou odvolacieho pojednávania. Aj prípadný nedostatok v postupe súdu prvého stupňa bol takýmto postup odvolacieho súdu pri nariadení pojednávania odstránený.

Prvostupňový súd pre rozhodnutie o podanej žalobe zistil dostatočne skutkový stav a z neho vyvodil aj správny právny záver.

Aj z oboznámeného spisu Okresného súdu Kežmarok vyplýva, že rozsudkom -55 z 29.11.2011 bol žalovaný právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a preto mu v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. d/ Zák. o obecnom zriadení tak zanikol mandát starostu.

V zmysle ust. § 7 ods. 2 zák. č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obce a primátorov miezd nárok na plat starostovi zaniká dňom zániku jeho mandátu. Uvedené ustanovenie odkazuje práve na § 13a ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. označené vyššie.

Medzi žalovaným ako starostom a žalujúcou obcou sa nezaložil voľbou starostu pracovný pomer. Aj ust. § 2 ods. 1 zák. č. 253/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov zdôrazňuje, že funkcia starostu je

verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Za takéhoto stavu, ak žalovaný poberal aj po zániku mandátu plat starostu, každopádne nárok na vrátenie takto prijatého platu je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný vo funkcii starostu, vo výkone verejnej funkcie, vedel a musel aj z okolností jeho právoplatného odsúdenia predpokladať, že sumy prijaté ním ako plat starostu prijíma bez právneho dôvodu. Akákoľvek argumentácia o jeho dobromyseľnosti tu je právne irelevantná. Úkony ním realizované po zániku mandátu nemôžu byť hodnotené ako úkony starostu obce, za ktoré by mu prináležal plat.

Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie je správne, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Dôvody podaného odvolania sa nevenujú osobitne povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok. Nerozporuje sa to, že žalobca bol oslobodený od súdneho poplatku a že pri aplikácii § 2 ods. 2 ZSP je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby žalovaný. Pri absencii takýchto dôvodov odvolací súd pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania potvrdil aj tento súvisiaci výrok rozsudku súdu prvého stupňa.

Za dôvodnú však vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného poukazujúcu na priznanie tej časti náhrady trov právneho zastúpenia, ktorá sa týka účtovaných cestovných výdavkov i náhrady za stratu času spojených s účasťou zástupcu žalobcu na pojednávaní pred súdom prvého stupňa 17.10.2012. Zástupca žalovaného ani pred odvolacím súdom nerozporoval, že v sídle konajúceho prvostupňového súdu má svoje pracovisko - kanceláriu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je vždy aj pri úspechu účastníka zakladajúcom nárok na náhradu trov konania významným to, či účtované náklady spĺňajú podmienku účelnosti. Ak zástupca žalobcu má kanceláriu aj v sídle konajúceho súdu, podľa názoru odvolacieho súdu cestovné náklady účtované z miesta sídla advokáta do miesta konajúceho súdu totožného s kanceláriou, či pracoviskom advokáta nemôžu byť pre účely rozhodovania o náhrade trov konania vyhodnotené ako účelné. Za takéhoto stavu preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti o náhrade trov právneho zastúpenia tak, že náhradu trov prisúdenú súdom prvého stupňa znižoval o priznanú náhradu za stratu času vo výške 25,42 eur, o priznanú náhradu cestovných výdavkov zo Z.X. do G. a späť vo výške 18,32 eur, a preto žalobcovi pri náhrade trov prvostupňového konania uznal za dôvodné priznať tarifnú odmenu za 3 úkony právnej služby po 111,21 eur, 3 x režijný paušál po 7,63 eur, všetko spolu 356,52 eur, so zvýšením o DPH, t.j. o sumu 71,30 eur, spolu 427,82 eur. V tejto časti preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil.

V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Ten si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyhlásenom rozhodnutí odvolací súd mu túto náhradu trov prisúdil. V zmysle ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. žalobca v určenej zákonnej lehote vyčíslil uplatňovanú náhradu trov tak, že uplatňuje náhradu trov za právne zastúpenie na pojednávaní pred odvolacím súdom vo výške tarifnej odmeny 111,21 eur podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v spojení s ust. § 10 ods. 1 cit. vyhl., náhradu režijného paušálu vo výške 8,04

eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., náhradu za stratu času zo Z. H. do A. a späť za 4 polhodiny po 12,02 eur podľa § 17 cit. vyhl. vo výške celkom 48,08 eur i náhradu cestovných výdavkov pri použití vlastného motorového vozidla pri najazdených 130 km s paušálnou náhradou za kilometer vo výške 0,183 eur i s náhradou nákladov za spotrebované pohonné hmoty vo výške 9,30 eur. Celkom tieto výdavky i tarifná odmena a režijný paušál predstavujú sumu 200,42 eur. Toto po zvýšení o DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., t.j. o sumu 40,08 eur predstavuje celkom 240,50 eur. Žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. bola preto priznaná táto náhrada trov právneho zastúpenia.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.