Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-245-2013.pdf
PDF · 100.06 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/245/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, Strašnice, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému L. T., B.. X. X. XXXX, X. I. V.J., X. XXX/XX, o zaplatenie 842,45 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 842,45 eura, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 842,45 eura od 29. 4. 2010 do zaplatenia, 6 % úrok ročne zo zmenkovej sumy 842,45 eura od 2. 8. 2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 2,81 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 50,50 eura a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 139,94 eura, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť splnomocnenému zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou (návrhom na uplatnenie pohľadávky v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 28. 3. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy vo výške 842,45 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 842,45 eura od 29. 4. 2010 do zaplatenia, 6 % úroku ročne zo zmenkovej sumy 842,45 eura od 2. 8. 2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 2,81 eura, ako aj náhrady trov konania. Žalovaný nárok odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 15. 7. 2009 na zmenkovú sumu 842,45 eura, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 29. 4. 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou, opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 15. 7. 2009, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 29. 4. 2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Dňa 10. 4. 2013 Okresný súd Liptovský Mikuláš postúpil vec Okresnému súdu Žilina, ako súdu vecne a miestne príslušnému, keďže predmet konania sa týkal zmenky. Žalobca podal voči postúpeniu veci námietku. Okresný súd Žilina vyslovil nesúhlas s postúpením veci. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa
21. 8. 2013, č. k. 14Ncb/109/2013-25, rozhodol, že námietka žalobcu proti postúpeniu veci z Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Okresný súd Žilina a nesúhlas Okresného súdu Žilina s postúpením veci z Okresného súdu Liptovský Mikuláš sú dôvodné a miestne príslušným súdom na prejednanie veci je Okresný súd Liptovský Mikuláš.
Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").
Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
Podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.
Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie konanie.
Žalobca podal na súde návrh na uplatnenie pohľadávky v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia. Keďže žalobca má sídlo v Českej republike (v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci) a hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu nepresiahla 2000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, súd aplikoval vo veci Nariadenie. Žalobca bol súdom dňa 7. 2. 2014, tlačivom B, v zmysle článku 4 ods. 4 Nariadenia, vyzvaný na doplnenie tlačiva A v bode 8.1 o skutkové tvrdenia, z akého právneho dôvodu vznikol žalovaný záväzok, vrátane predloženia príslušných listinných dôkazov, o špecifikáciu zmenkovej istiny, uvedením jej položiek, pričom pri každej položke je potrebné uviesť jej výšku, dátum a právny dôvod vzniku a o odôvodnenie uplatnených 6 % ročných úrokov. Žalobca v podaní, doručenom súdu dňa 3. 3. 2014, uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch, vyplývajúcich z platnej zmenky, ktorej originál súdu predložil. V konaní si uplatňuje majetkové práva zo zmenky. Disponuje len indosovanou zmenkou, iné údaje a listiny k dispozícii nemá. Predmetom konania je výlučne zmenka, na ktorej je uvedená zmenková suma, ktorá nepozostáva zo žiadnych zložiek, častí či dielov. Preto nie je možné špecifikovať zloženie zmenkovej sumy. Dňa 28. 5. 2014 súd tlačivom C v zmysle článku 5 ods. 2 a 3 Nariadenia vyzval žalovaného na odpoveď. Tlačivo C žalovaný prevzal dňa 4. 6. 2014. Žalovaný sa v 30-dňovej lehote k návrhu nevyjadril. Nakoľko, podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je zásadne písomné, pričom ani jedna zo strán nežiadala o nariadenie ústneho pojednávania, rozhodol súd vo veci rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené uznesením zo dňa 14. 7. 2014, č. k. 10C/245/2013-54, vyveseným na úradnej tabuli súdu dňa 28. 7. 2014.
Zo zmenky, predloženej žalobcom, súd zistil, že sa jedná o vlastnú zmenku. Listina obsahuje označenie „Zmenka“, ďalej údaje o čísle zmluvy XXXXXXXXX, údaje o vystaviteľovi zmenky - žalovanom, a to meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo, miesto a dátum vystavenia zmenky, a to Liptovský Hrádok, 15. 7. 2009, zmenkovú sumu 842,45 eura, vyhlásenie vystaviteľa, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, sumu osemstoštyridsaťdva eur 45 centov a zmenkový úrok 0,25 % denne od 29. apríla 2010. Ďalej obsahuje údaj o splatnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" a podpis vystaviteľa. Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), z ktorého vyplýva prevod zmenky na žalobcu.
Podľa čl. I § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).
Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I § 33 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov, zmenku možno vystaviť:
na videnie,
na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia,
na určitý deň.
Podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I § 5 ods. 2 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I § 34 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa čl. I § 10 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca si uplatnil žalovaný nárok právnym dôvodom nároku vyplývajúceho zo zmenky. Zmenku, z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok, nadobudol indosamentom (rubopisom). Nakoľko pri uplatňovaní práv zo zmenky platí prísny formalizmus, súd pri rozhodovaní najskôr skúmal zákonom stanovené náležitosti zmenky, z ktorej si žalobca uplatňoval v konaní nárok. Z predloženej zmenky súd zistil, že ju vystavil žalovaný ako vlastnú zmenku dňa 15. 7. 2009 na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o.. Poukazujúc aj na názor Krajského súdu v Žiline, uvedený napr. v uzneseniach zo dňa 4. 9. 2014, č. k. 13Cob/83/2014-106 a č. k. 13Cob/90/2014-107, mal súd za to, že predložená zmenka je platná. Zmenka obsahuje všetky náležitosti podľa ustanovenia čl. I § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov. Zmenka bola splatná na videnie v zmysle čl. I § 33 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalovaný, ktorému bol návrh na uplatnenie pohľadávky, vrátane jeho doplnenia, riadne doručený, a ktorý bol Tlačivom C vyzvaný na odpoveď, sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril, najmä nevzniesol námietky v zmysle čl. I § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov. Predmetom konania je nárok žalobcu zo zmenky, ktorú nadobudol indosamentom (rubopisom). Je potrebné uviesť, že vystavená zmenka indosáciou stratila svoj zabezpečovací charakter a nadobudla platobný charakter (čo konštatoval napr. Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení zo dňa 21. 11. 2013, sp. zn. 43CoZm/10/2013). V prípade indosamentu zmenky preto nemožno, v zmysle čl. I § 17 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov, vzniesť voči majiteľovi zmenky (žalobcovi) námietky, ktoré sa zakladajú na vlastných vzťahoch žalovaného k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Žalovaný v konaní uvedené námietky nevzniesol. Preto súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy (vo výške zohľadňujúcej čiastočné úhrady vykonané žalovaným) ako aj zmenkového úroku v súlade s čl. I § 5 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov, keďže zmenka bola vystavená na videnie a nároky podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov, z dôvodu nevyplatenia zmenkovej sumy spolu so zmenkovým úrokom, a to 6 % ročný úrok a zmenkovú odmenu vo výške 1/3- iny percenta zmenkovej sumy.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania v celom rozsahu úspešnému žalobcovi. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku 50,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 139,94 eura podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd po 51,45 eura za jeden úkon právnej služby (§ 13a ods. 1 písm. a/, c/ v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky), režijný paušál po 7,81 eura ku dvom úkonom právnej služby (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) a daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % z priznanej tarifnej odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 118,52 eura, čo činí 23,70 eura, spolu 142,22 eura. Súd však nemohol rozhodnúť nad rámec nároku uplatnený v žalobe. Nakoľko žalobca bol v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám splnomocneného zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.