Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/54/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E. F. G., 2/ H. H., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom B. XXXX/XX, XXX XX E. F. G., 3/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom J. A. XXX/X, XXX XX F. E., 4/ H. K., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 5/ L. C., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom C. XX, XXX XX C., 6/ M. N., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom F. XXXX/X, XXX XX F. E., 7/ L. O. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom L. H. XXX/X, XXX XX F. E., 8/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom C. D. XXXX/XX-XX, XXX XX E. F. G., X/ M. G., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom F. XXXX/XX, XXX XX F. E., 10/ E. G., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom F. XXXX/XX, XXX XX F. E., 11/ C. L., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E. F. G., 12/ F. L., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E. F. G., 13/ I. N., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom C. D. XXXX/ XXX-X, XXX XX E. F. G., XX/ E. N., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom Q. XXX/X, XXX XX F. E., 15/ L. C., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E. F. G., 16/ I. M., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom R. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 17/ J. M., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom R. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 18/ J. M., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom B. XX XX/XX, XXX XX E. F. G., 19/ L. I. S., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom C. XXX/XXX, XXX XX E. F. G., 20/ T. L. M., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 21/ L. E. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom E. C. XXX, XXX XX U., 22/ C. H., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E. F. G., 23/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom C. XXX/XX, XXX XX I., 24/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom S. XX/XX-XX, XXX XX E. F. G., XX/ J. V., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom S. XX/XX-XX, XXX XX E. F. G., XX/ L. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom C. D. XXXX/ XXX, XXX XX E. F. G., 27/ L. O. H., nar. XX.XX.XXXX štátna občianka Slovenskej republiky, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F. G., 28/ I. L., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E. F. G., všetci právne zastúpení Podoba Legal s. r. o. so sídlom Námestie sv. Anny 3, 911 01 Trenčín, IČO: 55 839 592, proti osobe povinnej z neodkladného opatrenia: H. W. X, A., so sídlom v J., D. XXXX/XXX, XXX: XX XXX XXX, právne zastúpený: LEGAL & CORP, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Gajova 11, IČO: 47 237 325, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. januára 2024, č. k. -157, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 26. februára 2024, č. k. -230, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Povinný m á nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľom v rozsahu 100%, ktorú náhradu sú navrhovatelia povinní zaplatiť povinnému vo výške určenej súdom prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým výrokom I. zakázal povinnému z neodkladného opatrenia nakladať s nehnuteľnosťou – nebytovým priestorom č. XX, vo vchode č. X na X. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX postaveného na pozemku C-KN parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, spoluvlastnícky podiel 1242/349136 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, súp. č. XXXX a na pozemku C-KN parc. č. XXXX/XXX zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. E. F. G., obec E. F. G., U. T.. Výrokom II. Uložil navrhovateľom 1/ až 28/, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podali proti povinnému z neodkladného opatrenia žalobu o určenie vlastníckeho práva, inak súd uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší. Výrokom III. určil, že navrhovatelia 1/ až 28/ majú voči povinnému z neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia odôvodnili tým, že nadobudli na základe zmluvy o prevode bytu k nehnuteľnostiam (byty) do vlastníctva od spoločnosti C. E., A., so sídlom J.. Vyhotovenie zmlúv zabezpečil Developer, pričom navrhovatelia pristúpili na zmluvné podmienky. Boli uvedení do omylu, nakoľko spolu s bytmi nenadobudli taký rozsah práv, aký im podľa zákona náleží. Developer na nich v rozpore so zákonom a zmluvami nepreviedol formálne vlastnícke právo ku kotolni, resp. k technologickému zariadeniu, ktoré zabezpečuje teplo pre výlučne bytový dom, v ktorom sa nachádzajú byty vo vlastníctve navrhovateľov. Poukázali na znenie o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Na liste vlastníctva je povinný zapísaný ako vlastník s podielom 1242/349136- in nebytového priestoru vo vchode č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí s číslom XX. Povinný je v rozpore zákonom vlastníkom spoločného zariadenia. Poukázali na tú skutočnosť, že spoločníkom a konateľom povinného je L. G., pričom existujú spoločnosti s obdobným obchodným menom, resp. s takmer totožným, pričom z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že aj v týchto spoločnostiach bol L. G. angažovaný. Povinný nie je solventný, v zmysle verejných dostupných údajov dlhuje na dani 128.128,89 eur, a tiež Úradu pre reguláciu sieťových odvetní dlhuje 5.200 eur. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je buď potreba bezodkladne upraviť pomery, alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. V prípade navrhovateľom je preukázaná obava z exekúcie, keďže povinný nie je solventný a jeho dlh pravdepodobne presahuje hodnotu kotolne, ktorú vlastní len formálne a neoprávnene. Navrhovatelia sa totiž chcú domôcť určenia vlastníckeho práva ku kotolni, avšak hrozba exekúcie povinného môže ich snahu zmariť. Kotolňa totiž slúži na vykurovania a ohrev obyvateľov bytového domu, pričom je nutná jej riadna údržba a servis. Súčasne je však sprístupnená komukoľvek kto sa nachádza v bytovom dome a môže byť poškodená čo by len neúmyselne. Poukázali tiež na ust. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci s tým, že potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia by vznikol priestor pre konania, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konania, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V prípade navrhovateľov existuje stav, kedy vlastníci nemajú právnu ochranu spoločného priestoru, ktorý aktívne slúži k základným životným potrebám. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie s tým, že keďže povinný má vysoký daňový dlh, navrhovatelia majú za to, že vydanie neodkladného opatrenia nebude narušená ani jedná zo zásad,

ktoré uplatňujú v procese rozhodovania o neodkladnom opatrení, a to zásada proporcionality povinnému ani finančnému úradu nevznikne taká ujma, ktorá by bola neprimeraná voči ujme, ktorá hrozí rodinám žijúcim v bytovom dome. Povinný totiž kotolňu získal prevodom od spriaznenej osoby kúpnou zmluvou a hrozí, že bude predmetom výkonu záložného práva v zmysle príslušných predpisov, najmä o správe daní.

3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , veta prvá , ďalej ust. , , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Uviedol, že jedným so zabezpečovacím prostriedkov je inštitút neodkladného opatrenia, pričom z účelu neodkladného opatrenia vyplýva, že súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, a to výpisom LV č. XXXX k. ú. E. F. G., portálu finstat.sk o povinnom a výpisom z obchodného registra zistil, že povinný je vlastníkom nebytového priestoru č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode č. X nebytového priestoru a navrhovatelia sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v predmetom bytovom dome C.. Z výpisu z portálu finstat.sk mal súd za preukázané, že povinný má dlh voči finančnej správe vo výške 128.128,89 eur a štát má voči povinnému pohľadávku v sume 5.200 eur. Rovnako z výpisu z obchodného registra Mestského súdu Košice vyplýva, že v spoločnosti H. W., A. bol jedným z členov štatutárneho orgánu L. G. do 11.12.2012, v spoločnosti H. W. X, A. bol jedným z členov štatutárneho organu L. G. do 21.12.2012, z výpisu z obchodného registra OS Trenčín vyplýva, že v spoločnosti BIOELEKTRO ENERGY 3, s. r. o. je jedným zo spoločníkov a konateľom L. G., zároveň z výpisu z obchodného registra vyplýva, že v spoločnosti C. E., A. sú spoločníkmi spoločnosť H. W. X, A., so sídlom J. a L. G. je zároveň jediným konateľom tejto spoločnosti. Z ďalších predložených dôkazov a to z kúpnych zmlúv, zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách a dodatkov vyplýva, že predmetom zmlúv bol záväzok budúceho predávajúceho a neskôr predávajúceho spoločnosť C. E., A. previesť na budúcich kupujúcich vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom nachádzajúcich sa v bytovom dome zapísanom na LV č. XXXX. Súčasťou návrhu je USB kľúč s nahrávkou, na ktorej sa nachádza video záznam z X. poschodia, na ktorom sa nachádza kotolňa. Navrhovatelia sú tak vlastníkmi bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome C. so súp. č. XXXX na LV č. XXXX a povinný z neodkladného opatrenia je vlastníkom nebytového priestoru č. XX na X. poschodí vo vchode č. X s tým, že z video nahrávky vyplýva, že na X. poschodí sa nachádza kotolňa. Z ust. ZVBNP vyplýva, že spoločnými zariadeniami domu na účely tohto zákona sa rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky. Z predložených zmlúv je zrejmé, že ako predávajúci vystupuje spoločnosť C. E., A., ktorá sa zaväzuje previesť na budúcich kupujúcich vlastnícke právo k bytom s tým, že zmluvy boli vyhotovované výlučne budúcim predávajúcim, teda spoločnosťou C. E., A.. Kotolňa vo vlastníctve povinného, ktorá mala byť súčasťou spoločných zariadení a určená na spoločné užívanie a slúži výlučne tomuto domu, bola povinným pravdepodobne nadobudnutá od spoločnosti C. E., A., ktorá je s povinným personálne prepojená s totožným konateľom L. G., a tiež účasťou povinného ako spoločníka v spoločnosti C. E., A.. Z výpisu z portálu finstat.sk možno vyvodiť záver o insolventnosti povinného a reálnej možnosti veriteľov povinného uspokojiť sa z majetku povinného, ktorým je práve predmetná kotolňa. Navrhovatelia tak svojim návrhom riadne osvedčili potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko insolventnosť povinného by mohla navrhovateľom reálne vzniknúť nenavrátiteľná ujma a to najmä s poukazom na to, že je zimné obdobie, kedy je potreba vykurovať bytový dom a s poukazom na aktuálnu potrebu riešiť vlastnícke právo k predmetnej kotolni. Preto mal súd za to, že bola osvedčená danosť práva, ktorému sa ma poskytnúť ochrana, zároveň uložil navrhovateľom povinnosť podať do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva a o trovách konania rozhodol podľa , v zmysle ktorého úspešným navrhovateľom priznal nárok na náhradu trov konania voči povinnému v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie povinný, ktorý žiadal, aby Krajský súd ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh ako nedôvodný zamietol a zaviazal žalobcov k náhrade trov konania voči žalovanému. Poukázal na tú skutočnosť, že spoločnosť C.

E., A. vybudovala bytový dom na základe stavebného povolenia, pričom po jeho dokončení bolo vydané Kolaudačné rozhodnutie. V zmysle Kolaudačného rozhodnutia boli bytové a nebytové priestory skolaudované ako samostatné priestory. Nebytový priestor bol skolaudovaný ako samostatný priestor, čo znamená, že nepredstavuje spoločné zariadenie bytového domu. Spoločnými časťami a zariadeniami bytového domu sú schody, chodby, výťah, bleskozvody, elektrické prípojky, telefonické prípojky, spoločné televízne antény, kanalizačné prípojky a vodovodné prípojky. Medzi kupujúcimi, s ktorými developer uzatvoril kúpnu zmluvu patril aj žalovaný. Developer a žalovaný dňa 15.11.2022 uzatvorili kúpnu zmluvu k nehnuteľnej veci, ktorej predmetom bol nebytový priestor spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že boli uvedení developerom do omylu, keď nenadobudli vlastnícke právo k tomuto nebytovému priestoru. Nebytový priestor nebol skolaudovaný ako spoločné zariadenie bytového domu, predstavuje samostatný priestor, ktorý je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov. Poukázal na ust. , ktorý stanovuje iba demonštratívny výpočet spoločných zariadení bytového domu. Je nutné uviesť, že ak by boli tvrdenia žalobcov pravdivé, v kolaudačnom rozhodnutí by nebytový priestor nebol uvedený ako samostatný priestor. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalobcovia svojimi tvrdeniami o uvedení do omylu súd zavádzajú, pretože bola medzi žalovaným v pozícií prenajímateľa a správcom bytového domu žalobcov dňa 01.03.2023 uzatvorená zmluva o nájme nebytového priestoru, kedy predmetom nájomnej zmluvy je práve prenechanie nebytového priestoru za nájomné vo výške 1.250 eur. Pri uzatvorení nájomnej zmluvy si žalobcovia boli vedomí, že vlastníkom nebytového priestoru je žalovaný a nejedná sa o spoločné zariadenie bytového domu. Žalovaný si plní svoje záväzky voči verejným inštitúciám, z čoho výsledkom je aj znižovanie dlhov, ktoré mu vznikli voči nim. Žalobcovia zároveň nedisponujú podkladom, na základe ktorého by malo byť pravdivé ich tvrdenie, že dlh žalovaného presahuje pravdepodobne hodnotu kotolne. Z praktického hľadiska sa neodkladným opatrením zakáže nakladať žalovanému s nebytovým priestorom, ale takéto neodkladné opatrenie nebude mať vplyv na prípadný výkon exekúcie. Tretej osobe nebude nič brániť, aby zrealizovala výkon exekúcie v prípade žalovaného nakladať s nebytovým priestorom. Z tohto potom vyplýva, že vydanie neodkladného opatrenia je bezpredmetné, pretože zákaz nakladania s nebytovým priestorom by nezabránil výkonu exekúcie. Čo sa týka prípadnej žaloby na určenie vlastníckeho práva, k tomuto nebytovému priestoru, táto by bola zjavne neodôvodnená. Výlučným vlastníkom nebytového priestoru je žalovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2022. Pred uzatvorením zmlúv o prevode vlastníctva bytov boli medzi developerom a žalobcami uzatvorené zmluvy, ktorých predmetom bolo uzatvorenie budúcej zmluvy, z ktorej vyplýva a to konkrétne čl. 8 ods. 7, že zmluvné strany berú na vedomie, že v prvom podzemnom podlaží domu bude v čase prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vybudovaná a sfunkčnená odovzdávacia stanica teplo OST, ktorá bude zabezpečovať dodávanie tepla a TÚV do jednotlivých bytových priestoroch v dome za ceny regulované príslušnými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike. Budúci kupujúci berie na vedomie a súhlasí, že technológia OST bude vo vlastníctve prevádzkovateľa OST a dodávateľa tepla do domu a nebytový priestor nachádzajúci sa v dome, v ktorom bude umiestnená OST je budúci predávajúci oprávnený na základe vlastného uváženie previesť do vlastníctva vlastníka technológie OST. Z tohto je zrejmé, že žalobcovia už pri uzatváraní zmluvy mali vedomosť o zmluve budúcej, mali vedomosť, že developer je oprávnený previesť vlastnícke právo k nebytovému priestoru vlastníkovi technológie, ktorým sa stal žalovaný. Zároveň je zrejmé, že žalobcovia mali vedomosť o skutočnosti, že nebytový priestor nie je spoločným zariadením daného nebytového priestoru, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného (povinného). Na základe tohto potom je zrejmé, že žalobcovia nedisponujú žiadnym právnym titulom, ktorý by zakladal ich údajne vlastnícke právo k nebytovému priestoru, neexistuje žiaden záväzkovo právny vzťah a nemohlo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva k nebytovému priestoru, ktorý nie je spoločným zariadením bytového domu na žalobcov.

5. Povinný z neodkladného opatrenia zároveň k podanému odvolaniu doložil rozhodnutia mesta Dubnica nad Váhom o dodatočnom povolení stavby bytového domu C., E. F. G., stavebné povolenie na bytový dom C., zmluvu o zmluve budúcej uzatvorenou medzi spoločnosťou C. E., A. a H. H. ako budúcou kupujúcou (navrhovateľka 2/), zmluvu o prenájme nebytového priestoru medzi spoločnosťou H. W. X, A. a nájomcom F. E., A. (povinný z neodkladného opatrenia a správcom daného bytového domu), kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi predávajúcim spoločnosťou C. E., A. a kupujúcim H. W. X, A. (povinný z neodkladného opatrenia).

6. Uznesením zo dňa 26. februára 2024, č. k. -230 súd prvej inštancie opravil záhlavie daného uznesenia v časti označenia navrhovateľov, ktoré malo správne znieť, tak že navrhovateľom 22/ je C. H. a navrhovateľom 23/ G. H.. V ostatných častiach zostáva predmetné uznesenie nezmenené.

7. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili aj navrhovatelia z neodkladného opatrenia, ktorí namietali, že čo sa týka čl. 8 bod 7 zmluvy o zmluve budúcej, povinný z neodkladného opatrenia hovorí o existencii technológie OST na 1. podzemnom podlaží a nie na 5. poschodí, pretože na prvom podzemnom podlaží sa nachádza rozvodňa, ako vyplýva z pôdorysov, ktoré sú založené v spise. Uvedené ust. je však nutné vnímať v širšom kontexte, bez ohľadu na spotrebiteľský vzťah prepojených osôb a žalobcov je toto ust. v rozpore so základnými zásadami civilných predpisov. V čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve a dokonca aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy, žalobcovia neboli vlastníkmi bytov a aj keby boli, rozhodovanie o spoločnej veci malo byť vykonané spôsobom ustanoveným v zákone. Žalobcovia v čase ešte ako nevlastníci mali vysloviť súhlas s faktickou ťarchou, s vyššími nákladmi na bývanie, s nakladaním so spoločným zariadením a s konvalidovaním budúceho prevodu medzi spriaznenými osobami. Tvrdenie žalovaného, že nebytové priestory boli skolaudované je nepravdivé, pretože povinnosťou strany sporu je preukázať tvrdenú skutkovú okolnosť. V zmysle dodatočného rozhodnutia na strane 8, časť povolenie o užívaní, nie je použité správne označenie kotolne, resp. technickej miestnosti. Ak by aj nebytový priestor bol skolaudovaný ako samostatný, nemení sa tým jeho podstata, a to že svojim účelom a zariadením, ktoré je v ňom umiestnené slúži všetkým vlastníkom bytom a nebytových priestorov v bytovom dome C.. Pokiaľ žalovaný predložil ako dôkaz kúpnu zmluvu k spornej kotolni, tento dôkaz rozporujú, pretože táto zmluva už na prvý pohľad nespĺňa zákonom uložené požiadavky na jej vkladovú spôsobilosť a môže sa jednať o dôkaz falošný, čo by zakladalo trestnú zodpovednosť. Preto žiadali žalovaného, aby predložil originál zmluvy do tohto konania. V predloženej zmluve absentuje esenciálna náležitosť kúpnej zmluvy vo vzťahu k prevodu technológie OST. Developer v rozpore so zákonom a zmluvami o prevode bytov nepreviedol na žalobcov formálne vlastnícke právo ku kotolni, resp. k technologickému zariadeniu, ktoré zabezpečuje teplo výlučne pre bytový dom. Developer dokonca kotolňu, v ktorej sa nachádza aj technologické zariadenie previedol na svoju spriaznenú ovládanú spoločnosť H. W. X, A., so sídlom v J.. Poukázali na znenie , kedy spoločným zariadením je zariadenie, ktoré je určené na spoločné užívanie domu a slúži výlučne tomuto domu, čo je presne ich prípad. Z tohto citovaného ust. zákona vyplýva, že spoločné zariadenie môže byť len v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom v ich prípade k tomuto právnemu stavu formálne nedošlo. Žalobcovia priamo od developera ako predávajúceho disponujú pôdorysom príslušného poschodia, kde sa spoločné zariadenie nachádza a v zmysle pôdorysu poschodia je vyznačený priestor technická miestnosť s číslom 6 05 o výmere 12,42 m2 (ďalej len kotolňa). Žalovaný teda rozpore so zákonom je vlastníkom spoločného zariadenia na 5. poschodí s č. 40 nebytový priestor vo vchode č. 4. Je paradoxné, že priamo developer fakticky označil nebytový priestor ako kotolňa, vie že ide o spoločný priestor. V zmysle ZVBNP spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Opätovne poukázali na prepojenie spoločníka a konateľa žalovaného L. G. s ostatnými obchodnými spoločnosťami, ako aj to, že žalovaný je súčasne spoločníkom developera v spoločnosti C. E., A.. Ďalej dali do pozornosti druhú rovinu a to povahu technologického zariadenia v miestnosti kotolne. Aj keby eventuálne súd dospel k záveru, že kotolňa je nebytový priestor patriaci žalovanému, teda žalobu zamietol, musel by sa vysporiadať s právnym režimom hnuteľnej veci, teda technologického zariadenia. Čo sa týka nesplatených záväzkov žalovaného je nesporné, že žalovanému tieto záväzky vznikli a rovnako mu môžu ďalšie vzniknúť a v budúcnosti privodiť tak žalovaným škodu.

8. K podanému vyjadreniu sa vyjadril povinný, ktorý opätovne poukázal na skutočnosť, že nebytový priestor bol skolaudovaný ako samostatný, čo znamená, že nepredstavuje spoločné zariadenie bytového domu. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevedeniu nebytového priestoru na žalovaného nesplnila požiadavky, toto tvrdenie považuje za účelové, pretože ak by nebytový priestor bol spoločným zariadením bytového domu, nemohlo by dôjsť k prevodu vlastníckeho práva z developera na žalovaného. Iba z označenia nebytového priestoru ako kotolne, teda iba na základe slovného pomenovania, nemôže byť nebytový priestor považovaný za spoločné zariadenie bytového domu. Žalobca mal vedomosť o tom, že nebytový priestor predstavuje samostatný nebytový priestor, pretože medzi žalovaným v pozícii prenajímateľa a správcom bytového domu žalobcov bola dňa 01.03.2023 uzatvorená zmluva o nájme nebytového priestoru, ktorá bola súdu predložená spoločne

s vyjadrením a na základe tejto nájomnej zmluvy je nájomca oprávnený užívať predmet nájmu za stanovené nájomné vo výške 1.250 eur. Pri uzatváraní nájomnej zmluvy si boli žalobcovia vedomí toho, že vlastníkom nebytového priestoru je žalovaný. Rovnako nesúhlasia s tvrdením žalobcov v tom, že nebytový priestor nie je spoločným zariadením a že vlastníkom tohto nebytového priestoru je rozpore so zákonom žalovaný. Žalovaný bol oprávnený nadobudnúť nebytový priestor ako predmet občianskoprávneho vzťahu do svojho výlučného vlastníctva a žalobcovia doposiaľ nepredložili žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali ich tvrdenia.

9. K podanému vyjadreniu sa opätovne vyjadrili navrhovatelia z neodkladného opatrenia, ktorí opätovne poukázali na tú skutočnosť, že sporný priestor v rámci legendy miestnosti 6. nadzemného podlažia, ktoré predložil povinný označuje priestor 6 05 ako technickú miestnosť. Poukázali opätovne na znenie zákona a je v rozpore so zákonom, aby sa za nebytové priestory považoval priestor, ktorý ex lege explicitne je vždy spoločným priestorom bez výnimky. Žalovaný v podstate ignoruje nesúlad označenia podkladov, kde priestor s označením 6 05 sa pretaví do rozhodnutia ako nebytový priestor, súp. č. XX. Žalovaný sám predkladá dôkazy, z ktorých je zrejmé, že ide o striktné označenie priestoru ako technickej miestnosti, že samotný pôdorys predpokladá uloženie technického zariadenia len pre bytový dom, technické zariadenie slúži len bytovému domu a z praxe sú vždy nebytové priestory ako priestory obchodné, či kancelárske označené v samostatnom projekte ako nebytové priestory, čo však v ich prípade nie je. Okrem iného sa žalovaný jeho konaním, ktorý sa snažil kontaktovať správcu bytového domu s tým, že musí vykonať technickú kontrolu zariadenia, potvrdzuje tvrdenia o dôvodnosti samotného návrhu na neodkladné opatrenia. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobcovia mali vedomosť o vlastníctve z dôvodu, že správca bytového domu uzavrel so žalovaným zmluvu o nájme, paradoxne týmto pôvodným správcom bola spriaznená spoločnosť so žalovaným a zmluva o správe s týmto pôvodným správcom uzavrel de facto sám žalovaný. Mimochodom existencia práva tretej osoby k predmetu sporu sama o sebe a bez ďalšie, je aj dôvodom na trvanie nariadeného neodkladného opatrenia. 10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie potrebné podľa zmeniť.

11. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa neodkladné opatrenie súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Na základe vyššie uvedených zákonných ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potreby neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je odsvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenia skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného

opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrh a k nemu pripojených listín. Neodkladných opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

15. Z obsahu spisu a z skutkového stavu zisteného pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že navrhovatelia sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome C., súp. č. XXXX, vedené na LV č. XXXX, k. ú. E. F. G. a zároveň z tohto listu vlastníctva vyplýva, že povinný z neodkladného opatrenia je vlastníkom nebytového priestoru č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vo vchode č. X, druh bytového priestoru - iný nebytový priestor, v podiele na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele určenom na danom liste vlastníctva. Rovnako medzi stranami sporu je nesporné, že v danom nebytovom priestore domu sa nachádza kotolňa. Sporným medzi stranami sporu zostala skutočnosť, či súčasťou kúpnych zmlúv, v rámci ktorých nadobudli navrhovatelia vlastnícke právo k jednotlivým bytom, bol aj nebytový priestor č. 40, v priestoroch ktorého sa nachádza kotolňa určená na vykurovanie daného bytového domu, alebo či tento nebytový priestor súčasťou prevodu kúpnych zmlúv v rámci prevodov vlastníckeho práva k daným bytom nebol a zároveň spornou skutočnosťou medzi stranami sporu je, či zmluva, na základe ktorej nadobudol povinný daný nebytový priestor je platným právnym úkonom. Faktom je, že v súčasnosti je daný nebytový priestor zapísaný vlastnícky na povinného a rovnako faktom je, že povinný má neuhradené záväzky voči daňovému úradu, ako aj voči štátu, pričom navrhovatelia odvodzovali nevyhnutnosť nariadenia predbežného neodkladného opatrenia tou skutočnosťou, že vzhľadom na insolventnosť povinného je možné, že daný nebytový priestor môže byť predmetom výkonu záložného práva veriteľov, dôsledku čoho dôjde k nenavrátiteľnej ujme, pretože daný bytový dom je potrebné vykurovať a je potrebné vyriešiť vlastnícke právo k predmetnej kotolni. Práve insolventnosť povinného bola dôvodom pre nariadenie daného neodkladného opatrenia o zákaze nakladať s predmetným nebytovým priestorom s tým, že súd prvej inštancie zároveň stanovil povinnosť navrhovateľom podať do 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci o určenia vlastníckeho práva.

16. V prejednávanej veci odvolací súd po preskúmaní veci dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že navrhovatelia v predmetnom konaní neosvedčili existenciu predpokladov potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda navrhovatelia neosvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy alebo obavu, že výkon rozhodnutia exekúcie bude ohrozený. Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nebola navrhovateľmi preukázaná, resp. aspoň osvedčená existencia takých konkrétnych úkonov na strane povinného, z ktorých by vyplývalo bezprostredná hrozba ujmy na právach navrhovateľov a z toho vyplývajúca potreba urýchlenej a neodkladnej úpravy pomerov strán sporu takým rozhodnutím súdu, ako je neodkladné opatrenie. V danom prípade teda nebol preukázaný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, teda navrhovatelia neosvedčili, že povinný koná tak, že nároku, ktorému sa neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana objektívne a bezprostredne hrozí konkrétna ujma. Je síce pravdou, že medzi stranami sporu je sporné, kto je vlastníkom daného nebytového priestoru, avšak zároveň je zrejmé, že povinný s daným bytovým priestorom v súčasnosti nenakladá a samotná tá skutočnosť, že vykazuje dlhy voči daňovému úradu neznamená, že by na tento nebytový priestor mal byť nariadený výkon záložného práva v prospech veriteľov. Okrem toho, tak ako správne uviedol vo svojom odvolaní povinný, aj prípadne nariadené neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal povinnému nakladať s danou nehnuteľnosťou neznamená, že by sa tým zamedzilo právu veriteľov domáhať sa svojich nárokov v rámci exekúcie, pretože na práva tretích osôb, teda veriteľov takéto rozhodnutie nemá žiaden vplyv. Nie je tu teda priama príčinná súvislosť medzi požadovaným nárokom navrhovateľov, ktorí sa v budúcnosti môžu domáhať určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti (prípadne iných ďalších nárokov) a nariadeným neodkladným opatrením, ktorým sa domáhali zákazu nakladať s danou nehnuteľnosťou.

17. Okrem toho z vykonaného dokazovania je zrejmé, že povinný prenechal do nájmu daný nebytový priestor zrejme pôvodne správcovi daného bytového domu, z čoho potom vyplýva, že navrhovatelia museli mať vedomosť o tom, že daný nebytový priestor je v nájme za dohodnutých podmienok ako boli predložené v nájomnej zmluve povinným v rámci podaného odvolania.

18. Navrhovateľom nič nebráni v tom, aby sa vo veci samej domáhali svojich nárokov, avšak za tohto skutkového stavu dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd k tomu záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh ako nedôvodný zamietnuť. Pri existencii naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie

neodkladného opatrenia a strany, ktoré má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť, alebo obmedzenie je nevyhnutná osvedčiť právny vzťah a nie faktický stav. Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením neznamená len osvedčenie niečoho čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkov nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana (viď Nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

19. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k tomu záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť.

20. Obiter dictum zároveň odvolací súd dodáva, že nemal za preukázanú vecnú aktívnu legitimáciu oprávnenej v desiatom rade, nakoľko z pripojeného listu vlastníctva nevyplýva, že by oprávnená navrhovateľka daného neodkladného opatrenia bola vlastníčkou nehnuteľností v predmetnom bytovom dome. Preto na jej strane je tu ďalší dôvod na zamietnutie návrhu, tá skutočnosť, že na jej strane nie je tu dostatok vecnej aktívnej legitimácie, nakoľko nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti v danom bytovom dome.

21. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V konaní úspešnému povinnému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľom v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).