Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-167-2013.pdf
PDF · 95.62 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/167/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Bratislava, Mlynské nivy 44/a, zast. splnomocnenkyňou: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s. r. o., Bratislava, Klincová 37/B, proti žalovanému: M. N., nar. X. Y. XXXX, bytom B., E. XXX/XX, o 1.027,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 14. mája 2013 č. k. 23C/238/2012 - 60 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e .
V časti trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvostupňového konania v sume 432,17 eur na trovách právneho zastúpenia v sume 61,50 eur na iných trovách, všetko splnomocnenkyni žalobkyne do 3 dní.
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni I. sumu 1.027,56 eur s 9,25%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 450,06 eur od 13. apríla 2011 do zaplatenia, s 9%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 2 eur od 28. januára 2011 do zaplatenia a s 9%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 575,50 eur od 1. januára 2011 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 171,26 eur pod hrozbou straty výhody zo splátok, kedy prvá splátka je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia a každá nasledujúca vždy do 25. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu a II. náhradu trov konania 61,50 eur „a trov právneho zastúpenia“ 432,17 eur, „cestou“ právneho zástupcu žalobkyne, do troch dní od právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 491 ods. 1 a § 517 ods. 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 48 ods. 1 písm. a/ a § 54 ods. 1 - 3 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vecne mal za preukázané, že medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti 12. decembra 2006 záväzkovo-právny vzťah, pričom žalobkyňa splnila svoju povinnosť z neho vyplývajúcu a dodala žalovanému zemný plyn na odberné miesto B., E. XXX/XX. Realizácia dodávok plynu bola žalovanému fakturovaná za obdobie od 19. novembra 2009 do 18. novembra 2010 v sume 575,50 eur ako rozdiel fakturovanej sumy 620,50 eur a prijatých preddavkových platieb za opakované dodávky 45 eur (faktúrou č. 7446048421 vystavenou 23. novembra 2010 s dátumom splatnosti 31. decembra 2010), za obdobie od 19. novembra 2010 do 21. marca 2011 v sume 450,06 eur (faktúrou č. 7412695282 vystavenou 29. marca 2011 s dátumom splatnosti 12.
apríla 2011), ktoré faktúry ale žalovaný v lehote splatnosti nezaplatil, hoci mu bola žalobkyňou zaslaná upomienka. Za tú mu žalobkyňa vyúčtovala sumu 2 eurá (dokladom číslo 3170011950 vystaveným 13. januára 2011 so splatnosťou 27. januára 2011), ktorú žalovaný v lehote splatnosti taktiež nezaplatil. K námietke žalovaného o nesprávnej výške dlžnej sumy (z ktorej žalovaný uznal len čiastku 187 eur) súd nemohol prihliadnuť, nakoľko mal za preukázané, že 21. marca 2011 bolo demontované meradlo č. 62047410B907 s konečným stavom počítadla meradla 965 m3, ktorý stav sa zhoduje so stavom uvedeným na faktúre č. 7412695280, čo potvrdil vlastnoručným podpisom rodinný príslušník žalovaného, ktorý vlastnoručne podpísal demontáž meradla a svojim podpisom odsúhlasil konečný stav meradla. Na základe uvedených skutočností mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalovaný odobral odmerané množstvo plynu, kúpnu cenu fakturovanú žalobkyňou vyššie označenými faktúrami vo výške 1.025,56 eur za odobrané množstvo plynu a sumu 2 eurá za upomienku ale nezaplatil, preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel a v zmysle návrhu žalobkyne povolil tiež zaplatenie dlžnej sumy v mesačných splátkach po 171,26 eur. Vzhľadom na nesplnenie dlhu žalovaným riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania a preto uložil žalovanému tiež povinnosť zaplatiť žalobkyni popri istine aj úroky z omeškania (o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu) a to odo dňa splatnosti tej-ktorej faktúry, keď ku dňu vzniku omeškania 13. apríla 2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,25% a úrok z omeškania potom predstavuje 9,25% ročne. Ku dňom omeškania 1. a 28. januára 2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1% a úrok z omeškania 9% ročne. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil len paušálnym odkazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne potom procesným úspechom žalobkyne a vznikom jej trov konania 61,50 eur za súdny poplatok (za žalobu) a 432,17 eur na trovách jej právneho zastúpenia (odmena za 4 úkony právnej služby á 61,41 eur, teda 1. prevzatie a príprava zastúpenia 19. júla 2011, 2. podanie žaloby 13. júla 2012, 3. vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu 15. októbra 2012 a 4. zastupovanie na pojednávaní 14. mája 2013, celkom v sume 245,64 eur, režijný paušál 30,70 eur z toho 3x 7,63 eur a 1x 7,81eur, cestovné 31,76 eur a náhrada za stratu času 52,04 eur, čo spolu činilo 360,14 eur a k tomu patrilo ešte 20% daň z pridanej hodnoty 72,03 eur).
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie iba žalovaný a to zjavne v celom jeho rozsahu so zrejmým návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že sa v predmetnej veci nemohol vyjadriť pred súdom, nakoľko sa 14. mája 2013 o 14,00 hod nemohol dostaviť na pojednávanie, keďže jeho zdravotný stav mu to nedovolil, pričom svoju neúčasť riadne ospravedlnil telefonicky a bola o tom spísaná zápisnica. Uviedol, že si nie je vedomý, že by spotreboval plyn za 1027,56 eur, zo strany žalobkyne je to podvod, nakoľko to môže zdokladovať a vyjadriť sa k danej veci.
Žalobkyňa odvolací návrh nepodala.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. vec v medziach odvolania (teda správnosť rozhodnutia rozsudkom vo veci samej, ako aj v časti trov konania, keďže rozhodnutie o trovách konania bolo závislým na výsledku konania ako celku) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu síce šlo /aj/ o vec samu, na druhej strane však nie aj o ktorýkoľvek zo zákonom ustanovených prípadov potreby prejednávania takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu, nakoľko tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa vec prejednal na pojednávaní, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem) a pri viazanosti aj dôvodmi odvolania (opäť por. § 212 ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa (vo veci samej bez výhrad a v časti trov konania s výhradami formulačného rázu) treba považovať za správny.
Predovšetkým totiž odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvého stupňa na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých okresným súdom dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo (samozrejme bez ambície presvedčiť kohokoľvek, najmä nie niekoho s celkom jednoznačným záujmom na inom výsledku konania) by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O.
s. p.), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa i s tzv. odvolacími námietkami a preto dopĺňa (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) nasledovné :
Prakticky jedinou relevantnou odvolacou námietkou je tu to, že žalovanému malo byť postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa tohto zákonného ustanovenia je tu iba vtedy ak sú súčasne splnené 3 podmienky a to, že 1. došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, 2. k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu a 3. možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu O. s. p. priznáva, napríklad ak súd prejednal vec v neprítomnosti účastníka resp. jeho zástupcu, hoci na takýto postup nebol zákonný dôvod. Môže sa tak stať napr. preto, že súd pojednával v neprítomnosti zástupcu účastníka konania, hoci nemal vykázané jeho predvolanie na pojednávanie, alebo súd chybne predvolal účastníka na pojednávanie do inej pojednávacej miestnosti než tej, v ktorej bola vec z tohto dôvodu bez jeho účasti prejednaná a rozhodnutá. Vylúčené nie je ani to, že súd konal v neprítomnosti účastníka, hoci tento sa včas ospravedlnil a súčasne požiadal o odročenie pojednávania na základe lekársky uznanej práceneschopnosti (ktorú aj preukázal) alebo súd napriek žiadosti právneho zástupcu účastníka konania o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníka a jeho právneho zástupcu, hoci od účastníka nebolo možné spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného právneho zástupcu (nech aj v takomto prípade treba byť zvlášť obozretným, aby tu rešpektovaním podobných žiadostí nedochádzalo k faktickému ochromovaniu súdov a prispôsobovaniu ich činnosti programom advokátov.
Podľa § 115 ods. 1 a 2 O. s. p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa ustanovenia § 119 ods. 1 vety prvej O. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Podľa § 119 ods. 2 O. s. p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. Podľa odseku 3 rovnakého ustanovenia ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvého stupňa listom z 19. novembra 2012 (č. l. 42) riadne a včas predvolal na pojednávanie nariadené na 19. februára 2013 o 14,00 hod obidvoch účastníkov konania a
obom doručil aj Poučenie pre účastníka občianskeho súdneho konania (č. l. 43 - 44). Toto pojednávanie (ktorého sa žalovaný zúčastnil) bolo odročené zastupujúcim sudcom pre práceneschopnosť zákonného sudcu na termín 14. mája 2013 o 14.00 hod. s tým, že žalovaný vzal termín na vedomie (čím došlo k jeho predvolaniu na nové pojednávanie), volaný (rozumej písomne) už nebude a súd predvolá právneho zástupcu žalobkyne. Na pojednávanie 14. mája 2013 o 14,00 hod sa však žalovaný bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavil (nepreukázal neskôr odvolaniu tvrdené, teda, že sa ospravedlnil telefonicky a že o ospravedlnení bola spísaná zápisnica a ani nič v spise nenasvedčuje existencii takéhoto ospravedlnenia) a súd prvého stupňa následne prejednal a tiež rozhodol vec (na uvedenom pojednávaní) v jeho neprítomnosti.
Dôležitý dôvod, pre ktorý sa účastník nemôže pojednávania zúčastniť a pre ktorý žiada o jeho odročenie, sa musí s ohľadom na povahu prekážky, ktorá bráni v účasti na pojednávaní, vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo iným dôvodom hodným ospravedlnenia. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na ich povahu spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu neumožňujú zúčastniť sa na pojednávaní a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné) ako z hľadísk objektívnych tak aj subjektívnych (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená).
V predmetnej veci sa však žalovaný pojednávania 14. mája 2013 nepochybne nezúčastnil a nepožiadal ani o odročenie pojednávania (tým skôr nie z dôležitého dôvodu), resp. opak z ničoho nevyplýva.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že postup súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, bol v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p. a teda ho nie je ho možné hodnotiť ako nesprávny, čiže taký, ktorým by sa žalovanému odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
Riadiac sa týmito úvahami a osvojujúc si aj dôvody súdu prvého stupňa vo veci preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.
To však neplatilo u rozhodnutia o trovách konania, kde súd prvého stupňa ním zvolenou formuláciou príslušného čiastkového výroku rozsudku vytvoril dojem, akoby pojmy „trovy konania“ a „trovy právneho zastúpenia“ boli dvoma samostatnými (na sebe nezávislými) množinami (z matematického hľadiska), hoci je to presne naopak (druhý z pojmov je tu podmnožinou prvého) a zákonu zodpovedajúcim je tu obrátenie poradia a rozlišovanie na tzv. advokátske a iné trovy, samozrejme len za predpokladu vzniku v konkrétnej veci jedného aj druhého typu trov (tu por. § 151 ods. 8 O. s. p.). Okrem toho ďalším výrazom „cestou“ došlo k obídeniu problému platobného miesta pri prisudzovaní náhrady trov konania účastníka zastupovaného advokátom alebo tzv. advokátskou obchodnou spoločnosťou (o ktorý druhý prípad šlo práve u splnomocnenkyne žalobkyne z prejednávanej veci). Ak u fyzických osôb advokátov súdna prax zákonnú povinnosť zaplatiť náhradu „advokátovi“ (§ 149 ods. 1 O. s. p.) prakticky bezvýnimočne interpretuje tak, že oprávneným tu nie je priamo advokát, ale náhrada sa má zaplatiť účastníkovi s právom na náhradu trov konania „k rukám advokáta“ a proti takejto interpretácii aktuálne neexistujú žiadne relevantné argumenty; podobne tvorivo je treba pristúpiť i k novšej možnosti zastupovania právnickými osobami. U tých je všeobecne známou skutočnosťou (bez potreby dokazovania), že žiadne ruky nemajú a preto je potrebné povinnosť na platenie takýmto osobám vyjadriť inak (ktorú formu tunajší súd štandardne vyjadruje prvotným priradením označenia zastupujúcej právnickej osobe, napr. výrazom „splnomocnenkyňa“, keďže tu ide o tú obchodnú spoločnosť a teda právnickú osobu s právnou formou v ženskom rode a následne ukladaním povinnosti za pomoci slov „Y. je povinný zaplatiť ... X. a to splnomocnenkyni X.“).
Toto boli dôvody, pre ktoré muselo dôjsť v časti trov konania k právnej zmene napadnutého rozsudku podľa § 220 O. s. p. (hoc aj pri faktickom zachovaní spôsobu rozhodnutia v prvom stupni a takto jeho faktickom potvrdení).
Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom síce formálny úspech zaznamenala žalobkyňa a vzniklo jej tak podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. aj právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko však pri možnosti rozhodnutia odvolacieho súdu bez pojednávania je zákonnou podmienkou postupu podľa § 151 ods. 4 O. s. p. (čiže vyzývania na vyčíslenie náhrady súdom) návrh na priznanie náhrady a ten tu (zo strany účastníčky úspešnej v odvolacom konaní) nebol a zo spisu iné trovy žalobkyne v odvolacom konaní nevyplývali, o trovách odvolacieho konania bolo možné rozhodnúť len nepriznaním žalobkyni žiadnej náhrady.
K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.