Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_3Er-788-2008.pdf
PDF · 81.02 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/788/2008
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, korešpondenčná adresa: Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín, so sídlom Aleja Slobody 1878, Dolný Kubín, proti povinnému: PIG FARM, s.r.o., so sídlom Zábiedovo 195, IČO: 36 030 635 (vymazaný z obchodného registra dňom 29.01.2013), vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom, Exekútorský úrad Považská Bystrica, so sídlom Mládežnícka 325/23, Považská Bystrica, pre vymoženie pohľadávky vo výške 10.941,15 eur a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 23,88 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 08.08.2014 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 04.08.2014 z dôvodu, že povinný bol vymazaný z OR SR a pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor si zároveň vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 86,60 eur vrátane 20 % DPH a úhradou týchto trov exekúcie žiadal súd, aby zaviazal oprávneného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.08.2005 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konania právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 68 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
Súd podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 11153/L zistil, že dňom 29.01.2013 došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, a to na základe uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 5 CbR 220/2011-112 zo dňa 29.11.2012, ktorým bol povinný zrušený bez likvidácie.
Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu subjektivitu a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania dňom účinnosti zápisu do obchodného registra a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra.
V danom prípade po začatí exekučného konania povinný zanikol bez právneho nástupcu a to výmazom z obchodného registra v dôsledku čoho stratil procesnú subjektivitu a tým aj spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti. Strata spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania na strane povinného je neodstrániteľnou podmienkou konania pre ktorú súd nemôže vo veci ďalej konať, nakoľko právneho nástupcu povinného, na ktorého by prešla vymáhaná pohľadávka, niet.
Súd preto postupujúc v zmysle citovaných zákonných ustanovení, nakoľko povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania ako jednu z podmienok konania, exekúciu zastavil ex offo v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. V zmysle ods. 2 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa ods. 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle ust. § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.
Súdny exekútor si vyúčtoval náhradu trov exekúcie vo výške 86,60 eur vrátane 20 % DPH a taktiež predložil exekučný spis.
Vyhláška v prípade zastavenia exekúcie upravuje teda dva spôsoby určenia odmeny súdneho exekútora a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu ako aj počtu úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Túto skutočnosť však nemožno vykladať takým spôsobom, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a zároveň aj podľa ust. § 14 ods. l písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Pri použití takéhoto výkladu (duplicita trov exekúcie), by súdny exekútor získal neoprávnený majetkový prospech na škodu toho kto má povinnosť na náhradu trov exekúcie. Súd je preto tohto názoru, že súdny exekútor má za ten istý úkon exekučnej činnosti nárok na odmenu len podľa jedného z vyhláškou určených spôsobov.
Z logického a gramatického hľadiska výkladu ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu bez zreteľa na počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. V rozpore s ust. § 14 ods. 1 písm. a) preto nemôže byť sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenia odmeny vo výške podľa ust. § 14 ods. 2 vety prvej vyhlášky. (Rc 69/2007)
Súd pri určení výšky časovej odmeny (podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky) vychádzal z času potrebného na vykonanie úkonov uvedených súdnym exekútorom v minútach pri každom z uplatňovaných úkonov, čas trvania jednotlivých úkonov sčítal a dospel k záveru, že čas účelne vynaložený na vypracovanie úkonov: návrh na zastavenie exekúcie krátil v trvaní o 30 min. na čas 30 min., nakoľko sa jedná o úkon zodpovedajúci tomuto času, čo predstavuje účelný čas trvania úkonov exekučnej činnosti, potom podľa názoru súdu predstavuje celkový čas spolu 30 minút, t. j. 1 hodiny, za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky odmenu vo výške 6,64 eur. Súd nepriznal 20 % DPH, nakoľko to Exekučný poriadok v čase začatia exekúcie neupravoval v zmysle § 238 ods. 1 Exekučného poriadku.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 39,84 eur za ostatné úkony súdnym exekútorom vyúčtované, pretože ich náhrada je v zmysle § 25 vyhlášky už zahrnutá v odmene súdneho exekútora (prevzatie veci, kontrola návrhu, založenie spisu, vrátenie poverenia). Taktiež súd nepriznal časovú odmenu za úkon žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie, exekučný príkaz, nakoľko by sa jednalo o duplicitne priznanú odmenu, keďže za tento úkon mu bola priznaná paušálna odmena. Taktiež mu z tejto časovej odmeny nepriznal 20 % DPH.
Súd pri určení výšky paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 písm. a), b), c), d) vyhlášky vychádzal z úkonov súdneho exekútora v jeho vyúčtovaní a priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 13,28 eur za 4 úkony, a to za 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie v sume 3,32 eur, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému v sume 3,32 eur, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie oprávnenému, 1x doručenie exekučného príkazu oprávnenému
v sume 3,32 eur. Súd nepriznal 20 % DPH, nakoľko to Exekučný poriadok v čase začatia exekúcie neupravoval v zmysle § 238 ods. 1 Exekučného poriadku.
V rámci náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného vo výške 3,96 eur za poštovné, ktorých vynaloženia mal súd preukázané vykonanými úkonmi a poštovými doručenkami založenými v exekučnom spise, a to doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému doporučene s doručenkou do vlastných rúk opakovane, doručovanie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu povinnému, doporučene s doručenkou do vlastných rúk opakovane, doručovanie exekučného príkazu Istrobanka, a.s., doporučene s doručenkou do vlastných rúk opakovane. Súd nepriznal 20 % DPH, nakoľko to Exekučný poriadok v čase začatia exekúcie neupravoval v zmysle § 238 ods. 1 Exekučného poriadku.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume 8,45 eur, nakoľko súd nemal túto náhradu vôbec špecifikovanú ani účelne preukázanú v exekučnom spise. Taktiež mu z tejto náhrady hotových výdavkov za poštovné nepriznal 20 % DPH.
V nadväznosti na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi celkové trovy exekúcie vo výške 23,88 eur.
Súd rozhodol o tom, kto má platiť trovy exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že uložil povinnosť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, nakoľko vychádzajúc z uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 5 CbR 220/2011-112 zo dňa 29.11.2012, bol povinný zrušený bez likvidácie, a povinný bol vymazaný z obchodného registra teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd pri prepočte slovenskej meny na eurá postupoval v zmysle ust. § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhlášky č. 569/2008 Z.z., ktorou sa mení vyhláška č. 288/1995 Z.z..
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie vždy prípustné (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolanie možno podať dvojmo na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).