Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-17P/44/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. Z., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: N.. O. Z., trvale bytom D., H. XX, zastúpená JUDr. Ing. Miroslavom Zajacom, bytom Dunajská Lužná, Úzka 33 a otca: K.. N. Z., trvale bytom N., H. 7, zastúpený JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom so sídlom v Bratislave, AK, Krížna 56, na návrh otca o zníženie výživného a na návrh matky o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrhy z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 7.2.2014, tunajšiemu súdu podaným dňa 10.2.2014, sa otec domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti k maloletej R. Z., nar. XX.X.XXXX, z doterajšej sumy 200,-€ mesačne na sumu 40,-€ mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Dôvodil tým, že od právoplatnosti rozsudku, ktorým mu bola uložená vyživovacia povinnosť k maloletej 200,-€, sa podstatne zmenili okolnosti majúce vplyv na výšku vyživovacej povinnosti. V súčasnosti poskytuje výživu svojim ďalším dvom deťom, N., nar. XX.X.XXXX a Q., nar. XX.X.XXXX, ktorých má so svojou družkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Jeho príjem je pohyblivý v priemernej výške 1.164,-€ mesačne, družka poberá len materský príspevok 217,-€ mesačne. Jeho súčasný príjem nestačí na splácanie všetkých nevyhnutných výdavkov v rodine, preto mu a jeho družke musia vypomáhať ich rodičia. Pokiaľ ide o osobnú starostlivosť o dcéru R., znížili sa náklady, nakoľko v čase, keď ešte navštevovala škôlku, takmer väčšinu času trávila u jeho rodičov na vidieku až do septembra 2013, matka jeho rodičom za osobnú starostlivosť nič nedáva, hoci to od nej ani nik nežiada, lebo jeho rodičia sa veľmi radi o vnučku starajú. Matke sa ďalej znížili náklady pokiaľ ide o dcéru aj v súvislosti s tým, že od septembra 2013 začala chodiť do 1. ročníka verejnej základnej školy, ktorá je bezplatná, pričom vo voľnom čase navštevuje iba jeden krúžok - tanečnú. Na pojednávaní otec doplnil dôvody svojho návrhu aj tým, že nestíha splácať, má zrážky v práci a výživné 200,-€ je nadpriemerné a neúnosné. Počas roku 2013 mal také zrážky zo mzdy, že jeho mzda predstavovala len životné minimum, zrážky tvorí výživné na dcéru R., ktoré plní exekučne, ďalej spláca spotrebné úvery vo výške 750,-€ mesačne, ktoré vznikli po rozvode jeho manželstva s matkou R., s družkou ich použili na bežné vyžitie ich domácnosti, keďže ona má len rodičovský príspevok. V minulom roku dcéra strávila 186 dní u jeho rodičov, preto sa domnieva, že matka získala od neho výživné neoprávnene. Pokiaľ bola dcéra u neho alebo jeho rodičov, vždy jej kupovali oblečenie, lieky a pod. V predchádzajúcom rozsudku sa uvádza, že dcéra musí chodiť povinne na dovolenky k moru kvôli dýchacím cestám, tieto už má v súčasnosti v poriadku, v minulom roku mala dcéra zlomenú nohu a k moru nešla, na dovolenku k moru išla iba jej matka.

Písomným podaním zo dňa 10.5.2014, súdu doručeným dňa 30.5.2014, požiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej R. na sumu 250,-€ mesačne od septembra 2013, teda od jej nástupu na povinnú školskú dochádzku. Poukázala na to, že od začiatku súdom určenej vyživovacej povinnosti si otec poriadne túto povinnosť neplnil, neustále bol s platbami v omeškaní a od septembra 2012 prestal výživné platiť úplne, preto bola nútená podať návrh na vykonanie exekúcie. Aj napriek tomu, že exekúcia začala až takmer po roku od podania návrhu, otec počas celej doby neprejavil žiadnu snahu o platenie výživného a celú starostlivosť o maloletú musela niesť vo svojej réžii, s ktorou jej museli často vypomôcť jej rodičia a starí rodičia maloletej. Otcovi sa od začiatku nepáči a vyčíta jej, že nemá chodiť k jeho rodičom, nakoľko to už nie je jej rodina, ona však nevidí dôvod, prečo by maloletá mala prísť o starých rodičov, ktorí ju majú veľmi radi a sami prejavujú záujem o stretnutia s ňou. V čase určenia výživného mala maloletá 5 rokov a navštevovala materskú školu, od septembra 2013 nastúpila do základnej školy, čím sa podstatne zvýšili i náklady na jej starostlivosť. Maloletá sa venuje tancovaniu, s ktorým sú spojené ďalšie náklady, je členkou tanečného klubu s mesačným poplatkom 50,-€, pravidelne sa zúčastňuje súťaží a sústredení a vyžaduje si zvýšené výdaje na oblečenie, dresy, tanečné topánky, štartovné, cestovné spojené s vystúpeniami a súťažami, tanec ju veľmi baví a prospieva jej zdravotnému stavu. Maloletá má od narodenia deformitu nôh, čo si vyžaduje pravidelnú návštevu lekára a nákup špeciálnej obuvi šitej na mieru a ortopedických vložiek. Maloletá navštevuje aj počítačový krúžok a bude navštevovať aj krúžok skautský. Pretože sa otec o maloletú nezaujíma, nedisponuje týmito informáciami a snaží sa zabrániť aj jej návštevám u svojich rodičov. Nakoľko od určenia vyživovacej povinnosti ubehli takmer tri roky, počas ktorých došlo k významným zmenám v živote maloletej a v súvislosti s tým aj k zvýšeným výdavkom, matka nevidí dôvod pre zníženie štandardnej životnej úrovne maloletej len na základe uspokojenia nadštandardných potrieb jej otca a jeho nadpriemerne vysokých výdavkov za telefón a spotrebné úvery. U maloletej nastali také podstatné zmeny, ktoré odôvodňujú nie zníženie vyživovacej povinnosti, ale naopak jej zvýšenie. Na pojednávaní matka doplnila v súvislosti s neplnením si vyživovacej povinnosti otca k maloletej, že keď ho na to upozornila, reagoval tak, že zaplatí, keď bude chcieť, a keď mu povedala, že to bude riešiť ináč, odpovedal, že nech sa páči. Následne podala návrh na exekúciu, a kým táto začala, snažila sa otca primäť k plateniu výživného, aby exekúcia mohla byť zastavená. Keď vyšiel exekučný príkaz, otec jej tvrdil, že boli na niečom dohodnutí. Ak bola maloletá u jeho rodičov, rozhodne to nebolo preto, aby ju živili, šatili a kupovali lieky, to všetko jej hradí ona, starí rodičia boli radi, že ich navštevuje. Čo sa týka dovoleniek pri mori, počas trvania manželstva chodili na dovolenky k moru raz do roka, prečo by nemohla mať túto možnosť aj v súčasnosti. Ona nevidí dôvod brať si spotrebné úvery, napr. po rozvode manželstva, keď otec ešte býval spoločne s nimi, zobral si spotrebný úver na bambusové ponožky. V priebehu pojednávania matka pozmenila svoj návrh v časti počiatku zvýšenia výživného, kedy zvýšenie navrhla až od júna 2014, teda od mesiaca podania jej návrhu na súd.

Otec sa k návrhu matky vyjadril tak, že ho považuje za neopodstatnený a poukázal na to, že matkina životná úroveň je vyššia, než jeho a výdaje na maloletú oboznámené matkou považoval za neprimerané, napr. 30,-€ mesačne za školské potreby, 40,-€ mesačne za ošatenie a pod. Ku svojim pôžičkám od nebankových subjektov zdôraznil, že nevedel uhrádzať aj výživné na maloletú aj hypotekárny úver, hoci mal dohodu s matkou ohľadne výživného, matka navrhla exekúciu, v dôsledku ktorej mu bol blokovaný účet a aby tieto výdaje vyrovnal, musel si požičiavať.

Kolízny opatrovník zdôraznil, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa a k návrhu otca sa preto nepripojil. Zároveň skonštatoval, že zmena pomerov nastala nielen u maloletej tým, že nastúpila na základnú školu, ale aj na strane otca, ktorému pribudli dve nové vyživovacie povinnosti, z toho dôvodu sa nepripojil ani k návrhu matky.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že o doterajšom výživnom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu V zo dňa 17.10.2011, č.k. , kedy súd rozviedol manželstvo rodičov a maloletú R. zveril do osobnej starostlivosti matky s určením, že ju bude aj zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazal vyživovacou povinnosťou k maloletej v sume 200,-€ mesačne. V tej dobe mali rodičia príjem v priemere, matka 918,71 € netto mesačne a otec 942,23 € netto mesačne, iné vyživovacie povinnosti nemali, maloletá navštevovala predškolské zariadenie, bola vo veku päť rokov, pre ortopedické problémy musela nosiť špeciálnu obuv, mala výdaje spojené s členstvom v tanečnom štúdiu.

V súčasnosti je matka naďalej rozvedená, bez ďalších vyživovacích povinností. V obchodnom registri vedená nie je. V živnostenskom registri mala naposledy (od 1.11.2010) zapísané predmety činnosti: bezpečnostný technik a technik požiarnej ochrany, činnosť bola pozastavená od 16.7.2011 do 15.7.2014, toto živnostenské oprávnenie zaniklo dňa 16.7.2014. Daňové priznanie za rok 2013 nepodala. Je zamestnaná na Ministerstve hospodárstva SR, kde jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje, od septembra do decembra 2012: 1.857,35 €, v roku 2013: 1.115,90 € a od januára do augusta 2014: 1.148,33 €. Spolu s maloletou býva v 3-izbovom byte, ktorého je vlastníčkou. Podľa vlastného udania pred uzavretím manželstva vlastnila 1-izbový byt a jej matka 3-izbový byt, po narodení maloletej sa jej matka presťahovala do jej 1-izbového bytu, ktorého naďalej zostala vlastníčkou a oni sa presťahovali do matkinho bytu, matku vyplatila a po rozvode vyplatila v hotovosti otca maloletej a byt si ponechala, otcovi zostalo auto, ktoré predal. Matka je teda vlastníčkou dvoch bytov. Vlastní tiež osobný automobil rok výroby 2007, ktorý zakúpila po rozvode. Matka je alergička, zvýšené náklady na výživu pre zdravotný stav ale nemá.

Otec nové manželstvo neuzavrel, pribudli mu dve ďalšie vyživovacie povinnosti k deťom pochádzajúcim z jeho terajšieho partnerského vzťahu, N., nar. XX.X.XXXX a Q., nar. XX.X.XXXX. Nie je vedený v živnostenskom ani obchodnom registri. V dobe od septembra 2012 do apríla 2013 pracoval na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa IPOS-kancelárskej potreby, s.r.o., kedy zarobil 26,89 € netto mesačne, od mája do septembra 2013 nepracoval, bol tam len evidovaný a k 30.9.2013 dohodu ukončil. Je zamestnaný v R. diaľničnej spoločnosti, a.s. od 15.6.2008 ako odborný referent operátor s miestom výkonu práce D., kde dosiahol priemernú mesačnú čistú mzdu, za pomernú časť roku 2012 - september až december: 1.136,64 €, v roku 2013: 1.105,30 € a za pomernú časť roku 2014 - január až jún: 1.101,26 €. Partnerka otca nastúpila 3.8.2013 na materskú dovolenku, podľa rozhodnutia sociálnej poisťovne nárok na materské dávky nemala. Rodičovský príspevok má vyplácaný v sume 194,70 € od júna do decembra 2012, v sume 199,60 € v roku 2013 a od januára 2014 v sume 203,20 €. Podľa vlastného vyjadrenia bol otec vlastníkom 2-izbového bytu na H. X v N., za ktorý splácal hypotekárny úver, v 4/2014 tento byt predal pod cenu za 75.800,-€, z tejto sumy vyplatil zvyšok hypotekárneho úveru a zmluvnú pokutu za jeho predčasné splatenie a z peňazí za odpredaj bytu mu nič nezostalo. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. Osobný automobil predal, v súčasnosti vlastní auto len jeho družka. Od apríla 2014 býval s družkou a ich deťmi v obci F. v rodinnom dome družkiných rodičov, kde mali k dispozícii jednu izbu a sociálne zariadenie, predtým bývali spoločne v byte na H. ul. v N.. S družkou žijú v spoločnej domácnosti od 9/2011. Neskôr otec referoval, že si s rodinou prenajal jedno podlažie rodinného domu v I., na nájomnej zmluve je uvedený on a jeho družka, zmluvu má uzavretú od 8/2014 na neurčito, odplata za prenájom činí 350,-€ mesačne a ako zábezpeku uhradili jednorázovo sumu 500,-€. Ide o samostatný 3-izbový byt s kuchyňou a príslušenstvom a užívať môžu aj záhradu prislúchajúcu k domu. Vlastníčka nehnuteľnosti býva na prízemí rodinného domu. V letnom období má otec zvýšené náklady na svoju výživu v dôsledku alergie.

Maloletá R. je vo veku osem rokov, od septembra 2014 navštevuje druhý ročník základnej školy. Je členkou T. štúdia O. R. D., o.z. od septembra 2010, podľa potvrdenia tohto štúdia je zaradená do súťažnej detskej vekovej kategórie, zúčastňuje sa slovenských súťaží. Na tréningy chodí 2x do týždňa a pred súťažami aj cez víkendy, každoročne musí absolvovať aj letné tanečné sústredenie na Slovensku, mesačné členské je 50,-€ (ročný členský poplatok 500,-€), sezónne požičovné za kostýmy činí 30,-€, tanečné cvičky, resp. topánky 30,- až 45 €, tanečné tréningové oblečenie 30,- až 45 € a ďalšie náklady sú za letné tanečné sústredenie a štartovné na súťažiach. Podľa potvrdenia ortopéda K.. K. Z. zo dňa XX.X.XXXX je maloletá sledovaná pre ploché nohy, má doporučené cvičenie, ortopedické vložky s podporou päty, pevnú obuv, chôdzu na špičkách, pätách a hranách nohy. Špeciálnu obuv má dvakrát ročne hradenú zdravotnou poisťovňou s doplatkom pacienta a ortopedické vložky jedenkrát ročne.

Na úhradu určitej časti potrieb maloletej slúži tiež štátny príspevok poberaný jej matkou v súčasnej sume 23,54 € mesačne.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa ods. 3 cit. § pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Od určenia doterajšieho výživného na maloletú uplynula doba troch rokov (10/2011). Kým v tom čase maloletá navštevovala ako 5-ročná materskú školu, od septembra 2013 je žiačkou základnej školy, v školskom roku 2014/2015 jej druhého ročníka. Nástupom maloletej na povinnú školskú dochádzku v 9/2013 pribudli výdaje na jej výživu spojené s touto skutočnosťou (školské potreby, pomôcky na vyučovanie, školská strava, jednorazový poplatok ZRPŠ, poplatok za školskú družinu, príspevky na akcie organizované školou a ďalšie). Maloletá pokračuje v platenej záujmovej aktivite, členkou T. štúdia O. je už od roku 2010, aktuálne je však zaradená do súťažnej detskej vekovej kategórie, mesačný poplatok tu činí 50,-€, ktorý v dobe rozvodového konania rodičov bol len 30,-€ mesačne. Pre zdravotné problémy pokračuje aj jej liečenie u ortopéda a potreba nosenia špeciálnej obuvi vrátane ortopedických vložiek, to všetko s doplatkom popri príspevku zdravotnej poisťovne. V súvislosti s vekom dieťaťa, v dôsledku jeho fyzického a psychického vyspievania, sa zvýšili všetky náklady za jeho odôvodnené potreby (stravovanie, ošatenie, hygiena, aktívne vyplnenie voľného času, atď.). V medziobdobí postúpil vývoj životných nákladov, ktorý prejaviac sa vo všeobecnom náraste cien tovarov a služieb, znížil objem potrieb dieťaťa zabezpečovaných z doterajšieho výživného.

U matky došlo za uplynulé obdobie k nárastu priemerného mesačného netto zárobku u toho istého zamestnávateľa o 197,19 €, porovnávajúc jej príjem preukázaný v rozvodovom konaní s príjmom za celý rok 2013. Nové manželstvo matka neuzavrela, ďalšie vyživovacie povinnosti jej nepribudli, s maloletou žije sama, je vlastníčkou dvoch bytov, v 3-izbovom býva s dieťaťom, v 1-izbovom jej matka. Otec k svojmu tvrdeniu, že v domácnosti matky žije aj jej priateľ, nevyprodukoval žiaden dôkaz, pričom matka priznala, že priateľ u nej občas prespáva, nemá tam však ani trvalý pobyt a ani tam nebýva.

Otec je naďalej rozvedený, od 9/2011 však žije v spoločnej domácnosti s partnerkou a ich dvomi deťmi, pribudli mu teda dve nové vyživovacie povinnosti k deťom narodeným v r. 2012 a 2013, príjmom jeho partnerky je rodičovský príspevok. Ani otec oproti minulosti zamestnávateľa nezmenil a jeho priemerný mesačný netto zárobok (rok 2013) je vyšší o 163,07 €. Po rozvode manželstva bol vlastníkom 2-izbového bytu v N., ktorý predal v 4/2014 za a tieto finančné prostriedky použil na splatenie zvyšku hypotekárneho úveru zaň a úhradu zmluvnej pokuty za jeho predčasné splatenie. S terajšou rodinou býval najskôr v spomínanom byte, neskôr u partnerkiných rodičov v ich rodinnom dome a v súčasnej dobe bývajú v prenajatom samostatnom 3-izbovom byte v rodinnom dome u tretej osoby (nájomnú zmluvu nepreukázal).

Porovnávajúc nárast priemerného mesačného netto zárobku rodičov za uplynulé obdobie, je tento u matky vyšší o 34,12 €.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Takýmito výdavkami rodiča sú napr. dobrovoľné finančné záväzky voči právnickým či fyzickým osobám (pôžičky, úvery, leasingy), ako aj exekúcie v dôsledku neplnenia si týchto finančných záväzkov, alebo súdom určených povinností.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko primerané veku dieťaťa.

Schopnosti a možnosti povinného (rodičia) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, flexibilnosť, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a v neposlednom rade rozsah a druh predmetu podnikania zapísaného v živnostenskom liste alebo predmetu činnosti firmy zapísanej v obchodnom registri.

Akýmkoľvek znížením vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu dochádza nesporne k poklesu dovtedajšej životnej úrovne dieťaťa, čo je zákonite vždy v rozpore s jeho záujmami. O znížení vyživovacej povinnosti rodiča rozhodne preto súd len vtedy, ak na jeho strane nastanú také závažné okolnosti, ktoré znamenajú podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného aj v neprospech maloletého dieťaťa ako oprávneného. Musí ísť pritom o takú zmenu pomerov u povinného rodiča, ktorá je trvalého alebo dlhodobého charakteru, a ktorá nebola vyvolaná úmyselne, resp. nevznikla jeho subjektívnym zavinením, napr. odchod rodiča do starobného dôchodku, invalidizácia či dlhodobé alebo trvalé zhoršenie zdravotného stavu rodiča majúce za následok stratu jeho spôsobilosti vykonávať dovtedajšie povolanie, a s tým spojené výrazné zníženie jeho príjmu, alebo aj zvýšenie nákladov na vlastnú obživu (za lieky, diétne stravovanie, kompenzačné pomôcky a pod.).

Povinnosťou každého rodiča je nielen na výživu svojho nezaopatreného maloletého dieťaťa prispievať, ale ho riadne aj uživiť, a to aj na úkor svojich vlastných potrieb.

Otec maloletej za uplynulé obdobie zamestnávateľa nezmenil, jeho priemerný mesačný zárobok sa zvýšil tak, ako je vyššie uvedené. Zdravotný stav mu nespôsobil stratu ani obmedzenie jeho doterajšej spôsobilosti pre zárobkovú činnosť. Pribudli mu však dve nové vyživovacie povinnosti k deťom narodeným z jeho terajšieho partnerského vzťahu. Nakoľko manželstvo s ich matkou neuzavrel, nevznikla mu k nej zákonná vyživovacia povinnosť ako k manželke v súlade s ustanovením § 71 Zák. o rodine, ale iba povinnosť v zmysle § 74 Zák. o rodine. Partnerka otca čerpajúca rodičovskú dovolenku a v súvislosti s tým poberajúca rodičovský príspevok, ako osoba spolubývajúca s otcom v spoločnej domácnosti, musí participovať na nákladoch spojených s vedením tejto domácnosti.

Tá skutočnosť, že doterajšie výživné na maloletú je podľa vyjadrenia otca nadštandardné, resp. nadpriemerné, nemôže odôvodňovať jeho požiadavku o zníženie výživného, keď v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť len vtedy, ak sa zmenia pomery.

Je pravdou, že pribudnutím dvoch vyživovacích povinností nastala na strane otca zmena pomerov súvisiaca s jeho schopnosťami a možnosťami pre plnenie si vyživovacej povinnosti, avšak je potrebné mať na zreteli, že tak ako za situácie, kedy by sa to stalo v manželskom spolužití s matkou maloletej, keď by musel zabezpečovať potreby všetkých detí žijúcich s ním v jednej domácnosti v súlade s ich vekom a z neho vyplývajúcimi nárokmi, musí aj v prípade, že maloletá R. s ním nezdieľa spoločnú domácnosť, rešpektovať jej nároky na uspokojovanie primeraných odôvodnených potrieb. V záujme zlepšenia svojej finančnej situácie by otec mal využiť svoje schopnosti a možnosti napr. ďalšou pracovnou aktivitou, ktorej sa v nedávnej minulosti aj venoval.

Tak ako už bolo skonštatované, zmena pomerov sa dotkla rovnako aj maloletej v súvislosti s jej nástupom na základnú školskú dochádzku v septembri 2013, a to v prospech jej nároku na vyššie výživné, než je na ňu doposiaľ určené. S poukazom na zmenu pomerov u otca však nemožno zvýšené nároky na výživu maloletej premietnuť do vyššieho výživného, t.j. nad sumu 200,-€.

V dôsledku zmenených pomerov tak u otca, ako aj u maloletej R., súd dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť ani návrhu otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti k nej, ale ani návrhu matky o zvýšenie výživného.

V súvislosti s otcom navrhovaným znížením výživného na maloletú na sumu 40,-€ mesačne sa žiada podotknúť, že takto by denné výživné činilo len cca 1,33 €, z ktorého by bolo možné zabezpečiť len veľmi nepatrnú časť základných potrieb dieťaťa.

Čo sa týka ďalších dôvodov návrhu otca, a to že sa voči nemu vykonáva exekúcia pre neplnenie výživného na maloletú, tak tento argument nie je absolútne akceptovateľný, keďže danú situáciu si privodil on sám ignorovaním súdom uloženej povinnosti plnenia vyživovacej povinnosti k maloletej, resp. dokonca jej neplnením, čím preniesol ťarchu celej výživy dieťaťa na matku, ktorá bola takto nútená suplovať aj jeho vyživovaciu povinnosť.

Pokiaľ otec poukazoval aj na svoje podlžnosti spočívajúce v úhrade spotrebných úverov, ktoré ako sám uviedol použil spoločne s družkou na bežné vyžitie ich domácnosti, nie je možné aby boli zohľadňované v neprospech výživného maloletej R.. Otec neprišiel bez svojho zavinenia o zamestnanie, mal tak ako aj v súčasnosti naďalej má, zárobok od rovnakého zamestnávateľa, u ktorého pracoval aj v čase rozvodu manželstva s matkou maloletej, dokonca sa jeho priemerná mesačná mzda aj zvýšila, hypotekárneho úveru sa zbavil predajom svojho bytu, bytovú situáciu mal načas vyriešenú poskytnutím bývania v rodinnom dome družkiných rodičov a od augusta t.r. má na dobu neurčitú prenajaté jedno podlažie rodinného domu v I. - samostatný 3-izbový byt. Spôsob hospodárenia otca, resp. financovania potrieb jeho terajšej domácnosti nemôže mať negatívny dopad na výživné maloletej R., ktorá je jeho najstarším dieťaťom a jej opodstatnené nároky sú z dôvodu veku vyššie, než nároky jeho mladších detí.

Súd považujúc návrh otca o zníženie výživného za nedôvodný rozhodol o jeho zamietnutí, pričom však rovnako zamietol aj návrh matky napriek zmene pomerov u maloletej spôsobenej jej nástupom na základnú školu, keď na strane otca nie sú vytvorené podmienky pre zvýšenie výživného.

V konaní bolo prihliadnuté aj na to, že otec neprejavuje o maloletú dostatočný záujem, neparticipuje na zabezpečovaní jej potrieb aj in natura a svoju vyživovaciu povinnosť k nej si riadne neplnil.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho do- ručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa a náležitosťami podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa (vady konania podľa , iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených - , nesprávne právne posúdenie veci.)